Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/103/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a sudcov JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 11.05.2023 pod sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.01.2024 takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C., z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa , na tom skutkovom základe, že

dňa 03. 01. 2023 v čase okolo 17:55 hodiny viedol ako vodič z povolania nákladné motorové vozidlo značky MAN TGL L.2007.45.011/NG/1629000016160, modrej farby, kategórie N2, evidenčné číslo C., v obci D., po E. F. pri kostole, následne bol hliadkou Obvodného oddelenia PZ Trstice zastavený na F. E. v obci D. pred predajňou COOP Jednota a bol vyzvaný na podrobenie sa vyšetreniu na zistenie návykovej látky vykonaním dychovej skúšky, pričom v čase o 17:58:21 hodine dňa 03. 01. 2023 mu bola dychovou skúškou zistená prítomnosť alkoholu v dychu v množstve 1,12 mg/l etanolu vo vzduchu (v prepočte 2,33 promile), hoci bol odsúdený za taký trestný čin (ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.) trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 19. 03. 2015, právoplatného dňa 15. 05. 2015 a trestným rozkazom Okresného súdu Dippoldiswalde, Nemecká republika, sp. zn. 7 Cs 967 Js 21472/22 zo dňa 18. 08. 2022, právoplatného dňa 19. 10. 2022 (vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu),

Za túto trestnú činnosť okresný súd uložil obžalovanému podľa , s poukazom na , , trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa ho súd zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa , , mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na doživotie.

Okresný súd zdôvodnil svoje rozhodnutie v rozsahu č.l. 162-164 spisu.

Proti tomuto rozsudku, voči výroku o treste, zahlásil ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní okresného súdu odvolanie obžalovaný, ktoré náležite odôvodnil i osobitným písomným podaním.

V písomnom zdôvodnení odvolania po úvodnej rekapitulácii výrokovej časti i odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že Okresný súd Galanta vzhľadom na okolnosti prípadu nemusel prihliadnuť na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ust. §-u 37 písm. m/Tr. zákona. Má za to, že Okresný súd Galanta okrem uvedených okolností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie i trestu mohol prihliadnuť aj na možnosť nápravy obžalovaného. Má za to, že okresný súd rozhodol neprimerane prísne a účel trestu mohol dosiahnuť aj alternatívnym trestom – peňažný trest, resp. trest domáceho väzenia.

Považuje zhodnotenie prípadu súdom za príliš prísne aj keď je nepochybné, že bolo preukázané, že sa dopustil prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa §-u 289 ods. 4 a má za to, že jeho nápravu by úplne postačoval buď podmienečný trest odňatia slobody, peňažný trest v primeranej výške uložený podľa ust. §u 56 ods. 1, ods. 2 , resp. trest domáceho väzenia podľa ust. §-u 53 ods. 1 Tr. zákona a nie trest odňatia slobody

Súčasne poukázal na chybný postup Okresného súdu Galanta v tom, že v rámci dokazovania vychádzal súd len z odpisu z registra trestov obžalovaného, pričom z hľadiska procesného postupu súdu je nevyhnutným, aby si súd zabezpečil kompletné spisy, ktoré sa týkajú predchádzajúcich odsúdení páchateľa a tieto oboznámil na hlavnom pojednávaní v rámci vykonávania dokazovania, ak pre súd bolo zjavné, že prichádza do úvahy uloženie trestu zákazu činnosti na doživotie.

Nestačí len oboznámenie odpisov z registra trestov, nakoľko z nich nie je často zrejmé, či pri postupne ukladaných trestoch išlo o súbeh, respektíve o recidívu, pričom sa v praxi vyskytli aj chybné zápisy v registri trestov.

Okrem toho základnou podmienkou na aplikáciu ustanovenia § 61 ods. 5 písm. a) Tr. zák. je zistenie, že páchateľ je tzv. špeciálny recidivista, t.j. že sa dopúšťal trestnej činnosti napriek tomu, že už bol za spáchanie zhodného trestného činu v minulosti súdom právoplatne odsúdený. Ak sa páchateľ dopustil trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák. síce viacerými skutkami, avšak išlo o formu pokračovania v trestnej činnosti (jeden pokračovací trestný čin pozostávajúci z viacerých čiastkových útokov), respektíve išlo o viacčinný súbeh (viacero samostatných trestných činov ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zák. spáchaných dvomi alebo viacerými skutkami), neprichádza aplikácia ustanovenia § 61 ods. 5 písm. a) Tr. zák do úvahy, pretože predmetné ustanovenie vyžaduje mnohosť odsúdení a nie mnohosť skutkov, či trestných činov spáchaných zo strany páchateľa.

Má za to, že v danom prípade je potrebné vychádzať aj zo zásady humanity, ktorá je jednou zo zásad trestania páchateľov, kedy treba vziať v úvahu i princíp úmernosti represie, aby táto neprekročila mieru nevyhnutnú pre splnenie účelu trestu.

V tejto súvislosti tiež poukázal na skutočnosť, že trest realizuje svoje poslanie - ochranu spoločnosti niekoľkými funkciami, ako sú represia / zabránenie páchateľovi páchať trestnú činnosť/, resocializácia páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením ostatných členov spoločnosti. Aj keď represia a výchova sú z hľadiska účelu trestu veľmi dôležité, nie sú samy o sebe, ale sú to prostriedky na dosiahnutie cieľa konečného, ktorým je ochrana spoločnosti. Má za to, že uložením trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na doživotie došlo k absolútnej realizácii poslania trestu, ktorý zabráni páchaniu ďalšej trestnej činnosti a spojiť tento trest s trestom odňatia slobody nepodmienečne je zásadne mimoriadne neprimerané.

Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ustanovenia zrušil v časti výroku o treste a podľa ust. §-u 322 ods. 3 sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží podmienečný trest odňatia slobody, resp. peňažný trest v primeranej výške uložený podľa ust. §-u 56 ods. 1, ods. 2 alebo trest domáceho väzenia podľa ust. §- u 53 ods. 1 a ponechá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na doživotie.

Konanie na odvolacom súde:

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v prítomnosti prokurátorky Krajskej prokuratúry Trnava a za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti obžalovaného ( ), na ktorom zároveň ( mimo iného) doplnil dokazovanie podľa s poukazom na oboznámením listinných dôkazov z č.l. 88-102 spisového materiálu, t. j. Trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen pod sp. zn. zo dňa 19.03.2015, Európsky vyšetrovací príkaz Okresnej prokuratúry Galanta ako i trestný rozkaz OS Amtsgericht sp. Zn. zo dňa 18.08.2022.

Zástupca krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo, prihliadajúc i na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a tak zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní okresného súdu konanom dňa 11.05.2023 vyhlásil, že je vinný zo žalovaného skutku, ktoré vyhlásenie bolo po zachovaní zákonného procesného postupu a po kladnom zodpovedaní otázok podľa , , , , uznesením podľa prijaté s tým, že dokazovanie sa v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná. Takto sa výrok o vine stal právoplatný a nenapadnuteľný odvolaním.

Na základe obsahu spisového materiálu krajský súd tiež zistil, že okresný súd postupoval na hlavnom pojednávaní zákonným spôsobom a po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine vykonal dokazovanie výlučne k výroku o treste, ktoré aj napriek tomu, že bolo nedostatočné, odvolací súd ( na podklade odvolacích námietok obžalovaného) doplnil vo vyššie naznačenom smere.

Pri preskúmavacej povinnosti obžalovaným napadnutých výrokov, dospel krajský súd (aj napriek vyššie uvedenému pochybeniu, ktoré odvolací súd na verejnom zasadnutí procesne súladným postupom napravil) k zisteniu, že tieto výroky (o treste) sú správne a zákonné.

V prejednávanom prípade krajský súd dospel k záveru, že uložený trest odňatia slobody vzhľadom na charakter trestného činu, no najmä s ohľadom na osobu a predchádzajúci život obžalovaného zabezpečí účel stanovený zákonom spočívajúci v ochrane spoločnosti jednak tým, že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, a zároveň mu vytvorí podmienky na jeho prevýchovu v tom, aby v budúcnosti viedol riadny život. Preto aj krajský súd následne vyhodnotil, že na nápravu obžalovaného, vzhľadom na druh spáchaného trestného činu a osobnostné charakteristiky obžalovaného (ktorý sa obdobnej trestnej činnosti dopúšťa opakovane), ako i záujem spoločnosti na zabránení páchateľov obdobnej závažnej „ohrozovacej“ trestnej činnosti, je potrebné obžalovanému (po neúspešnom ukladaní alternatívnych trestov) momentálne ukladať už len nepodmienečný trest odňatia slobody ( aj keď vzhľadom na uvedené okolnosti len na samej spodnej hranici trestnej sadzby), ako to učinil i súd prvého stupňa. Uložený trest odňatia slobody (spolu s doživotným zákazom činnosti viesť motorové vozidlá) obžalovanému plní vo svojom komplexe zákonom požadovanú ochrannú funkciu, resocializačnú funkciu ako aj funkciu generálnej prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a krajský súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje takto uložený trest za zákonný, adekvátny, spravodlivý a primeraný k spáchanému skutku.

Trest je prostriedkom na dosiahnutie účelu , má pôsobiť výchovne na páchateľa s cieľom individuálnej prevencie a zároveň má vysielať signál voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, na ostatných členov spoločnosti, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa takto uskutočňuje prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom pri ukladaní trestu je potrebné mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. V treste má byť obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Pri ukladaní trestu je potrebné osobu páchateľa hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom v rámci hodnotenia osoby páchateľa nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, pričom jeho úmernosť okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu a pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa.

Obžalovaný by si mal uvedomiť, že pre trest je charakteristické, že je s ním spojené negatívne hodnotenie činu a osoby páchateľa a že sa ukladá nie len v závislosti od závažnosti činu, ale i od osobných pomerov obžalovanej osoby a jeho trestnej minulosti, ktoré sú rovnocennými právnymi skutočnosťami a tiež rozhodujúcimi kritériami pre stanovenie druhu trestu a jeho výmery. K naplneniu účelu trestu tiež prispieva aj jeho preventívne pôsobenie, keď hrozba trestu formulovaného v trestnom kódexe odrádza verejnosť od páchania trestnej činnosti, pričom intenzita tejto prevencie rastie so zvyšovaním vedomia verejnosti o neodvratnosti a spravodlivosti trestov, ktoré i reálne postihne osobu páchajúcu takýto druh trestnej činnosti.

Rešpektujúc všetky tieto hľadiská považuje odvolací súd trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov nepodmienečne za zákonný a primeraný tak k závažnosti spáchanej trestnej činnosti, ako aj k osobnostným charakteristikám obžalovaného, možnostiam jeho nápravy a prevýchovy. Takto uložený trest zodpovedá požiadavke nielen individuálnej, ale i generálnej prevencie. Zákonu zodpovedá aj výrok rozsudku, ktorým bol obžalovaný zaradený v zmysle § 48 ods.2 písm. a) Tr. zák. na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Za správne a zákonné považuje odvolací súd aj uplatnenie ( zo strany prvostupňového súdu) obžalovaným namietanej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zákona ( bol už za trestný čin odsúdený), nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odsúdený bol naposledy uznaný vinným za jazdu pod vplyvom alkoholu, kedy mu bola nameraná hodnota alkoholu v krvi 1,93 ‰, pričom rozsudok Okresného súdu Dippoldiswalde (Nemecko) zo dňa 18. 08. 2022 sp. zn. 7 Cs 967 Js 21472/22 nadobudol právoplatnosť dňa 19. 10. 2022 a bol mu uložený peňažný trest. Ani toto odsúdenie neodradilo obžalovaného, aby sa obdobného skutku dopustil opätovne a to už dňa 03. 01. 2023 (t.j. 2 a pol mesiaca po právoplatnosti odsúdenia), teda aj keď je pravdou, že súd nemusí vždy na túto priťažujúcu okolnosť prihliadnuť, no muselo by ísť o posúdenie predchádzajúceho odsúdenia ako nevýznamného z hľadiska tohto konkrétneho trestného činu, čo bezpochyby nie je tento prípad. V konečnom dôsledku prihliadnutie okresného na túto priťažujúcu okolnosť nemalo ani faktický vplyv na výšku trestu obžalovanému, pretože okresný súd aj napriek konštatácie vyrovnaného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností uložil obžalovanému trest výlučne na samej spodnej hranici trestnej sadzby stanovenej v .

Z týchto dôvodov krajský súd potom považoval odvolanie obžalovaného za nedôvodné a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.