Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sa/2/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") sudcom JUDr. Milanom Končekom v právnej veci žalobcu: CI - servis a.s., Werferova 3, Košice, práv. zast.: JUDr. Ľubomír Majerčík, advokát, Mlynská 1, Košice, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, v konaní o žalobe žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 01.12.2015 č. 45096-2/2015-BA, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 21.12.2015, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 22.12.2015, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 01.12.2015 č. 45096-2/2015-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 19.05.2015 č. 700-3412111215-GC04/15 a zároveň zaviazať žalovaného na náhradu trov konania. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím zo dňa 19.05.2015 č. 700-3412111215-GC04/15 podľa ust. deviaty bod o sociálnom poistení (ďalej len „“) a zákona v znení neskorších predpisov predpísala CI - servis a.s., Werferova 3, Košice za obdobie máj 2009, marec 2010, apríl 2010 penále v sume 460,62 eur, vypočítané z oneskorenej úhrady poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“), vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je príloha. Odôvodnenie citovaného rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice je obsahom podrobného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.

2. V odvolaní proti vyššie označenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 19.05.2015 č. 700-3412111215-GC04/15 žalobca uviedol, že má za to, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím a postupom Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, a preto žiadal zrušiť predmetné rozhodnutie v plnom rozsahu. Odvolacie námietky žalobcu proti citovanému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Košice korešpondujú so žalobnými námietkami proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného a sú taktiež obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.

3. Žalovaný rozhodujúc podľa ust. o sociálnom poistení o odvolaní, ktoré podal zamestnávateľ CI - servis a.s., Werferova 3, 040 11 Košice, IČO: 36 180 459 prostredníctvom právneho zastúpenia JUDr. Ľubomírom Majerčíkom, advokát, so sídlom Mlynská 1, 040 01 Košice, proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 19.05.2015

č. 700-3412111215-GC04/15, vo veci predpísania penále, vydal dňa 1. decembra 2015 rozhodnutie č. 45096-2/2015-BA, ktorým ako odvolací orgán odvolanie žalobcu zamietol a vyššie označené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice potvrdil.

4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, na podané odvolanie žalobcu proti tomuto rozhodnutiu, ako aj na konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice, a to najmä na rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. 700-3413765612-GC04/15 zo dňa 7. septembra 2012, Sociálnej poisťovne, ústredia č. 11957-2/2013-BA z 21. januára 2013, ktorým bolo potvrdené napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 7. septembra 2012, a taktiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. -79 zo dňa 16. októbra 2013 tak, že zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 11957-2/2013-BA zo dňa 21. januára 2013 a vec vrátil na ďalšie konanie. Ďalej citoval ust. , , , , , , , a o konkurze a reštrukturalizácii v znení zmien a doplnkov (ďalej len „“). Žalovaný uviedol, že v druhostupňovom konaní bolo zistené, že Okresný súd Košice I uznesením sp.zn. zo dňa 13. septembra 2010, v právnej veci navrhovateľa - dlžníka: CI - servis a.s., so sídlom Werferova 3, 040 11 Košice, IČO: 36 180 459, o návrhu na povolenie reštrukturalizácie, rozhodol o začatí reštrukturalizačného konania voči účastníkovi konania. Žalovaný konštatoval, že pre spôsob uplatnenia pohľadávky je rozhodujúci okamih začatia reštrukturalizačného konania. Reštrukturalizačné konanie sa začína zverejnením uznesenia o začatí reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku ( v znení ). Takéto uznesenie sa považuje za zverejnené nasledujúci deň po tom, čo bolo v Obchodnom vestníku skutočne zverejnené ( ). V tomto prípade bolo uznesenie Okresného súdu Košice I o začatí reštrukturalizačného konania sp.zn. zo dňa 13. septembra 2010 zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV/2010/181 dňa 21. septembra 2010 s tým, že za deň zverejnenia sa považuje 22. september 2010. Uznesením sp.zn. zo dňa 18. októbra 2010, zverejneným v Obchodnom vestníku č. OV/2010/204 dňa 22. októbra 2010, Okresný súd Košice I rozhodol o povolení reštrukturalizácie dlžníka. Okresný súd Košice I, v právnej veci povolenej reštrukturalizácie účastníka konania, o návrhu na potvrdenie reštrukturalizačného plánu zo dňa 21. februára 2011, uznesením sp.zn. zo dňa 9. marca 2011 potvrdil reštrukturalizačný plán účastníka konania v znení prijatom schvaľovacou schôdzou dňa 21. februára 2011 a ukončil reštrukturalizáciu účastníka konania. Uvedené uznesenie zo dňa 9. marca 2011 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. zo dňa 16. marca 2011 a nadobudlo právoplatnosť 17. marca 2011. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný ďalej uviedol, že podľa vyjadrenia prvostupňového orgánu, Sociálna poisťovňa, pobočka Košice do reštrukturalizačného konania prihlásila pohľadávku v celkovej sume 84.881,95 eur. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal najmä na to, že aj keď predpísané penále sa týka obdobia pred začatím reštrukturalizačného konania, pohľadávka Sociálnej poisťovne na penále vznikla až 19.05.2015 (predpísaním penále napadnutým rozhodnutím), t.j. v čase, keď už bolo reštrukturalizačné konania ukončené. Z uvedeného dôvodu táto pohľadávka v reštrukturalizácii nebola uplatnená prihláškou a nepôsobili na ňu účinky začatého reštrukturalizačného konania ( ). Súčasne argumentoval, že v zmysle výkladu ustanovení sa poistné a príspevky, ktoré neboli prihlásené do reštrukturalizácie penalizujú bez ohľadu na prebiehajúcu reštrukturalizáciu, resp. bez ohľadu na súdom potvrdený reštrukturalizačný plán z dôvodu, že tieto nároky nie sú súčasťou reštrukturalizačného plánu. To znamená, že penalizácia takéhoto poistného a príspevkov nie je ovplyvnená procesmi reštrukturalizácie. Žalovaný konštatoval, že penále ako sankcie za nesplnenie ustanovenej povinnosti vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou Sociálnej poisťovne až jeho predpísaním rozhodnutím organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Ďalej uviedol, že penále upravené osobitným právnym predpisom, t.j. sa nepovažuje za príslušenstvo istiny (poistné a príspevky). Penále vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou až jeho predpísaním. Žalovaný opätovne poukázal na to, že pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistnom a príspevkoch za obdobie máj 2009, marec 2010 a apríl 2010 nebola prihlásená do reštrukturalizácie. Reštrukturalizačný plán sa preto nevzťahuje na penále viažuce sa na poistné a príspevky za obdobie máj 2009, marec 2010 a apríl 2010, ktoré vzniklo až po potvrdení reštrukturalizačného plánu, a teda v čase potvrdenia reštrukturalizačného plánu neexistovalo. Konštatoval, že Sociálna poisťovňa je oprávnená predpísať penále účastníkovi konania aj po začatí reštrukturalizačného konania, keďže žiadne ustanovenie v znení neskorších predpisov túto možnosť Sociálnej poisťovni nevylučuje.

5. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 01.12.2015 č. 45096-2/2015-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 19.05.2015 č. 700-3412111215-GC04/15. V podanej žalobe poukázal na výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 19.05.2015 č. 700-3412111215-GC04/15 a uviedol, že v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu dôvodil tým, že uvedené rozhodnutie považuje za nedôvodné a nezákonné, a to najmä z dôvodu, že uznesením Okresného súdu Košice I č.k. -352, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.03.2011, bola ukončená reštrukturalizácia spoločnosti žalobcu v zmysle o konkurze a reštrukturalizácii v znení zmien a doplnkov, uvedené sa týka aj rozhodnutí žalovaného, ktoré žalobca považuje za nezákonné a porušujúce ustanovenia právnych predpisov, a to najmä ust. o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré citoval, ako aj podľa ust. tohto , ktorým sa spravuje ďalší účinok súdom schváleného potvrdeného plánu reštrukturalizácie, a podľa ktorého podriadené pohľadávky, pohľadávky z bezodplatných právnych úkonov a príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na ktoré vznikol nárok po začatí reštrukturalizačného konania, sa do plánu nezahŕňajú, tieto nároky sa v prípade potvrdeného plánu súdom považujú v celom rozsahu za odpustené. Ďalším účinkom je zánik vymáhateľnosti neprihlásených pohľadávok, ako aj neprihlásených budúcich pohľadávok, ktoré vznikli veriteľom po začatí reštrukturalizácie, alebo vzniknú v budúcnosti. Žalobca konštatoval, že v ustanovení , o sociálnom poistení sa predpokladá možnosť platobnej neschopnosti zamestnávateľa a z toho vyplývajúce obdobie platobnej neschopnosti. Uviedol, že Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, ako aj žalovaný postupovali podľa ustanovení o sociálnom zabezpečení, avšak v rozpore s , pretože rozhodnutia nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového a skutočného stavu a sú v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, v konaní je taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že je zrejmé, že vzhľadom k obdobiu vyúčtovania penále žalobcovi podľa napadnutých rozhodnutí, bol žalovaný účastníkom reštrukturalizačného konania podľa o konkurze a reštrukturalizácii ako jeden z veriteľov a člen veriteľského výboru, je zrejmé, že vedel a musel vedieť o všetkých úkonoch spojených so schvaľovaním reštrukturalizačného plánu žalobcu a o jeho potvrdení Okresným súdom Košice I pod č.k. -352 z 09.03.2011. Na základe takéhoto schválenia žalovaný vedel o povinnosti výkonu úhrady platieb poistného žalobcom v reštrukturalizačnom pláne schválenom období, a teda súhlasil s úhradou dodatočnou a s nemožnosťou tak včasnej, ako aj skoršej úhrady dlhu zo strany žalobcu. Ak by žalobca uhradil dlh mimo schváleného plánu reštrukturalizácie, porušil by uznesenie súdu a platné právne predpisy. Žalobca poukázal na ust. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého Sociálna poisťovňa odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, ak na základe právoplatného uznesenia súdu po splnení reštrukturalizačného plánu zaniká dlžníkovi povinnosť splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej splnenie nebol povinný podľa schváleného reštrukturalizačného plánu. V podanej žalobe žalobca ďalej poukázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. , kde v časti 36. odôvodnenia uvádza: „Je jednoznačné, že aj ak obsahuje úpravu (najmä ) týkajúcu sa uspokojenia pohľadávok Sociálnej poisťovne ako veriteľa, avšak iba v individuálnej rovine oproti kolektívnemu mechanizmu reštrukturalizácie“. Preto, ak žalovaný je veriteľom vo vzťahu k svojmu dlžníkovi, ktorý je v úpadku, musí postupovať nie podľa , ktorý je všeobecným pre oblasť sociálneho poistenia, ale musí uprednostniť ako špeciálny právny predpis v starorímskej právnej zásade „lex speciális derogat legi generáli“. Žalobca poukázal na to, že v súlade s časťou 43 rozsudku Najvyššieho súdu SR žalovaný mal po ukončení reštrukturalizácie naplniť ustanovenia veta druhá a povinne „ex offo“ zosúladiť evidenciu pohľadávok s reálnym stavom vyvolaným prebiehajúcou reštrukturalizáciou a odpísať pohľadávku alebo jej neuhradenú časť. Uvedené sa nestalo a žalovaný naďalej vedie v evidencii stav pohľadávok pred reštrukturalizáciou a z takéhoto stavu evidencie vypočítava penále. V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že nárok žalovaného je podľa jeho názoru tzv. starým dlhom žalobcu, vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania, pričom rozhodujúcim je moment vzniku pohľadávky, t.j. práva na plnenie, nie prípadná splatnosť pohľadávky. Znamená to, že rozhoduje obdobie, s ktorým má pohľadávka kauzálny súvis. V prípade pohľadávok, ktoré vznikli z titulu, že dlžník porušil svoju povinnosť, rozhoduje, kedy k porušeniu povinnosti došlo (máj 2009, marec a apríl 2010), teda pred obdobím začatia reštrukturalizačného konania. Žalobca poukázal na to, že žalovaný bol účastníkom reštrukturalizačného konania podľa o konkurze a reštrukturalizácii a ako jeden z veriteľov a člen veriteľského výboru vedel a musel vedieť o svojom práve, ale aj povinnosti, že starý dlh musí byť v reštrukturalizácii uplatnený prihláškou, k čomu z jeho strany vo vzťahu k predmetnému penále v stanovenej lehote v rámci uvedenej reštrukturalizácii nedošlo. Žalobca mal za to, že žalovaný mal postupovať v

zmysle o sociálnom poistení a uvedené staré pohľadávky, resp. ich časť, ktoré si v rámci reštrukturalizačného konania neuplatnil odpísať, keďže na základe právoplatného uznesenia súdu po splnení reštrukturalizačného plánu zaniká dlžníkovi povinnosť splatiť Sociálnej poisťovni pohľadávku alebo jej neuhradenú časť z dôvodu, že na jej splnenie nebol povinný podľa schváleného reštrukturalizačného plánu. Žalobca mal za to, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutiami a postupom žalovaného, pričom v súlade so základným princípom právneho štátu, a to princíp právnej istoty a v záujme jej zachovania nie je možné, aby žalovaný konal podľa vlastnej úvahy, prisvojoval si výkladové práva právnych predpisov a konal tak nad rámec .

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 22.03.2016 navrhol, aby Krajský súd v Košiciach žalobu voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústrediu zo dňa 01.12.2015 č. 45096-2/2015-BA zamietol. Dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení korešpondujú s odôvodnením napadnutého rozhodnutia žalovaného. Vo vzťahu k námietkam žalobcu týkajúcich sa okamihu vzniku pohľadávky na penále za obdobie máj 2009, marec 2010 a apríl 2010 žalovaný uviedol, že v tejto otázke je judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ustálená v tom zmysle, že penále nevzniká ex lege dopustením sa omeškania s platením poistného a príspevkov, ale až na základe jeho predpísania rozhodnutím. Žalovaný mal za to, že námietka žalobcu, že penále za obdobie máj 2009, marec 2010 a apríl 2010 vzniklo pred začatím reštrukturalizačného konania sp.zn. , je nedôvodná. Žalovaný ďalej uviedol, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je zjednotený aj v právnom názore, že penále nemožno považovať za príslušenstvo pohľadávky na poistnom a príspevkoch. Poukázal na to, že pohľadávka na poistnom a príspevkoch za vyššie uvedené obdobie nebola prihlásená do reštrukturalizačného konania, a teda nebola ani zahrnutá do reštrukturalizačného plánu.

7. Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 16.05.2016 vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného, pričom dôvody uvedené v tomto písomnom vyjadrení žalobcu korešpondujú so žalobnými námietkami proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného.

8. Súd rozsudkom zo dňa 18. novembra 2016 č. k. - 119, podľa ust. zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 01.12.2015 č. 45096-2/2015-BA, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 19.05.2015 č. 700-3412111215-GC04/15 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky na podanú kasačnú sťažnosť žalovaného rozsudkom zo dňa 27. novembra 2018 rozsudok Krajského súdu v Košiciach. č. k. -119 zo dňa 18. novembra 2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V bodoch 41 až 47 odôvodnenia svojho rozsudku kasačný súd uviedol právny názor, podľa ktorého „ ...sa nestotožnil s právnym názorom krajského súdu prezentovaným v odôvodnení rozhodnutia, podľa ktorého bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne si rozhodnutím uplatnenú pohľadávku do reštrukturalizácie prihlásiť, nakoľko táto mu musela byť ku dňu začatia reštrukturalizačného konania celkom čo do presnosti a konkrétnosti zrejmá, keďže mal ustálené obdobie omeškania žalobcu s úhradami poistného a príspevkov, a to prvým a posledným dňom omeškania. Taktiež nepovažuje za správny názor, že penále ako sankcia za omeškanie tu vzniká ex lege ako dôsledok omeškania, pričom rozhodnutie Sociálnej poisťovne o predpísaní penále len deklaruje túto skutočnosť. V tejto súvislosti poukazuje kasačný súd na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, napr. rozhodnutie sp. zn. z 28. apríla 2014 (ktoré bolo prijaté správnym kolégiom aj ako judikát pod č. R 63/2015), v ktorom je vyslovený právny názor „...že pohľadávka na penále nevzniká v dôsledku samotného nesplnenia si povinnosti riadne a včas odviesť poistné a príspevky: vzniká až právoplatnosťou rozhodnutia o predpísaní penále. Kým penále nie je predpísané právoplatným rozhodnutím, Sociálna poisťovňa ho nemôže uplatňovať ako existujúcu pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní. Žalovaná preto uvedenú pohľadávku vzhľadom, na jej neexistenciu nemohla prihlásiť do reštrukturalizačného konania a z toho dôvodu nemohlo dôjsť ani k zániku tejto pohľadávky podľa ustanovenia . Taktiež možno konštatovať, že penále je sankcia za porušenie povinností odviesť poistné včas alebo v správnej výške podľa o sociálnom poistení. Nárok na penále nevzniká priamo zo , ale porušením uvedených povinností vzniká Sociálnej poisťovni právo predpísať penále. Až predpísaním penále vzniká Sociálnej poisťovni pohľadávka, ktorú je možné vymáhať na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Penále sa nepovažuje za príslušenstvo istiny (poistného a príspevkov). Vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou až jeho predpísaním, t. j. na vznik povinnosti zaplatiť penále nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v , ale právne relevantnou skutočnosťou pre vznik povinnosti zaplatiť penále je až autoritatívny

vrchnostenský akt vyhlásený spôsobom, ktorý je predpísaný stanovenou formou, t.j. až vydaním rozhodnutia o penále v zmysle a až týmto rozhodnutím oprávneného orgánu sa konštituuje povinnosť pre platiteľa neskoro, resp. v nedostatočnej výške odvedeného, či neodvedeného poistného nielen povinnosť zaplatiť penále, ale aj vedomosť v akej výške a na akom právnom základe. (bližšie pozri rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. ako i sp. zn. )“ Taktiež uviedol, že „Z uvedeného je tak zrejmé, že žalovaný si pohľadávku na dlžnom poistnom nemohol v reštrukturalizačnom konaní uplatniť, keďže v čase začatia reštrukturalizačného konania neexistovala. Predpísaná bola až rozhodnutím po ukončení reštrukturalizačného konania. Žalobca poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 28.04.2014, z ktorého vyplynulo, že „Ak na základe reštrukturalizačného plánu, potvrdeného súdom došlo podľa ust. vety prvej k zmene výšky a lehoty splatnosti v ňom uvedených pohľadávok Sociálnej poisťovne, potom pred uplynutím zmenenej lehoty splatnosti nemožno predpísať penále podľa ust. ods . 1 zák. č. “. V tejto súvislosti však kasačný súd zdôrazňuje, že uvedený rozsudok vychádzal z čiastočne iných skutkových okolností, nakoľko uvedené sa týkalo pohľadávok za neuhradenie poistného, ktoré boli do reštrukturalizačného konania Sociálnou poisťovňou prihlásené, avšak došlo k zmene ich splatnosti v dôsledku potvrdenia plánu súdom. Pričom následne Sociálna poisťovňa predpísala dlžné poistné za uvedené obdobie v rozpore s potvrdeným plánom, čo bolo zo strany odvolacieho súdu vyhodnotené ako nesprávne. Taktiež považuje kasačný súd za potrebné zdôrazniť, že reštrukturalizačné konanie v predmetnej veci nemalo vplyv na omeškanie žalobcu s platením poistného a príspevkov, keďže tieto boli (oneskorene) zaplatené pred začatím reštrukturalizačného konania. Taktiež sa kasačný súd nestotožnil s názorom krajského súdu o tom, že neprihlásením si tejto pohľadávky do reštrukturalizačného konania zverejnením uznesenia o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku č. zo dňa 16. marca 2011 jej právo na vymáhanie uvedenej pohľadávky zaniklo a z tejto pohľadávky sa tak stala len naturálna obligácia, ktorú nie je možné však voči žalobcovi viac vymáhať. Zo o sociálnom poistení nevyplýva pre žalovanú v prípade začatia konkurzného alebo reštrukturalizačného konania povinnosť predpísať penále podľa ust. a takúto pohľadávku si do konania aj prihlásiť. Právo predpísať penále je limitované iba desaťročnou premlčacou lehotou odo dňa splatnosti poistného a je to vecou správneho orgánu kedy tak učiní. Kasačný súd sa stotožnil s názorom žalovanej a jej kasačnými námietkami, o tom, že krajský súd pri rozhodovaní porušil tým, že vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a nerešpektoval ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, najmä avšak nielen v otázke vzniku pohľadávky v dôsledku porušenia povinnosti odviesť poistné včas a v správnej sume“.

10. Súd v konaní podľa ust. a nasl. o (ďalej len „“) po oboznámení sa s obsahom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 27.novembra 2018, po opätovnom preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, viazaný právnym názorom najvyššieho súdu ( ), konajúc v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorý neúčasť žalobcu a svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil z dôležitého dôvodu, pričom nežiadal pojednávanie odročiť, po vypočutí žalovaného a po oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je, vzhľadom na vyslovený záväzný právny názor najvyššieho súdu, dôvodná.

11. Na pojednávaní súdu poverená zástupkyňa žalovaného uviedla: „v zmysle podaní zo dňa 22.03.2016 a 10.10.2016 a tam uvedeného obsahu navrhuje žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť“.

12. Podľa ust. o sociálnom poistení, fyzická osoba u právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento neustanovuje inak.

Podľa ust. veta prvá o sociálnom poistení, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento neustanovuje inak.

Podľa ust. o sociálnom poistení, poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny

mesiac. Ak nie je taký deň určený, poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné v najbližší nasledujúci pracovný deň.

Podľa ust. o sociálnom poistení, do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o uložení pokuty a penále.

Podľa ust. o sociálnom poistení, do pôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni patrí do pôsobnosti pobočky.

Podľa ust. o sociálnom poistení fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento neustanovuje inak.

13. V preskúmavanom prípade zo spisovej dokumentácie žalovaného súd mal preukázané, že žalobca sa dostal do omeškania s úhradami poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného na poistenie v nezamestnanosti, poistného do rezervného fondu solidarity, v dôsledku čoho mu bolo rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 19.05.2015 č. 700-3412111215-GC04/15 podľa a o sociálnom poistení predpísané penále vo výške 460,62 eur.

14. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že posledná úhrada omeškaného poistného vzťahujúca sa na toto rozhodnutie bola žalobcom zaplatená pred začiatkom reštrukturalizácie. Zároveň súd mal preukázané, že zverejnením uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 18. októbra 2010 v Obchodnom vestníku č. OV/2010/204 dňa 22. októbra 2010, Okresný súd Košice I rozhodol o povolení reštrukturalizácie dlžníka CI - servis a.s., so sídlom Werferova 3, 040 11 Košice. Dňa 09.03.2011 Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. potvrdil reštrukturalizačný plán účastníka konania, čím bola reštrukturalizácia žalobcu ukončená.

15. V danom prípade je súd, viazaný právnym názorom najvyššieho súdu, toho názoru, že nebolo povinnosťou Sociálnej poisťovne, aby sa so svojou pohľadávkou, ktorá jej nebola ku dňu začatia reštrukturalizačného konania celkom čo do presnosti a konkrétnosti zrejmá, prihlásila do reštrukturalizačného konania, keďže nemala ustálené obdobie omeškania žalobcu s úhradami poistného a príspevkov, a to prvým a posledným dňom omeškania, pretože penále ako sankcia za omeškanie tu nevzniká ex lege ako dôsledok omeškania, ale nárok na penále vzniká až jeho predpísaním. Penále je sankcia za porušenie povinností odviesť poistné včas, alebo v správnej výške podľa o sociálnom poistení. Keďže nárok na penále nevzniká priamo zo , ale porušením uvedených povinností vzniká Sociálnej poisťovni právo predpísať penále, potom až predpísaním penále vzniká Sociálnej poisťovni pohľadávka, ktorú je možné vymáhať na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Penále sa nepovažuje za príslušenstvo istiny (poistného a príspevkov). Vzniká samostatne a stáva sa pohľadávkou až jeho predpísaním, t.j. na vznik povinnosti zaplatiť penále nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v , ale právne relevantnou skutočnosťou pre vznik povinnosti zaplatiť penále je až autoritatívny vrchnostenský akt vyhlásený spôsobom, ktorý je predpísaný stanovenou formou, t. j. až vydaním rozhodnutia o penále v zmysle a až týmto rozhodnutím oprávneného orgánu sa konštituuje povinnosť pre platiteľa neskoro, resp. v nedostatočnej výške odvedeného, či neodvedeného poistného nielen povinnosť zaplatiť penále, ale aj vedomosť v akej výške a na akom právnom základe (pozri aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. ako i sp. zn. a rozhodnutie sp. zn. z 28. apríla 2014, ktoré bolo prijaté správnym kolégiom aj ako judikát pod č. R 63/2015)

16. Súd sa preto stotožnil s tvrdením žalovaného, že nárok na penále vzniká až jeho predpísaním, pričom ak penále bolo žalobcovi predpísané až po ukončení reštrukturalizačného konania, preto pohľadávka

žalovaného nemohla byť prihlásená do reštrukturalizačného konania, keďže zo o sociálnom poistení nevyplýva pre žalovanú v prípade začatia konkurzného alebo reštrukturalizačného konania povinnosť predpísať penále podľa ust. a takúto pohľadávku si do konania aj prihlásiť.

17. Pretože rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci, z vyššie uvedených dôvodov, súd viazaný právnym názorom najvyššieho súdu ( ), podľa ust. žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol .

18. Súd žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi konania nepriznal právo na náhradu trov konania v súlade s ust. a keďže žalovaný si právo na náhradu trov konania zmysle ust. neuplatnil súd vyslovil vo výroku svojho rozsudku, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa (ďalej len „“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.