Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-10C/2/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Jánom Šulganom v spore žalobcu C. D., L.. XX. XX. XXXX, J. G.. M.. Y. X, XXX XX B., zastúpeného JUDr. Andreou Chorvátovou Nagyovou, advokátkou so sídlom 935 22 Kozárovce 632, proti žalovanej C. Q., L.. XX. XX. XXXX, J. G.. M.. Y. X, XXX XX E.Ý. T., zastúpenej JUDr. Vladimírom Zvarom, advokátom so sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, o zaplatenie náhrady za poskytnutý dar, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Podanou žalobou pôvodne doručenou Okresnému súdu Rimavská Sobota dňa 15. 10. 2018 sa žalobca domáhal vrátenia finančnej náhrady za poskytnutý dar vo výške 16.800,- Eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20. 03. 2014 daroval žalovanej 4/5 podiel z nehnuteľnosti - bytu. K bytu bolo zriadené vecné bremeno v prospech žalobcu, právo užívať nehnuteľnosť in personam. Po smrti matky žalovanej, s ktorou žalobca žil v spoločnej domácnosti bol zakúpený predmetný byt. podiel žalobcu činil 4/5 a žalovanej 1/5. Žalobca byt zrekonštruoval. Vzťahy boli v tom čase nenarušené. Zmena nastala až po tom, čo žalobca dňa 20. 03. 2014 previedol vlastnícke právo k podielom 4/5 na žalovanú, ktorá sa stala výlučnou vlastníčkou bytu. Žalovaná byt užívala a neplatila energie spojené s užívaním bytu. Po čase ho informovala, že byt predá a kúpi dom, v ktorom žalobcovi zriadi vecné bremeno. Žalobca s tým nesúhlasil. Pod nátlakom 30. 03. 2016 súhlasil s podpísaním dohody o zrušení vecného bremena. Následne s ním žalovaná prerušila všetky kontakty. Konanie žalovanej je v rozpore s dobrými mravmi a preto žalobca dňa 25. 06. 2018 požiadal o vrátenie daru, resp. finančnej náhrady za dar vo výške 16.800,- Eur.

2. Žalovaná vo svojom podaní zo dňa 30. 04. 2019 uviedla, že nárok žalobcu neuznáva čo do základu a výšky. Obdržala výzvu na vrátenie daru, na ktorú odpovedala tak, že už nie je vlastníčkou bytu č. 2, bytového domu s. č. XX na ul. Č.R. S. E. P. (LV č. XXX), preto lebo byt spolu so spoluvlastníckym podielom k zastavanému pozemku a spoločným častiam a zariadeniam predal W. Š.. Spochybňuje hrubé porušenie dobrých mravov a z opatrnosti namieta všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu. Dar nebol vynútený. Popiera ústny prísľub, že byt nepredá. Dlhy na byte vznikli vinou žalobcu, preto sa rozhodla byt predať. Je pravda, že mu sľúbila kúpu rodinného domu a zriadenie vecného bremena. Tvrdenie žalobcu, že vzťahy sa zhoršili je veľmi všeobecné a ona sa k žalobcovi chová normálne. Žalobca nepreukázal nátlak pri zrušení vecného bremena.

3. Žalobca na pojednávaní uviedol, že postupoval v dobrej vôli. Byt v P. kúpil sám, kedysi sľúbil jej matke, že sa o ňu postará, preto jej prenechal podiel v 1/5-tine, aby mala kde bývať. Žalovaná sľúbila, že mu prispeje na bývanie, tak jej dal zvyšné 4/5 s tým, že tam bude mať zriadené vecné bremeno. Žalovaná

v byte nebývala skoro 3 roky, neskôr sa tam nasťahovala švagriná. Po čase zistil, že byt je v hroznom stave a chcel aby švagriná odtiaľ odišla, s čím žalovaná nesúhlasila. Rodina žalovanej chcela od neho všetky kľúče od bytu, on jej ich dal. Vysťahovali mu veci z bytu. Priateľka, u ktorej dovtedy býval ho vyhodila a prespával v aute. Keď bol u lekára, žalovaná spolu s otcom ho zastavili, vyhrážali sa mu aby zrušil vecné bremeno. Chcel mať pokoj a tak išli k advokátke. Už deň predtým mu volal jej brat, že to musí podpísať, pretože byt sa bude predávať. Pokiaľ v byte býval, žiadne dlhy tam neboli. Riešil to aj cez políciu, ale stále ho posielali z jedného oddelenia na druhé. Žalovaná mu povedala, že kúpi dom v Ludanoch a bude tam mať svoju izbu. Nepovedala mu, kedy sa byt bude predávať.

4. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že v podnájme bola jej teta. Tá dával žalobcovi peniaze do ruky a on neplatil. Ona v tom čase nemala záujem bývať v byte, pretože pracovala v Rakúsku. Veci mu vysťahoval lebo boli zatuchnuté. Má ich uskladnené a môže si po ne prísť. Žalobca jej napriek sľubom neposkytol súčinnosť pri vyplácaní dlhov, hoci dodávky energií boli na jeho meno. Dom kúpiť chcela, ale predávajúci si to rozmyslel. Vždy tvrdil, že býva u priateľky. V aute prespávať nemusel, v tom čase mohol ísť bývať do predmetného bytu. O predaji žalobcu informovala, povedala mu to aj realiťáčka.

5. Svedkyňa R. V., priateľka žalobcu uviedla, že ho pozná asi dva roky po smrti manželky, spolu sú asi šesť rokov od roku 2012. O darovacej zmluve z roku 2014 nevie nič. Vie, že predal byt, všetkých povyplácal a zo zvyšku si kúpil malý byt a ten prerobili. S podnájmom najskôr nesúhlasil. Keď sa po operácií vrátil, požiadal podnájomníčku R. o vysťahovanie, ale žalovaná s tým nesúhlasila, preto býval u nej v byte. Chcel ísť bývať do toho bytu, ale nemohol, pretože žalovaná nedovolila podnájomníčke sa vysťahovať. Byt bol jeho, žalovaná za ním chodila, pekne okolo neho, kým nezískala kľúče. Neskôr sa už aj vadili, žalovaná sa k nemu správala hrozne, kričala naňho, vyhrážala sa mu, že ho dá zbiť, nemohol sa dostať k svojím veciam. Žalovaná im zobrala kľúče, nemal kde bývať, spával v aute, potom býval u nej. Aj k nej sa správala zle, nemohla do toho bytu vôbec chodiť. O zrušení vecného bremena vie len z počutia. Žalobca jej povedal, že sa mu vyhrážali a nútili ho podpísať, aby žalovaná mala právo na bývanie. Svedok I. Q., manžel žalovanej uviedol, že žalobca spočiatku tvrdil svojej priateľke, že je to jeho byt a tá ich chcela z bytu vyhodiť. V skutočnosti bol stav taký, že byt bol zadĺžený, a oni s manželkou museli zaplatiť všetky dlžoby. Išlo o dlh na elektrine, plyne a dlh u správcu. Išlo o dlhy za predchádzajúce obdobie, kedy tam ešte on so žalovanou nebývali a pri elektrike a pri plyne bol, ako odberateľ, vedený žalobca. Žalobca o dlhu vedel, byt sa predával kvôli tomu. On vedel o všetkom, bol od manželky informovaný. Žalobca má veci z bytu doposiaľ uložené u susedy, môže si kedykoľvek po ne prísť, na SMS-ky žalobca nereagoval. O zrušení práva doživotného bývania vedel od manželky a vedel aj od pani, ktorá byt predávala. Pôvodne chceli kúpiť dom v B. s tým, že žalobca tam bude bývať, ale kúpa nevyšla. Žalobca vedel, že byt sa bude predávať a bez zrušenia práva doživotného bývania sa byt predať nemohol. Sľub, ktorý mu dali, pri pokuse o kúpu domu, nebol viazaný na zrušenie vecného bremena. Nebol to ani sľub, viac-menej sa len bavili, že keď sa mu niečo stane, tak tam bude bývať. Z kúpy zišlo, preto nemohli sľub splniť. Svedkyňa R. Y.P., uviedla, že neter bola dobrá, ale švagor sa otočil. Vie, že keď sestra zomrela, predal sa byt na B. a žalobca si kúpil menší byt v P.. Nevie, ako sa k tomu bytu dostala neter. Svedok O. G., brat žalovanej uviedol, že byt bol vo vlastníctve sestry a žalobca tam mal doživotné bývanie. Po matkinej smrti sestra zo svojich peňazí byt kúpila a žalobcovi umožnila právo doživotného bývania. Sestra chcela byt predať a žalobca to podpísal u notárky. On pri tom nebol a nevie prečo súhlasil so zrušením vecného bremena.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovanej a svedkov R. V., I. Q., R. Y., O. G., oboznámením sa s písomnými dokladmi a to podanou žalobou, darovacou zmluvou, dohodou o zrušení vecného bremena, výzvou na vrátenie daru spoločne s kópiou doručenky, podaním žalobcu zo dňa 21. 12. 2018, námietkou žalovanej a obranou žalovanej.

7. Z vykonaného dokazovania zistil súd nasledujúci skutkový stav. Žalobca a žalovaná kedysi žili v spoločnej domácnosti vo vzťahu otčim - nevlastná dcéra. Žalobca z vlastných prostriedkov kúpil byt č. X v bytovom dome s. č. XX na ul. Č. S. v k. ú. P., zapísaný na LV č. XXX, s tým, že on bol vlastníkom nehnuteľností v 4/5 podiely a žalovaná vlastnila nehnuteľnosť v podiely 1/5. Dňa 20. 03. 2014 bola uzatvorená darovacia zmluva medzi stranami sporu, na základe ktorej sa výlučnou vlastníčkou stala žalovaná. V prospech žalobcu bolo zriadené vecné bremeno pozostávajúce z práva doživotného bývania a užívania bytu. Dňa 30. 03. 2016 došlo k zrušeniu vecného bremena. Žalovaná byt predala tretej osobe a žalobca žiada vyplatiť alikvótnu čiastku zodpovedajúcu 4/5 kúpnej ceny z titulu vrátenia daru.

8. Podľa , darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

9. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

10. Podľa , vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

11. Podľa , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

12. Podľa , vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností.

13. Z vykonaného dokazovania považuje súd za preukázané, že žalobca previedol darovacou zmluvou nehnuteľnosť (byt s príslušenstvom) v spoluvlastníckom podiele 4/5 na spolu vlastníka - žalovanú. Žalovaná zriadila v prospech žalobcu vecné bremeno, na základe ktorého mal právo doživotného bývania a užívania predmetného bytu. Žalobca a žalovaná sa dňa 30. 03. 2016 dohodli na zrušení práva vecného bremena. Žalovaná byt predala, s čím žalobca nesúhlasil a preto žiada o vyplatenie náhrady zodpovedajúcu hodnote daru. Žalobca namieta porušenie dobrých mravov. Predpokladom vrátenia daru je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa hrubým porušením dobrých mravov. Musí však ísť o porušenie vysokej intenzity, alebo musí ísť o sústavné porušovanie voči darcovi alebo jeho rodine. Súd sa nestotožnil s názorom žalovanej, že byt už jej nepatrí, nie je možné preto žiadať vrátenie daru. V zmysle ustálenej súdnej praxe v prípade, že obdarovaný už dar nemá, musí poskytnúť darcovi peňažnú náhradu podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia. Súd považuje za preukázané a žalobca to žiadnym spôsobom nespochybnil, že k uzatvoreniu darovacej zmluvy došlo v súlade so zákonom a konsenzom zmluvných strán. Sporným sa môže javiť zrušenie vecného bremena. Žalobca udáva, že k tomu došlo pod nátlakom, avšak žiadnym relevantným spôsobom túto skutočnosť nepreukazuje. Súd podotýka, že vecné bremeno zaniká až vkladom do katastra nehnuteľností a dohoda o zrušení vecného bremena musí byť písomná s overeným podpisom oprávneného z práva vecného bremena, v našom prípade žalobcu. Súd má preukázané, že žalobca podpísal dohodu dňa 30. 03. 2016 na úradnom mieste

- Mesto Levice. Nepodarilo sa preukázať u akej advokátky mali dohodu spisovať, keď žalobca predložil dohodu podpísanú v sídle Mesta Levice. To však nič nemení na skutočnosti, že ju podpísal dobrovoľne. Pokiaľ by tomu tak nebolo, mal žalobca možnosť priamo pred úradníkom vyhlásiť, že ju nepodpíše a je na neho vyvíjaný nátlak. K tomu však nedošlo a sám žalobca uviedol, že to podpísal preto, aby mal pokoj. Takýto dôvod súd nepovažuje za dostatočný. Nevyplýva z neho žiaden sústavný psychický alebo fyzický atak. Žalobca nepreukázal ani podanie oznámenia na polícií a ani nežiadal súd aby tento dôkaz zabezpečil (ak existuje). Z tohto pohľadu tak súd nemá preukázaný žiaden nátlak strany žalovanej na žalobcu. Zo žaloby je zrejmé, že žalovaná ho upozornila na možný predaj bytu a aj o plánovanej kúpe rodinného domu, kde sa mu malo zriadiť vecné bremeno. S takýmto postupom žalobca nesúhlasil. Až následne malo dôjsť k podpisu dohody o zrušení vecného bremena. Nebolo tak preukázané, že žalobcovi nepovedali o predaji bytu. Súd poukazuje na dispozičné oprávnenie vlastníka bytu v súlade s ust. . To znamená, že jediný vlastník bytu (žalovaná) mala plné právo byt predať. Žalobca podľa záveru súdu neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal dôvody, ktoré by ho oprávňovali žiadať vrátenie daru, resp. protihodnoty. Z výpovedi jednotlivých svedkov nevyplynulo bez najmenšej pochybnosti, že došlo k porušeniu dobrých mravov. Žalobca sa o byt nezaujímal a súdu sa javí, že pokiaľ by nedošlo k jeho predaju nebola by ani podaná žaloba. V súlade s musí strana v konaní svoje tvrdenia preukázať. Súd z vlastnej iniciatívy dôkazy nezabezpečuje a ani nenavrhuje, hodnotí len tie, ktoré mu strany predložia, resp. o zabezpečenie ktorých požiadajú.

14. Žalovaná z opatrnosti namietala premlčanie práva na vrátenie daru. Nebolo preukázané hrubé porušenie dobrých mravov, preto je námietka irelevantná. Súd však podotýka, že sa s jej právnym názorom nestotožnil. Premlčacia lehota začína plynúť okamihom, kedy obdarovaná svojim konaním naplnila skutkovú podstatu obsiahnutú v a nie od okamihu uzatvorenia darovacej zmluvy. Pokiaľ by teda mal súd preukázané hrubé porušenie dobrých mravov manifestujúce sa v namietanom

nátlaku na podpis dohody, premlčacia doba by začala plynúť až nasledujúcim dňom (31. 03. 2016) a právo na vrátenie daru by premlčané nebolo. Nátlak však preukázaný nebol, preto je otázka premlčania bezpredmetná.

15. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca nepreukázal tak vysokú intenzitu narušenia vzájomných vzťahov, ktoré by bolo možné označiť za hrubé porušenie dobrých mravov, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

16. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ustanoveniami a Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v súlade s ustanovením samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Banská Bystrica a to písomne v štyroch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.