Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cb/191/2017

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci navrhovateľa: LAUREA WINE, s.r.o., so sídlom Kamenín 13, 943 57 Kamenín, IČO: 34 128 328, zastúpený: AK Pekár, s.r.o., so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940, proti dlžníkovi: P. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt O. XX, XXX XX O., o nariadenie neodkladného opatrenia eventuálne zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a v celom rozsahu.

II. Dlžníkovi súd nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX sa navrhovateľ domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže dlžníkovi predať, darovať, zameniť, vložiť ako nepeňažný vklad do právnickej osoby, zriadiť vecné bremeno, zaťažiť záložným právom alebo zabezpečovacím prevodom práva alebo akýmkoľvek iným spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami špecifikovanými v návrhu a to so spoluvlastníckym podielom dlžníka v rozsahu X/X z celku na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom území O., obec O., okres A. N., zapísaných v katastri nehnuteľností na D. č. XXX ako:

- parcela registra „. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: trvalý trávnatý porast

- parcela registra „. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie

- parcela registra „. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: vinica

- parcela registra „. č. XXXX/X o výmere XX m2, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie

- stavba, súpisné číslo XXX, postavená na parc. č. XXXX/X, druh stavby: XX., popis stavby: Q., a s nehnuteľnosťami vo vlastníctve dlžníka, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území O., obec O. okres A., zapísané na D. katastra nehnuteľností ako:

- parcela registra „I.“ č. XXXX/XX o výmere XXX mX., druh pozemku: N.- parcela registra „I. č. XXXX/ XX o výmere XXX mX, druh pozemku: N.- X., súpisné C. postavená na parc. C., druh stavby: XX,. popis stavby: H. B. ak konajúci súd bude toho názoru, že sledovaný účel, t.j. zabezpečenie vymožiteľnosti pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, navrhovateľ žiadal, aby súd zriadil v jeho prospech na zabezpečenie jeho pohľadávky vo výške XX.XXX,- eur voči dlžníkovi záložné právo na uvedené nehnuteľnosti. Navrhovateľom je právnická osoba a tento návrh na súd podal jeden z jej konateľov, a to G. proti dlžníkovi, ktorý je druhým konateľom navrhovateľa. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že spoločník a konateľ navrhovateľa, G. poskytol navrhovateľovi pôžičku na financovanie a rozvoj podnikania vo výške XX.XXX,-. eur a to prevodom na účet navrhovateľa č. X.v dňoch XX.XX., XX.XX., XX.XX. a XX.XX.XXXX). Navrhovateľovi súčasne poskytla pôžičku vo výške XX.XXX,- eur na rovnaký účel spoločnosť Vodostav SR, s.r.o., IČO: 46 600 213, tiež prevodom na rovnaký účet navrhovateľa dňa XX.XX.XXXX. Navrhovateľovi boli teda celkovo poskytnuté finančné prostriedky vo výške XX.XXX,- eur. S peňažnými prostriedkami navrhovateľa na jeho účte disponoval iba dlžník , keďže druhý konateľ (t.j. G.. H. F.) mal dispozičné právo k účtu navrhovateľa až od XX.XX.XXXX. Dlžník vykonal z účtu navrhovateľa v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX výbery

celkovo vo výške XX.XXX,- eur, čoho dôkazom je export pohybov na účte navrhovateľa č. X XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Navrhovateľ pritom nedisponuje žiadnou dokumentáciou preukazujúcou účel použitia uvedených finančných prostriedkov, keďže dlžník ich použitie nedoložil nijakými relevantnými dokladmi. Nepostupoval teda s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami navrhovateľa, čím navrhovateľovi spôsobil škodu minimálne vo výške XX.XXX,- eur. Finančné prostriedky použil na neznámy účel, neboli použité na financovanie a rozvoj podnikania, ale na súkromné výdavky a aktivity dlžníka. Navrhovateľ v návrhu poukázal na ustanovenie , , resp. uvedené ustanovenia citoval. Z procesnej opatrnosti poukázal aj na ust. Obch. zákonníka, v zmysle ktorého dlžník nemôže s týmto návrhom disponovať a ani v mene navrhovateľa v tomto konaní inak konať. Navrhovateľ v návrhu ďalej uviedol, že okrem predmetných nehnuteľností nemá vedomosť o žiadnom inom majetku dlžníka. Poukázal na to, že jeho pohľadávka voči dlžníkovi je vysoká a v prípade, ak mu bude priznaná v súdnom konaní , je podľa neho vysoko pravdepodobné, že dlžník nebude disponovať s finančnými prostriedkami postačujúcimi na úhradu pohľadávky vo výške XX.XXX,- eur. V prípade, ak by dlžník scudzil predmetné nehnuteľnosti, alebo by ich akýmkoľvek spôsobom zaťažil, dôjde k zmareniu uspokojenia uvedenej pohľadávky. Podľa navrhovateľa preto existuje dôvodná hrozba ohrozenia budúcej exekúcie, resp. jej zmarenia. K návrhu navrhovateľ ako dôkazy pripojil potvrdenia o zrealizovaní transakcií, týkajúcich sa poskytnutých pôžičiek, export pohybov na účte zo dňa XX.XX.XXXX a výpisy z D. a č. XXXX pre k.ú. O..

2. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skočení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

Podľa , na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby ... c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

Podľa , , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

Podľa , prvá veta , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

Podľa , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

Podľa , ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa ods. 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.

Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa , ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.

Podľa , zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

Podľa , výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

Podľa , ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

3. Okresný súd Nové Zámky svojim v poradí prvým rozhodnutím č.k. -36 zo dňa XX.X.XXXX návrhu navrhovateľa vyhovel a za účelom zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa vo výške XX.XXX,- eur zriadil zabezpečovacím opatrením v prospech navrhovateľa záložné právo na vyššie uvedené nehnuteľnosti vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve dlžníka, nakoľko dospel k záveru, že je tu dôvodná obava, že exekúcia bude ohrozená a preto v danom prípade účel sledovaný navrhovateľom možno dosiahnuť takýmto zabezpečovacím opatrením podľa , na ktoré sa použijú primerane ustanovenia o neodkladnom opatrení ( ). Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami až 3, až 2, až 2, až 2, a , , a , , až 3 a CCP. Súd dospel teda k záveru, že do rozhodnutia vo veci samej, t.j. do rozhodnutia o pohľadávke navrhovateľa vo výške XX.XXX,- eur voči dlžníkovi, je potrebné zamedziť prípadnému prevodu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam zo strany dlžníka a tým k nezvratnému zásahu do práv navrhovateľa. Okrem zriadenia záložného práva zabezpečovacím opatrením súd v zmysle , prvá veta uložil navrhovateľovi povinnosť podať v XX- dňovej lehote žalobu vo veci samej.

4. Proti tomuto uzneseniu podal dlžník v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Tento v odvolaní k skutkovému tvrdeniu konateľa navrhovateľa G.. F. o tom, že spoločnosť Vodostav SR, s.r.o., so sídlom O. XX, XXX XX W. W., G.: 46 600 213, poskytla navrhovateľovi pôžičku vo výške XX.XXX,- eur uviedol, že táto spoločnosť je jednoosobovou spoločnosťou, ktorej jediným spoločníkom a zároveň aj konateľom je práve G.. H. F.. Táto spoločnosť nie je účastníkom tohto konania a dlžníkovi nie je zrejmé a ani jasné, kedy a za akých okolností je uvedená pôžička splatná. Doklad o existencii pôžičky nebol prílohou návrhu, a preto mal za to, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. Tiež tvrdil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Dlžník mal ďalej za to, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné a predčasne vydané. Uviedol, že za konaním konateľa navrhovateľa - G.. F. by mohol byť úmysel poškodiť záujmy navrhovateľa, keďže žiadna zmluva o pôžičke nie je evidovaná v účtovníctve navrhovateľa, nebola predložená súdu spolu s návrhom, nie sú zrejmé podmienky vrátenia pôžičky a nie je zrejmý jej účel. Konateľ navrhovateľa - G.. F. nevie preukázať, či je vôbec táto údajná pôžička od spoločnosti Vodostav SR, s.r.o., ktorá nie je účastníkom tohto konania a ktorej je jediným spoločníkom a konateľom, splatná, za akým účelom bola poskytnutá a či takýmto poskytnutím údajnej pôžičky nie je zastierané iné konanie G.. F.. Dlžník mal zato, že súd nemôže za takýchto okolností na sumu XX.XXX,- eur, ktorá ani nebola uplatnená aktívne či pasívne legitimovanou stranou sporu absolútne prihliadať. Navrhovateľ vo svojom návrhu uvádza finančné transakcie, ktoré dokladuje exportom pohybov z účtu navrhovateľa, pričom celkom neprehľadne medzi namietané výbery uvádza aj sumy kreditu, teda prijaté platby. Ide o sumu obratov XX.XXX,XX eura (ostatné sú prijaté platby), nie XX.XXX,- eur ako uvádza navrhovateľ. Všetky tieto transakcie sú riadne evidované v účtovníctve navrhovateľa, o ktoré sa jeden z konateľov navrhovateľa - G.. F. nezaujímal. Dlžník poukázal na skutočnosť, že keďže sa často zdržiava

mimo Slovenskej republiky a druhý konateľ navrhovateľa - G.. F. sa venuje iným svojim spoločnostiam, v ktorých vykonáva funkciu konateľa, poveril zariaďovaním najmä hotovostných operácii - nákupom technologických komponentov, tovaru a služieb tretiu osobu, ktorá mala konať výlučne v medziach pokynov dlžníka, a to S. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Na Q. XXXX/XX, XXX XX Q., o čom mal druhý konateľ navrhovateľa - G.. F. vedomosť. Po dôkladnej kontrole účtovníctva dlžník zistil, že v účtovníctve chýbajú doklady k transakciám, ktoré vykonal S. P.. Z tohto dôvodu ho dlžník následne doporučeným listom zo dňa XX.XX.XXXX ako konateľ navrhovateľa vyzval, aby predložil k ním vykonaným finančným transakciám doklady, alebo aby zverené finančné prostriedky vo výške X.XXX,XX eura v lehote XX dní vrátil. S. P. na túto výzvu nereagoval, a preto dlžník ako konateľ navrhovateľa konajúci s odbornou starostlivosťou podal v danej veci trestné oznámenie na okresnú prokuratúru a žalobu na súd. Dlžník sa v roku XXXX zoznámil s G.. F., terajším druhým konateľom navrhovateľa, ktorý dlžníkovi navrhol, že s ním vstúpi do podnikania a že založia prevádzku, resp. výrobňu a plničku vína na E. D.. Za týmto účelom dlžník navrhovateľovi dňa XX.XX.XXXX poskytol pôžičku vo výške XX.XXX,- eur, ktorá bola splatná XX.XX.XXXX. Peniaze, ktoré navrhovateľovi poskytol, mali byť použité len na účel uvedený v tejto zmluve, t. j. zaplatenie zálohy v E. D., zaplatenie vína, rekonštrukcie a chod firmy. Po opakovanom neplnení konateľských povinnosti druhým konateľom navrhovateľa - G.. F. a neplnení dohôd ako spoločníka sa s ním dlžník dostal do sporov, ktoré chcel riešiť zmierlivou cestou. Z tohto dôvodu konateľovi navrhovateľa - G.. F. zaslal dlžník mailom návrh Dohody o urovnaní, v ktorej uviedol, že by sa zriekol nárokov voči nemu, ktoré dlžníkovi ako osobe a rovnako aj navrhovateľovi vznikli (spolu po započítaní nárokov G.. F. ide o sumu spolu XX.XXX,- eur), ak mu konateľ navrhovateľa - G.. F. prevedie späť obchodný podiel a bude odvolaný ako konateľ. G.. F. s týmto návrhom nesúhlasil a neplnením si svojich konateľských povinností naďalej ohrozoval a ohrozuje obchodné postavenie navrhovateľa. Dlžník má za to, že preukázal, že vždy ako konateľ navrhovateľa postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že konal v záujme navrhovateľa. Podnikanie so sebou prináša aj podnikateľské riziká, ktoré by spoločník a konateľ mal poznať. Druhý konateľ navrhovateľa - G.. F., ktorý je zároveň jedným zo spoločníkov navrhovateľa, poskytol navrhovateľovi finančné prostriedky. Neexistuje žiadny doklad o tom, že tieto finančné prostriedky boli navrhovateľovi poskytnuté formou pôžičky, či zmluvy o pôžičke. Navrhovateľ takúto zmluvu, či zmluvy vo svojom účtovníctve neeviduje a ani z predložených výpisov o transakciách zo dňa XX.XX., XX.XX., XX.XX. a XX.XX.XXXX nie je zrejmé, resp. nevyplýva z ich obsahu, že ide o pôžičku. Zveľaďoval len vlastnú spoločnosť (navrhovateľa) a investoval do svojho majetku (obchodný podiel). K finančnej transakcii vykonanej spoločnosťou Vodostav SR, s.r.o. dlžník uviedol, že sa s ňou súd prvej inštancie vysporiadal nesprávne, nad rámec zákona, resp. nevysporiadal sa s ňou vôbec. Na základe uvedeného mal dlžník za to, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné, predčasne vydané, nedôvodné a nezákonné a z uvedeného dôvodu navrhol, aby ho odvolací súd zrušil v celom rozsahu ako nedôvodné.

5. K odvolaniu dlžníka sa písomným podaním vyjadril navrhovateľ, ktorý uviedol, že skutočnosť, že konateľ navrhovateľa G.. H. F. je jediným spoločníkom spoločnosti Vodostav SR, s.r.o. nemá k prejednávanej veci žiadnu relevanciu. Žiadnu relevanciu podľa neho nemá ani skutočnosť, že táto spoločnosť nie je účastníkom tohto konania. Poukázal na to, že dlžník popieral poskytnutie pôžičky vo výške XX.XXX,- eur spoločnosťou Vodostav SR, s.r.o., avšak nespochybnil navrhovateľom doložený listinný dôkaz - Potvrdenie o zrealizovaní transakcie zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý preukazuje, že táto suma bola spoločnosťou Vodostav SR, s.r.o. navrhovateľovi skutočne poskytnutá. Poskytnutie uvedenej sumy podľa navrhovateľa preukazuje aj listinný dôkaz - Export pohybov na účte zo dňa XX.XX.XXXX, na ktorom je predmetná transakcia zaevidovaná. Ani tento dôkaz dlžník nespochybnil. Z uvedených dôvodov navrhovateľ považoval tvrdenia dlžníka o neexistencii pôžičky poskytnutej spoločnosťou Vodostav SR, s.r.o. za účelové a nepravdivé. Skutočnosť, že dlžník neeviduje v účtovníctve navrhovateľa predmetné peňažné prostriedky len preukazuje, že dlžník nekonal ako konateľ navrhovateľa s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami navrhovateľa tak, ako to predpokladá ustanovenie . Z toho podľa navrhovateľa vyplýva, že je daný nárok navrhovateľa zabezpečený zabezpečovacím opatrením v tomto konaní, a teda je daná aj dôvodnosť zabezpečovacieho opatrenia ako takého. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že je to práve dlžník, kto zabezpečoval vedenie jeho účtovníctva. Ak by aj neexistovala dohoda o pôžičke medzi spoločnosťou Vodostav SR, s.r.o. a navrhovateľom, nič to nemení na skutočnosti, že tieto peňažné prostriedky boli odovzdané navrhovateľovi a dlžník nimi disponoval. Relevantným pre toto konanie je právny vzťah medzi dlžníkom a navrhovateľom a nie medzi navrhovateľom a spoločnosťou Vodostav SR, s.r.o. . Pritom sám dlžník uviedol, že druhý konateľ navrhovateľa - G.. F. nemal dispozičné oprávnenie k účtu spoločnosti až do X. XXXX (v období, keď sa už na predmetnom účte nenachádzali takmer žiadne

finančné prostriedky - zostatok XX,XX eura). Nakoľko dlžník týmito prostriedkami disponoval a nie je zrejmé, ako boli použité, je nárok navrhovateľa nepochybne daný. Je pravdou, že v dôsledku chyby v písaní boli v návrhu uvedené aj tri menšie kreditové operácie o celkovej výške XXX,XX eura. To však podľa navrhovateľa nemení nič na tej skutočnosti, že výbery z účtu navrhovateľa v celkovej výške XX.XXX,XX eura nie sú evidované v účtovníctve navrhovateľa a nie je zrejmé, na aký účel boli použité. Táto námietka dlžníka nijakým spôsobom nespochybňuje nárok navrhovateľa a ani dôvodnosť zabezpečovacieho opatrenia. Ak by sa aj tvrdenie dlžníka o tom, že poveril zriaďovaním hotovostných operácii tretiu osoba, ktorá mala konať výlučne v medziach jeho pokynov, ukázalo ako pravdivé (a ktorej preukázanie ťaží dlžníka), nezbavuje to dlžníka zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením povinností podľa , keďže pri nakladaní s peňažnými prostriedkami navrhovateľa tento nekonal s odbornou starostlivosťou a ani v súlade so záujmami navrhovateľa. Podľa navrhovateľa to, že konateľ poverí tretiu osobu, aby táto nakladala s prostriedkami obchodnej spoločnosti a dá jej dispozičné právo k účtom spoločnosti, nie je v žiadnom prípade liberačným dôvodom. Dlžníkom podané trestné oznámenie a výzva na zdokladovanie, ktoré predložil, majú, vzhľadom na dátum ich zhotovenia len účelový charakter, keďže boli vyhotovené až po tom, ako sa G.. F. opakovane dopytoval dlžníka na aký účel boli použité finančné prostriedky spoločnosti a žiadal ho o nazretie do účtovníctva navrhovateľa. Navrhovateľ vo vzťahu k tvrdeniu dlžníka o tom, že mal dňa XX.XX.XXXX poskytnúť navrhovateľovi pôžičku vo výške XX.XXX,- eur poukázal na to, že pôžička je reálny kontrakt a na jej vznik sa vyžaduje skutočné odovzdanie peňažných prostriedkov. Túto skutočnosť však dlžník podľa navrhovateľa nijakým spôsobom nepreukázal. Z navrhovateľom predloženého listinného dôkazu

- exportu pohybov na účte zo dňa XX.XX.XXXX je podľa navrhovateľa nepochybné, že peňažná suma XX.XXX,- eur nebola dlžníkom navrhovateľovi nikdy odovzdaná. Z tohto dôvodu navrhovateľ aj toto tvrdenie dlžníka považuje za nepravdivé a účelové. Vzhľadom na uvedené mal navrhovateľ za to, že odvolanie dlžníka je nedôvodné a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil, a aby priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

6. K tomuto vyjadreniu žalobcu sa odvolacou replikou vyjadril dlžník, ktorý uviedol, že sa naďalej pridržiava toho, že údajný nárok spoločnosti Vodostav SR, s.r.o. nie je a nemá byť súčasťou prejednávanej veci. Dlžník nikdy netvrdil, že navrhovateľ predmetné peňažné prostriedky neeviduje v účtovníctve, ale tvrdí, že je minimálne sporné, ak nie vylúčené, že boli poskytnuté formou pôžičky, keďže k údajnej pôžičke nebola nikdy vypracovaná, či navrhovateľovi spoločnosťou Vodostav SR, s.r.o. poskytnutá tzv. transferová dokumentácia. Dlžník zotrval na názore, že ide o špekulatívne uplatňovanie nepreukázateľného nároku. Použitie akýchkoľvek finančných prostriedkov na účte navrhovateľa uviedol už vo svojom odvolaní a toto použitie vie dlžník zároveň predložiť aj na základe účtovníctva navrhovateľa. Vzťah medzi spoločnosťou Vodostav SR, s.r.o. a navrhovateľom je relevantný aj v tejto veci, keďže spoločnosť Vodostav SR, s.r.o. je jednoosobová, ktorej jediným spoločníkom a konateľom je G.. H. F., ktorý je súčasne druhým konateľom navrhovateľa. Dlžník poukázal aj na to, že spoločnosť Vodostav SR, s.r.o. je účastníkom viacerých súdnych sporov súvisiacich s jej činnosťou a najmä neplnením si svojich zmluvných záväzkov. Dlžník ďalej opakovane uviedol, že použitie finančných prostriedkov ozrejmil vo svojom odvolaní, a preto tvrdenia navrhovateľa o tom, že finančné transakcie nie sú evidované v účtovníctve navrhovateľa považuje za irelevantné, vychádzajúce zo skutočnosti, že navrhovateľ si zrejme nepresne preštudoval odvolanie dlžníka. Dlžník kontrolu účtovníctva vykonal v mesiacoch november až T. XXXX, a preto jeho úkony po tejto kontrole (výzva na zdokladovanie adresovaná S., trestné oznámenie a žaloba) nie sú a nemôžu byť v žiadnom prípade brané ako účelové, keďže konal s odbornou starostlivosťou a iba v záujme navrhovateľa. Nie je pravda, že by konateľ navrhovateľa - G.. F. dlžníka žiadal o nahliadnutie do účtovníctva. Dlžník konateľovi navrhovateľa - G. oznámil, že môže nahliadnuť do účtovníctva v sídle účtovníčky navrhovateľa, ale v žiadnom prípade mu nebude dlžník účtovníctvo navrhovateľa zasielať poštou. Práve pôžička, resp. zmluva o pôžičke, ktorou navrhovateľovi poskytol dlžník finančné prostriedky má ako jediná reálny základ a aj transferovú dokumentáciu a je zrejmý aj jej účel, splatnosť či úrok. Navrhovateľ nemôže v tomto smere argumentovať exportom pohybov na účte zo dňa XX.XX.XXXX a uvádzať ho ako dôkaz, keďže účet navrhovateľa, o ktorý sa navrhovateľ opiera, bol zriadený až v P.. Dlžník uviedol, že vzhľadom na to, že sa zdržiava pracovne mimo územia Slovenskej republiky, riadne účtovne zaevidované finančné operácie a položky doloží súdu do XX pracovných dní poštou. Na základe všetkých uvedených skutočností a predložených dokladov mal dlžník aj naďalej za to, že napadnuté uznesenie je nepreskúmateľné, nedôvodné a nezákonné.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania a zistil, že odvolanie

dlžníka je dôvodné a o odvolaní rozhodol tak, že napadnuté uznesenie svojim rozhodnutím č.k. -102 zo dňa XX.X.XXXX zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd poukázal na to, že z obsahu spisu zistil, že navrhovateľ podal súdu prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia eventuálne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý mu bol doručený dňa XX.XX.XXXX. O tomto návrhu rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením. Poukázal na to, že zabezpečovacie opatrenie je inštitútom civilného sporového konania a jeho účelom je posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Odvolací súd poukázal na ustanovenie , podľa ktorého sa ustanovenia o neodkladnom opatrení použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí preto v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči dlžníkovi a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Odvolací súd ďalej uviedol, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva na určený majetok dlžníka, za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná. Súd preto môže na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva a v prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. Prostredníctvom nariadenia tohto zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s . Odvolací súd ďalej uviedol, že z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí síce súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Navrhovateľom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči dlžníkovi. Okrem osvedčenia existencie nároku, musí však navrhovateľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči dlžníkovi ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. A preto dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Odvolací súd v tomto poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktoré bolo prijaté ako judikát na zverejnenie v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 20/1998. Odvolací súd uviedol, že pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie musí súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, eventuálne návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal preto navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Okrem uvedeného pred samotným nariadením zabezpečovacieho opatrenia musí súd súčasne zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany - dlžníka je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov-zásada tzv. primeranosti zásahu. Odvolací súd súčasne poukázal na to, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, eventuálne nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie dlžníka spočívajúce v zbavovaní sa jeho majetku na úkor navrhovateľa ako svojho veriteľa (navrhovateľom tvrdeného nároku) a že iba samotné tvrdenie navrhovateľa o tom, že je vysoko nepravdepodobné, že v prípade úspechu navrhovateľa v konaní vo veci samej by dlžník nedisponoval finančnými prostriedkami, ktoré by postačovali na úhradu pohľadávky žalobcu sami osebe nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tejto veci, preto že len na domnienky uvedené v návrhu (z objektívneho hľadiska ako domnienky bez reálneho základu) nemožno prihliadať. Z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ani ostatných listinných dôkazov založených v súdnom spise podľa odvolacieho súdu nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie. Navrhovateľ podľa odvolacieho súdu neosvedčil ani to, že dlžník nakladá so svojím majetkom, resp. že vyvíja akékoľvek aktivity s cieľom zbavovať sa tohto majetku. Čo sa týka neodkladného opatrenie, toto možno nariadiť len vtedy, ak účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. A v uvedenom prípade, účel, ktorý sa snažil navrhovateľ dosiahnuť nariadením neodkladného opatrenia,

možno dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Preto za týchto okolností potom nie je daný základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia. Avšak aj v prípade neodkladného opatrenia musí jeho navrhovateľ osvedčiť obavu z ohrozenia exekúcie. Odvolací súd dospel k záveru, že záver súdu prvej inštancie o splnení podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je v napadnutom uznesení presvedčivo odôvodnený, čo v konečnom dôsledku zakladá nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacím súdom a ústavnú neudržateľnosť ním vydaného rozhodnutia. Odvolací súc vytkol súdu prvej inštancie, že tento v napadnutom uznesení uviedol, že je potrebné zamedziť prípadnému prevodu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam zo strany dlžníka, neuviedol však na základe akých konkrétnych skutkových okolností, ktorých existenciu by navrhovateľ osvedčil v podanom návrhu a k nemu pripojeným listinným dôkazom, dospel práve k takémuto právnemu záveru. Okrem toho súd prvej inštancie dostatočne nezdôvodnil ani svoje konštatovanie, že právne postavenie navrhovateľa by sa bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia mohlo zhoršiť do takej miery, že by sa mu ani neoplatilo domáhať sa konečnej súdnej ochrany vo veci samej. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil dlžníkovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ako bolo uvedené, odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, s tým, že súd prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne vo veci konať a znovu rozhodne, pričom bude povinný podľa rešpektovať právne názory odvolacieho súdu týkajúce sa procesnoprávneho inštitútu zabezpečovacieho opatrenia.

8. Po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie navrhovateľ písomným podaním zo dňa X.XX.XXXX súdu oznámil, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu. Uviedol, že už v podanom návrhu tvrdil a doloženými listinami osvedčil , že mu boli poskytnuté pôžičky od spoločnosti Vodostav SR, s.r.o., vo výške XX.XXX,- eur a od G.. H. F. v sume XX.XXX,- eur. Ďalej uviedol, že tvrdil a osvedčil , že s bankovým účtom navrhovateľa, na ktorom boli uložené aj uvedené peniaze disponoval len odporca a to či odporca dal dispozičné právo tretej osobe na základe vlastného uváženia, je podľa navrhovateľa v tomto konaní pre potreby osvedčenia jeho nároku irelevantné. Navrhovateľ uviedol, že jeho účtovníctvom disponuje odporca a tento ho odmieta vydať druhému konateľovi. Navrhovateľ uviedol, že má obavu z budúceho výkonu rozhodnutia , ktorým súd zaviaže odporcu na náhradu škody navrhovateľovi. Navrhovateľ uviedol, že nemá vedomosť o inom majetku odporcu, okrem dotknutých nehnuteľností.

9. Vychádzajúc z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, eventuálne zabezpečovacieho opatrenia, predložených listinných dôkazov, vyjadrení navrhovateľa a dlžníka a rozhodnutia odvolacieho súdu, dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je potrebné zamietnuť v celom rozsahu. Ako bolo uvedené, navrhovateľ sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd zakáže odporcovi nakladať s dotknutými nehnuteľnosťami, eventuálne nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým súd zriadi záložné právo k dotknutým nehnuteľnostiam v prospech navrhovateľa, za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky, ktorú si mieni uplatniť voči dlžníkovi titulom náhrady škody v samostatnom súdnom konaní. Navrhovateľ aj po vrátení veci odvolacím súdom tunajšiemu súdu zotrval na podanom návrhu a opätovne uviedol, že je tu dôvodná obava z ohrozenia budúcej exekúcie / v prípade ak bude úspešný v konaní o náhradu škody voči dlžníkovi/ a táto dôvodná obava je podľa navrhovateľa daná konkrétnymi okolnosťami a to tým, že :

- odporca nemá iný majetok ako predmetné nehnuteľnosti,

- pohľadávka navrhovateľa je v značnej výške a zabezpečiť ju možno len vyššie uvedeným majetkom,

- podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia , resp. zabezpečovacieho opatrenia po vyznačení plomby na listoch vlastníctva bude bez právneho významu. Ako to vyplýva zo zákonnej úpravy / ustanovenie / neodkladné opatrenie je možné nariadiť len za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Uvedené ustanovenie zákona vyjadruje vzťah medzi dvoma základnými opatreniami a to tak, že prioritu má zabezpečovacie opatrenie a len subsidiárne sa uplatní neodkladné opatrenie. V tomto prípade by podľa súdu bolo možné , samozrejme za predpokladu osvedčenia dôvodnosti, sledovaný účel - t.j. zabezpečenie peňažnej pohľadávky navrhovateľa, dosiahnuť navrhovaným zabezpečovacím opatrením. V zmysle sa ustanovenia o neodkladnom opatrení použijú aj na zabezpečovacie opatrenie. A podľa vyššie uvedenej právnej úpravy neodkladného opatrenia, toto slúži na úpravu pomerov účastníkov, avšak len za predpokladu , že takáto úprava je neodkladná a potreba jeho nariadenia je dostatočne osvedčená. Ako to teda vyplýva zo zákonnej úpravy navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia a ako na to poukázal odvolací súd, jeho cieľom je posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného

práva na určený majetok dlžníka, za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, pretože v prípade jeho nariadenia sa veriteľ dostane do pozície záložného veriteľa a v budúcnosti, za splnenia zákonných podmienok, bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie súdom priznanej pohľadávky v exekučnom konaní podľa . Pred jeho nariadením nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a nie je ani potrebné, aby bol pri ich zisťovaní dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pre jeho nariadenie je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Preto okrem osvedčenia existencie samotného nároku, musí byť v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, zo strany navrhovateľa osvedčené aj to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči dlžníkovi ohrozená. Samotná obava že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a bezprostredná, t.j. musí byť relevantným spôsobom osvedčené, že prípadný budúci výkon rozhodnutia je skutočne ohrozený. Avšak len existencia dlhu sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Ako sa uvádza v rozhodnutí odvolacieho súdu, medzi skutočnosti, ktoré dostatočne osvedčujú, že budúca exekúcia by bola ohrozená je predovšetkým také konanie dlžníka, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno v prípadnej exekúcii postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Ani v tom štádiu tohto konania, ktoré predchádzalo odvolaciemu konaniu a ani po zrušení odvolaním napadnutého rozhodnutia a po vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie navrhovateľ žiaden relevantný dôkaz , dostatočne osvedčujúci také konanie dlžníka, ako je uvedené vyššie súdu nepredložil. Preto súd dospel k záveru, že navrhovateľ dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho a ani neodkladného opatrenia neosvedčil. Aj pre nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení je totiž nevyhnutné osvedčiť že potreba vydania neodkladného opatrenia je v súčasnosti nevyhnutná, že dlžník robí úkonu smerujúce k nakladaniu - zmenšeniu jeho majetku. Navrhovateľ síce súdu predložil nejaké listinné dôkazy, ktoré sa však týkajú najmä finančných pohybov na jeho účte a súčasne tvrdil, že dlžník ako jeden z jeho štatutárov , ktorý mal dispozičné oprávnenie k nakladaniu s finančnými prostriedkami na účte navrhovateľa, toto oprávnenie zneužil a finančné prostriedky navrhovateľa neoprávnene použil na neznáme účely, čím spôsobil navrhovateľovi škodu v značnej výške /viac ako XX.XXX,- eur/. T.j. navrhovateľ v návrhu poukazoval najmä na skutočnosti zdôvodňujúce jeho nárok na náhradu škody , ktorý si mieni uplatniť vo veci samej. Dlžník ale všetky tieto tvrdenia navrhovateľa vo svojich vyjadreniach poprel a spochybnil. Skúmanie dôvodnosti nároku navrhovateľa na náhradu škody voči dlžníkovi preto bude predmetom skutkového a právneho posudzovania v konaní vo veci samej, pokiaľ navrhovateľ takéto konanie bude iniciovať. Takéto prípadné konanie vo veci samej však presahuje rámec konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho resp. neodkladného opatrenia. A len samotná skutočnosť, že medzi účastníkmi konania existuje nejaký spor /žalobca si mieni voči dlžníkovi uplatňovať nárok na náhradu škody/, ktorý spor možno bude prejednávaný v rámci konania vo veci samej a aj za predpokladu úspešnosti navrhovateľa v predmetnom konaní, však nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože, ako bolo uvedené, len existencia pohľadávky /nároku navrhovateľa na náhradu škody voči dlžníkovi/ a jej výška, nie je dostatočným osvedčením neodkladnej potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, nakoľko navrhovateľ v konaní dostatočne neosvedčil naliehavú potrebu nariadenia navrhovaných opatrení.

11. O trovách tohto konania rozhodol súd podľa . Dlžníkovi plne úspešnému v tomto konaní o nariadení neodkladného, eventuálne zabezpečovacieho opatrenia ale nepriznal voči neúspešnému navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania, pretože mu žiadne doposiaľ nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. ( ) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (, ) Rozsah, v akom sa napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( ) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( ) Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. ( ) Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. ( ). Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. ( ). Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. ( ). Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. ( ). Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.