Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/180/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci žalobcu: Sumlux s.r.o., Bitúnková 13, Nové Zámky, IČO: 46061436, zast. HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s, Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31383408, zast. SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, o zaplatenie 297,69 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaný má právo na náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.04.2015, sa žalobca zaplatenia náhrady škody vo výške 297,69 Eur, predstavujúcu nepreplatené náklady za prenájom náhradného vozidla zn. M. U., J.: H. v dôsledku dopravnej nehody a nepojazdnosti poškodeného vozidla zn. C. XXXX, J.: D..

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX o 14:00 hod na D. X. D. H. zapríčinilo vozidlo, zn. M. I., J.D.: F., ktoré viedol vodič K. M. dopravnú nehodu. Jedným z poškodených bolo aj motorové vozidlo pána C. C. F.. C. XXXX, J.: D.. V dôsledku dopravnej nehody bolo motorové vozidlo C. nepojazdné. Oprava v servise trvala 11 dní a počas doby opravy poškodený využil služby žalobcu a uzatvoril s ním Zmluvu o nájme dopravného prostriedku, ktorou si prenajal motorové vozidlo zn. M. U., J.D.: H.. V zmysle faktúry vystavenej žalobcom pre poškodeného, náklady na zapožičanie náhradného vozidla predstavovali spolu 458,40 Eur. Dňa 07.05.2013 si poškodený u žalovaného uplatnil nárok na náhradu škody, a to z dôvodu potreby zapožičania náhradného vozidla na dopravu do zamestnania na trase Bratislava - D. nad U. a späť, na zabezpečenie chodu domácnosti, pri nákupoch, k cestám k lekárovi. Zároveň dňa 07.05.2013 poškodený so žalobcom uzatvoril Zmluvu o postúpení práva na náhradu škody, na základe ktorej prešli práva na náhradu škody na žalobcu. Žalovaný listom zo dňa 29.05.2013 oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej udalosti, na základe čoho poskytol plnenie vo výške 160,71 Eur. Vo zvyšnej časti však sumu odmietol uznať.

3. Žalovaný v reakcii na žalobu uviedol, že žalobca svoj nárok nepreukázal. Výška skutočnej škody spočíva vo vynaložení nákladov na náhradné vozidlo, je teda limitovaná nutnosťou a účelnosťou vynaložených nákladov na požičané motorové vozidlo. Pri ustálení nákladov na požičanie náhradného vozidla treba vychádzať jednak z časového hľadiska, na akú dobu bolo nutné náhradné vozidlo požičať, ako aj z cenového hľadiska, primeranosti ceny za nájom náhradného vozidla. Prihliadať treba najmä na značku, charakter a rozsah poškodenia motorového vozidla poškodeného. Žalovaný vykonal v rámci likvidácie poistnej udalosti šetrenie potrebné k posúdeniu oprávnenosti nároku na náhradu nákladov za

požičanie náhradného motorového vozidla. Nárok na náhradu nákladov na náhradné vozidlo posúdil ako opodstatnený iba čiastočne do výšky 160,74 Eur. Doba prenájmu motorového vozidla bola 11 dní, pričom cena nájmu náhradného vozidla typu zn. M. U. bola vo výške 38,40 Eur za 1 deň, teda 458,40 Eur za celú dobu nájmu vrátane poplatku za pristavenie vozidla. Žalovaný je toho názoru, že išlo o neprimerane vynaložené náklady, nakoľko nájom pri podobných motorových vozidlách danej kategórie je od 16 Eur po 25 Eur na deň. Žalobca zároveň nepreukázal, že skutočne došlo k vzniku škody na strane poškodeného v dôsledku úhrady nákladov na nájom náhradného motorového vozidla.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č. k. XXC/XXX/XXXX

- XX zo dňa 05.12.2016 tak, že žalobe vyhovel a žalobcovi priznal žalovaný nárok.

5. V dôsledku odvolania žalovaného však bol predmetný rozsudok súdu prvej inštancie uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XXCo/XXX/XXXX - XXX, ako súdu odvolacieho, zrušený a vec bola súdu vrátená na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie rozhodnutím veci napadnutým rozsudkom bez nariadenia pojednávania žalovanému znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď výšku náhrady škody, za ktorú zodpovedá žalovaný, nestanovil vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase, na ktoré predložil žalovaný listinné, pretože skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol poškodený vylúčený po určitú dobu, ale aj u porovnateľného náhradného vozidla platí, že rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti, a preto skutočnú škodu, za ktorú žalovaný zodpovedá, je treba stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase, nakoľko výška tejto náhrady nie je daná čiastkou skutočne vyplatenou v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej s tým, že otázka, či náklady na nájom náhradného vozidla boli nutné a účelné, závisí vždy na posúdení konkrétnych okolností prípadu, pričom dôkazné bremeno o výnimočných okolnostiach odôvodňujúcich v konkrétnom prípade priznanie náhrady v čiastke vyššej, než je obvykle potrebná k prenájmu porovnateľného vozidla, zaťažuje žalobcu. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že z konania žalovaného, ktorý dňa 29.05.2013 nahradil žalobcovi skutočnú škodu v sume 160,71 Eur a výpočtu účelne vynaložených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla vyplýva, že za účelné a nevyhnutné uznal obdobie nájmu náhradného motorového vozidla poškodeným v trvaní 11 dní (od 27.04.2013 do 07.05.2013), t. j. sporným medzi stranami je výška nájmu za deň prenájmu náhradného motorového vozidla a zohľadnenie nákladov, ktoré by poškodený za obdobie 11 dní vynaložil na prevádzku vlastného motorového vozidla, pokiaľ by k škodovej udalosti nedošlo (pri najazdení 1.539 km ako s náhradným vozidlom). Súd prvej inštancie dospel k absolútne nesprávnemu právnemu záveru, že poškodenému vznikla prenájmom náhradného motorového vozidla skutočná škoda v sume 297,69 Eur, nakoľko skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu, avšak z dôkazov v spise zatiaľ nevyplýva, že poškodený vyúčtovanú odplatu (nájomné) za prenajaté náhradné vozidlo na základe faktúry č. XXXX/XXX aj žalobcovi skutočne zaplatil, teda svoju pozornosť nevenoval aktívnej vecnej legitimácii žalobcu ako elementárnemu predpokladu pre úspech v spore, ktorá závisí od toho, či je žalobca účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok.

6. Prvoinštančný súd, viazaný názorom odvolacieho súdu, na základe opätovne vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

7. Dňa XX.XX.XXXX v čase o 14:00 hod. došlo k dopravnej nehode na D. O. D. H., kedy vodič K. M. motorovým vozidlom zn. M. I., J.: F. poškodil motorové vozidlo C. C., zn. C. XXXX, J.: D.. K poškodeniu došlo na blatníku, nárazníku a svetle (č. l. 7).

8. Zmluvou o nájme dopravného prostriedku zo dňa 15.04.2013 (č. l. 11) poskytol žalobca ako prenajímateľ poškodenému C. C. ako nájomcovi na prenájom osobné motorové vozidlo zn. M. U., J.: H. s dohodnutou dobou nájmu 15.04.2013 do 07.05.2013 a dohodnutým nájom vo výške 32,- Eur za deň.

9. Faktúrou č. 2013/048 (č. l. 8) účtoval žalobca poškodenému za prenájom motorového vozidla zn. M. U., J.: H. nájomné vo výške 458,40 Eur, a to za obdobie od 27.04.2013 do 07.05.2013 (11 dní). 10. Poškodený C. C. si u žalovaného listom zo dňa 07.05.2013 uplatnil nároku za náhradné vozidlo v zmysle faktúry č. XXXX/XXX (č. l. 9).

11. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 07.05.2013 (č. l. 12), uzavretou medzi poškodeným C. C. ako postupcom a žalovaným ako postupníkom, postúpil postupca postupníkovi bezodplatne v plnom rozsahu všetky svoje práva a povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú zo škody (definovaná v čl. I zmluvy). Poškodený prehlasuje, že v čase podpísania zmluvy má právo na náhradu škody.

12. Žalovaný oznámením o poistnom plnení zo dňa 29.05.2013 žalobcovi oznámil, že poistnú udalosť vybavil a skutočnú škodu za náhradné vozidlo vo výške 160,71 Eur poukázal na žalobcov účet (č. l. 10), a to na základe výpočtu účelne vynaložených nákladov za prenájom motorového vozidla (č. l. 34)

13. Žalobca na pojednávaní dňa 11.10.2019 (č. l. 138) k účelnosti nákladov uviedol, že už samotná skutočnosť, že vozidlo bolo v stave nespôsobilom na prevádzku, spôsobuje nutnosť prenájmu, pričom je absolútne bežné, že poškodený využíval motorové vozidlo za účelom dopravy do zamestnania, zabezpečenie potrieb rodiny a starostlivosti o domácnosť. Uvedenú škodu je potrebné považovať za škodu skutočnú. Keďže žalovaný krátil poistné plnenie neoprávnene, vzniká jeho povinnosť zaplatiť úroky z omeškania.

14. Žalovaný na pojednávaní dňa 11.10.2019 poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal nutnosť poskytnutia náhradného motorového vozidla poškodenému. Poistná udalosť nastala dňa 14.01.2013 a prenájom náhradného motorového vozidla bolo v období od 27.04.2013 do 07.05.2013 a preto v období od 14.01.2013 do 27.04.2013 mohol poškodený opraviť poškodené motorové vozidlo a vzhľadom na jeho konania nepotreboval náhradné motorové vozidlo na dennej báze, keďže ak by k oprave došlo bezodkladne po poistnej udalosti, nebola by potreba prenájmu náhradného motorového vozidla v období od 27.04.2013 do 07.05.2013. Žalovaný považuje za neodôvodnené uplatnenie úrokov z omeškania, keďže od oznámenia poškodeného po uplatnení predmetného nároku žalovaný splnil oznamovaciu povinnosť v normatívnej lehote a z toho dôvodu nie je povinný, uplatnené úroky z omeškania sú z tohto titulu nedôvodné. Žalobca nepreukázal nutnosť poskytnutia náhradného motorového vozidla poškodenému, aj vzhľadom na to, že od vzniku poistnej udalosti uplynuli viac ako 3 mesiace a teda ak by v tomto období došlo k oprave poškodeného motorového vozidla, nebola by potreba prenájmu náhradného motorového vozidla, ktoré poskytol žalobca poškodenému. Poškodený za vystavenú faktúru žalobcom neuhradil nájomné za prenájom náhradného motorového vozidla a teda nedošlo k zmenšeniu jeho majetkovej sfére.

Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:

15. Podľa , poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. 16. Podľa , poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

17. Podľa , náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

18. Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

19. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

20. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

21. Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

22. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

23. Žalobca požadoval od žalovaného zaplatenie nepreplatených nákladov za prenájom náhradného vozidla vo výške 297,69 Eur. Žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi sumou 458,40 Eur vyplývajúcej z faktúry č. 2013/048 a sumou 160,71 Eur, ktorú v rámci likvidácie poistnej udalosti žalovaný uhradil. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu odvodzoval od Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.05.2013, ktorou mu poškodený postúpil právo na náhradu škody. Sporným v konaní nebola poistná udalosť (škodová udalosť), ani samotná úhrada sumy 160,71 Eur žalovaným. Naopak, sporným bola žalovaná istina (297,69 Eur) a jej účelnosť a primeranosť.

24. Jedným zo základných predpokladov úspešnosti žaloby ako takej je, že strany majú vecnú legitimáciu. Všeobecne možno uviesť, že vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana civilného súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a strana na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Až samotné konanie ukáže, či procesnoprávna dvojica (žalobca a žalovaný) je totožná s dvojicou hmotnoprávnou, t. j. či sú v konaní vecne legitimovaní, a teda či sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom súd v konaní rozhoduje.

25. Na to, aby sa niekto stal stranou sporu, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a strana na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. O nedostatok aktívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (sám žalobca), nie je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Inými slovami povedané, aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Nesprávne určenie okruhu strán v sporovom konaní nemôže súd odstrániť ex offo a nemôže o tomto nedostatku žalobcu poučiť. Neposkytnutím poučenia v tomto prípade nedochádza k odňatiu možnosti pred súdom konať, lebo súd je povinný poskytnúť strane iba poučenie o jeho procesných právach. Poučenie o vecnej legitimácii by bolo poučením o tom, kto má byť podľa hmotného práva stranou sporu. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta.

26. Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na zmluvu o postúpení pohľadávky sa bez obmedzenia vzťahujú všeobecné ustanovenia o náležitostiach právnych úkonov v zmysle a nasl. . Určitosť obsahu zmluvy sa posudzuje predovšetkým z hľadiska jednoznačného identifikovania a vymedzenia postupovanej pohľadávky. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky teda vždy je, že musí ísť o pohľadávku určitú (identifikovateľnú a individualizovanú) a existujúcu. Predmet postúpenia musí byť v zmluve dostatočne vymedzený, a to v záujme splnenia všeobecnej podmienky určitosti právneho úkonu. Základnou podmienkou z hľadiska určitosti predmetu postúpenia je identifikácia dlžníka, ktorý je alebo má byť nositeľom

povinnosti zodpovedajúcej postupovanej pohľadávke. Bez náležitého označenia dlžníka nebude zachovaná podmienka individualizovania postupovanej pohľadávky, a tým ani určitosti zmluvy ako celku. Ďalšou podmienkou je označenie predmetu plnenia, na ktoré má veriteľ z postupovanej pohľadávky nárok. Principiálnou podmienkou je teda možnosť presnej identifikácie postupovanej pohľadávky a jej nezameniteľnosť s akýmkoľvek predmetom postúpenia. Nedostatočná určitosť predmetu postúpenia má totiž za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Pre absolútnu neplatnosť právnych úkonov je charakteristické, že nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj neurčitý právny úkon. Pri takomto neurčitom právnom úkone nemožno zistiť, čo je jeho predmetom. Pokiaľ má právny úkon plniť svoju funkciu, nesmie prejav vôle konajúceho vzbudzovať pochybnosti o obsahu právneho úkonu, ktorý prejavuje. Preto je potrebné, aby prejav vôle bol zrozumiteľný a aby s ním mohli byť spojené právne následky zamýšľané konajúcou osobou aj podľa .

27. Podľa veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Citované ustanovenie upravuje postúpenie pohľadávky na základe zmluvy, ktorou dochádza k zmene v osobe veriteľa. Do právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom nastupuje namiesto pôvodného veriteľa nový veriteľ bez toho, že by inak sa tento vzťah zmenil. Pohľadávka prechádza v stave, v akom existuje v čase postúpenia, vrátane jej príslušenstva. Zmluvu uzaviera pôvodný veriteľ a iný subjekt postupník, ktorý nastupuje na miesto pôvodného veriteľa. Ide o dvojstranný právny úkon bez účasti dlžníka, pretože zmena v osobe veriteľa sa nedotýka práv a povinností dlžníka zo záväzkového vzťahu. Čas, miesto, predmet plnenia i ďalšie podmienky zostávajú nezmenené. Predmetom postúpenia môže byť len určitá pohľadávka, t. j. právo na plnenie od dlžníka, nie však celý záväzkový (mimozáväzkový) vzťah, z ktorého pohľadávka vznikla, v ktorom prípade ide už o zmenu vzájomných práv a povinností tvoriacich obsah záväzku.

28. Súd po preskúmaní predmetnej Zmluvy o postúpení dospel k záveru, že žalobca v tomto konaní nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou, pričom uvedenou zmluvou nedošlo k postúpeniu práv poškodeného. Zo znenia tejto zmluvy vyplýva, že poškodený C. C. ako postupca postúpil všetky svoje práva a povinnosti, a to ešte pred samotným vznikom "pohľadávky". Takýmto "postúpením" postupca postúpil na žalobcu celý záväzkový (mimozáväzkový) vzťah, z ktorého domnelá pohľadávka vznikla. Z obsahu predmetnej zmluvy však vyplýva, že žalobca nadobudol od postupcu celé jeho právo. Predmetom zmluvy totiž nebolo postúpenie určitej individuálne špecifikovanej pohľadávky, ale zmena celého obsahu právneho vzťahu.

29. Okrem uvedeného je potrebné podotknúť, že ak by aj postupca postúpil žalovanému konkrétnu pohľadávku, tak nepreukázal jej reálny vznik. Žalovaný síce predložil faktúru č. XXXX/XXX na 458,40 Eur, avšak nepreukázal aj jej skutočnú úhradu. Samotné predloženie faktúry bez ďalšieho neznamená preukázanie úhrady tam uvedenej sumy. Žalobca tak nepreukázal reálnu úhradu nájomného za prenájom motorového vozidla zn. M. U.. Škoda, ktorú požaduje žalobca by vznikla až uhradením tejto faktúry. Pokiaľ poškodený túto faktúru za opravu neuhradil, nemohol ani túto neexistujúcu pohľadávku postúpiť na žalobcu.

30. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie, teda strata sporu, nároku. Každá strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Nie je ulohou sudu, aby ex offo nahradzal procesnu aktivitu zalobcu ohladom jeho dokazneho bremena. Strana musí preukázať to, čo tvrdí. Ak teda žalobca niečo tvrdí, musí to preukázať, musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí. To však v konaní žalobca nesplnil.

31. Je tak možné ustáliť, že žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou, pričom nedošlo k účastníkmi tohto právneho úkonu zamýšľaným právnym účinkom a následkom. Žalobca nedisponuje tvrdeným nárokom. Je preto dôvodný záver, že žalobca nie je vo veci aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby. Táto skutočnosť je sama o sebe dôvodom na zamietnutie žaloby.

32. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že pokiaľ by aj bola predmetná zmluva vyhotovená v súlade s právnymi predpismi a postupca by riadne a platne previedol na žalobcu svoj nárok, resp. pohľadávku na náhradu škody, teda žalobca by disponoval aktívnou vecnou legitimáciou (čo však nedisponuje), aj tak by nemal na žalovanú sumu nárok. Vzhľadom na dôkazy predložené žalovaným (č. l. 34 - 55) má súd za preukázané, že cena prenajatého vozidla od žalobcu nebola primeraná a obvyklá, vzhľadom na triedu daného vozidla ako i obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel. Skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej je zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej škody, je treba ju stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase. Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej. Cena nájmu vozidla zn. M. U., J.: H. možno vzhľadom na obvyklé ceny podobných (rovnakých) vozidiel považovať za premrštenú. Nie je tak splnená ani požiadavka účelnosti a primeranosti.

33. Súd zdôrazňuje, že poškodený by mal takisto zdokladovať, že si náhradné vozidlo požičal účelne a že ho naozaj potreboval. To však zdokladované nie je. Z listinných dôkazov založených v súdnom spise súd zistil, že poškodený si prenajal motorové vozidlo od žalobcu. Tvrdenie poškodeného, že vozidlo, ktoré bolo po nehode nespôsobilé na prevádzku, potreboval na uspokojovanie svojich potrieb (zabezpečenie chodu domácnosti, cesty k lekárovi, nákupy a pod.) považuje súd za účelové, a to z dôvodu, že podľa záznamu o dopravnej nehode (č. l. 7) išlo iba o poškodenie blatníka, nárazníka a svetla. Tieto poškodenia nemožno bez ďalšieho považovať, za vady brániace riadnej prevádzke motorového vozidla a teda vozidlo za nespôsobilé prevádzky tak, ako to tvrdil žalobca. Žalobca (a poškodený) nepreukázali opak

- že by vozidlo bolo aj naozaj nespôsobilé. Naznačeným smerom je tiež vhodné pripomenúť aj časovú postupnosť na osi: poistná udalosť/škodová udalosť - oprava poškodeného vozidla a nájom náhradného vozidla. Ak k poistnej udalosti došlo dňa 14.01.2013 a poškodený uzavrel so žalobcom zmluvu o nájme dopravného prostriedku až dňa 15.04.2013 a doba nájmu bola dohodnutá od 15.04.2013 do 07.05.2013, pričom žalobca vyúčtoval poškodenému nájom za iba 11 dní od 27.04.2013 do 07.05.2013, nemožno ich konanie vyhodnotiť inak ako účelové a špekulatívne.

34. Žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou, navyše žalobný nárok je nepreukázaný a právne nedôvodný.

35. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

36. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle a priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.