Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3P-225-2019.pdf
PDF · 85.5 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/225/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Richard Klimek, PhD., v právnej veci mal. dieťaťa I. I., T.. XX.XX.XXXX, U. H. Y., R. X2, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: I. H. S., T.. XX.XX.XXXX, U. H. Y., R. XX Z. B. N.W. I., T.. XX.XX.XXXX, U. H. Y., R. XX, o návrhu otca na úpravu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.8.2019 domáhal, aby súd zveril mal. I. do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazal povinnosťou prispievať na jeho výživu sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.
2. Svoj návrh otec odôvodnil tým, že po krátkom spolužití s H. S. sa im narodil dňa 23.5.2019 syn I. I.. Návrh podal z dôvodu, že matka maloletého má zdravotné problémy psychického charakteru, domácnosť je vystavená hádkam a napätiu a preto v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti. Je schopný sa postarať o maloletého, pretože má vytvorené vhodné prostredie a podmienky.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav.
4. Otec na pojednávaní zotrval na podanom návrhu a uviedol, že v čase podania návrhu matka maloletého aj s maloletým opustila jeho domácnosť, v ktorej žili. Počas ich odlúčenia mu nebol umožnený styk s maloletým. Dňa 30.8.2019 sa jeho partnerka aj s maloletým vrátila do domácnosti a od vtedy žijú spolu a spoločne sa starajú o maloleté dieťa. Ďalej uviedol, že vie zabezpečiť rodinu, pretože chodí na brigády a v súčasnosti s H. S. čaká druhé dieťa a naďalej chcú žiť spolu ako rodina. K zdravotným problémom matky uviedol, že má problémy so štítnou žľazou a je aj psychicky chorá a bojí sa, že hodí dieťa o zem, avšak doteraz to neurobila. Vzťahy majú vyhrotené vtedy, keď matka H. S., jej povie, aby spolu nežili.
5. Matka na pojednávaní uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s N. I. a ich spoločným synom I.. Nežila s ním dva dni a v tom čase bývala u svojej mamy a opätovne sa vrátila k N. I.. Maloletého I. kojí a spolu s otcom dieťaťa chodí na nákupy, za kurátorkou na úrad práce a aj naďalej chce žiť s otcom maloletého ako rodina.
6. Z rodného listu mal. I. I., T.. XX.X.XXXX vyplynulo, že jeho matkou je H. S., T.. XX.X.XXXX Z. B. N. N.Ú. I., T.. XX.X.XXXX.
7. Zo správy Úradu práce sociálnych veci a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 19.9.2019 (č.l. 13) bolo zistené, že otec je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a do 31.3.2019 bol poberateľom pomoci v hmotnej núdzi. Matka nie je vedená ako uchádzať o zamestnanie a je poberateľom prídavku na dieťa a rodičovského príspevku od 1.10.2018.
8. Zo správy Úradu práce , sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves zo dňa 9.10.2019 z prešetrenia pomerov vyplynulo, že navrhovateľ žije so svojou družkou H. S., ktorá je zároveň matkou maloletého I. v podnájme v byte rodinnej známej, kde obývajú dve izby. Celková úroveň a hygiena domácnosti sú síce na nízkej úrovni, no dieťa má v domácnosti primerane zabezpečené potreby. Otec je evidovaný v rámci úradu na odbore služieb zamestnanosti a privyrába si na brigádach. Matka poberá rodičovský príspevok vo výške 220,70 Eur a prídavok na dieťa vo výške 24,34 Eur, z ktorých rodičia uspokojujú potreby svojho maloletého dieťaťa. Pri sociálnom šetrení otec uviedol, že s matkou maloletého obnovili spolužitie, žijú spolu v spoločnej domácnosti a ich vzťah sa upravil. Jeho družka sa k nemu vrátila, jej psychické problémy ustúpili, prestala brať aj lieky na upokojenie. Medzi partnermi nevznikajú nezhody ani hádky, maloletý I. je teraz pokojnejší. Tiež bolo zistené, že očakávajú narodenie druhého dieťaťa a že matka nie je vedená ako psychický alebo psychiatrický pacient. Maloletý I. je v celodennej starostlivosti oboch rodičov, ktorí mu zabezpečujú riadnu starostlivosť. Matka maloleté dieťa kojí a súčasne je kŕmený aj tuhou stravou. Kolízny opatrovník navrhol návrh zamietnuť, pretože rodičia spoločne zabezpečujú starostlivosť o maloleté dieťa.
9. Súd návrh otca na doplnenie dokazovania výsluchom K. U., Y. I. Z. Q. C. zamietol, pretože považoval rozsah vykonaného dokazovania za postačujúci na rozhodnutie vo veci samej a samotné výsluchy uvedených svedkov by neosvedčili iné skutočnosti, ktoré boli zistené v rámci dokazovania.
10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
12. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
13. Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
15. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
16. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
17. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 372/2004 Z.z.)
21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
23. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
26. Podľa článku 4 Základných princípov zákona č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok ( ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
27. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný a preto návrh zamietol. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia maloletého spolu žijú, vedú spoločnú domácnosť a spoločne zabezpečujú starostlivosť o maloletého Mareka v čase vyhlásenia rozsudku, potom čo obnovili spolužitie. V spoločnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa neboli zistené žiadne vady a ani nedostatky v rámci sociálneho šetrenia v rodine zo strany kolízneho opatrovníka. Otec po
finančnej stránke zabezpečuje rodinu, osobnú starostlivosť poskytuje aj maloletému I. a matka má v celodennej starostlivosti maloletého, ktorého doposiaľ kojí.
28. Súd o trovách konania nerozhodoval, pretože podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z., CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach . ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok/ ďalej len ako „ CSP“/).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( § 127 a § 363 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( § 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( § 62 ods. 1 CMP) .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. . ( § 62 ods. 2 CMP)
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( § 62 ods. 3 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.