Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14P-21-2019.pdf
PDF · 106.35 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-14P/21/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca sudkyňou Mgr. Lenkou Janíkovou vo veci starostlivosti o mal. deti:
J.
bytom ako matka, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, deti rodičov - matka MG., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Jana Košová, so sídlom J. Milca 11, Žilina a otec: W., adresa na doručovanie Koperníkova 2/8, Hlohovec, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou STEHURA & partners, v.o.s., so sídlom Fraňa Kráľa 2080, Čadca, o zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
III. Slovenská republika n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec návrhom doručeným súdu dňa 29.07.2019 žiadal o zníženie výživného zo strany otca na mal. deti, a to u každého dieťaťa na zákonné minimum, t. j. u každého dieťaťa na sumu 28,79 € mesačne.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že je osoba zdravotne ťažko postihnutá, poberá invalidný dôchodok vo výške 266,10 € mesačne, avšak sú mu strhávané zrážky na výkon exekúcie, pričom suma jeho invalidného dôchodku po odpočítaní týchto zrážok je 146,12 € mesačne. Od posledného rozhodnutia súdu o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane, nakoľko prišiel o zamestnanie a z dôvodu jeho zdravotného postihnutia má problém si nájsť novú prácu. Trpí nedoslýchavosťou a komunikuje prostredníctvom posunkovej reči. Z tohto dôvodu mu bol už v konaní 6P/14/2014 ustanovený tlmočník. Navrhuje preto, aby súd ustanovil tlmočníka aj v tomto konaní. Býva u rodičoch a z jeho mesačného príjmu 146,12 € nie je schopný pokryť životné náklady pre seba a musia mi finančne prispievať jeho rodičia (príspevok na bývanie 50,- € mesačne, strava 90,- € mesačne, zostáva 14,20 €). Má o deti záujem, má záujem podieľať sa na ich výchove, avšak vzhľadom na svoj zdravotný stav nie je schopný platiť výživné v takej miere, ako súd rozhodol v poslednom rozhodnutí 6P/14/2014 a žiada, aby súd po vykonanom dokazovaní znížil výživné na každé dieťa na zákonné minimum, ktoré k dnešnému dňu je 28,79 €.
3. Matka vo svojom písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 06.09.2019, uviedla, že s návrhom nesúhlasí. Do dnešného dňa si otec vyživovaciu povinnosť riadne neplní, bola nútená
podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekučné zrážky súvisia práve s neplatením výživného v predchádzajúcom období. Otec prišiel o zamestnanie svojím zavineným konaním, pretože nastúpil do zamestnania pod vplyvom alkoholu. Otec prišiel o zamestnanie pred 3 -4 rokmi, nejde o aktuálny problém. Otec dostal od Sociálnej poisťovne pre časom vyplatené finančné prostriedky vo výške 2000
- 3000 €, z dôvodu prepočtu dôchodku. Návrh žiadajú zamietnuť.
4. Kolízny opatrovník na pojednávaní konanom dňa 14.10.2019 uviedol, že je toho názoru, že návrh nie je dôvodný. Skôr by prichádzalo do úvahy zvýšenie výživného. Otec ponecháva ťarchu starostlivosti na matku, ktorá má tiež hendikep, napriek tomu sa o deti stará. Návrh otca navrhujú v celom rozsahu zamietnuť.
5. Obaja rodičia majú sluchovú a rečovú vadu, preto súd uznesením, č. k. 14P/21/2019-75 zo dňa 16.09.2019, nariadil tlmočenie z a do posunkovej reči. Priebeh pojednávania konaného dňa 14.10.2019, ako aj výpovede rodičov, boli preto pribratou tlmočníčkou tlmočené do posunkovej reči.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
7. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (ZR): Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
8. Podľa § 75 ods. 1ZR, pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
9. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
10. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
11. O výživnom bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Čadca, č. k. 6P/14/2014-58 zo dňa 21.10.2014. Uvedeným rozsudkom bolo manželstvo rodičov rozvedené, súd zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. J.. Styk otca s mal. deťmi bol ponechaný na dohodu rodičov.
12. V tom čase mal mal. J.. Mal. J.ž bol žiakom základnej školy, mal. K.li v celodennej starostlivosti matky. U deti boli bežné výdavky na stravu, oblečenie, hygienu a pod. U mal. J. boli výdavky aj na školu a u mal. K. aj na plienky. Všetky 3 deti boli v tom čase zdravé.
13. Matka bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok, ktorý v roku 2013 poberala vo výške 199,60 €, poberala prídavky na tri deti vo výške 69,30 € a invalidný dôchodok vo výške 147 € mesačne.
14. Otec pracoval v spoločnosti MOBIS Slovakia s.r.o., pričom jeho príjem bol v rozsahu 600 - 650 € v čistom. Uvedené potvrdil aj samotný otec na pojednávaní konanom dňa 14.10.2019.
15. V porovnaní s vyššie uvedeným rozhodnutím súd môže konštatovať určitú zmenu v odôvodnených nárokoch mal. detí v súvislosti s ich celkovým telesným rastom a vývojom a u mladších dvoch detí aj s nástupom do základnej školy, takže v tejto súvislosti má matka nepochybne zvýšené výdavky. Mal.. je žiakom 7. ročník základnej školy, kde sa aj stravuje (zatiaľ matka nemala výdavky so stravou v škole, a to ani ohľadom režijných nákladov), má bežné výdavky a dobrý zdravotný stav. Do školy cestuje autobusom (hoci sa škola nachádza v tej istej obci, ako býva, medzi miestom bydliska maloletého a školou je väčšia vzdialenosť; uvedené obdobne platí aj na mal. X.), s čím ma matka tiež výdavky. Mal. X. je žiakom 1. ročníka základnej školy, stravuje sa v škole (obdobne ako mal. J.), je zdravý. Má iba bežné výdavky. Mal. K. je žiakom 2. ročníka Základnej školy H. - internátna škola pre deti s narušenou komunikáciou. Matka ho vodí každú nedeľu do školy vlakom a v piatok zo školy domov. Výdavky na cestovné náklady sú približne 90 €. Tieto vyššie výdavky na cestovné vznikajú z toho dôvodu, že určitý úsek cesty musí matka absolvovať taxíkom, keďže tam je veľmi zlé spojenie. Výdavky má matka aj za internát vo výške 75 € mesačne.
16. Rodičia mal. detí do 12.01.2019 žili v spoločnej domácnosti a spoločne aj hospodárili. Následne otec musel z tejto domácnosti odísť. Matka odchod otca odôvodňovala tým, že žili v nájomnom byte, kde sa nájomná zmluva dávala vždy na 3 roky, pričom jej platnosť končila k 12/2018 a mesto im nechcelo predĺžiť nájomnú zmluvu z dôvodov na strane otca (neprispôsobivé správanie otca). Nakoniec však mesto predĺžilo nájomnú zmluvu matke a mal. deťom, avšak už bez otca, ktorý musel odísť. Otec naopak tvrdil, že dôvodom ukončenia spoločného spolužitia nebol alkohol, ale tá skutočnosť, že si otec založil svoj vlastný účet, pričom dovtedy jeho dôchodok chodil na účet matky (matka potvrdila, že dôchodok otca chodil na jej účet v období od mája alebo júna 2018, až do decembra 2018). Matka ho zo spoločnej domácnosti vyhodila. Uvedené síce dokresľuje celkovú situáciu v rodine, avšak bez ohľadu na to, koho verzia je pravdivá, nemá to priamy vplyv na rozhodovanie v tomto konaní.
17. Pokiaľ sa týka matky, tá poberá invalidný dôchodok, ktorý bol v roku 2018 vo výške 159,90 € mesačne a v roku 2019 vo výške 202,90 € mesačne. Matka pracuje v spoločnosti E.., od 10.01.2017 ako šička, pričom jej čistá mzda za rok 2018 bola v priemere 379 € mesačne (vrátane daňového bonusu; bez daňového bonusu to bolo 320 € mesačne) a za obdobie od 01/2019-07/2019 mala matka čistú mzdu 343 € mesačne (vrátane daňového bonusu). Pokiaľ sa týka jej výdavkov, tie súvisia s bývaním, kde matka platí 221,34 € mesačne (nájom + energie bez vody). Ďalšie výdavky súvisia s platbami na mobil vo výške 20-30 € mesačne a za lieky, ktoré má na predpis u lekára, čo je 20-30 € mesačne. Ďalej matka poberá prídavky na deti.
18. Nakoľko je mal. K. dieťa s narušenou komunikačnou schopnosťou, vyvstala v priebehu konania otázka, či matka poberá nejaké ďalšie kompenzačné dávky v súvislosti s jeho ochorením. Možno aj v dôsledku toho, že matka komunikuje prostredníctvom posunkovej reči (pričom priebeh konania bol tlmočený do posunkovej reči), nie je úplne zrejme, či nepochopila položenú otázku alebo na ňu nevedela odpovedať alebo nechcela priamo odpovedať. Právny zástupca otca navrhol ako ďalší dôkaz urobiť dotaz na príslušný úrad práce ohľadom zistenia, či matka poberá ešte ďalšie dávky štátnej sociálnej pomoci. Zo strany kolízneho opatrovníka bolo súdu ozrejmené, že ak by aj bol matke priznaný príspevok na asistenta, tento by nebol vyplácaný priamo k rukám matky, ale bol by vyplácaný tomu konkrétnemu asistentovi. Súd preto na pojednávaní rozhodol, že tento dôkaz nevykoná, nakoľko ho považuje za nadbytočný, a to aj s poukazom na skutočnosť, že pri rozhodovaní o výživnom na mal. deti je prvoradým kritériom, z ktorého súd vychádza, príjem otca (ako osoby povinnej z výživného) a príjem matky (ako osoby, ku ktorej rukám sa výživné poskytuje), je až sekundárny. Zároveň, ak by matka aj poberala ďalší príspevok, tieto dávky štátnej sociálnej pomoci nemožno považovať za príjem vo vlastnom slova zmysle, nakoľko ide o príspevok, ktorým sa má kompenzovať určité zdravotné postihnutie mal. dieťaťa. Snahu matky zabezpečiť si ďalšie finančné prostriedky (napr. aj cestou štátnych sociálnych dávok), nemožno vyhodnotiť v prospech otca tak, že ak má matka iné finančné prostriedky okrem invalidného dôchodku a mzdy, tak by to pre otca znamenalo, že môže platiť menšie výživné.
19. Otec je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 266,10 € mesačne. Z invalidného dôchodku sú mu vykonávané exekučné zrážky vo výške 119,98 €, suma jeho dôchodku po odpočítaní zrážok predstavuje 146,12 € mesačne (viď č. l. 8). Exekučné zrážky sú vykonávané v prospech mal. detí na úhradu bežného výživného ako aj na úhradu nedoplatkov na výživnom. Ku dňu 15.05.2019 bol nedoplatok na výživnom vo výške 13.780 €. Z uvedenej sumy je zrejme, že otec dlhodobo neplatil
výživné. Podľa jeho vlastného vyjadrenia mu ostane suma taká malá (146,12 €), že z nej nie je schopný žiť a aktuálne neplatí na mal. deti ani minimálne výživné. Má výdavky na bývanie, stravu. Býva spolu so svojou matkou. Finančne mu pomáha rodina.
20. Nakoľko matka vo svojom písomnom vyjadrení poukázala na skutočnosť, že otec dostal od Sociálnej poisťovne pred časom vyplatené finančné prostriedky vo výške cca 2.000 - 3.000 €, súd urobil dotaz na Sociálnu poisťovňu s tým, či boli v období od 01/2018 doteraz otcovi vyplatené finančné prostriedky z dôvodu jednorazového doplatenia z dôvodu prepočtu invalidného dôchodku (prípadne z iného dôvodu) a ak áno, v akej výške. Sociálna poisťovňa na uvedené reagovala oznámením (č. l. 102), v ktorom uviedla, že otec je poberateľom invalidného dôchodku od 07.06.2015 vo výške 266,10 €, pričom exekučná zrážka je v sume 118,54 €. Jednorazové doplatenie sumy preto súd nemal preukázané.
21. Otec na pojednávaní tiež uviedol, že si hľadá prácu, ale s jeho zdravotným stavom to nie je jednoduché. Chodí si prácu hľadať sám, mal vytlačený aj životopis, ktorý nechal vo firmách, ale prácu sa mu nepodarilo nájsť. Prácu si hľadá aj cez internet, telefonovať nemôže, keďže nepočuje. Ako nepočujúci to má ťažké. V rokoch 2017-2018 bol evidovaný ako nezamestnaný, teraz už nie je vedený ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom úrade práce, nakoľko to považuje za zbytočné, keďže má invalidný dôchodok. Hľadal si prácu v závode na výrobu automobilov, konkrétne však neuviedol kde. Nechce pracovať v noci, chce pracovať len ranné alebo poobedné zmeny, pretože 10 rokov pracoval aj v noci, ale takto už nechce pracovať, s nočnou prácou má problém. Prácu sa snažil hľadať si aspoň brigádne, aj brigádoval, táto práca však bola závislá od počasia (v septembri keď pršalo, bolo málo roboty, tak ich poslali z práce domov). Bola to ťažká práca, pracoval 11 hodín, maľoval. Koľko za túto brigádu zarobil nevedel uviesť, pretože mzda im ešte nebola vyplatená.
22. Otec nie je vedený ani v evidencii občanov zo zdravotným postihnutím, ktorá uľahčuje možnosti nájsť si prácu práve zdravotne znevýhodneným osobám. Podľa vyjadrenia kolízneho opatrovníka ide o evidenciu, ktorú vedie úrad práce. Ak by bol takto evidovaný, mal by viac možností nájsť si prácu.
23. Z oznámenia bývalého zamestnávateľa, spoločnosti MOBIS Slovakia s.r.o. (viď č. l. 29) mal súd preukázané, že dôvodom skončenia pracovného pomeru medzi zamestnávateľom (ich spoločnosťou) a zamestnancom (otcom) bol pozitívny výsledok dychovej skúšky na prítomnosť požitia alkoholu. Pracovný pomer bol skončený dohodou o skončení pracovného pomeru na základe § 60 Zákonníka práce. Otec na pojednávaní konanom dňa 14.10.2019 poprel, že by požil alkoholické nápoje. Alkohol nepil, a preto nebol dôvod na to, aby ho vyhodili zo zamestnania. Tomuto tvrdeniu otca súd však neuveril, a to jednak s poukazom na skutočnosť, že došlo k uzatvoreniu dohody medzi ním a zamestnávateľom o skončení pracovného pomeru (ak by otec nič zlé neurobil a nebol by tu dôvod na skončenie pracovného pomeru, prečo by dobrovoľne podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru?) a zároveň mal súd za preukázané, že otec už v minulosti mal problémy s alkohol (na čo matka poukazovala aj v rozvodom konaní, pričom samotný otec uznal, že mal problém s alkohol, aj keď podľa vlastného vyjadrenia už požíva alkoholické nápoje v menšom rozsahu ako v minulosti; takže s alkohol minimálne v minulosti mal problémy, aj keď si to otec úplne nepripúšťa).
24. Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol o výške výživného na dieťa opakovane rozhodnúť (či už schválením novej dohody, alebo autoritatívnym rozhodnutím) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výšky výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Len v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
25. Zákon o rodine v ust. § 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu.
Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). V zmysle § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
26. Zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť zabezpečenia výživy mal. detí. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhláseniam rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím úmyselným alebo neuváženým konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine), nemôže byť na úkor oprávnených mal. detí. Rovnakým spôsobom je potrebné posudzovať stratu zamestnania v dôsledku jeho zavineného konania napr. skončenie pracovného pomeru v dôsledku pozitívneho výsledku dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu.
27. Napriek skutočnosti, že otcov príjem sa od posledného určenia výživného fakticky znížil na sumu 266,10 € mesačne (invalidný dôchodok), súd dospel k názoru, že nie sú splnené podmienky na zníženie výživného.
28. Pracovný pomer otca v spoločnosti MOBIS Slovakia s.r.o., bol ukončený z dôvodov na strane otca
- pozitívny výsledok dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu. Otec sa sám svojím nezodpovedným správaním pripravil o zamestnanie, čím sa podľa názoru súdu bez dôležitého dôvodu vzdal zamestnania, v ktorom dosahoval príjem, z ktorého by mohol platiť súdom stanovené výživné. Súd nemôže brať ohľad na nezodpovedné správanie otca, ktorým sa sám pripravil o zamestnanie, a to na úkor mal. detí.
29. Pokiaľ otec poukazoval na skutočnosť, že sú mu vykonávané exekučné zrážky z invalidného dôchodku, táto jeho argumentácia podľa názoru súdu neobstojí, a to práve z dôvodu, že ide o exekúciu na vymoženie výživného, ktoré otec dlhodobo neplatí. Táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu mal. detí, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť.
30. Súčasné pomery na strane otca, o ktoré sa pričinil výlučne sám svojim konaním, nemôžu byť na ťarchu plnenia si svojej zákonnej vyživovacej povinnosti voči mal. deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť a sú odkázané výživou na rodičov.
31. Súd si uvedomuje, že otec má vzhľadom na svoj na svoj zdravotný stav (sluchová a rečová vada) ťažkosti nájsť si prácu, avšak pokiaľ matka (s rovnakou vadou) pracuje a popri tom zabezpečuje osobnú starostlivosť o mal. deti, musí otec vyvinúť väčšie úsilie v hľadaní práce. Na zváženie je napr. zaevidovanie sa na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, čím by zvýšil svoje šance zamestnať sa, a to aj s poukazom na evidenciu osôb so zdravotným postihnutím/znevýhodnením, kde na úrade práce osobitne pomáhajú takýmto osobám nájsť si prácu.
32. Pozitívne súd hodnotí skutočnosť, že otec si snaží privyrobiť aspoň brigádnickou činnosťou a matke pomohol aj tým, že počas letných prázdnin zabezpečoval osobnú starostlivosť o mal. deti, keďže matka pracovala.
33. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že v danom prípade je potrebné vychádzať z tzv. potencionality príjmov na strane otca, tzn. z príjmu, ktorý by bol dosahoval za predpokladu, že by aj naďalej vykonával prácu pre spoločnosť MOBIS Slovakia s.r.o. (cca 600-650 € mesačne v čistom) a nie je možné prihliadať na zmenu pomerov, ku ktorej došlo na jeho strane, a to aj napriek tomu, že otec je už len poberateľom invalidného dôchodku.
34. V súčasnosti určené výživné zatiaľ zodpovedá tak odôvodneným nárokom mal. detí ako aj možnostiam a schopnostiam otca, a preto návrh otca na zníženie výživného zamietol.
35. Nakoľko súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
36. Podľa § 57 CMP, o trovách štátu súd rozhoduje aj bez návrhu. Nakoľko v konaní bolo potrebné tlmočenie z a do posunkovej reči, pričom náklady na toto tlmočenie znáša štát, keďže účastníci majú právo konať v jazyku, ktorému rozumejú, rozhodol súd tak, že Slovenská republika nemá nárok na náhradu trov konania.
37. Po vyhlásení rozsudku sa matka a kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Čadca. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.