Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_18Csp-48-2019.pdf
PDF · 90.59 KB
Case nature
Area
Subarea
18Csp/48/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v spore žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., IČO: 36 432 105, so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A proti žalovanému: N. T., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. T., občan Rumunska, zaplatenie 636,52 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 120,68 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 120,68 Eur od 04.12.2015 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou dňa 29.10.2018 na upomínací súd v Banskej Bystrici sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 696,87 Eur spolu s úrokom vo výške 25,5% ročne zo sumy 696,87 Eur od 04.12.2015 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 696,87 Eur od 04.12.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 9.11.2010 bola medzi veriteľom - Poštová banka, a.s. a žalovaným ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere č. 1978472410, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver, na jej základe bol žalovanému poskytnutý úver o výške 1.000,- Eur, žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach s lehotou splatnosti dohodnutou v Zmluve. Od uzatvorenia zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne ako je uvedené v listine ,,Aktuálny stav úveru“. V zmysle Obchodných podmienok pre úver ak sa žalovaný dostal do omeškania s platením splátok, pôvodnému veriteľovi - Poštová banka, a.s. vznikol nárok požadovať od žalovaného predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva, pôvodný veriteľ si právo predčasného splatenia istiny a to na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovanému, následkom čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne splatným. Žalovaný ani napriek zaslanej výzve zo strany banky nezaplatil dlžnú pohľadávku. Pohľadávka bola postúpená Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 04.12.2015 uzavretou medzi Poštovou bankou a.s. ako postupcom a spoločnosťou žalobcu ako postupníkom, aktuálnym veriteľom pohľadávky je žalobca a má aktívnu vecnú legitimáciu pre toto konanie. Vo vyjadrení k výzve zo dňa 30.01.2019 žalobca uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na prílohe k návrhu na vydanie platobného rozkazu - aktuálny stav úveru, z ktorej prílohy je zrejmé, aká časť tej ktorej splátky žalovaného bola započítaná na istinu a aká časť na príslušenstvo, platby ktoré sú špecifikované v aktuálnom stave úveru sú platby žalovaného, ktoré uskutočnil pôvodnému veriteľovi Poštovej banke, po postúpení pohľadávky z Poštovej banky na žalobcu žalovaný neuhradil žiadnu platbu.
2. Po tom, čo sa žalobca na výzvu súdu podaním z 26.02.2019 v súlade s ust. § 8 zák.č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní vyjadril, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti ktorej sa rozpor netýka, Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz zo dňa 01.04.2019, ktorým zaviazal žalovaného, aby žalobcovi zaplatil istinu vo výške 696,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 696,87 Eur od 04.12.2015 do zaplatenia a trovy konania. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk.
3. Žalobca následne podaním z 29.05.2019 navrhol pokračovať v konaní v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní na miestne príslušnom Okresnom súde Prievidza.
4. Súd po vyčerpaní dostupných možnosti na doručenie žaloby a ostatných písomností žalovanému do vlastných rúk, súd doručil žalovanému žalobu postupom podľa § 116 ods. 2 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej ,,CSP“), žalovaný ostal v konaní nečinný, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené podľa § 112 CSP dňa 19.08.2019, neúčasť neospravedlnil.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalobca sa na pojednávaní nezúčastnil, svoju neprítomnosť vopred písomne ospravedlnil podaním z 16.09.2019. Súd pojednával v neprítomnosti strán sporu podľa § 180 CSP. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie oboznámením listinných dôkazov v súdnom spise najmä žalobou č.l. 109, potvrdením o podaní žaloby č.l.116, Zmluvou o úvere č.l. 60, obchodné podmienky pre úver č.l. 59, Všeobecné obchodné podmienky č.l.63, predžalobná výzva č.l. 107, výzva právneho predchodcu žalobcu na úhradu dlžnej sumy č.l. 108, platobným rozkazom č.l. 134, vyjadrením žalobcu č.l. 138, výpisom z účtu žalovaného ku dňu 30.11.2015 č.l. 140, oznámením o podanej žalobe č.l. 167, oznámením o odvolaní plnomocenstva a ospravedlnení neúčasti na pojednávaní č.l. 173, postúpením veci č.l. 1, upovedomením č.l. 13, Zmluvou o postúpení pohľadávok č.l. 28 a ostatným obsahom súdneho spisu.
6. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný nasledovný skutkový stav:
6.1.Právny predchodca žalobcu, Poštová banka, a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 09.11.2010 Zmluvu o úvere - dostupná pôžička č. 1978472410, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 1.000,- Eur. Počet mesačných splátok bol 30, výška mesačnej splátky bola 48,- Eur, ročná úroková sadzba 25,5 %, RPMN 34,14 %. Termín konečnej splatnosti úveru bol 09.05.2013, splatnosť mesačnej splátky k 9. dňu v mesiaci. Celková výška nákladov bola v zmluve uvedená v sume 408,48 Eur. Ďalej bol v zmluve uvedený aj údaj: „Celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom“.
6.2.Listom zo dňa 09.10.2012 označeným ako výzva na úhradu dlžnej sumy vyzval pôvodný veriteľ Poštová banka, a.s. žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 795,80 Eur v lehote do 10 dní od doručenia výzvy.
6.3. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 04.12.2015 pôvodný veriteľ Poštová banka, a.s. ako postupca postúpil pohľadávku žalovaného na žalobcu ako postupníka.
6.4. Výzvou z 12.10.2018 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 2.314,24 Eur do 5 kalendárnych dní od doručenia výzvy.
6.5. Z účtu žalovaného označený ako ,,Aktuálny stav úveru ku dňu 30.11.2015“ na č.l. 140 a nasl. je zrejmé, že žalovaný doposiaľ na úvere zaplatil od 16.12.2010 do 22.06.2012 splátky v celkovej sume 879,32 Eur.
7. Po právnej stránke súd žalobu posúdil podľa týchto ustanovení zákonov:
7.1.Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
7.2. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
7.3. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
7.4. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
7.5. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
7.6. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
7.7. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať (okrem iných aj) tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
7.8.Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom čase uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
7.9. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.
7.10. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
8. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel v prvom rade k záveru, že úverová zmluva, uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený text zmluvy na predtlačenom formulári) a preto na vzťah medzi veriteľom (žalobca) a dlžníkom (žalovaným) je potrebné aplikovať ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva. Zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere a preto musí spĺňať náležitosti ustanovené zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia tejto zmluvy. Okrem základných náležitostí upravených v Občianskom zákonníku to sú obligatórne náležitosti vyžadované ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Absencia niektorých týchto náležitostí má za následok, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takouto náležitosťou je aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Súd poukazuje na to, že v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Océano Grupo Editorial SA (spojené prípady C-240/98 až C-244/98) z úradnej moci (ex officio) bol povinný preskúmať opodstatnenosť uplatneného nároku z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa.
9. Súd po preskúmaní zmluvy konštatuje, že v zmluve chýba presný údaj (uvedenie konkrétnej sumy) o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve je len drobným písmom, výrazne menším, ako sú uvedené ostatné podstatné náležitosti (tie sú uvedené v tabuľke) uvedené, že: „Celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom“. Podľa názoru súdu, takto formulovaný údaj nie je v súlade s požiadavkou vyjadrenou v zákone, keďže celková čiastka úveru má byť uvedená konkrétnou sumou, aby mal spotrebiteľ ako dlžník úplnú informáciu o svojich povinnostiach, ktoré mu vyplývajú z úverovej zmluvy. Zároveň nie je možné od dlžníka žiadať, aby si tento dôležitý údaj vypočítaval sám. Táto informácia musí zo znenia zmluvy jednoznačne a presne vyplývať a obom zmluvným stranám musí byť nepochybne zrejmá už v okamihu uzatvárania úverovej zmluvy.
10. Súd ďalej dodáva, že v zmluve je aj nesprávny údaj o celkovej výške nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. V zmluve je uvedená suma 408,48 Eur. Podľa výpočtu súdu je však výška celkových nákladov 440,- Eur. Súd k tejto sume dospel výpočtom tak, že od súčtu všetkých splátok úveru 1.440,- Eur (48,- Eur x 30) odrátal výšku istiny poskytnutého úveru 1.000,- Eur (1.440 - 1.000 = 440).
11. Vzhľadom na uvedené okolnosti súd konštatuje, že v danom prípade je splnená podmienka ustanovená v § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a poskytnutý úver je preto potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný doposiaľ uhradil na úvere sumu 879,32 Eur. Po odrátaní uhradenej sumy od sumy poskytnutého úveru 1.000,- Eur je teda žalovaný povinný uhradiť ešte sumu 120,68 Eur a na úhradu tejto sumy žalobcovi súd žalovaného zaviazal, vo zvyšku istiny žalobu zamietol. Titulom nezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nemá žalobca nárok ani na zmluvný úrok vo výške 25,5% ročne zo sumy 696,87 Eur od 04.12.2015 do zaplatenia, preto aj v tejto časti súd žalobu zamietol. Súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 120,68 Eur od 04.12.2015 do zaplatenia podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 nar. vl. 87/1995 Z.z. keď sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania podľa výpisu na č.l. 141 už splátkou splatnou 09.07.2012, kedy bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,75%, sadzba úroku z omeškania teda bola 5,75%. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi úrok z omeškania ktorý si uplatnil v žalobe, t.j. vo výške 5,50 % ročne zo sumy 120,68 Eur od 04.12.2015 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.
12. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
14. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na istinu v sume 696,87 Eur. Súd mu priznal sumu 120,68 Eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobca bol tak úspešný v 17,31 % svojho nároku a neúspešný v 82,68 %. Žalovaný tak bol v konaní úspešný a mala by preto nárok na náhradu trov konania. Keďže žalovanému však žiadne trovy z obsahu spisu nevyplývajú, ani si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).