Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-229-2019.pdf
PDF · 116.61 KB
Case nature
Subarea
6Co/229/2019
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci navrhovateľky: O. H., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX P., zastúpenej JUDr. Michaelou Poláčkovou, LL.M., advokátkou, so sídlom K. XX, XXX XX P., proti osobe dôvodne podozrivej z násilia (ďalej len odporca): Y. H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX P., zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o. so sídlom 17. novembra 3215, 022 01 Čadca, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Čadca č.k. 5C/20/2019-21 zo dňa 04.04.2019, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Čadca č.k. 5C/20/2019-21 zo dňa 04.04.2019 m e n í t a k , že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Odporca m á voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie podľa § 324 ods. 1 CSP v spojení s § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e/, f/, h/ CSP vydal neodkladné opatrenie, v ktorom nariadil odporcovi, aby dočasne nevstupoval do bytu č. XX na Q. W., bytového domu súpisné číslo XXX, na pozemku registra CKN parc. č. 13472/2011, kat. úz. P. (výrok I.). Súčasne uložil odporcovi, aby sa nepribližoval k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, s tým, že z takto stanoveného zákazu vyňal realizáciu procesných úkonov súdu, orgánov činných v trestnom konaní, resp. iných orgánov verejnej moci v priestoroch a na dobu vykonania nariadených procesných úkonov (výrok II.). O trovách konania spojených s konaním o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 100 % na účet právneho zástupcu navrhovateľky (výrok III.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka návrhom podaným na okresný súd dňa 04.04.2019 žiadala, aby súd nariadil odporcovi nevstupovať do bytu č. XX na Q. W. v P. a zároveň sa nepribližovať k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. 3. Z tohto jej návrhu vyplynulo, že účastníci konania sú manželmi a z ich manželstva pochádzajú tri maloleté deti. Navrhovateľka poukázala na konfliktné manželské spolužitie s odporcom, ktoré pramenilo najmä z toho, že odporca uprednostňoval záujmy a potreby svojej rodiny, kamarátov, a vlastnej rodine sa nevenoval. Odporca bol na navrhovateľku žiarlivý, neustále ju kontroloval. Z tohto pramenili hádky a konflikty, ktoré sa väčšinou končili fyzickým napadnutím navrhovateľky (odporca fackal ju, dusil, hádzal o stenu). Ataky zo strany odporcu sa opakovali. Jeho správanie bolo nevyspytateľné. Navrhovateľka mu preto navrhla absolvovať lekárske vyšetrenie. Od septembra 2018 odporca nebýva s manželkou a deťmi v spoločnej domácnosti. Jeho príležitostné návštevy rodiny končia zväčša hádkou a napadnutím navrhovateľky. 4. Navrhovateľka ďalej opísala konflikt zo dňa 04.03.2019, kedy umožnila manželovi návštevu detí vo svojom byte, z užívania, ktorého ho navrhla vylúčiť. Manžel ju vtedy začal obviňovať, že má priateľa, vytrhol jej telefón. Došlo k ďalšej hádke, fyzickému napadnutiu navrhovateľky. Následne chcel odporca
vyskočiť z okna, ale navrhovateľka ho strhla späť. Medzitým zavolala svojho otca, ktorý bol tiež svedkom tohto konfliktu. Odporca jej nadával aj pred ním a kládol jej všetko za vinu. 5. Navrhovateľka tiež tvrdila, že odporca sa k nej opakovane správal násilne a agresívne, čím narúšal jej telesnú a duševnú integritu. Udržiaval ju v neustálom napätí, obavách a strachu. Odporca opakovane fyzicky napádal navrhovateľku. Neprekážalo mu, že svedkami jeho útokov boli aj maloleté deti. Navrhovateľka nechce brániť odporcovi v styku s deťmi. Zároveň však nechce, aby odporca navštevoval deti v jej byte, kde dochádza ku ich vzájomným konfliktom a napadnutiam. 6. Na preukázanie svojich tvrdení navrhovateľka pripojila ku svojmu návrhu listiny - sobášny list účastníkov, rodné listy maloletých detí, výmenný list - poukaz na odborné vyšetrenie vystavený všeobecným lekárom pre dospelých MUDr. S. H., z ktorého vyplýva, že navrhovateľka po konflikte s manželom (04.03.2019 o 17.00 hod.) utrpela tri podliatiny na ľavom boku, jednu na pravom lakti, tržnú ranu na ľavom predkolení a tiež výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. P., z ktorého vyplýva, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou vyššie označeného bytu. 7. Na uvedenom základe, hlavne s dôrazom na doklad o ošetrení vystavený MUDr. H. okresný súd dospel k záveru o dôvodnosti návrhu navrhovateľky na vydanie neodkladného opatrenia. Mal totiž osvedčené, že odporca sa opakovane správa k navrhovateľke agresívne a násilne, čím vážne ohrozuje jej zdravie, telesnú integritu a psychický vývoj, a tiež psychický vývoj maloletých detí, ktoré sú svedkami týchto incidentov. Súd prvej inštancie preto návrhu na vydanie neodkladného opatrenia v časti, aby odporca nevstupoval do bytu, vyhovel. Zároveň uložil odporcovi príkaz nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov, pretože navrhnutú vzdialenosť 50 metrov považoval za neprimerane veľkú (nevypočítateľnú), vynímajúc takto stanovený príkaz pre prípady vykonania procesných úkonov orgánmi verejnej moci v priestoroch a v čase ich trvania. 8. O trovách konania rozhodol v zmysle § 262 CSP.
9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal, jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; alternatívne žiadal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odvolacím súdom zamietnuť a zaviazať navrhovateľku na náhradu trov konania. 10. Uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím konajúceho súdu. V danej súvislosti poukázal na to, že v prípade neodkladného opatrenia je potrebné preukázať aspoň značnú mieru obavy alebo predpoklad, že došlo k nejakému násiliu, resp. násilnému konaniu ako podkladu pre vylúčenie osoby útočníka z užívania nehnuteľnosti, resp. uloženia zákazu priblížiť sa na určitú vzdialenosť ku poškodenej osobe. Z návrhu navrhovateľky však žiadna takáto skutočnosť nevyplýva. Jediným listinným dôkazom, ktorý by potvrdzoval nejaký konflikt medzi navrhovateľku a odporcom, je výmenný list - poukaz, vystavený MUDr. S. H.. Ak by navrhovateľka mala nejaké zranenia, alebo zdravotné problémy, je zrejmé, že by okamžite by vyhľadala lekárske ošetrenie alebo pohotovosť, a nie až po troch dňoch navštívila svojho všeobecného lekára len za účelom vystavenia potvrdenia. K predmetnému konfliktu došlo dňa 04.03.2019 / pondelok/ a navrhovateľka svojho všeobecného lekára navštívila až dňa 07.03.2019 /štvrtok/. Následne je veľmi komplikované verifikovať, kde si mohla navrhovateľka spôsobiť zranenia, keďže tieto si mohla spôsobiť aj sama. Navrhovateľka nepredložila súdu žiadnu zdravotnú dokumentáciu, z ktorej by vyplývali konštatované zranenia. Dá sa však predpokladať, že pri existencii tržnej rany by navštívila pohotovosť za účelom jej zašitia, čo sa však v danom prípade nestalo. 11. Odporca potvrdil, že dňa 04.03.2019 po predchádzajúcom dohovore navštívil navrhovateľku v jej byte, keďže chcel vidieť deti. Následne manželka vyvolala hádku, začala ho nepravdivo obviňovať a nepripustila fakt, že aj ona mala značný podiel viny na rozpade manželstva. Navrhovateľka dostala hysterický záchvat z oznámenia odporcu, že je odhodlaný podať na súd návrh o rozvod manželstva, čo následne aj zrealizoval dňa 07.03.2019. Odporca chcel vyskočiť z okna len z toho dôvodu, že chcel odísť z bytu, ktorý sa nachádza na prízemí a byť tak ušetrený týchto žiarlivostných a pre neho nepochopiteľných scén zo strany manželky. Tvrdil aj to, že navrhovateľka ho zamkla v jej izbe. Je preto pre neho nepochopiteľné, že navrhovateľka, (ktorá tvrdí, že z neho mala strach a že ju napadol), strhla odporcu, aby mu zabránila vyjsť von cez okno. Manželka ho strhla takým spôsobom, že ho chytila za pás, potiahla späť, čo však on nečakal a preto celou váhou tela spadol na ňu. Následne prišiel do bytu aj otec a brat navrhovateľka, v ktorých prítomnosti bola navrhovateľka na odporcu stále agresívna a prebiehala medzi nimi hádka. V tomto smere navrhol odporca ako svedkov konfliktu vypočuť Z. A. st. a Z. A. ml. 12. Odporca tiež zdôraznil, že nikdy svoju manželku neohrozoval, ani ju fyzicky neatakoval. Zároveň uviedol, že v danom prípade navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, ani neosvedčila dôvodnosť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Odporca nemá záujem vstupovať do jej bytu a stretávať
s navrhovateľkou. Chce sa však stretávať s maloletými deťmi, ktoré potrebujú obidvoch rodičov. O „akútnosti“ prípadu a „dôvodnej obave“ navrhovateľka má pochybnosti, keďže navrhovateľka podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia až dňa 04.04.2019, t.j. mesiac po tom, ako sa mal predmetný incident stať. Súčasne v návrhu navrhovateľka neopisuje žiadnu ďalšiu skutočnosť, ktorá by odôvodňovala jeho podanie a nepodala vo veci ani trestné oznámenie. Ak by tak urobila, určite by odporcu kontaktovala polícia, čo sa až do 20.06.2019 nestalo. Napriek uvedeným tvrdeniam navrhovateľka sústavne pravidelne dva až trikrát do týždňa púšťa odporcu do jej bytu za účelom návštev maloletých detí, a to aj po podaní návrhu v tejto veci, o ktorom odporca nemal vedomosť, a tiež aj po vydaní neodkladného opatrenia . Dokonca odporca u nej v byte týždeň aj býval a deti mal asi trikrát po celý víkend u seba v rodinnom dome na N.. Jeden víkend (14. až 16.06.2019) prišla za nimi aj manželka, ktorá v jeho dome i prespala. Aj z následného správania navrhovateľky je zrejmé, že nemôže pociťovať žiadnu obavu o svoj život alebo zdravie. Účastníci sa pravidelne stretávajú jednak v jej byte, z ktorého užívania ho vylúčila, ale aj u neho v rodinnom dome. Dôvodnosť vydaného neodkladného opatrenia sa tak nepotvrdila.
13. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 16.09.2019 navrhla, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil a priznal jej voči odporcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 14. Tvrdenia odporcu v jeho opravnom prostriedku označila za nepravdivé, skresľujúce a nepreukázané. Zopakovala priebeh incidentu zo dňa 04.03.2019. Odporca podozrieval navrhovateľku z novej známosti a dožadoval sa jej telefónu, ktorý mu ona odmietla vydať. Odporca jej telefón vytrhol násilím a pritom ju zranil. Keď chcel odísť z bytu aj s telefónom, pri dverách stali deti. Odporca odišiel do izby a chcel odísť cez okno. Keďže navrhovateľka chcela, aby jej telefón vrátil, pri vzájomnom kontakte ju odporca sotil. Následkom toho navrhovateľka spadla na nábytok a zranila sa. Jej otec Z. A. a brat Z. A., ktorých privolala, tiež videli zranenia. Títo vyzvali odporcu, aby vrátil navrhovateľke telefón a odišli spolu s ním z bytu. Následne navrhovateľka zbalila veci a odišla s deťmi za bratom odporcu G. H. do S., ktorý tiež bezprostredne po incidente videl jej zranenia. Túto situáciu paradoxne opísal odporca v návrhu na rozvod ako skratové konanie navrhovateľky. Navrhovateľka označila za trúfalé tvrdenia odporcu o tom, že si zranenia mohla spôsobiť i sama. Trestné oznámenie navrhovateľka nepodala len z toho dôvodu, lebo nechcela odporcovi spôsobovať ďalšie problémy, keďže v minulosti už bol odsúdený za krádež a napadnutie. 15. Uvedený incident bol jedným z mnohých, ktoré navrhovateľka zažila počas komplikovaného manželstva s odporcom. Okrem toho odporca pred navrhovateľkou a deťmi viackrát demonštroval, že spácha samovraždu. Takýto pokus zažila navrhovateľka ešte ako jeho priateľka, keď sa s ním chcela rozísť, pre problémy s alkoholom. O komplikovanej povahe a problémoch odporcu vedel i jeho brat G. H., ku ktorému navrhovateľka odišla aj po incidente dňa 04.03.2019. Aj z týchto dôvodov je vydané neodkladné opatrenie dôvodné. 16. Navrhovateľka žije s deťmi v napätí a strese z odporcu a jeho nevyspytateľných reakcií počas jeho zlej nálady. Je pravdepodobné, že mnohé z týchto skutočností budú prejednávané i v konaní o rozvod manželstva (pojednávanie je nariadené na 08.10.2019). Medzi navrhovateľkou a odporcom nie je dohodnutý žiadny konkrétny režim starostlivosti o deti. Navrhovateľka preto považuje nariadené neodkladné opatrenie za dôvodné, až nevyhnutné. 17. Odporca skresľuje udalosti pokiaľ uvádza, že ho navrhovateľka púšťa do jej bytu. Navrhovateľka tak koná len preto, lebo odporca sa jej vyhrážal súdmi, ak mu neumožní kontakt s deťmi. Navrhovateľka sa však vyhýba kontaktu s ním. Buď sa zatvorí do inej izby alebo odíde z bytu a o každej návšteve odporcu informuje rodičov, ktorí bývajú neďaleko. Pod vplyvom vyhrážok odporcu zaviezla navrhovateľka párkrát deti i na stavbu jeho rodinného domu v obci N.. V poslednom čase však deti nechcú u otca zostávať bez jej prítomnosti. Preto sa aj ona s nimi zdržiava v rodinnom dome odporu, nikdy by však v ňom neprespala. 18. K spochybňovaniu predloženého lekárskeho potvrdenia o zraneniach navrhovateľka uviedla, že potvrdenie a lekársky záznam o vyšetrení majú rovnakú dôkaznú silu. Z tohto potvrdenia je zrejmý charakter a počet jej zranení. Neobstojí preto vyjadrenie odporcu o nepreukázanej dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Sú to práve tvrdenia odporcu, ktoré ostávajú len v rovine ničím nepreukázaných a neosvedčených tvrdení. K vyjadreniu pripojila navrhovateľka i návrh na začatie konania o rozvod manželstva zo dňa 06.03.2019, ktorý podal manžel, spolu s predvolaním na pojednávanie.
19. Odporca v odvolacej replike zo dňa 27.09.2019 nesúhlasil s tvrdeniami navrhovateľky z vyjadrenia k odvolaniu. S prihliadnutím na ďalšie správanie navrhovateľky považoval nariadené neodkladné opatrenie za nedôvodné. Navrhovateľka napriek nariadenému neodkladnému opatreniu naďalej
vyhľadáva jeho prítomnosť a aktívne sa s ním stretáva spolu s maloletými deťmi. Je to práve navrhovateľka, ktorá ich stretnutie mnohokrát sama iniciuje. Nedôvodnosť neodkladného opatrenia vidí odporca aj v tom, že rodičia detí nežijú v spoločnej domácnosti a žijú v iných mestách. Vydané neodkladné opatrenie nemá preto žiadnu relevanciu. Vo vyjadrení k odvolaniu sa navrhovateľka vracia iba do minulosti, kedy medzi manželmi pretrvávali hádky. V súčasnosti však tomu tak nie je, nakoľko nežijú už v spoločnej domácnosti. Rovnako za irelevantné považoval odporca i tvrdenia, že ešte ako priateľka bola navrhovateľka svedkom incidentu, kde mal on problém s alkoholom. Ak mal komplikovanú povahu, prečo s ním uzavrela manželstvo a mala s ním tri deti? Navrhovateľka sa vracia k veciam, ktoré sa stali pred mnohými rokmi. Súd však v tejto veci rozhoduje na základe skutočností, ktoré existujú v čase jeho rozhodovania. Odporca poprel i tvrdenia navrhovateľky o tom, že pod tlakom vyhrážok zaviezla deti na N.. Navrhovateľka využila právnu pomoc a podala na súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia, v ktorom takéto tvrdenia nemajú absolútne žiadnu logickú súvislosť. Navrhovateľka nebola vôbec povinná doviesť deti na N.. Práve naopak, ak už podala neodkladné opatrenie, takéto kroky robiť nemusela. Konanie matky bolo účelové v snahe očierniť otca. Z uvedených dôvodov odporca žiadal, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel.
20. Odvolaciu repliku odporcu zaslal krajský súd na vedomie navrhovateľke. Ďalšie podania vo veci neboli odvolaciemu súdu doručené.
21. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 388 CSP zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.
22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v predmetnej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, tento však z hľadiska zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nesprávne vyhodnotil.
23. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
24. Neodkladné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktoré sa uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide o provizórnu úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej, či zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany.
25. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami.
26. Civilný sporový poriadok upustil od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby predbežného opatrenia na konanie vo veci samej (pôvodne § 74 a nasl. a § 102 OSP). Navrhovateľ sa môže domáhať súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia bez toho, aby na súde súčasne prebiehalo súvisiace konanie vo veci samej.
27. V posudzovanom prípade sa navrhovateľka domáha súdnej ochrany výlučne návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.
28. Pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o vydanie neodkladného opatrenia pred začatím konania, zohľadňujúc uvedené štádium konania, sú účastníkmi konania navrhovateľ a osoba dôvodne podozrivá z násilia (pre zjednodušenie v ďalšom texte označená ako odporca) a nie žalobca a žalovaný ako strany sporu.
29. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).
30. Treba zdôrazniť, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.
31. Z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd osvedčené, že účastníci konania sú manželia, medzi ktorými aktuálne prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Nespornou je tiež skutočnosť, že manželia od septembra 2018 nebývajú v spoločnej domácnosti a odporca/otec doposiaľ navštevuje maloleté deti v byte vo vlastníctve navrhovateľky, ktorý bol predtým ich spoločným bydliskom.
32. Navrhovateľka sa domáhala súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia pred agresívnym a násilným správaním odporcu voči jej osobe, ktorým sa podľa jej tvrdení končia vzájomné hádky účastníkov a tiež príležitostné návštevy odporcu v jej domácnosti za účelom jeho styku s deťmi. Tieto skutočnosti navrhovateľka osvedčovala najmä lekárskym potvrdením všeobecného lekára zo dňa 07.03.2019.
33. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
34. Citované zákonné ustanovenie predstavuje snahu zákonodarcu riešiť otázku domáceho násilia a situáciu jeho obetí. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je určitý stupeň intenzity fyzického či psychického násilia, a to taký, ktorý znamená neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia s páchateľom násilného chovania. Intenzita násilného chovania musí byť teda spôsobilá natoľko znížiť kvalitu a možnosť spolužitia v spoločnej domácnosti, že sa toto spolužitie stane objektívne neakceptovateľným, prípadne až nemožným. Uvedené platí nielen v prípadoch žitia v spoločnej domácnosti, či v jednom dome alebo byte, ale napríklad aj pre prípady, keď obeť násilia v dome či v byte priamo nežije, avšak zdržiava sa v ňom napríklad z dôvodu pravidelných návštev iných osôb tam žijúcich. Pre rozhodnutie súdu je preto významným stupeň vyvinutého fyzického či psychického násilia, resp. hrozba takéhoto správania. Keďže rozhodnutie súdu v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je významným zásahom do práv a predstavuje určitú sankciu vo vzťahu k páchateľovi násilia, musí byť už samotná existencia konkrétneho fyzického či psychického násilia, alebo existencia jeho hrozby dostatočne osvedčená, pričom dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa.
35. Pojem násilie ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom alebo v súkromnom živote.
36. Skutková podstata domáceho násilia sa nevzťahuje na ojedinelé roztržky či hádky, ani na argumentačné konflikty medzi partnermi, ktoré skĺznu do násilnej podoby. Domácim násilím sa mieni veľmi tvrdá a nezdravá podoba partnerských vzťahov, označovaná ako zneužívanie partnera. Teda domáce násilie sa vyznačuje určitou intenzitou konania a trvaním. V takýchto prípadoch je žiaduce a dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou a poskytnúť obetiam dočasnú ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia.
37. Pre tento druh neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné obmedzenie výkonu
vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom. Samotné obmedzenie je pritom vždy dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy.
38. Pojem domáceho násilia je smerodajný aj pre skutkovú podstatu uvedenú v ust. § 325 ods. 2 písm. f/ CSP, ktorá poskytuje ochranu integrity (telesnej a duševnej) ohrozenej osoby, resp. ochranu pred ohrozením jej osobnej integrity pred zakázaným správaním, stanovením menej závažných zásahov do osobných práv osoby agresora/útočníka v podobe zákazu alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť (§ 325 ods. 2 písm. h/ CSP).
39. Vzhľadom na vyššie definované znaky domáceho násilia je dôvodné konštatovať, že dňa 04.03.2019 v posudzovanom prípade išlo o jeden z konfliktov medzi manželmi, ktorý mal súd osvedčený. Tento s prihliadnutím na jeho priebeh a intenzitu nie je možné vyhodnotiť ako akt domáceho násilia. Takýto stav (verbálne konflikty, vzájomné obviňovania z rozpadu manželstva ad absurdum) je príznačný a ničím sa nelíši od situácií v nefunkčných manželstvách, ktoré smerujú k zániku (rozvodu).
40. Krajský súd sa nestotožnil s právnym záverom okresného súdu o osvedčení naliehavosti nariadenia neodkladného opatrenia v rozsahu uvedenom v napadnutom uznesení. Na rozdiel od súdu prvej inštancie pri konkretizovanom útoku zo dňa 04.03.2019 odvolací súd nemal dostatočne osvedčený záver, že tento konflikt vzbudil u navrhovateľky dôvodnú obavu o jej život a zdravie, resp. z ohrozenia jej telesnej alebo duševnej integrity. Navrhovateľka túto obavu osvedčovala len jediným listinným dôkazom
- potvrdením všeobecného lekára, ktoré bolo vystaveným až 07.03.2019, a bez akéhokoľvek popisu poranení, napr. ich veľkosti, čo je v takýchto prípadoch obvyklé. Pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že konanie odporcu sa opakovalo a že takýmto spôsobom končila väčšina ich verbálnych konfliktov, ani v tomto smere nijakým spôsobom svoje tvrdenia neosvedčila. To vylučuje osvedčenie opakovaného násilného konania odporcu voči jej osobe. Svojej súdnej ochrany sa navrhovateľka domáhala až o mesiac neskôr (keď návrh v prejednávanom prípade podala na súd dňa 04.04.2019). Uvedené skutočnosti vo svojom súhrne neosvedčujú akútnosť a potrebu nevyhnutného zásah súdu formou požadovanej súdnej ochrany právnych pomerov ich účastníkov. Na podporu svojho záveru odvolací súd poukazuje i na zhodné tvrdenia účastníkov (v odvolaní a vo vyjadrení k odvolaniu) o následnom správaní sa navrhovateľky, ktorá umožňovala otcovi stretnutia s ich deťmi v byte, z užívania ktorého žiadala manžela vylúčiť a to aj po vydaní predmetného neodkladného opatrenia, a tiež to, že navrhovateľka spolu s maloletými deťmi trávila čas v domácnosti otca v jeho dome v N.. Popísané konanie navrhovateľky teda vôbec nenasvedčuje tomu, že by mala z odporcu strach, prípadne jej obavu o svoj život a zdravie.
41. Vychádzajúc z vyššie uvedenej právnej argumentácie odvolací súd dospel k záveru, že konanie odporcu (zo dňa 04.03.2019) nenapĺňa znak skutkovej podstaty domáceho násilia a súčasne nemal osvedčenú nevyhnutnú úpravu právnych pomerov navrhovaným spôsobom ako nevyhnutných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia (podľa ust. § 325 ods. 2 písm. e/, f/ a h/ CSP), a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
42. Pokiaľ navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia je daná aj nevyspytateľnou povahou a reakciami odporcu, jedná sa len o jej tvrdenie a súčasne o novú skutočnosť, na ktorú odvolací súd v zmysle ust. § 329 ods. ods. 2 CSP už nemohol prihliadať. Nepresvedčivou je i argumentácia navrhovateľky o tom, ak pokiaľ umožnila stretnutie odporcu/ otca s maloletými deťmi v jej byte, alebo deti niekoľkokrát odviezla k nemu domov do N., konala tak pod vplyvom jeho vyhrážok. Tieto vyhrážky konkretizovala tak, že odporca sa jej vyhrážal súdmi, t. j. súdnou úpravou styku s maloletými deťmi. Ani takéto vyjadrenie otca by však nebolo spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu navrhovateľky o jej život alebo zdravie. V takom prípade navrhovateľke nič nebránilo domáhať sa súdnej ochrany aj pokiaľ ide o výkon rodičovských práv k maloletým deťom na čas do rozvodu spôsobom, ktorý by zohľadňoval jej obavu z agresívneho správania manžela, resp. eliminoval jej kontakt s odporcom. Spôsob, akým prebiehali vzájomné stretnutia účastníkov (napr. bez prítomnosti tretej osoby), tiež nenasvedčuje tomu, že by navrhovateľka mala z konania otca maloletých detí obavu.
43. Nakoľko z procesného hľadiska ide o konanie maximálne zrýchlené (súd má rozhodnúť o takomto návrhu do 24 hod., § 328 ods. 2 CSP) dôvodné podozrenie z násilia sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, odvolací súd neprihliadol na návrh účastníkov na vypočutie navrhovaných svedkov. Na procesné osobitosti konania poukázal odvolací súd v bode 30. tohto odôvodnenia, a preto vykonaním
akéhokoľvek ďalšieho dokazovania v danom prípade by poprel logiku neodkladného opatrenia ako pružného nástroja na rýchlu úpravu právnych pomerov účastníkov konania.
44. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
45. Dodatočná zmena skutkových okolností významná pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vytvára na strane navrhovateľky priestor na podanie nového návrhu.
46. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 2 CSP tak, že priznal odporcovi ako úspešnej procesnej strane proti navrhovateľke nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
47. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)