Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/27/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovaným: v 1. rade: V. T., nar. XX.X.XXXX, Z..C.. S. XXXX/XX, XXX XX D. R., v 2. rade: H. T., nar. XX.X.XXXX, Z..C.. S. XXXX/XX, XXX XX D. R.O., obaja zast.: Mgr. Elena Szabóová, advokátka, Hlavné námestie 7, 940 01 Nové Zámky, o zaplatenie 2.936,09 EUR s príslušenstvom na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -326 zo dňa 16.10.2018 takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -326 zo dňa 16.10.2018 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným v 1. a 2. rade priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.6.2004 domáhal zaplatenia sumy 2.936,09 EUR titulom nesplatenia poskytnutého úveru. Žalobca sa na pojednávanie určené na deň 16.10.2018 o 10:00 hod. nedostavil, z neúčasti sa neospravedlnil, hoci predvolanie mu bolo doručené dňa 4.10.2018. V predvolaní bol zároveň poučený o možnosti rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Zdôraznil, že žalovaní na pojednávaní konanom dňa 16.10.2018 navrhli súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie. Súd prvej inštancie poukázal na ust. (ďalej len „“) a CSP. Vzhľadom na splnenie procesných podmienok súd vo veci rozhodol v zmysle rozsudkom pre zmeškanie žalobcu a keďže žalovaní mali v konaní plný úspech súd im priznal plnú náhradu trov konania.

3. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalobca. Zdôraznil, že podľa jeho názoru neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, ktoré odôvodnil tým, že žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu zúčastňoval na vytýčených termínoch pojednávania (pojednávanie dňa 16.2.2012, pojednávanie dňa 5.12.2017, pojednávanie dňa 27.3.2018, pojednávanie dňa 31.5.2018). Žalobca, resp. postupca v konaní predložil spolu so žalobou okresnému súdu všetky požadované dokumenty, ku ktorým sa právny zástupca spolu s právnym posúdením veci dostatočným spôsobom v rámci vytýčených pojednávaní vyjadril. Uviedol, že uvedené kroky rozhodne nemožno považovať za pasivitu v spore, kedy by prichádzal do úvahy rozsudok pre zmeškanie, tak ako to zamýšľal zákonodarca pri tvorbe ako sankciu voči pasívnym žalobcom. V tejto súvislosti poukázal na ust. , podľa ktorého na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávaní bol

žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Žalobca zdôraznil, že aj z osobitnej časti dôvodovej správy k návrhu zákona vyplýva, že kontumačný rozsudok predstavuje formu procesnej sankcie za pasivitu žalovaného alebo žalobcu, ktorá spočíva predovšetkým v absencii povinnosti tvrdiť a povinnosti dôkaznej, či v nedostavení sa na už nariadené pojednávanie. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ sa žalobca, resp. jeho právny zástupca nedostavili na vytýčený termín pojednávania, táto samotná skutočnosť o sebe nemôže založiť priestor pre tak závažnú sankciu, akou je vydanie kontumačného rozsudku, pokiaľ si žalobca v konaní plnil svoje ostatné povinnosti tvrdenia a predkladania dôkazov v konaní, ba dokonca sa zúčastnil aj na predchádzajúcich vytýčených termínoch pojednávania. Aj samotnému okresnému súdu z jeho vlastnej činnosti musí byť zrejmé, že právny zástupca žalobcu, ospravedlňuje svoju neúčasť na každom pojednávaní, ktorého sa nemôže zúčastniť, prípadne požiada o rozhodnutie veci bez jeho účasti z dôvodu hospodárnosti, k čomu došlo aj v tomto prípade. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na základe podania zo dňa 16.10.2018, ktoré bolo okresnému súdu pred samotným otvorením pojednávania dňa 16.10.2018 zaslané. Okrem iného žalobca trvá na tom, že pojednávanie sa považuje za jeden celok napriek tomu, že dôjde k jeho odročeniu na ďalší termín. V predmetnej veci bolo pojednávanie niekoľkokrát odročované, pričom právny zástupca sa predchádzajúcich pojednávaní aktívne zúčastňoval. Žalobca zastáva názor, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Poukázal na uznesenie Najvyššieho Slovenskej republiky, sp.zn. . Žalobca upriamil pozornosť odvolacieho súdu na skutočnosť, že žalobca od r. 2010 podal na súd prvej inštancie v predmetnej veci spolu 6 podaní označených ako „žiadosť o vytýčenie termínu súdneho pojednávania“ z dôvodu nekonania a prieťahov v konaní. Vzhľadom na túto skutočnosť, považuje žalobca konanie okresného súdu vo forme vydania rozsudku pre zmeškanie v konaní, v ktorom sa žalobca aktívne zúčastňoval pojednávaní a okresnému súdu zasielal podania s upozornením na prieťahy v konaní za absurdné. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvej inštancie preskúmal a v zmysle ust. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, napriek tej skutočnosti, že im odvolanie bolo doručené dňa 23.1.2019.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa v rozsahu dôvodov odvolania bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

6. Podľa na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnej veci bolo nariadených niekoľko pojednávaní vo veci samej, ktorých sa žalobca v prevažnej väčšine riadne zúčastňoval, ospravedlnenie z niektorých pojednávaní sa tak ako žalobca ako aj žalovaný ospravedlnil, súd prvej inštancie akceptoval. Z obsahu spisu je taktiež nesporné, že žalobca v priebehu celého konania produkoval listinné dôkazy, ktoré bolo potrebné na prejednávanie veci, predkladal potrebné návrhy a po doložení všetkých podľa jeho názoru listinných dôkazov žiadal, aby súd rozhodol bez jeho účasti, ospravedlnil sa z pojednávania na vytýčeného na termín 27.9.2018 a žiadal, aby súd rozhodol bez osobnej účasti sporových strán v zmysle ust. . Súd pojednávanie vytýčené na termín 27.9.2018 odročil na termín 16.10.2018. Je nesporné, že žalobca bol poučený o potrebe zúčastniť predmetného pojednávania ako aj o následku nedostavenia sa na predmetné pojednávanie, o možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Zároveň treba konštatovať, že žalobca sa aj z tohto pojednávania ospravedlnil, avšak predmetné ospravedlnenie bolo doručené súdu až dňa 17.10.2018, avšak aj v rámci tohto ospravedlnenia žiadal, aby súd rozhodol bez jeho účasti, tak ako to uviedol na predošlé pojednávanie s poukazom na ust. . Z obsahu spisu je zrejmé, že na pojednávaní dňa 16.10.2018 sa žalobca teda nezúčastnil, súd pojednával v neprítomnosti žalobcu. Právny zástupca, žalovaných v 1. a v 2. rade žiadali, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, ktorú žiadosť žalovaných súd akceptoval, takýto rozsudok s poukazom na ust. vydal.

8. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozsudok pre zmeškanie predstavuje osobitný druh rozhodnutia, ktorý predstavuje následok procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. V danom prípade sa jedná o spor, ktorý začal podaním žaloby na súd dňa 17.6.2004, žalobca sa nesprával pasívne, predchádzajúcich pojednávaní sa aktívne zúčastňoval, súdu poskytol všetku súčinnosť na to, aby vec bola v primeranom čase ukončená. Aj keď v zmysle súd môže rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, na ktoromkoľvek pojednávaní, musí nad textom zákona prevládať vyšší princíp spravodlivej ochrany práv strany sporu a súd dodržujúci tento princíp nemusí návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie vyhovieť. Každé ustanovenie musí súd v zmysle vykladať nielen podľa jazykového vyjadrenia, ale aj podľa zmyslu a účelu toho ktorého ustanovenia. V tomto smere poukazuje odvolací súd i na závery nálezy Ústavného súdu ČR sp.zn. z 23.2.2016, v ktorom sa okrem iného uvádza: „po posúdení všetkých okolností prejednávaného prípadu je nutné konštatovať, že konajúci súd postupoval v duchu opačnom, než mu ukladajú zásady civilného procesu vyjadrené v , 3 a 6 . Vydal rozsudok pre zmeškanie v situácii, kedy síce formálne podmienky pre jeho vydanie splnené boli, hľadisko vhodnosti a nevyhnutnosti jeho použitia, ako ho vymedzuje judikatúra Ústavného sudu, však neskúmal. Z ponúkaných postupov, ako s konaním naložiť, zvolil ten, ktorým rezignoval na požiadavku ochrany procesných práv sťažovateľky a zvolil postup procesné najpohodlnejší, nie však s ohľadom na okolnosti prípadu najvhodnejší, pričom uvedený postup nemožno považovať za zlučiteľný so základnými zásadami civilného procesu. Hoci vecnému prejednaniu žaloby bez prítomnosti sťažovateľky či jej zástupcu nič nebránilo a konajúci súd mohol rozhodnúť i „bežným“ rozsudkom, vydal rozsudok kontumačný, teda rozhodnutie, ktorým výrazne obmedzil následné procesné možnosti sťažovateľky v odvolacom konaní. Za týchto okolností považuje Ústavný súd postup konajúceho súdu za nezlučiteľný s ústavne zaručeným právom na spravodlivý proces.“

9. Podľa , ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

10. Odvolací súd tak dospel k záveru, že vzhľadom na dĺžku sporu, ktorého sa žalobca aktívne zúčastňoval a zmeškal len posledné pojednávanie, na ktoré sa síce ospravedlnil, avšak ospravedlnenie bolo súdu doručené nasledujúci deň po pojednávaní, v ospravedlnení žalobca uviedol, že žiada, aby súd rozhodol bez jeho účasti a vzhľadom k uvedenému nemožno považovať rozsudok pre zmeškanie za rozsudok, ktorý by zodpovedal v danom prípade spravodlivej ochrane práv. Vzhľadom k uvedenému napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na ust. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov, zistil skutkový stav veci a zo skutkového stavu veci uviedol správny právny záver a vo veci opätovne rozhodol rozsudkom. v novom rozhodnutí vo veci súd rozhodne aj o trovách konania s poukazom na ust. .

11. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žaloba) ( ).