Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-212-1998.pdf
PDF · 70.47 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/212/1998
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného I. H.Á., T.. XX. XX. XXXX, V. X, H. H. proti povinnému Y. C., T.. XX. XX. XXXX, Y.. T. XX/XX, G., štátny občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 1 593,14 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Liščákom so sídlom Exekútorského úradu ČSA 23 Banská Bystrica, pod sp. zn. 309EX 51/1998, na základe predloženia veci súdu exekútorom podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 z a s t a v u j e.
Súd nárok na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 1 593,14 Eur s príslušenstvom, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 11C 109/97 zo dňa 09. 06. 1997. Poverením č. 5601 003945 zo dňa 20.02.1998 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Magdalénu Liščákovú, zast. JUDr. Jozefom Liščákom so sídlom Exekútorského úradu Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 51/98.
2. Dňa 08. 07. 2019 bolo na tunajší súd doručené podanie exekútora označené ako „Návrh súdneho exekútora na zastavenie exekúcie“. Ako dôvod pre zastavenie exekúcie exekútor uviedol, že na podklade uskutočnených lustrácií ohľadne majetkových pomerov povinného bola zistená nemajetnosť povinného. Exekútor k zistenej nemajetnosti uviedol, že povinný nie je vlastníkom a ani držiteľom motorových vozidiel, nemá vedené účty v peňažných ústavoch, nedisponuje žiadnym hnuteľným a ani nehnuteľným majetkom. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
3. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný poriadok ) v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok"), je exekútor povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
6. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Na základe zistených skutočností ohľadne majetkových pomerov povinného súd dospel k záveru, že povinný je nemajetný, čoho následkom je naplnenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa citovaných ustanovení Exekučného poriadku. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku (účinného do 31. 03. 2017), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9. Podľa § 243j Exekučného poriadku v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
10. Podľa dôvodovej správy ku ustanoveniu § 243j Exekučného poriadku „V právnej praxi nie je ojedinelé, že v prípade zastavenia exekúcie je potrebné posúdiť, či exekútorovi prináleží náhrada trov aj v prípadoch, keď treba do úvahy vziať niektoré dôvody osobitného zreteľa (...) Takýmito dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú dôvody explicitne vymedzené v ustanovení § 243j ako je napríklad skutočnosť, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade s Exekučným poriadkom (napríklad došlo k neodôvodneným prieťahom pri výkone exekúcie, požadovalo sa zaplatenie takých plnení na trovách, na ktoré nebol právny nárok a pod) alebo iným zákonom alebo nepostupoval v súlade s § 57 ods. 4. Ide o také závažné prípady, ktoré by dokonca mohli zakladať disciplinárnu zodpovednosť súdneho exekútora.“
11. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 01. 06. 2010 do 31. 03. 2017) exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
12. Súd v kontexte rozhodovania o trovách exekúcie uvádza, že doba od udelenia poverenia na vykonanie exekúcie dňa 20. 02. 1998 do doručenia podania exekútora na zastavenie exekúcie súdu (08.07.2019) predstavuje obdobie 21 rokov. Ďalej súd uvádza, že exekútor už po počiatočných úkonoch exekučnej činnosti smerujúcej ku postihovaniu majetku povinného mal, resp. mohol nadobudnúť vedomosť o tom, že povinný je nemajetný, príp. že takáto pochybnosť o existencii majetku je dôvodná. Úkony vykonával v roku 1999, 2003, a potom až v roku 2019, kedy zistil, že povinný je nemajetný. Súd preto prijal záver, že exekútor si počas obdobia 20 rokov nesplnil povinnosť uloženú § 57 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu 31. 03. 2017, a to nepredložil súdu vec bezodkladne po tom, ako mohol nadobudnúť pochybnosť, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
13. Okrem uvedených záverov súd dodáva, že exekúciu, ktorá už trvá takmer 21 rokov, je nutné označiť za neprimerane dlhú. Na základe uvedených skutočností týkajúcich sa neprimeranej dĺžky exekúcie, absenciou úkonov exekučnej činnosti a nesplnenia si povinnosti exekútora predložiť vec súd pri nadobudnutí pochybnosti o dôvodoch na zastavenie exekúcie súd dospel k záveru, že boli naplnené materiálne podmienky citovaného ustanovenia Exekučného poriadku na to, aby súd nárok exekútora na trovy exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení konania je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení trojmo na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Banská Bystrica 14. 10. 2019