Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-22-2019.pdf
PDF · 78.13 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/22/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, vo veci starostlivosti o maloletého: Y. bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - O. zastúpená: JUDr. Natália Stahovcová, advokátka so sídlom Na varte 4/d, 831 01 Bratislava, otec - G. o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Maloletý Y. sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. II. Zastupovať maloletého Y. a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. III. Styk otca s maloletým Y. súd neupravuje. IV. Otec je povinný titulom bežného výživného na maloletého Y. s účinnosťou od 22.03.2019 uhrádzať sumu 300 eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky. V. V prevyšujúcej časti súd návrh zamieta. VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletého návrhom doručeným súdu dňa 22.03.2019 navrhla upraviť vyživovaciu povinnosť otca tak, že táto bude vo výške 300 eur mesačne. Uviedla, že ku dňu podania návrhu otec maloletého uvedeného touto sumou na jeho výživu aj prispieva a nemá žiadnu podlžnosť. V ďalšom priebehu konania navrhla upraviť práva a povinnosti rodičov voči maloletému tak, že ho navrhla zveriť do osobnej starostlivosti matky, styk s otcom navrhla neupravovať, právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok navrhla určiť matke. Výšku vyživovacej povinnosti otca navrhla stanoviť vo výške 450 eur mesačne. Pokiaľ by súd mal za to, že na potreby maloletého nevyžadujú také vysoké výživné, ako sa matka domáha, navrhovateľka navrhuje, aby súd zaviazal otca povinnosťou prispievať aj na sporiace výživné, pričom matka by založila na tento účel pre maloletého účet.
2. Otec maloletej nesúhlasil s návrhom na určenie jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému na matkou maloletého navrhovanú sumu. Uviedol, že hoci doposiaľ mal možnosť prispievať sumou 300 eur mesačne, do budúcna mu to už v takejto sume nevychádza a navrhol určiť vyživovaciu povinnosť v nižšej výške.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, otca maloletej, a listinami založeným v súdnom spise: z č. l. 8 v spise rodným listom maloletého, z č. l. 23-25 v spise výplatnými lístkami otca maloletého za mesiace 02/2019-06/2019, z č. l. 28-29 v spise potvrdeniami o vyplatených dávkach rodičovského príspevku, z č. l. 30 potvrdením o poberaní rodičovského príspevku, z č. l. 31 potvrdením o poberaní príspevku na starostlivosť o dieťa, z č. l. 32 potvrdením o mzde matky, z č. l. 33 potvrdením o návšteve školy, z č. l. 34 v spise potvrdením o platbách za pobyt a stravu v detských jasliach, z č. l. 35 prehľadom obratov na účte navrhovateľky, z č. l. 47 v spise lekárskym potvrdením o zdravotnom stave maloletého,
scanom internet bankingu týkajúcim sa mzdy otca maloletého za mesiac marec 2019, potvrdením čistej mzdy otca maloletého, osvedčením o evidencii motocykla vo vlastníctve otca maloletého, prehľadom súdnych konaní vedených voči otcovi maloletého, prehľadom príjmov rodičov maloletého na základe údajov Sociálnej poisťovne.
4. Vykonaným dokazovaním súdu zistil, že otec pracuje ako Q. s mesačným čistým príjmom (vrátane diét a vreckového) pohybujúcim sa od 1.547,95 eur do 1830,81 eur (za predpokladu, že pracuje celý mesiac). Základná mzda otca cca. 600 eur mesačne (netto cca. 500 eur mesačne). Výdavky otca predstavujú sumu okolo 920 eur mesačne. Príjem matky (pracuje od mesiaca júl 2019) je cca. 650 eur mesačne. Výdavky matky spočívajú v sume 200 eur v platbách spojených s užívaním bytu, v úvere spojenom s obstaraním bytu (zostatok 10.000 eur, splatnosť 7 rokov, výška splátky 220,80 eur), výdav-koch na internet a telefón a internet 27,90 eur, výdavkoch na detské jasle 350 eur + náklady na stravu. Maloletý vyžaduje tiež náklady na plienky a hygienu vo výške 45 eur mesačne. Sporenie pre maloletého Y. je vo výške 20 eur mesačne, pre staršieho syna tiež 20 eur mesačne. Náklady na elektrinu má 24 eur mesačne. Na poistenie bytu uhrádza 40 eur ročne. Povinné zmluvné poistenie uhrádza štvrťročne vo výške približne 40 eur. Náklady na stravu v zásade predstavuje suma, ktorá jej ostáva po úhrade všetkých výdavkov približne 360 eur mesačne. Otec staršieho syna prispieva na jeho výživu sumou 200 eur, pričom aj nad rámec tejto sumy uhrádza ďalšie platby, ak sa vyskytnú nejaké výdavky. Vlastní staršie motorové vozidlo E., ktoré má 11 rokov. Do mesiaca jún bola poberateľkou rodičovského príspevku v sume 220,70 eur mesačne, od mesiaca júl je poberateľkou príspevku na starostlivosť o dieťa vo výške 280 eur mesačne.
5. Podľa § 28 ods. 1 písm. a), b) a c) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.
6. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
7. Podľa § 47 ods. 1 písm. d) Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť zaniká právoplatným rozhodnutím súdu o zániku dôvodu, pre ktorý bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
11. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
12. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
13. Súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, nakoľko takémuto rozhodnutiu svedčala tak zhoda medzi účastníkmi konania, ako aj odporúčanie kolízneho opatrovníka, podľa ktorého má maloletý u matky vytvorené vhodné podmienky. Styk maloletej s otcom súd osobitne neupravoval, nakoľko tento sám uviedol, že styk upraviť nežiada.
14. Právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok patrí medzi rodičovské práva a platí zásada, že ako také patrí obom rodičom. Situácia, kedy môže byť táto zásada prelomená, môže nastať len výnimočne. Súd v konaní nezistil žiadne okolnosti, ktoré by mohli byť dôvodom pre obmedzenie tohto práva niektorému rodičov, preto rozhodol, že toto právo patrí naďalej obom rodičom.
15. V konaní však nebola zhoda o výške vyživovacej povinnosti otca voči maloletej. Otec do rozhodnutia súdu prispieval na výživu maloletého sumou 300 eur mesačne. Uvádzal, že takto vysokú sumu nebude v jeho možnostiach ďalej uhrádzať. Matka navrhovala výživné určiť vyššie, v sume 450 eur mesačne, resp. v prípade, že takáto výška vyživovacej povinnosti otca nebude z hľadiska potrieb maloletého nevyhnutná, navrhla, aby súd zaviazal otca povinnosťou sporiaceho výživného na osobitný účet. Súd na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že suma vyživovacej povinnosti, ktorou otec aj v súčasnosti prispieva na výživu maloletého, je s ohľadom na jeho súčasný príjem (v rámci ktorého zohľadnil a vyplácané diéty a vreckové), v možnostiach otca a zároveň táto suma v dostatočnom rozsahu zohľadňuje aj súčasné potreby maloletého. Súd preto návrh matky na uloženie vyživovacej povinnosti otcovi vo vyššom rozsahu zamietol (nevyžadujú to súčasné potreby maloletého) a zároveň zamietol návrh na uloženie povinnosti sporiaceho výživného, nakoľko hoci mal súd za preukázané, že disponibilný príjem otca síce presahuje v priemere 1.500 eur mesačne, ten je však z väčšej časti tvorený diétami a vreckovým, v súvislosti s charakterom práce otca (práca kamionistu v zahraničí). Súd teda zohľadnil vyšší celkový príjem otca pri určovaní spotrebného výživného, nestotožnil sa však s názorom matky, že takýmto spôsobom tvorený príjem otca odôvodňuje rozhodnutie o sporiacom výživnom.
16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava IV, písomne v 5 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Právo na podanie odvolania nemajú matka maloletého a otec maloletého, nakoľko sa tohto práva po vyhlásení rozsudku vzdali. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak strana, ktorej bola uložená povinnosť, nesplní uloženú povinnosť, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.