Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23To-90-2019.pdf
PDF · 78.14 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/90/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Beáty Javorkovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 14. októbra 2019 prejednal odvolania obžalovaného
V. W.,
nar. XX.X.XXXX v V., bytom M., K. 5, t. č. na slobode, na verejnom zasadnutí neprítomného,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T/4/2018 zo dňa 21. mája 2019 a takto
rozhodol:
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. zrušuje sa v napadnutom rozsudku celý výrok o uloženom súhrnnom treste odňatia slobody.
II. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný odsudzuje pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu I. stupňa podľa § 323 ods. 1 Tr. zák. s použitím §§ 37 písm. m/, 38 ods. 2,4, 42 ods. 1, 41 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody na 3 (tri) roky nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušuje výroky o treste:
- v rozsudku OS Martin sp.zn. 1T/83/2017 zo dňa 28.11.2017, právoplatného dňa 28.11.2017
- v rozsudku OS Martin sp.zn. 13T/78/2018 zo dňa 25.6.2019, právoplatného dňa 25.6.2019,
pričom sa zároveň zrušujú aj všetky ďalšie výroky obsahovo na zrušené výroky o trestoch nadväzujúce, pokiaľ ich zrušením stratili podklad.
Výrok o náhrade škody zostáva týmto zrušením nedotknutý.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný V. W. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 os. 1 Tr. zák. spáchaného formou spolupáchateľstva, pretože dňa 10.10.2014 v čase o 18:30 hod. na druhom sektore v priestoroch vychádzkového dvora Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava fyzicky napadli Q. Q., trvale bytom N. C. XXX, B. C., a to tak, že ho obvinený Q. R. jedenkrát udrel päsťou pravej ruky do oblasti lícnej kosti pod ľavé oko, poškodený sa bránil odstrčením Q. R. dlaňami oboch rúk do oblasti hrudníka, následne pristúpil k poškodenému obvinený V. W., ktorý spoločne s obvineným Q. R. udieral Q. Q. zovretými rukami v päsť do oblasti hlavy, načo sa Q. Q. skrčil a obaja obvinení
ho ešte udierali rukami zovretými v päsť do celého tela, po chvíli prestali, poškodený sa išiel umyť k vodovodnej točke, kde k nemu pristúpil obvinený V. W., ktorý ho kolenom svojej pravej nohy kopol do oblasti pravého líca, pričom poškodený Q. Q. v dôsledku konania obvinených utrpel zlomeninu spodiny a vonkajšej strany steny očnice vpravo, zlomeninu prednej a vonkajšej steny čeľustnej dutiny vpravo s vpáčením trieštivú, zmliaždenie a odreninu predkolenia vľavo, charakter poranenia, ktoré poškodený utrpel, si vyžiadal nutnosť hospitalizácie poškodeného od 10.10.2014 do 21.10.2014 t. j. 12 dní, počas hospitalizácie bol obmedzený prakticky vo všetkých oblastiach, ako v oblasti kontaktu so spoločenským prostredím, v. oblasti komunikácie, v oblasti mobility a oblasti nevyhnutných životných hygienických a stravovacích úkonov, po prepustení do ambulantnej starostlivosti nebol obmedzený na vykonávaní bežných životných činnosti a úkonov a nebol ani odkázaný na pomoc inej osoby, mohol sa sám najesť, obliecť a umyť.
Bol za to odsúdený podľa § 323 ods. 1 Tr. zák. s použitím §§ 37 písm. m), 38 ods. 2, 4, 8, 42 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody na 3 roky nepodmienečne, pre výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Martin, sp. zn. 1T/83/2017 zo dňa 28.11.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bol poškodený Q. Q. s nárokom na náhradu škody odkázaný na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote písomne odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. Odvolanie smerovalo proti výroku o treste. V úvode dôvodov odvolania obhajca uviedol, že obžalovaný prehodnotil svoj postoj ku skutku, ktorý mu je kladený za vinu a v plnom rozsahu sa priznáva a úprimne ľutuje svoje konanie. Pri ukladaní trestu odňatia slobody nepodmienečne, súd prvého stupňa prihliadol z pohľadu potrieb nápravy na minulosť obžalovaného. Tento však od posledného vykonania trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava (uložený rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. 1T/83/2017) po prepustení na slobodu nespáchal žiadnu inú trestnú činnosť a nie je proti nemu vedené trestné ani priestupkové stíhanie. Po prepustení na slobodu si hľadá prácu, pracoval brigádnicky a má prisľúbenú prácu v spoločnosti KIA Slovakia. Obžalovaný s družkou čaká dieťa, pričom družka je v štvrtom mesiaci tehotenstva. Súčasne chce na slobode v práci zarobiť finančné prostriedky nielen pre svoju rodinu, ale môže aj nahradiť škodu. V závere obhajca poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. 13T/78/2018 zo dňa 25.6.2019 súd upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože považoval trest odňatia slobody vo výmere 1 roka nepodmienečne, uložený rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. 1T/83/2017, za dostatočný. Obhajca navrhol odvolaciemu súdu, aby tiež upustil od uloženia súhrnného trestu a ponechal obžalovaného na slobode. Obžalovaný je tiež ochotný podrobiť sa probačnému dohľadu.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuť.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného síce nie je dôvodné, avšak obžalovanému je potrebné uložiť jeden súhrnný trest.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní (najmä výsluchy svedkov) mal preukázaný skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku. Vykonaným dokazovaním bola vyvrátená obrana obžalovaného v tom, že konflikt bol len medzi Q. R. a poškodeným Q. Q., pričom on ich len rozdelil, aby sa nebili. Okrem výpovede poškodeného bol obžalovaný usvedčený výpoveďou ďalších svedkov, ktorí vypovedali, že účastníkom bitky bol aj obžalovaný V. W. (svedkovia V. V., T. X., C. X. a Z. M.). Napokon z odvolania obžalovaného tiež vyplynulo, že obžalovaný „priznáva“ svoju účasť na fyzickom napadnutí poškodeného.
Zistený skutkový stav súd prvého stupňa taktiež správne právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., pretože obžalovaný spolu s Q. R. údermi päsťami a kopaním spôsobili poškodenému Q. Q. ublíženie na zdraví.
K napadnutému výroku o treste uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Predovšetkým je potrebné prisvedčiť názoru súdu prvého stupňa v tom, že doterajšia trestná minulosť a už vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody zatiaľ neviedli k náprave obžalovaného. Obžalovaný od roku 2009 do 3.8.2015 vykonal celé tresty odňatia slobody vo výmere najprv 5 rokov (zločin lúpeže) a neskôr 4 roky (zločin obmedzovania osobnej slobody). Napriek tomu sa obžalovaný dopustil ďalších trestných činov, pričom trestný čin ublíženia na zdraví, ktorý je predmetom tohto konania, spáchal obžalovaný ešte vo výkone trestu odňatia slobody.
Popri vyššie uvedenom taktiež spáchanie násilného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody je potrebné považovať za okolnosť, ktorá svedčí o veľmi ťažkej napraviteľnosti obžalovaného. Ustanovenia Trestného zákona o upustení od potrestania, vrátane upustenia od súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zák. sú tzv. dobrodenia zákona. Musí však byť splnená podmienka, že skorší trest je na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa dostatočný. Z vyššie uvedeného pritom vyplýva, že ani jedna z vyššie uvedených podmienok (musia byť splnené obidve) v tomto prípade splnená nie je.
Senát odvolacieho súdu rozhodol o jednom súhrnnom treste spolu za spáchaných 5 trestných činov. Za týchto okolností odvolacie tvrdenia obžalovaného o ľútosti a snahe viesť riadny život sa javia len ako účelové v snahe vyhnúť sa výkonu trestu odňatia slobody. Práve naopak obžalovanému mohol byť uložený trest odňatia slobody až vo výmere 5 rokov, ktorý trest by bol na nápravu obžalovaného aj žiaduci. Odvolací súd však nemohol rozhodnúť v neprospech obžalovaného.
V štádiu odvolacieho konania však nadobudol právoplatnosť ďalší odsudzujúci rozsudok obžalovaného
- Okresný súd Martin, sp. zn. 13T/78/2018 zo dňa 25.6.2019 za trestné činy spáchané dňa 15.7.2017 (upustenie od uloženia súhrnného trestu). Rozsudkom súdu prvého stupňa pritom bol zrušený výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Martin, sp. zn. 1T/83/2017 zo dňa 28.11.2017 za trestné činy spáchané tiež dňa 15.7.2017. Všetky trestné činy, vrátane aktuálne prejednávaného trestného činu ublíženia na zdraví obžalovaný spáchal pred vyhlásením v poradí prvého odsudzujúceho rozsudku.
Z týchto dôvodov preto odvolací súd sám po zrušení výroku o treste rozsudkom uložil obžalovanému jeden súhrnný trest odňatia slobody a zrušil výroky o trestoch v skorších dvoch právoplatných odsudzujúcich rozsudkoch, ako aj na ne nadväzujúcich výrokov. Do uloženého trestu odňatia slobody vo výmere 3 roky nepodmienečne však bude obžalovanému započítaný trest odňatia slobody vo výmere 1 roka, ktorý spolu s väzbou obžalovaný už vykonal (Okresný súd Martin, sp. zn. 1T/83/2017).
V súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.