Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-29C/34/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Jankou Mičkovou v spore žalobcu: SLOVAKIA STAVING s.r.o., Žižkova 6, 040 01 Košice, IČO: 44 144 989 – práv. zast. JUDr. Michael Medviď – advokát, Wurmova 1131/4, 040 23 Košice, IČO: 44 245 672 proti žalovaným v 1. rade: A. A., nar. XX.XX.XXXX, B. X, XXX XX B., práv. zast. Čollák & Partneri advokátska kancelária s.r.o., Floriánska č. 19, Košice v 2. rade: C. D., nar. XX.XX.XXXX, E. XX, F. G., XXX XX Nižná Myšľa, práv. zast. JUDr. Peter Čurilla, Hlavná 11, 080 01 Prešov a v 3. rade: BKS-Leasing s.r.o., Pribinova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 31 644 333 o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

Žalobu voči žalovaným v 1. a v 3. rade zamieta.

Žalovaní v 1. a v 3. rade majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd u r č u j e, že žalobca je vlastníkom vozidla TATRA T815, VIN: H., rok výroby 1995.

Žalovaný v 2. rade má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o ktorej výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1.Žalobca sa žalobou zo dňa 14.7.2022 domáhal, aby súd určil, že žalobca je vlastníkom vozidla Tatra T815, VIN: H., rok výroby 1995 a žiadal priznať náhradu trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so spoločnosťou BKS-Leasing s.r.o., Bratislava t.j. so žalovaným v 3. rade lízingovú zmluvu č. LZC/19/00141, ktorej predmetom bol prenájom vozidla Tatra T815 s mesačnou lízingovou splátkou 1.273,34 € s trvaním lízingu 60 mesiacov. Následne žalobca potreboval finančné prostriedky, oslovil žalovaného v 1. rade, ktorý mu predložil kúpnu zmluvu, na základe ktorej malo dôjsť k odpredaju vozidla Tatra T815 za kúpnu cenu 15.000 €, pričom vyplatenie kúpnej ceny malo byť de facto poskytnutie pôžičky, keďže zo strany žalobcu nebol úmysel predať motorové vozidlo, ale len zabezpečiť pôžičku. Celkovo žalobca na túto pôžičku uhradil sumu 10.000 €, pričom v novembri 2019 došlo k prerušeniu splácania. Keďže žalobca neuhradil žalovanému splátku pôžičky ani v januári 2020, žalovaný v 1. rade odhlásené motorové vozidlo prepísal na dopravnom inšpektoráte na seba a dňa 15.2.2020 vozidlo odpredal žalovanému v 2. rade. V kúpnej zmluve z 15.2.2020 je uvedená suma 15.000 €, ale v skutočnosti žalovaný v 2. rade zaplatil žalovanému v 1. rade 30.000 €. Vozidlo je v súčasnosti písané v evidencii vozidiel na žalovaného v 2. rade. Bolo vedené trestné stíhanie ORPZ v Košiciach a to na základe uznesenia zo dňa 4.7.2022, sp. zn. ČVS: ORP-399/4-VYS-KE-2021 a následne motorové vozidlo bolo vydané polícii. Žalobca zaplatil lízingové splátky v plnej výške a preto sa cíti byť vlastníkom motorového vozidla. Zároveň žiadal, aby súd ako predbežne posúdil otázku neplatnosti kúpnej zmluvy

zo dňa 17.7.2019 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade ako aj zmluvy zo dňa 15.2.2020 medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade. 2.Žalobca predložil alebo označil dôkazy a použil tieto prostriedky procesného útoku: faktúra č. 10190008, kúpna zmluva č. KZC 19/00141, protokol o prevzatí predmetu lízingu, lízingová zmluva, predbežný splátkový kalendár k lízingovej zmluve, dohoda o všeobecných podmienkach finančného lízingu, žiadosť o financovanie pre podnikateľskú a verejnú klientelu, výzva OR PZ, osvedčenie o evidencii vozidla, žiadosť o prihlásenie vozidla do evidencie, evidenčná karta vozidla, história držiteľov, kúpna zmluva, odborné vyjadrenie č. 46/2021, výzva zo dňa 7.7.2020, zmluva o zapožičaní motorového vozidla, výzva na vrátenie vozidla, dohoda o budúcej zmluve o zložení zálohy na kúpu zo dňa 16.1.2020, kúpna zmluva zo dňa 15.2.2020, dohoda o pôžičke zo dňa 3.12.2020, výzva OR PZ zo dňa 15.7.2021, zápisnica o vydaní veci zo dňa 15.7.2021 a zo dňa 18.8.2021, dožiadanie OR PZ zo dňa 29.3.2021, výzva na vydanie motorového vozidla zo dňa 7.5.2020, finančné vyrovnanie predčasne ukončenej lízingovej zmluvy, výpoveď lízingovej zmluvy, dohoda o pristúpení k záväzku, dohoda o urovnaní, mailová komunikácia, fotografia motorového vozidla, fotografia prvej strany vyšetrovacieho spisu, vyjadrenie zo dňa 15.7.2022, uznesenie o vznesení obvinenia, vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného v 3. rade zo dňa 11.11.2022, navrhol vypočuť konateľa žalobcu, vyjadrenie doručené súdu dňa 26.10.2023, čestné prehlásenie spoločnosti TBC zo dňa 11.10.2023, potvrdenie o transakcii. 3.Žalovaný v 1. rade sa k sporu vyjadril na pojednávaní dňa 25.9.2023, poukázal na to, že so žalobou nesúhlasí v celom rozsahu, rozporuje všetky argumenty v nej prednášané a zamlčuje podstatné fakty. Poukázal na to, že dňa 17.7.2019 došlo k odpredaju vozidla Tatra na žalovaného v 1. rade, pričom poukázal na tu skutočnosť, že v prípade, ak by vozidlo nebolo v policajných registroch evidované na obchodnú spoločnosť SLOVAKIA STAVING nemohlo by dôjsť k riadnemu prevodu vlastníckeho práva na žalovaného v 1. rade. Mal za to, že išlo o riadny prevod tohto vlastníckeho práva a žalovaný v 1. rade je dobromyseľným nadobúdateľom, na ktorého dopadá kompletná judikatúra najvyšších súdnych autorít ohľadne ochrany dobromyseľného nadobúdateľa. Následne v roku 2020 došlo k odpredaju vozidla zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade a to dňa 15.2.2020. Žalovaný v 1. rade bol v roku 2021 oslovený žalovaným v 3. rade, ktorý ho zároveň oboznámil s tým, že žalobca SLOVAKIA STAVING nikdy nemohol disponovať s vozidlom, toto bolo predmetom lízingu. Následne žalovaný v 1. rade podával trestné oznámenie voči žalobcovi v 1. rade a cítil sa byť poškodenou stranou. Žalovaný v 1. rade bol uvedený do omylu jednak žalobcom a jednak aj registráciou vozidla v policajných registroch čo bolo v trestnom konaní jednoznačne preukázané, dokonca ešte pred kúpou vozidla si žalovaný v 1. rade lustroval, či skutočne žalobca SLOVAKIA STAVING ako obchodná spoločnosť je majiteľom vozidla, pričom žalobca bol evidovaný v policajných registroch aj v technickom preukaze, takže o právnej súladnosti kúpnej zmluvy a o vzniku statusu dobromyseľného nadobúdateľa na strane žalovaného v 1. rade niet pochýb. Žalobca riadnou kúpnou zmluvou predal žalovanému v 1. rade v roku 2019 vozidlo. Žalovaný v 1. rade mal za to, že žalobca neosvedčil naliehavý právny záujem na tejto žalobe, považuje petit za zmätočný a skutkové okolnosti v rozpore s objektívnou realitou. Zároveň poukázal na to, že žaloba je zneužitím práva, pretože smeruje materiálne k výsledku a k poškodeniu 3. subjektu, na ktoré bolo prevedené vlastnícke právo a to samotnou trestnou činnosťou žalobcu a samotným uvedením do omylu žalovaného v 1. rade. Namietol nedostatok pasívne vecnej legitimácie na strane žalovaného v 1. rade, keďže vlastníkom v zmysle evidencie je žalovaný v 2. rade. Žalobu žiadal zamietnuť a priznať náhradu trov konania. 4.Žalovaný v 1. rade predložil alebo označil dôkazy a použil tieto prostriedky procesnej obrany: trestné oznámenie zo dňa 25.2.2021, žiadosť OR PZ v Košiciach o poskytnutie informácii zo dňa 7.2.2023, navrhol výsluch konateľa žalobcu a predložil výsluch konateľa žalobcu zo dňa 22.12.2020, 28.4.2021, 6.5.2021, 16.6.2021 a 1.2.2021, ktorý bol realizovaný na OR PZ v Košiciach, oddelenie Kriminálnej polície. Navrhol výsluch žalovaného v 1. rade, navrhol pripojenie vyšetrovacieho spisu OR PZ v Košiciach, odbor Kriminálnej polície, ČVS: ORP-1754/4/VYS-KE-2020 a navrhol aj vypočuť konateľa žalovaného v 3. rade p. C.. 5.Žalovaný v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 3.1.2023 nespochybnil nutnosť žalovaného v 2. rade a teda jeho pasívnu legitimáciu v predmetnej veci, avšak zdôraznil, že žalovaný v 2. rade nezavdal akýkoľvek dôvod pre podanie takéhoto žalobného návrhu a samotnú kúpnu zmluvu zo dňa 15.2.2020 uzavrel v dobrej viere majúc za to, že nadobúda vlastnícke právo k hnuteľnej veci bez ohľadu na právnu úpravu obsiahnutú v dikcii ust. § 39 a nasl. Obč. zák. Nepoprel skutkové tvrdenia obsiahnuté v žalobe a poukázal na konanie vedené pôvodne na Okresnom súde Košice I, sp. zn. , v rámci ktorého sa proti žalovanému v 1. rade domáha zaplatenia sumy 30.000 € s príslušenstvom. 6.Žalovaný v 2. rade predložil alebo označil dôkazy a použil tieto prostriedky procesnej obrany: vyjadrenie zo dňa 29.12.2023.

7.Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 31.10.2022 uviedol, že má za to, že žalobca v žalobe nijakým spôsobom nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu a to obzvlášť za situácie ak existuje iný právny prostriedok ochrany, ktorým je žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy. Poukázal na článok 2, bod 2.6 dohody o všeobecných podmienkach finančného lízingu č. LZC/19/00141 s tým, že v predmetnom ustanovení je stanovená povinnosť nájomcu na vlastné náklady prihlásiť predmet lízingu do evidencie dopravného inšpektorátu policajného zboru, z ktorej bude vyplývať zápis nájomcu ako držiteľa a prenajímateľa ako vlastníka motorového vozidla. Žalobca v rozpore s týmto stavom uskutočnil svoje prihlásenie v evidencii motorových vozidiel ako vlastníka a následne pristúpil k predaju Tatry na 3. subjekt, ktorým bol žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 3. rade sa o týchto skutočnostiach dozvedel až následne od agentúry poverenej mimosúdnym vymáhaním splatnej pohľadávky – evol. Žalovanému v 3. rade doposiaľ nie je zrejmé ako a na základe akých listín bol vykonaný zápis žalobcu ako vlastníka vozidla. Na základe vyššie uvedeného žalovaný dňa 24.2.2021 podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu sprenevery. Žalobca a žalovaný v 3. rade uzatvorili dňa 1.3.2022 dohodu o urovnaní, ktorej predmetom bolo urovnanie sporných práv a záväzkov žalobcu uhradiť pohľadávku z lízingovej zmluvy spolu s príslušenstvom a následne dňa 23.5.2022 uzatvoril žalovaný v 3. rade a pristupujúci dlžník – Spoločnosť TBC s.r.o., Bratislava, v zmysle ktorej pristupujúci dlžník sa zaviazal pristúpiť k záväzku žalobcu vyplývajúceho z dohody o urovnaní. Pristupujúci dlžník uhradil splatnú pohľadávku v plnom rozsahu dňa 18.5.2022. Žalobca ako pôvodný lízingový nájomca splnil podmienky uvedené v lízingovej zmluve aj pre prevod vlastníckeho práva. Má za to, že najneskôr odo dňa 24.5.2022 nie je faktickým, ani právnym vlastníkom Tatry, ani jej držiteľom a preto nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Naopak žalovaný v 3. rade nijakým spôsobom nespochybňuje, že žalobca (aj keď s omeškaním) splnil podmienky lízingovej zmluvy na prevod vlastníckeho práva k Tatre, čo žalobcovi aj orgánom činným v trestnom konaní riadne oznámil. Aktuálne by bolo právne neúčinné, ak by žalovaný v 3. rade vydal žalobcovi plnomocenstvo na prepis vlastníckeho práva, nakoľko nie je vlastníkom vozidla. Žalovanému v 3. rade z hmotného práva nevyplýva žiadne subjektívne právo a nie je ani nositeľom subjektívnej povinnosti, v tomto sporovom konaní teda mu nenasvedčuje ani pasívna vecná legitimácia a preto vznáša námietku nedostatku pasívnej legitimácie. 8.Žalovaný v 3. rade predložil alebo označil dôkazy a použil tieto prostriedky procesnej obrany: doklad o úhrade sumy 47.535,23,- Sk od spoločnosti TBC, dohoda o pristúpení k záväzku zo dňa 23.5.2022, dohoda o urovnaní zo dňa 1.3.2022, zoznam zmluvnej dokumentácie k lízingovej zmluve, lízingová zmluva č. LZC/19/00141 zo dňa 27.5.2019, predbežný splátkový kalendár k lízingovej zmluve, príloha č. 2, dohoda o všeobecných podmienkach finančného lízingu zo dňa 27.5.2019, žiadosť o financovanie pre podnikateľskú a verejnú klientelu, sadzobník poplatkov žalovaného. 9.Súd vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalobcu G. I., výsluchom žalovaného v 1. rade, nevykonal dokazovanie oboznámením s obsahom listinných dôkazov pretože tieto boli stranám sporu doručené a neboli sporné, pri rozhodovaní vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotil podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vykonal vyššie uvedené dôkazy a pri rozhodovaní z nich vychádzal a zistil tento skutkový stav:

10.Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca ako lízingový nájomca a žalovaný v 3. rade ako lízingový prenajímateľ uzatvorili písomne dňa 27.5.2019 lízingovú zmluvu č. LZC/19/00141, ktorej predmetom finančného lízingu bolo nákladné vozidlo, ťahač – ojazdené Tatra T815, VIN:H. za lízingovú cenu 84.200,40 € s DPH v trvaní finančného lízingu 60 mesiacov od dátumu protokolárneho prevzatia predmetného finančného lízingu nájomcom do užívania s lízingovým úrokom 3,5% s periódou lízingových splátok mesačne. V zmysle článku 13 predmetnej lízingovej zmluvy prílohu č. 1 tvoril splátkový kalendár, z ktorého vyplýva výška 1. až 60. splátky v sume 1.273,34 € počnúc dňom úhrady 2. splátky 27.6.2019 končiac úhradou 60. splátky dňa 27.4.2024. V zmysle prílohy č. 2 dohody o všeobecných podmienkach finančného lízingu v lízingovej zmluve z článku III. bodu 3.1 prvej vety vyplýva, že prenajímateľ zostáva po celú dobu finančného lízingu vlastníkom predmetu lízingu. V zmysle bodu 3.2 veta prvá nájomca je povinný zabrániť vzniku práv 3. osôb k predmetu lízingu a v zmysle bodu 3.4 veta prvá nájomca nesmie predmet lízingu predať, založiť, darovať, vypožičať, prenajať, dať do podnájmu alebo akýmkoľvek spôsobom zaťažiť v prospech 3. osoby alebo 3. osobe predmet lízingu zveriť do užívania a to aj jednorazového bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa. Vozidlo bolo žalobcovi odovzdané čo vyplýva z písomného protokolu o prevzatí predmetu finančného lízingu k lízingovej zmluve č. LZC/19/00141, ide o prílohu č. 3 dňa 27.5.2019 o 14.00 hod. V zmysle článku 2 bodu 2.6 vyplýva, že pokiaľ je predmet lízingu motorové vozidlo a toto sa prihlasuje do evidencie

dopravného inšpektorátu PZ (DIPZ), je nájomca povinný na vlastné náklady prihlásiť predmet lízingu najneskôr do 7 dní po prevzatí predmetu lízingu a obratom po prihlásení motorového vozidla doručiť prenajímateľovi originál osvedčenia o evidencii vozidla – časť II (papierová forma), z ktorého bude vyplývať zápis nájomcu ako držiteľa a prenajímateľa ako vlastníka motorového vozidla. Na základe vyššie uvedeného žalobca písomnou žiadosťou zo dňa 11.6.2019 o prihlásení vozidla do evidencie prihlásil motorové vozidlo do evidencie a dňom 3.6.2019 ako vyplynulo z osvedčenia o evidencii – časť II (technický preukaz) bol zaznamenaný prevod držby vozidla na inú osobu t.j. na žalobcu, v ktorej bol zapísaný ako vlastník čo vyplýva aj z dokladu pod názvom História držiteľov vozidla, kde o.i. bol žalobca ako držiteľ vozidla zapísaný v období od 3.6.2019 do 17.7.2019, žalovaný v 1. rade od 17.7.2019 do 3.2.2020 a žalovaný v 2. rade od 3.2.2020 doposiaľ. 11.Konateľ žalobcu G. I., ako aj žalovaný v 1. rade vo svojich výpovediach veľmi podrobne popísali okolnosti a spôsob nadobudnutia motorového vozidla Tatra T815 a následné nakladanie s motorovým vozidlom. 12.Žalobca ako predávajúci a žalovaný v 1. rade ako kupujúci uzatvorili písomne kúpnu zmluvu podľa dňa 17.7.2019, kde predávajúci, t.j. žalobca v bode 1 uviedol, že je výlučným vlastníkom vozidla Tatra T815 a odpredáva kupujúcemu vozidlo za dohodnutú cenu 15.000 €. V bode 3 bolo dohodnuté, že zaplatením kúpnej ceny za predmetný osobný automobil nadobudne kupujúci k nemu úplné vlastnícke právo a súčasne aj akékoľvek nebezpečenstvo zmeny stavu, alebo škody na osobnom automobile. Zároveň v bode 4 kupujúci potvrdil prevzatie osobného automobilu. Zároveň v bode 5 predávajúci splnomocnil kupujúceho k ďalšiemu predaju motorového vozidla a zároveň k všetkým úkonom spojeným s prevodom na dopravnom inšpektoráte zároveň aj s prevzatím peňazí. Z osvedčenia o evidencii časť II vozidla vyplynulo, že žalovaný v 1. rade sa stal vlastníkom vozidla dňa 17.7.2019. 13.Žalovaný v 1. rade ako predávajúci a žalovaný v 2. rade ako kupujúci uzatvorili písomnú kúpnu zmluvu dňa 15.2.2020, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo Tatra 815 za dohodnutú cenu 15.000 €. Zaplatením kúpnej ceny za predmetný osobný automobil nadobudne kupujúci k nemu úplné vlastnícke právo ako vyplýva z bodu 3 kúpnej zmluvy a z bodu 4 vyplýva, že kupujúci potvrdil prevzatie osobného automobilu. Zároveň predávajúci t.j. žalovaný v 1. rade splnomocnil žalovaného v 2. rade k všetkým úkonom spojeným s prevodom na dopravnom inšpektoráte. Žalovaný v 2. rade vyhlásením zo dňa 3.12.2020 uviedol, že poskytol p. A. A. t.j. žalovanému v 1. rade sumu 15.000 € v hotovosti bez nároku na úrok. Doklad má názov Dohoda o pôžičke a je tam zároveň aj podpis žalovaného v 1. rade. 14.Žalovaný v 2. rade dňa 16.1.2020 uzatvoril s A. A., G. J., Košice, IČO: 51635592 ako so sprostredkovateľom predaja dohodu o budúcej zmluve a o zložení zálohy na kúpu, ktorej predmetom bolo motorové vozidlo Tatra T815, predajná cena 30.000 €, poskytnutá zľava 2.990 €, výška poskytnutej zálohy 20.000 € s tým, že z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 16.1.2020 vyplýva, že od žalovaného v 2. rade bola prijatá záloha za motorové vozidlo vo výške 20.000 €. Žalovaný v 3. rade listom zo dňa 7.5.2020 vyzval žalobcu na vydanie nákladného vozidla Tatra T815 z dôvodu, že si neplní riadne a včas záväzky z lízingovej zmluvy a listom zo dňa 28.7.2020 vypovedal lízingovú zmluvu ku dňu 15.2.2021 OR PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície listom zo dňa 15.7.2021, č. ČVS: ORP-399/4- VYS-KE-2021 vyzval žalovaného v 2. rade na vydanie motorového vozidla Tatra T815 a predmetné motorové vozidlo vydal čo vyplýva zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 15.7.2021. 15.Žalovaný v 3. rade ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzatvorili písomne dňa 1.3.2022 dohodu o urovnaní, ktorej predmetom je záväzok dlžníka uhradiť veriteľovi pohľadávku vo výške 47.535,23 € z lízingovej zmluvy. Následne žalovaný v 3. rade ako veriteľ a spoločnosť T.B.C. s.r.o. Bratislava ako pristupujúci dlžník uzatvorili dohodu o pristúpení k záväzku podľa a nasl. Obč. zák. a to dňa 23.5.2022, ktorej predmetom je záväzok pristupujúceho dlžníka pristúpiť v plnom rozsahu k záväzku dlžníka vyplývajúceho z dohody o urovnaní. Pristupujúci dlžník za účelom splnenia záväzku uhradil na účet veriteľa dňa 18.5.2022 sumu vo výške 47.535,23 €. Zároveň došlo k vyrovnaniu všetkých záväzkov z dohody o urovnaní. Predmetná suma bola aj uhradená žalovanému v 3. rade čo vyplýva z výpisu z účtu zo dňa 18.5.2022. 16.Základným procesným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie vlastníckeho práva je preukázanie naliehavého právneho záujmu. Žaloba o určenie vlastníckeho práva má svoj základ v ust. 17.Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

18.Žaloba o určenie vlastníckeho práva, predstavujúca jeden z právnych prostriedkov ochrany vlastníka, má svoj základ v ust. , podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo

najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Základným procesným predpokladom úspešnosti takejto žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa . nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať o splnenie povinností podľa písm. a) tohto ustanovenia. Aj v prípade, kedy možno žalovať o splnenie povinností, môže byť naliehavý právny záujem na určení daný vtedy, ak sa tým vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy medzi stranami sporu a predíde sa tak prípadným ďalším žalobám o plnenie alebo ak žaloba o splnenie povinností nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva.

19.Právny záujem, ktorý bol podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby ( ), musel byť naliehavý v tom zmysle, že vyhovením žalobe bolo možné odstrániť spornosť určitého právneho vzťahu a ochranu práv žalobcu alebo jeho oprávnených záujmov. Súdna prax vychádzala z toho, že: (1) naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáhal) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty, (2) tento záujem je daný vtedy, pokiaľ by bez súdom vysloveného určenia bolo buď ohrozené právo žalobcu alebo by sa jeho právne postavenie stalo neisté, (3) záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je vhodný (správne zvolený a prípustný) procesný nástroj ochrany jeho práva, (4) naliehavý právny záujem je daný tiež vtedy, ak sa určovacou žalobou vytvorí pevný právny základ pre vzťahy účastníkov a predíde prípadným ďalším sporom, (5) naliehavý právny záujem je spravidla daný všade tam, kde rozhodnutie súdu bude podkladom pre zápis do katastra nehnuteľností, (6) naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, môže mať aj tretia osoba (na samom úkone alebo právnom vzťahu bezprostredne nezúčastnená), pokiaľ preukáže, že požadovaným určením sa priaznivo ovplyvní (zlepší) jej právne postavenie.

20.Súd sa preto v prvom rade zaoberal, či žalobca má na určovacej žalobe naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem žalobca zdôvodnil na pojednávaní dňa 25.9.2023 tak, že takéto určenie odstráni neistotu medzi stranami sporu a vytvorí pevný základ vzťahov do budúcna, keďže nie je jasné, kto je vlastníkom motorového vozidla. Žalobca splnil všetky podmienky lízingovej zmluvy a mal by byť vlastníkom motorového vozidla a žalovaný v 3. rade sa vlastníkom motorového vozidla už necíti, motorové vozidlo bolo zaistené OR PZ a vyšetrovateľom konštatované, že nie je zrejmé, kto je vlastníkom motorového vozidla. Preto je potrebné určiť vlastnícke právo k motorovému vozidlu.

21.Súd po posúdení zistil, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, lebo bez takéhoto určenia bolo by ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým, žalobou s daným petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty, podaná určovacia žaloba je vhodný (správne zvolený a prípustný) procesný nástroj ochrany jeho práva, ktorým sa vytvorí pevný právny základ pre vzťahy strán sporu a predíde prípadným ďalším sporom.

22.Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu Tatra T815 voči žalovaným v 1. až 3. rade , pričom žalovaný v 1. rade a žalovaný v 3. rade nie sú aktuálne vlastníkmi motorového vozidla, žalobca vo vzťahu k nim nie je nositeľom žiadneho hmotného práva a žalovaný voči žalobcovi nie sú nositeľmi žiadnej hmotnoprávnej povinnosti, preto žalobcovia v 1. a 3. rade v konaní o určenie vlastníckeho práva nie sú pasívne vecne legitimovaný a súd žalobu žalobcu voči žalovanému v 1. a 3. rade pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie zamietol. 23.Za motorové vozidlo Tatra T815 zaplatil kúpnu cenu žalovaný v 2. rade a motorové vozidlo aj prevzal, čo nebolo medzi stranami sporu sporné, žalovaný v 2. rade je v evidencii motorových vozidiel vedený ako vlastník tohto motorového vozidla čo vyplýva aj z osvedčenia o evidencii časť II technický preukaz ako aj z histórie držiteľov, keď ako držiteľ motorového vozidla je evidovaný od 3.2.2020 až doposiaľ a titulom nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu je kúpna zmluva zo dňa 15.2.2020 uzavretá medzi žalovaným v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim. Pasívne vecne legitimovaný vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k motorovému vozidlu je teda výlučne žalovaný v 2. rade.

24.Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. 25.Podľa ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. 26.Zmluvný nadobúdateľ hnuteľnej veci sa stáva vlastníkom až po jej prevzatí. Zmluva, ktorú uzavrel (napr. kúpna zmluva), totiž na prevod vlastníctva nestačí. Tento právny úkon len zaväzuje predávajúceho, aby kúpenú vec odovzdal kupujúcemu, a tak zavŕšil akt kúpy, ktorým je jej prevzatie (traditio) kupujúcim. Prevzatie veci, ku ktorému dochádza po jej odovzdaní, sa uskutočňuje rozmanitými spôsobmi. V danom prípade sa prevzatie veci – motorového vozidla Tatra T 815 kupujúcim (žalovaným v 2. rade) od predávajúceho (žalovaného v 1. rade) uskutočnilo pri podpise kúpnej zmluvy dňa 15.2.2020, čo vyplýva z bodu 4 veta prvá, súd cituje: „ Kupujúci potvrdzuje prevzatie osobného automobilu.“ 27.Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 28.Podľa prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. 29.Podľa právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. 30.Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 31.Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 32.Súd ako predbežnú otázku posudzoval platnosť kúpnych zmlúv: a to po 1./ Kúpnu zmluvu uzavretú dňa 17.7.2019 medzi kupujúcim A. A. a predávajúcim SLOVAKIA STAVING s.r.o. t.j. medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, ako aj po 2./ Kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 15.2.2020 medzi kupujúcimi C. D. a predávajúcim A. A. t.j. medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, ktorých predmetom bolo vozidlo Tatra T815, VIN:H., pričom aj napriek zápisu žalobcu z firmy SLOVAKIA STAVING s.r.o., Košice, na Dopravnom inšpektoráte v Košiciach, že je držiteľom – vlastníkom motorového vozidla v zmysle platne uzatvorenej lízingovej zmluvy vlastníkom motorového vozidla bol lízingový prenajímateľ spoločnosť BKS-Leasing, s.r.o., Bratislava t.j. žalovaný v 3. rade a žalobca bol len lízingovým nájomcom a v zmysle tejto lízingovej zmluvy mohol motorové vozidlo len užívať a nebol oprávnený motorové vozidlo predať, založiť, darovať, vypožičať, prenajať, dať do podnájmu alebo akýmkoľvek spôsobom zaťažiť v prospech 3. osoby ako to vyplynulo aj z bodu 3.4 článku III. dohody o všeobecných podmienkach finančného lízingu, ktorý tvorí prílohu č. 2 k lízingovej zmluvy č. LZC/19/00141. Keďže žalobca nebol vlastníkom motorového vozidla, motorové vozidlo nemohol odpredať platne žalovanému v 1. rade, predmetná kúpna zmluva je zo zákona v zmysle Obč. zák. neplatná a to absolútne a na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada zo zákona z úradnej povinnosti. Keďže žalobca nemohol nikdy právne relevantným spôsobom previesť vlastnícke právo na žalovaného v 1. rade, následne žalovaný v 1. rade nemohol právne relevantným spôsobom previesť vlastnícke právo na žalovaného v 2. rade. 33.Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 34.Súd sa zaoberal aj otázkou, či žalovaný v 1. rade a následne žalovaný v 2. rade nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k motorovému vozidlu aj iným právnym titulom ako kúpou, napr. v zmysle Obč. zák., t.j. vydržaním. Žalovaný v 1. rade uzavrel kúpnu zmluvu so žalobcom dňa 17.7.2019 a následne kúpnu zmluvu žalovaný v 1. rade uzavrel so žalovaným v 2. rade dňa 15.2.2020, teda nedržali predmetné motorové vozidlo ako vlastné, v dobrej viere a nerušene po dobu 3 rokov a vlastnícke právo k motorovému vozidlo vydržať nemohli. 35.Na základe vyššie uvedeného, keďže došlo k neplatným prevodom vlastníckeho práva k motorovému vozidlu zo strany žalobcu na žalovaného v 1. rade a následne zo strany žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade, obidve kúpne zmluvy teda súd posúdil ako neplatné, pretože nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám. 36.Žalovanému v 3. rade ako lízingovej spoločnosti boli uhradené všetky záväzky zo strany žalobcu a teda žalobca ako lízingový nájomca splnil podmienky uvedené v lízingovej zmluve, preto je vlastníkom

predmetu lízingu a preto najneskôr ku dňu 24.5.2022 je vlastníkom motorového vozidla žalobca a to s prihliadnutím na obsahy lízingovej zmluvy, Dohody o urovnaní zo dňa 1.3.2022 a Dohody o pristúpení záväzku zo dňa 23.5.2022. 37.Súd nepripustil vykonávanie ďalších dôkazov na základe návrhov žalovaného v 1. rade, keďže spor vedel skutkovo aj právne posúdiť na základe už vykonaného dokazovania a z úradnej povinnosti prihliadal na neplatnosť právnych úkonov – kúpnych zmlúv a nebolo potrebné dokazovať skutočnosti, ktoré neboli relevantné pre rozhodnutie sporu. 38.O trovách konania medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 3. rade súd rozhodol podľa a priznal úspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnej výške, keďže žalobca bol v konaní neúspešný a žalovaní boli v konaní plne úspešní. 39.O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade súd rozhodol podľa ust. , a to dôkazom opaku, keď síce žalobca bol v konaní voči žalovanému v 2. rade úspešný, patrila by mu náhrada trov konania, avšak žalovaný v 2. rade žiadnym spôsobom nedal príčinu na podanie žaloby, samotný žalobca odpredajom motorového vozidla, ktorého nebol vlastníkom zapríčinil, že sa muselo viesť toto konanie a teda nie je spravodlivé požadovať od žalovaného v 2. rade, aby žalobcovi nahradil trovy konania, preto súd priznal náhradu trov konania žalovanému v 2. rade. O výške trov konania súd rozhodne do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo ním sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní aj spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.