Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13P/246/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v konaní pred sudkyňou Mgr. Zuzanou Bezákovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, E. F. a otca A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, H. o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

Súd zveruje maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 150 eur mesačne od 01.02.2024, ktorú sumu je otec povinný platiť vždy do 17. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 20.11.2023 doručeným na Okresný súd Nitra dňa 20.11.2023 sa matka maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX domáhala, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti a otcovi určil výživné v sume 150 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého nezabezpečujú spoločnú starostlivosť o maloleté dieťa, žije so synom u svojej matky. Otec pracuje väčšinou ako pizzér, zarobí cca 80 eur denne. (1)

Otec sa pojednávania dňa 30.01.2024 nezúčastnil, ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní telefonicky dňa 30.01.2024 zo zdravotných dôvodov, súhlasil, aby súd prejednal vec bez jeho neprítomnosti. Sudkyňa sa s otcom skontaktovala telefonicky pred pojednávaním a otec uviedol, že sa s matkou dohodli na úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti matky a on bude prispievať na jeho výživu sumou 150 eur mesačne od 01.02.2024, stretávanie sa s maloletým nežiada upraviť súdnou cestou. Uviedol, že je zamestnaný predpokladá, že v 01/2024 bude mať nižší príjem nakoľko je PN, pokiaľ odpracuje celý mesiac bude mať príjem cca 800 eur netto. Súd preto pojednával podľa (ďalej len ) v neprítomnosti otca maloletej. (2)

Matka maloletého dieťaťa vypočutá ako účastníčka konania na pojednávaní uviedla, že s otcom maloletého dieťaťa nezabezpečujú spoločnú starostlivosť o dieťa a nežijú spolu v spoločnej domácnosti. V 12/2023 sme sa pokúsili obnoviť spolužitie, no bezúspešne. Otec má problémy aj s návykovými látkami, má problém si prácu udržať. Jej príjem tvorí rodičovský príspevok v sume 345,20 eura mesačne a PnD 60 eur. Iný príjem nemá. Je nemajetná. Nespláca žiadny úver ani pôžičky. Býva u rodičov v byte aj so synom, kde mesačne uhrádza 100-150 eur za bývanie a stravu. Výdavky na maloletého sú primerané veku dieťaťa. Jeho zdravotný stav je dobrý. Maloletý nemá zvýšené výdavky. Je v kontakte s otcom. Matka žiadala zveriť dieťa do jej osobnej starostlivosti, výživné určiť otcovi v sume 150 eur mesačne od 01.02.2024 a styk otca s dieťaťom ponechať na dohodu rodičov. (3)

Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že navrhuje upraviť rodičovské práva a povinnosti v zmysle dohody rodičov. (4)

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom návrhu zo dňa 20.11.2023 a s obsahom nasledujúcich listinných dôkazov: rodný list mal. dieťaťa, potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o príjme spolužijúcich osôb matky, úradný záznam zo dňa 09.01.2024, správa zo sociálneho šetrenia pomerov v domácnosti matky zo dňa 09.01.2024, s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Nitra XXX/XX/XXXX a zistil tento skutočný a právny stav: (5)

Rodičia maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX nežijú v spoločnej domácnosti, nezabezpečujú spoločnú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Dieťa je v starostlivosti matky, s otcom sa stretáva na základe dohody rodičov. (6)

Matka žije s maloletým dieťaťom u svojej matky v obecnom byte vo E. F.. Podľa správy kolízneho opatrovníka má dieťa v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky na ďalší zdravý vývoj. Matka má k dispozícií v 2-izbovom byte jednu izbu a prispieva svoje matke do domácnosti (strava a bývanie) 100-150 eur mesačne. Poberá rodičovský príspevok vo výške 345,20 eur mesačne a PnD 60 eur mesačne. Je nemajetná, nemá žiadne finančné záväzky. Mesačné výdavky na maloleté dieťa matka špecifikovala nasledovne: 40 eur plienky, 35 eur dojčenské mlieko, cca 45 eur oblečenie, cca 100 eur potraviny, 20 eur drogéria. (7)

Otec maloletého žije v súčasnosti v Bratislave. Okrem maloletého A. B. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Podľa vyjadrenia otca je zamestnaný s príjmom cca 800 eur netto, aktuálne je práceneschopný. (8)

Podľa /ďalej len Zákon o rodine/, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. (9)

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. (10)

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (11)

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (12)

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (13)

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (14)

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (15)

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (16)

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. ( 17)

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. (18)

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (19)

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na úpravu výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletej A. B. bol podaný dôvodne, pretože sú splnené zákonné podmienky, aby súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Rodičia maloletého dieťaťa nezabezpečujú spoločnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa, nežijú v spoločnej domácnosti. Obaja rodičia zhodne navrhli, aby súd zveril maloletého A. B. do osobnej starostlivosti matky, ktorá od narodenia zabezpečuje starostlivosť o mal. dieťa, v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, podľa správy kolízneho opatrovníka dieťa má vytvorené v domácnosti matky vhodné podmienky pre ďalší vývoj a osobnostný rozvoj dieťaťa. Súd preto návrhu rodičov vyhovel a maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky. Styk otca s maloletou súd neupravil, nakoľko rodičia súdnu úpravu styku nežiadali. (20)

Otcovi súd určil výživné vo výške 150 eur mesačne od 1.2.2024 v súlade s návrhom oboch rodičov. Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca vychádzal z dohody rodičov, prihliadol na možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca, ako aj na vek a odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Rodič má zákonom stanovenú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu, má zabezpečiť potreby svojho dieťaťa v primeranej výške, primerane k svojim finančným možnostiam a majetkovým pomerom. Otcom uvádzaný príjem cca 800 eur mesačne netto mu umožňuje prispievať na výživu dieťaťa stanoveným výživným. Rodičmi dohodnutá a navrhnutá výška výživného je dostatočne primeraná na zabezpečovanie bežných, každodenných potrieb maloletého dieťaťa, ako aj ostatných výdavkov slúžiacich k zdravému vývoju maloletého dieťaťa. Aj matka má finančnú vyživovaciu povinnosť, ktorá je však v súčasnosti vzhľadom na vek dieťaťa plne kompenzovaná osobnou starostlivosťou o dieťa (§62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine). Súd zohľadnil aj skutočnosť, že obaja rodičia majú len uvedenú vyživovaciu povinnosť. (21)

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. (22)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.