Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17P/109/2023

Potvrdené rozhodnutím 15CoP/78/2023
„Uznesenie Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa H. O., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny H. P. J., dieťa rodičov: matky D.. Y. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. Č..XXXX/X, H. P. J., právne zastúpenej JUDr. Ivetou Pálfy Fabianovou, advokátkou, Zimná č.60, Spišská Nová Ves a otca I. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. Č..X, H. P. J., právne zastúpeného JUDr. Beátou Buhlovou, advokátkou, Poštová č.12, Košice, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 17P/109/2023-90 zo dňa 10. novembra 2023, takto rozhodol: I. Potvrdzuje uznesenie. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Juraj Komár v právnej veci mal. dieťaťa: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, dieťa rodičov: matka: C. D. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, A. F. G., právne zast. JUDr. Ivetou Pálfy Fabianovou, advokátkou so sídlom Štefánikovo námestie 5, Spišská Nová Ves a otec: H. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. X, A. F. G., právne zast. JUDr. Beátou Buhlovou, advokátkou so sídlom Poštová 12, Košice v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, takto

rozhodol:

I. Zveruje sa maloletá A. B., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloletú A. zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.

II. Otec je povinný prispievať na výživu mal. A. B. sumou vo výške 100 eur mesačne počnúc od 29.9.2023 do budúcna opakovane, ktoré je otec povinný uhrádzať k rukám matky vždy do 15.dňa v mesiaci vopred.

III. Dlžné výživné za obdobie od 29.9.2023 do 31.1.2024 vo výške 100 Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A., každú stredu v čase od 16.00 hod do 18.00 hod, a to tak, že otec si mal. dieťa v stanovený čas prevezme v mieste bydliska matky a následne ju odovzdá matke v mieste jej bydliska. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť.

V. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 9,00 hod. do 18,00 hod. a to tak, že otec si mal. dieťa v stanovený čas prevezme v mieste bydliska matky a následne ju odovzdá matke v mieste jej bydliska. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť.

VI. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. počnúc tretím mesiacom od právoplatnosti rozsudku každý nepárny týždeň od soboty 9.00 hod. do nedele 18.00 hod., a to tak, že otec si mal. dieťa v stanovený čas prevezme v mieste bydliska matky a následne ju odovzdá matke v mieste jej bydliska. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť.

VII. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. A. B., v čase letných prázdnin od roka 2025 každý kalendárny rok v mesiaci júl každý tretí júlový týždeň od pondelka daného týždňa od 9.00 hod., kedy si otec dieťa vyzdvihne v mieste bydliska matky do nedele tohto týždňa do 18.00 hod., kedy otec maloletej odovzdá matke v mieste jej bydliska. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť.

VIII. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. A. každý neparný kalendárny rok odo dňa 23.12. do 25.12. a to tak, že otec si mal. dieťa dňa 23.12. v čase 9:00 hod stanovený čas prevezme pred bydliskom matky a matka v stanovený čas a na stanovenom mieste mal. dieťa riadne pripravené na styk s otcom tomuto odovzdá a následne ho otec dňa 25.12. v čase do 18:00 hod. matke v jej mieste bydliska odovzdá.

IX. Otec je oprávnený stretávať s mal. A. každý párny kalendárny rok v čase od 31.12. od 9.00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod., v čase 9:00 hod stanovený čas prevezme pred bydliskom matky a matka v stanovený čas a na stanovenom mieste mal. dieťa riadne pripravené na styk s otcom tomuto odovzdá a následne ho otec dňa 1.1. v čase do 18:00 hod. matke v jej mieste bydliska odovzdá. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť.

X. V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.

XI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 27.9.2023 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľky (ďalej aj ako matka), ktorým žiadala, aby súd zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti, zaviazal otca prispievať na výživu výživným vo výške 250 eur mesačne, a upravil styk otca s maloletou. Svoj návrh okrem iného odôvodnila tou skutočnosťou, že v marci 2023 sa otec od nich odsťahoval a od tej doby sa s maloletou stretával najmä cez víkendy. Od doby kedy sa odsťahoval prispieval na výživu maloletej sumou 50 eur a od septembra 70 eur, čo nepokrývalo potreby dieťaťa. Výdavky na maloletú vyčíslila mesačne na sumu: strava 100 eur, drogéria 20 eur, plienky 30 eur, vitamíny 20 eur, jasle 300 eur, náklady na oblečenie cca 50 až 120 eur.

2. Súd vykonaným dokazovaním v priebehu pojednávania zistil nasledujúci skutkový stav:

3. Matka na pojednávaní zotrvala na svojich vyjadrenia, okrem iného uviedla, že dôvod prečo nechce, aby otec mal maloletú dlhšie v starostlivosti je ten, že keď prišla od otca bola tichá, mala problém s prezliekaním, rozhadzovala hračky, stalo sa že bola precikaná. Ako problém medzi matkou a otcom vidí u priateľky otca, s ktorou máva problém, najlepšie podľa matky by bolo ak by sa nezúčastňovala stretnutí. Postavenie otca v živote maloletej nespochybňuje a ak má prísť otec povie to maloletej vopred. Taktiež ako problém v styku realizovanom v terajšom bydlisku otca vidí v tom, že maloletá nie je zvyknutá cestovať autom a je to príliš malé dieťa aby cestovalo tak často do Košíc. K svojmu príjmu uviedla, že jej mesačný príjem je 989 eur v čistom, invalidný dôchodok 322 eur, daňový bonus 120 eur, prídavok na dieťa 60 eur a 470 eur rodičovský príspevok.

4. Otec na pojednávaní zotrval sa svojich podaniach a okrem iného uviedol, že zo strany matky mu nie je bránené v stretávaní sa, ale problém je, že matka vyvoláva konflikty s jeho priateľkou. Nestalo sa, aby mu matka skrátila dohodnutý styk. Dôvodom prečo chcel upraviť styk aj cez víkend je ten, že aktuálne žije so svoju priateľkou a jej synom a chce aby si maloletá zvykla na jeho domácnosť. K svojmu príjmu uviedol, že je SZČO s priemerným mesačným príjmom cca 1.580 eur. Svoje výdavky uvádzal, sociálna poisťovňa 200 eur, zdravotná poisťovňa 56 eur, domácnosť (strava, inkaso) 300 eur, úver 155 eur, výživné 70 eur, strava 250 eur (počas výkonu práce), tankovanie 300 eur, poistka auto 40 eur, ošatenie/hygiena 30 eur.

5. Z listinných dôkazov, ktoré boli vykonané počas pojednávania vyplýva nasledovné:

6. Z rodného listu vyplynulo, že navrhovateľka a H. B. sú rodičmi maloletej A..

7. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX-XX, súd ustanovil maloletej kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves.

8. Zo správy zo Sociálnej poisťovne vyplynulo, že matka a otec nepoberajú žiadne dávky v nezamestnanosti, nemocenské dávky. Otec nepoberá žiaden druh dôchodku. Matka poberá dôchodok vo výške 281,20 eur- mesiac august.

9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves (čl. 19) vyplynulo, že matka nie je a nikdy nebola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nebola poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi a príspevkov, nebola v okruhu spoločne posudzovaných osôb pre účely nároku na pomoc v hmotnej núdzi, od 1.1.2013 je poberateľkou štátnych sociálnych dávok, a to rodičovského príspevku vo výške 473,20 eur. Otec nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi, nebol v okruhu spoločne posudzovaných osôb pre účely nároku na pomoc v hmotnej núdzi, nebol poberateľom žiadnych sociálnych dávok.

10. Z daňového priznania otca (čl. 33, čl. 27) za rok 2022, súd zistil, že jeho príjmy tvorili čiastku 19.370,39 eur a výdavky 14.936,64 eur.

11. Z faktúr (čl. 39 – 45) vyplynulo, že otec maloletej, vyfakturoval za poskytnuté služby faktúry v rozsahu od 150 eur až po 2500 eur.

12. Z potvrdení (čl. 47) vyplynulo, že otec hradí úver vo výške 155 eur mesačne.

13. Z predloženej sms a mailovej komunikácie vyplynulo, že otec maloletej komunikoval ohľadom maloletej s matkou, ako aj s materskou škôlkou.

14. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX-XX, súd spojil na spoločné konanie veci vedené na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX a pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX.

15. Z listín doručených matkou vyplynulo, že hradí za služby UPC sumu 29,10 eur (čl. 69), hradí maloletej jasle v sume 300 eur mesačne (čl. 70), jej mesačný príjem bol v mesiaci september 989,50 eur (čl. 72), poberá invalidný dôchodok vo výške 311,10 eur (čl. 73), poberá rodičovský príspevok v roku 2022 vo výške 383,80 eur (čl. 75), rodičovský príspevok v roku 2023 vo výške 473,30 eur (čl. 76), v období 11/2022 do 06/2023 poberala nemocenské dávky súhrne vo výške 4499,80 eur (čl. 77), hradí mesačné zálohové platby vo výške 153 eur (čl. 78), platby slovak telekom 36,95 eur (čl. 79), spp plyn 9 eur (čl. 80), spp elektrina 30 eur (čl. 81)

16. Z obsahu správy kolízneho opatrovníka (čl. 83), ktorým vykonal šetrenie pomerov v rodine vyplynulo, že otec aktuálne žije v Košiciach so svojou priateľkou, pracuje ako SZČO v odbore stavebníctvo. Nesúhlasil s výškou výživného, pričom v budúcnosti nebude mať problém hradiť vyššie výživné ak sa u maloletej zmenia pomery a zvýšia nároky. Taktiež trval na úprave styku s maloletou. Matka počas šetrenia uviedla, že nesúhlasí, aby ich dieťa prespávalo u otca, nakoľko žije s novou priateľkou a ide o krátky vzťah. Nevidela problém, aby sa otec stretával s maloletou pokiaľ sa bude styk realizovať v Spišskej Novej Vsi.

17. Z listín (čl. 84, 85) vyplynulo, že matka doručila otcovi návrh na uzavretie rodičovskej dohody ohľadom úpravy rodičovský práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, podľa ktorej mala byť maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, otec by bol zaviazaný hradiť výživné vo výške 165 eur mesačne a bol upravený styk stretávania.

18. Uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves pod sp. zn. XXX/XXX/XXXX-XX, bol zamietnutý návrh otca na vydanie neodkladného opatrenia. Voči predmetnému uznesenie podal otec v zákonnej lehote odvolanie. O odvolaní rozhodoval Krajský súd v Prešove, ktorý uznesením zo dňa 13.12.2023 pod sp. zn. XXXXX/XX/XXXX-XXX predmetné uznesenie potvrdil.

19. Z vyjadrení otca vrátane príloh (čl. 178-188), vyplynulo, že otec opakovane maloletú dlhší čas nestretáva, pričom keď dôjde k styku na základe dohody dochádza ku konfliktom s matkou ako aj s jej rodinnými príslušníkmi. Poukázal na skutočnosť, že tvrdenia matky o jeho nezáujme o dieťaťu sú vymyslené, keďže sa opakovane dopytuje ako matky tak aj v jasliach ohľadom dcéry, taktiež prispieva na jej výživu, kupuje jej hračky, oblečenie a pod. Otec uvádzal, že problém v stretávaní sa s maloletou začal v čase, keď sa matka dozvedela o jeho novej priateľke a táto skutočnosť mala byť hlavným dôvodom, prečo matka robí obštrukcie.

20. Zo záznamov OR PZ Spišská Nová Ves (čl. 189-191), vyplynulo, že matka bola podať oznámenie na polície vo vzťahu k priateľke otca, k otcovi, ale nepodala návrh na prejednanie priestupku. Taktiež vo vzťahu k týmto oznámeniam bol podať vysvetlenie aj otec maloletej.

21. Z listín doložených matkou vyplynulo, že hradí zálohové platby 151,23 eur, inkaso VSE 80 eur, hradila za zdravotnú starostlivosť sumu 200 eur, 120 eur, platí životné poistenie maloletej 18,60 eur, strava – škôlka v závislosti od počtu dní, nakupuje veci pre maloletú, taktiež, že matke bola poskytnutý úver vo výške 100.000 eur

22. Z obsahu správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 30.1.2024, vyplynulo, že bolo vykonané šetrenie rodinných pomerov. Otec sa opakovane vyjadril, že matka mu bráni v pravidelnom styk s dcérou, vysmieva sa mu, určuje mu kde má byť s dcérou, nesúhlasí aby otec chodieval za svojou dcérou spolu s terajšou priateľkou. Matka nesúhlasí, aby dieťa prespávalo v terajšom bydlisku otca. Poukázala na nevhodné správanie otcovej partnerky voči jej osobe, ktorá vyvoláva konfliktné situácie a to pôsobí na dieťa stresujúco.

23. Z písomných vyjadrení otca (čl. 29, čl. 111) vyplynulo, že otec súhlasil len s návrhom matky na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti. Nesúhlasil s navrhovanou úpravou styku s maloletou, nakoľko mal zato, že s maloletou ma vybudovaný silný vzťah a navrhovaný styk matkou by ich vzťah neprehlboval. Styk s maloletou sa mal realizovať, čím bola staršia tým, menej, ako dôvod obmedzenia stretávania otec uviedol, že matka má problém s jeho priateľkou. Od kedy sa matka dozvedela o jeho priateľke začala mu skracovať stretávania na 2,5 hod, pričom predtým realizoval styk aj celý deň. K svojmu príjmu uviedol, že je SZČO s priemerným mesačným príjmom cca 1.580 eur. Svoje výdavky uvádzal, sociálna poisťovňa 200 eur, zdravotná poisťovňa 56 eur, domácnosť (strava, inkaso) 300 eur, úver 155 eur, výživné 70 eur, strava 250 eur, tankovanie 300 eur, poistka auto 40 eur, ošatenie/hygiena 30 eur.

24. Matka čestným prehlásením (čl. 173) doručila rozsah stretávania sa otca s dieťaťom od 25.3.2023 do 10.12.2023. Otec matky čestným prehlásením (čl. 174) uviedol, že bol prítomný pri odovzdávaní maloletého dieťaťa počas, ktorého sa otec dieťaťa vyhrážal matke, že jej dieťa nedá, taktiež sa matke vyhrážala aj súčasná priateľka otca. Zo správania otca a jeho priateľky má zato, že si nevie predstaviť, aby jeho vnučka trávila čas s takýmito osobami.

25. Súd nevykonal dôkaz a to vyjadrenie p. J. (čl. 170) a to z dôvodu, že ide o subjektívny pohľad na priateľku otca od jej manžela, pričom predmetné vyjadrenie nemalo relevantnú hodnotu pre rozhodnutie vo veci samej.

26. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane

27. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

28. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c)správa majetku maloletého dieťaťa.

29. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

30. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

31. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

32. Podľa 62 ods. 3 Zákona o rodine, Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

33. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

34. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

35. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

36. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

37. Podľa článku 4 Základných princípov , (ďalej len ako „CMP“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

38. Keďže počas konania nedošlo k dohode o úprave rodičovských práv a povinnosti medzi rodičmi a obaja rodičia trvali na svojich návrhoch, ponechali toto rozhodnutie na súd. Skrz týchto skutočnosti v zmysle zákona o rodine bol súd povinný zasiahnuť do rodičovských práv autoritatívne a to svojím rozhodnutím. Pri rozhodovaní v prvom rade chránil najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorý stojí na pomyselnom prvom mieste nad ostatnými záujmami. To však neznamená, že ignoroval práva rodičov na výchovu o maloletú A..

39. Výsostným právom a povinnosťou rodičov je zabezpečiť dieťaťu také prostredie na jeho výchovu a vývoj, aby boli zabezpečené všetky jeho potreby v rozsahu ako je v ich možnostiach a schopnostiach. Pokiaľ rodina ako základná bunka spoločnosti prestane fungovať je na rodičoch, ktorí majú chrániť dieťa, aby zabezpečili, že svojim vplyvom a komunikáciou, nepociťovalo maloleté dieťa krivdu resp. negatívne emócie voči žiadnemu z rodičov, bez ohľadu nato či jeden z nich zapríčinil rozvrat rodiny alebo to dospelo z dôvodu, že rodičia nevedia spolu žiť spoločne. Voľba úpravy rodičovských práv cestou súdu by mala nasledovať až vtedy keď rodičia nevedia napriek spoločnej snahe nájsť konsenzus ohľadom výchovy dieťaťa. Túto voľbu úpravy rodičovských práv a povinnosti cestou súdu si rodičia vybrali sami, čím treba poukázať, že nie je dôležité či jeden rodič mal záujem o vyriešenie problému mimosúdne a druhý nie. Skutočnosť je taká, že sa nenašiel prielom u oboch rodičov a bol nútený zásah súdu.

40. Súd teda pri rozhodovaní bol povinný chrániť najlepší záujem maloletej ako aj právo rodičov vychovávať dieťa a právo dieťaťa na výchovu oboma rodičmi. Počas konania z vykonaného dokazovania, jednak z listín a hlavne z výpovedi rodičov sa zistil jediný prielom, ktorý sa podarilo nájsť a to rešpektovanie matky a otca, že právo na výchovu dieťaťa majú obaja. Táto skutočnosť bola azda

najdôležitejšia, a pre oboch rodičov napriek tomu, že spolu komunikujú obťažným spôsobom by mala byť akýmsi základným kameňom do budúcna, na ktorom by mali postaviť svoju komunikáciu ohľadom výchovy dieťaťa.

41. Je potrebné dodať, že tak ako otec tak i matka sú rodičmi dieťaťa a nimi aj ostanú bez ohľadu nato či spolu chcú alebo nechcú komunikovať. Tejto svojej role sa žiadnym spôsobom nemôžu zbaviť a povinnosťou matky a otca je pracovať na tom, že spolu začnú komunikovať ohľadom dieťaťa. Nemožno prinútiť rodičov, aby sa rozprávali medzi sebou ale sú povinní nájsť spoločnú komunikáciu ohľadom maloletej A.. Obaja rodičia musia pristúpiť k tomu, že budú A. vysvetľovať s citom a s prihliadnutím na jej vek, ako budú žiť a ako sa bude realizovať starostlivosť. Mal. Sofia musí cítiť, že má matku, ktorá sa o ňu stará a chce starať a to tiež platí o otcovi. Každý z rodičov musí prispieť svojou troškou o urovnanie vzťahov, odstrániť svoje ego a svoj pohľad na výchovu. Každý z rodičov je povinní dieťaťu nevnucovať a neprejavovať negatívne pocity voči druhému z rodičov, ale naopak pripraviť maloletú na to, že má oboch rodičov a pre výchovu a život potrebuje oboch rodičov. Je potrebné s citom pristúpiť k tomu, že ak má byť dieťa v starostlivosti matky a je upravený styk s otcom je potrebné nato maloletú pripravovať a to komunikáciou a neustálim vysvetľovaním. Treba sa na vzniknutú situáciu pozrieť optikov mal. A., ktorá vzhľadom na svoj vek nerozumie vzniknutej situácii. Nemôže chápať podstatu rozkolu medzi rodičmi a nebolo by správne, aby pociťovala negatívne emócie, za ktoré nemôže. Vzniknutá situácia nastala z dôvodu nezhôd medzi rodičmi a rodičia sú tí ktorí, by mali k tomu pristupovať zodpovedne a venovať osobitný priestor na vysvetlenie vzniknutej situácii a vytvárať prirodzené prostredie pre mal. A., v čase keď bude dochádzať k odovzdávaniu a preberaniu maloletej.

42. Na základe takto vykonaného dokazovania pri vyhodnotení dôkazov a tvrdení účastníkov konania, súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi podľa Čl. 10 ods. 1 , rozhodol o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, upravil styk otca s maloletou a určil vyživovaciu povinnosť zo strany otca.

43. Po zohľadnení dôkazov jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti zveril súd maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky. Bolo preukázané, že starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka od narodenia. O dieťa je zo strany matky riadne postarané, má zabezpečené bytové podmienky a prostredie v ktorom je vychovávaná spĺňa prísne kritéria na jej zdraví vývin. Taktiež so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matky súhlasil otec.

44. Súd upravil styk otca v širokom rozsahu s postupným rozširovaním z dôvodu, že vzhľadom na vykonané dokazovanie bolo potrebné styk maloletého dieťaťa a otca rozšíriť v čo najširší možný rozsah. Dieťa má podľa Dohovoru o právach dieťaťa právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov. V zmysle ust. § 28 ods. 1, ods. 2 Zákona o rodine, majú obaja rodičia rovnaké práva a povinnosti vo vzťahu k dieťaťu a žiaden rodič nemôže na základe svojho svojvoľného rozhodnutia brániť v styku s dieťaťom druhému rodičovi. Súd je toho názoru, že obaja rodičia vedia zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa, u oboch sú vytvorené ako osobnostné tak aj materiálne podmienky na starostlivosť o dieťa. Súd vyhodnotil, že vzhľadom na vek maloletej a na skutočnosť, že dieťa pravidelne navštevuje jasle a je odlúčené od matky, nemá s tým problém, tak nebude u dieťaťa ani problém ak bude dlhší čas u otca. Keďže je potrebné zachovať a vytvárať silné citové väzby a takéto väzby ďalej rozvíjať na strane otca, ktorému nie je zverené, čo nemožno dosiahnuť stretávaním sa niekoľko hodín mesačne. Súd určil starostlivosť aj s prenocovaním v čase kedy maloletá bude mať 2 roky, kedy už vzhľadom na vek bude takto nastavený styk spôsobilé zvládnuť. Je potrebné rešpektovať právo na starostlivosť o dieťa u matky, otca ako aj právo dieťaťa na starostlivosť od oboch rodičov. U oboch rodičov bol zistený veľký záujem o výchovu dieťa. Obaja rodičia sú spôsobilý vykonávať starostlivosť o dieťa v jeho najlepšom záujme. Napriek tomu je u nich badať miestami zlú komunikáciu, ktorá neskôr vedie ku konfliktom ohľadom styku a výchovy. Preto bolo potrebné autoritatívne upraviť styk otca nielen počas bežného roka ale aj počas prázdnin a sviatkov, aby sa predišlo možným konfliktom počas týchto dní. Obaja rodičia tak vedia kedy je dieťa v ich starostlivosti a môžu sa podľa tohto zariadiť. Určenie času počas sviatkov a prázdnin súd ustálil v takom rozsahu, aby bola zabezpečená vyváženosť voľných dní u oboch rodičov, nakoľko ide o špeciálne dni v roku jednak z dôvodu tradícii a jednak z dôvodu organizovaní častejších výletov. Takto nastavený styk svojou podstatou zabezpečí plynulé budovanie dôvery dieťaťa k otcovi a zabezpečí plynulé rozvíjanie ich vzájomných väzieb. Takto nastavený styk taktiež zabezpečí, aby maloletá si budovala citové väzby na otca a tiež bude zabezpečené, že maloletá bude postupnými návštevami spoznávať terajšie bydlisko otca.

45. Je potrebné poukázať nato, že žiadne súdne rozhodnutie nemôže vyriešiť základný problém v rodine a to komunikáciu medzi rodičmi. Rozhodnutie súdu zabezpečí istý rámec predvídateľnosti ohľadom výchovy dieťaťa v prípadoch ak je bránené uskutočňovať svoje právo na výchovu dieťaťa u jedného z rodičov, ale najdôležitejším je spoločná komunikácia rodičov, ktorá je spôsobila odstrániť vznik problémov. Obaja rodičia sú povinní skrz svojho postavenia ako rodiča vplývať na dieťa pozitívne vo vzťahu k druhému rodičovi. Je potrebné dodať, že rodičia by mali tráviť s maloletými deťmi pokiaľ spolu nežijú aspoň polovicu času.

46. Súd apeluje na oboch rodičov, aby za dané stavu sa pokúšali o komunikáciu medzi sebou ohľadom výchovy, prípadne aby zvážili do budúcna pomoc prostredníctvom odborného aparátu zameraného na zlepšenie komunikácie medzi sebou. Odhľadnúc od všetkého problémy, ktoré vznikli medzi rodičmi nemožno vyriešiť jedným súdnym rozhodnutím ale vzájomnou kooperáciou medzi rodičmi, a to tým smerom, že obom rodičom bude záležať na výchove Sofie a obojstranne prispejú k tomu, že bude vychovávané ako matkou tak aj otcom. Obaja rodičia si musia byť vedomí, že ignorovanie navzájom nepovedie k stabilnému prostrediu vo výchove dieťaťa ale spôsoby len ďalšie problémy, ktoré v konečnom dôsledku môže riešiť súd v ďalších konania, ale otázkou ostáva, či takéto konanie kedy nebudú rodičia rešpektovať a zachovávať vzťahy medzi sebou je v najlepšom záujme maloletej. Pokiaľ rodičia pristúpia k výchove s chladnou hlavou a na pamäti budú mať stále najlepší záujem dieťaťa je dôvodné predpokladať, že vzťahy medzi dieťaťom a rodičmi do budúcna budú stabilné a budú sa upevňovať.

47. Pokiaľ ide o výživné na maloleté dieťa, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova (šatstvo, bielizeň, obuv) poplatky za bývanie a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov

48. Po zhodnotení zmeny pomerov u oboch rodičov bolo potrebné určiť rozsah vyživovacej povinnosti otca s prihliadnutím na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Základným kritériom pre určenie výšky výživného bola pre súd opodstatnenosť potrieb maloletej (po zohľadnení veku, rozsahu starostlivosti o dieťa, iných vyživovacích povinností, finančných možností rodičov, potrieb dieťaťa, záujmov a pod.). Výšku určeného výživného súd ustálil na sumu 100 eur mesačne. Takto určená výška výživného je spôsobilá pokryť základné životné výdavky dieťaťa (ošatenie, strava, všestranný rozvoj,.). K predmetnej výške výživného súd dospel analýzou doterajších príjmov a výdavkov otca, berúc do úvahy skutočnosť, že matka poberá daňový bonus na dieťa vo výške 120 eur, prídavky na dieťa vo výške 60 eur, rodičovský príspevok vo výške 470 eur, z ktorého hradí jasle vo výške 300 eur. Takto určené finančné prostriedky spolu vo výške 450 eur (výživné, daňový bonus, rodinné prídavky, zostatok z rodičovského príspevku 170 eur), bez problémov pokrývajú výdavky na maloleté dieťa, ktoré uvádzala matka (230 eur). Súd poukazuje na skutočnosť, že všetky financie, ktoré sú adresovaný dieťaťu majú byť použité na pokrytie potrieb dieťaťa. Nakoľko rozsah finančných prostriedkov zabezpečí všetky potreby dieťaťa súd návrh matky v prevyšujúce časti na určenie výživného (160 eur) zamietol, nakoľko takto určené výživné by presahovalo rámec spotrebného výživného.

49. Na margo výdavkov deklarovaných navrhovateľkou súd poukazuje, že pri určení výšky výživného nebral do úvahy ako nevyhnutné výdavky, tie ktoré spočívajú v nákladoch na životnú poistku a sporenie z dôvodu, že ide o výdavky, ktoré navrhovateľka prevzala na seba dobrovoľne a musela si byť vedomá, že ich hradenie na mesačnej baze resp. jednorazovo bude musieť uhradiť sama. Je potrebné dodať, že predmetné výdavky nespadajú do nevyhnutných potrieb dieťaťa a nemožno spravodlivo žiadať od otca ich úhradu, keď pri ich vzniku sa k ním nemohol vyjadriť a vyjadriť súhlas resp. nesúhlas, nakoľko nemusí byť vo finančných možnostiach otca prispievať na takýto druh výdavkov. Taktiež výdavky spojené

s bývaním hradí matka, ktorá týmto spôsobom plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Naproti tomu otec, ktorý nemá dieťa vo svojej osobnej starostlivosti je povinný prispievať na dieťa výživným. Výška výživného sa odvíja aj od toho, či druhy rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti zabezpečuje dieťaťu starostlivosť. Zo strany otca bol a bude realizovaný styk. Z tohto možno vyvodiť jednoznačný záver, že otec má záujem o dieťa a je vysoký predpoklad, že pokiaľ bude v jeho starostlivosti bude mu hradiť niektoré výdavky aj v budúcnosti. Bolo potrebné pri určení výšky výživného prihliadnuť aj nato, že v čase keď bude dieťa v starostlivosti otca, musí otec dieťaťa disponovať finančnými prostriedkami, aby dokázal pokryť potreby dieťaťa. Pod tieto potreby netreba zahŕňať len stravu, oblečenie a pod. ale aj možnosť uskutočňovať výlety a rôzne akcie. Ak by súd určil výživné vo vyššej miere mohla by nastať situácia, kedy otec by nevedel počas starostlivosti ponúknuť dieťaťu žiadnu možnosť vyžitia a trávenia voľného času mimo domáceho prostredia. Týmto spôsobom by sa neumožnilo vytrvávať silnejšie väzby medzi oboma a skôr by to viedlo k tomu, že dieťa by prestalo mať záujem tráviť čas s otcom pre jeho zlú finančnú situáciu.

50. Súd určil dlžné výživné od 29.9.203 (podania návrhu) a to za mesiace september, október, november, december, januára (20 eur x 5) = 100 eur/dieťa, nakoľko otec prispieval mesačne sumou 80 eur. Na základe takto určeného dlžného výživného súd uložil povinnosť otcovi uhradiť dlžné výživné vo výške 100 eur. Súd pri dĺžke výživného prihliadal jednak na finančnú situáciu otca ako aj na skutočnosť, že takéto dlžné výživné má byť uhradené v primeranej lehote, aby oprávnenému dieťaťu bola daná možnosť využiť ich na pokrytie aktuálnych potrieb.

51. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

52. Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

53. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. O náhrade trov účastníkov konania súd vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol podľa v spojení s tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. ( , / ďalej len ako „ “/).

Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie ( ).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. ( a ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. ( ) .

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. ( )

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.