Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23Co-171-2019.pdf
PDF · 183.65 KB
Case nature
Subarea
23Co/171/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: Mgr. N. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XXA, W., zast. JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., IČO: 47 232 757, so sídlom Žilinská 14, Bratislava, proti žalovanému: ISMONT, s. r. o., IČO: 45 593 141, so sídlom Strojárenská 1C, Trnava, zast. SOPKO LEGAL s.r.o., IČO: 47 631 741, so sídlom Paulínska 24, Trnava, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o návrhu žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. 38C/8/2019-80 zo dňa 12. júla 2019, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu I. inštancie s a r u š í a vec sa mu v r a c i a na nové prejednanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd I. inštancie nariadil neodkladné opatrenie znenia: Súd ukladá žalovanému povinnosť zdržať sa predaja, akéhokoľvek prevodu, vloženia do obchodnej spoločnosti a zaťaženia právnou ťarchou nehnuteľností zapísanými Okresným úradom Senec - katastrálny odbor, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území: A. O., obec: T. D., okres: Senec, zapísanými na LV č. XXXX, parcela č. 2800/931 o výmere 327 m2, druh pozemku: ostatná plocha a parcela č. 2800/237 o výmere 1932 m2, druh pozemku: ostatná plocha, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
2. Potrebu nariadenia neodkladného opatrenia v predmetnej veci žalobca odôvodňoval, žalobca sa podanou žalobou vo veci samej o určenie neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou RDL INVEST s.r.o., IČO: 47 972 122, Vyšehradská 3015/37 a tým, že následným špecifikovaných nehnuteľností by mohlo dôjsť k priamemu ohrozeniu konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu, pretože ak by ich žalovaný previedol na tretiu osobu, nemohol by sa žalobca úspešne domáhať neúčinnosti právneho úkonu, v dôsledku ktorej by následne mohli byť pozemky predmetom prípadnej exekúcie (uspokojenia dlhu voči spoločnosti RDL INVEST s.r.o.).
3. Z týchto skutkových zistení má súd za to, že žalobca osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov tak, aby až do rozhodnutia vo veci samej boli pomery strán sporu dočasne upravené. Žalobca osvedčil možnú existenciu práva vo veci samej (pravdepodobnosť nároku), keď z predložených dôkazov vyplýva, že v zmysle ustanovenia § 42a ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka by mohli byť splnené podmienky odporovateľnosti právneho - kúpnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou RDL INVEST s.r.o., IČO: 47 972 122, Vyšehradská 3015/37, Bratislava ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území A. O., obec: T. D., okres Senec, zapísaných na LV č. XXXX, ktorého vklad bol povolený Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom dňa 04.05.2018 pod č. V-1817/2018, 394/18. Žalobca podal žalobu vo veci samej dňa 05.04.2019, teda v lehote troch rokov od uzavretia kúpnej zmluvy. Či existuje skutočný dôvod na určenie neúčinnosti predmetnej kúpnej zmluvy, bude predmetom dokazovania v konaní vo veci
samej. Na účely nariadenia neodkladného opatrenia však možno uzavrieť, že žalobca pravdepodobnosť tohto práva osvedčil.
4. K existencii bezprostredne hroziacej ujmy na práve, o ktorom sa má rozhodovať súd uvádza, že z výpisu z internetovej stránky vilyluzna.sk je zrejmé, že žalovaný má skutočný záujem predmetné nehnuteľnosti predať a nie je potrebné, aby žalovaný tieto nehnuteľnosti skutočne predal, nakoľko vtedy by neodkladné opatrenie už nebolo možné ani nariadiť a takáto forma právnej ochrany strany sporu (v tomto prípade žalobcu) bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia nie je poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale naopak poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia po začatí súdneho sporu postačuje potreba zachovať skutkový a právny stav, aký existoval ku dňu začatia konania, aby sa spor vyriešil medzi totožnými stranami sporu ako v čase začatia konania a nepredlžoval sa súdny spor zbytočne v dôsledku zmeny strán sporu (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/47/2017 zo dňa 12.4.2017).
5. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci splnené boli, preto súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výroku tohto uznesenia vyhovel. Zároveň súd dodáva, že rozhodnutím o návrhu žalobcu na nariadenia neodkladného opatrenia neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. O nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté v rámci rozhodnutia vo veci samej.
6. Odvolanie žalovaného: Žalovaný týmto voči Uzneseniu podáva odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), d), f), g) a h) CSP a navrhuje, aby odvolací súd Uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania, resp. pre prípad, ak nebudú splnené podmienky na zmenu Uznesenia, aby Uznesenie zrušil a vec vrátil súdu I. inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Odôvodnenie odvolania podľa ust. § 324 ods. 3 CSP, ust. § 325 ods. 1 CSP s tým, že základnými zákonnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia sú, že: a. účel sledovaný neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp tzv. subsidiarity), b. existuje potreba na bezodkladnú úpravu pomerov alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená a c. v návrhu sú opísané skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V zmysle ustálenej súdnej judikatúry medzi ďalšie materiálne podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia možno zaradiť: d. princíp efektívnosti, t.j. že neodkladným opatrením možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa strana domáha e. princíp proporcionality, t.j. že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah f. navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav. Z návrhu žalobcu je zrejmé, že účelom, pre ktorý navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, je de facto zabezpečiť vymožiteľnosť jeho pohľadávky voči spoločnosti RDL INVEST, s.r.o. V súvislosti s týmto sledovaným účelom je bez právneho významu, že predmetom konania voči žalovanému je určenie neúčinnosti právneho úkonu, pretože výsledkom (v prípade úspešného) odporovania právneho úkonu je podľa § 42b ods. 4 OZ možnosť uspokojenia peňažnej pohľadávky z majetku, ktorý odporovateľným právnym úkonom ušiel z dlžníkovho majetku, resp. z peňažnej náhrady z majetku osoby, ktorá z odporovateľného úkonu získala prospech. Účelom sledovaným žalobou nie je získanie vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam, ale len uspokojenie peňažnej pohľadávky z nich. Žalovaný má za to, že je evidentné, že účel sledovaný neodkladným opatrením (uspokojenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči RDL INVEST, s.r.o.) je možné dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením. Argumentácia žalobcu, podľa ktorej „účel sledovaný žalobcom nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže žalobca si priamo voči žalovanému primárne neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená, resp. že medzi nimi je priamy právny vzťah medzi dlžníkom a veriteľom“ za danej situácie nemôže obstáť a nemá oporu v CSP. Rozhodnutie súdu I. inštancie neobsahuje ani len jedinú vetu, v ktorej by posudzoval zachovanie subsidiarity medzi neodkladným a zabezpečovacím opatrením. Rozhodnutie súdu I. inštancie v danom smere neobsahuje žiadne odôvodnenie a vykazuje všetky znaky arbitrárnosti. Z textu odôvodnenia Uznesenia nemožno vyčítať žiadne úvahy súdu, ktoré predchádzali vydaniu Uznesenia a v ktorých by sa súd zaoberal tým, či účel sledovaný neodkladným opatrením skutočne nemožno dosiahnuť aj zabezpečovacím opatrením. Z textu odôvodnenia Uznesenia nemožno vyčítať žiadne myšlienkové postupy smerujúce k záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia.
Po prvé, žalobca ku svojej žalobe, ako aj k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriložil žiadne dôkazy, ktorými by čo i len čiastočne osvedčil pravdivosť jeho tvrdení. Žalovaný sa dôrazne ohradzuje voči osočujúcej textácii obsiahnutej v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaný nevykonáva žiadne kroky, ktorými by zmenšoval svoj majetok, naopak, svoj majetok zväčšil, pretože na pozemkoch nadobudnutých o RDL INVEST s.r.o. dokončuje výstavbu rodinných domov určených na následný predaj v rámci developerskej činnosti žalovaného. Majetok žalovaného je preto logicky zásadne väčší v súčasnosti, než v čase, kedy nadobudol pozemky od spoločnosti RDL INVEST s.r.o. (finálnu fázu výstavby rodinných domov žalovaný preukazuje fotografiami). Po druhé, je pochopiteľné, že žalovaný ako spoločnosť zaoberajúca sa developmentom, pozemky nadobudnuté od spoločnosti RDL INVEST s.r.o., spolu s rodinnými domami, ktoré na nich postavila, bude predávať jednotlivým kupujúcim. Ide o štandardnú developerskú (podnikateľskú) činnosť. Žalovaný sa ohradzuje voči tvrdeniam žalobcu, že sa majetku „zbavuje“. Žalovaný sa majetku nezbavuje, žalovaný v rámci svojej podnikateľskej činnosti priebežne vykonáva predaj, resp. zazmluvňuje predaj nehnuteľností, na ktoré sa jeho činnosť vzťahuje. Predajom týchto nehnuteľností sa majetok žalovaného žiadnym spôsobom nezmenšuje, mení len podobu z povahy nehnuteľného majetku do peňažnej podoby. Žalovaný sa nestotožňuje ani s argumentáciou súdu obsiahnutou v bode 16 odôvodnenia Uznesenia, podľa ktorej „žalobca osvedčil možnú existenciu práva vo veci samej (pravdepodobnosť nároku), keď z predložených dôkazov vyplýva, že ... by mohli byť splnené podmienky odporovateľnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy. Argumentácia súdu I. inštancie je podľa názoru žalovaného nepreskúmateľná, neobhájiteľná a opätovne arbitrárna. Odôvodnenie uznesenia znovu neobsahuje žiadne odôvodnenie, z ktorého súd usúdil osvedčenie pravdepodobnosti úspechu žalobcu v konaní samom. Napriek tomu, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie do takej hĺbky, ako v konaní vo veci samej, tvrdenia uvádzané žalobcom musia byť aspoň osvedčené. Výsledkom súdnej previerky však musí byť záver, že osvedčované skutočnosti musia byť nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. Splnenie podmienky preukázania vysokej pravdepodobnosti osvedčovaných skutočností (t.j. predpokladov pre úspech v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu) nemožno dosiahnuť osvojením si skutkových tvrdení žalobcu, nepodložených žiadnymi relevantnými dôkazmi, a to dokonca za situácie, kedy v čase rozhodovania o neodkladnom opatrení súd I. inštancie disponoval aj stanoviskom žalovaného k žalobe. Osvedčenie predpokladov žalobcu na úspech v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu nemôže byť dané len tým, že je preukázaný (bez ďalšieho) prevod pozemkov zo spoločnosti RDL INVEST s.r.o. na žalovaného bez toho, aby z tohto prevodu bolo možné osvedčiť, že ním bol žalobca ukrátený (čo je pojmovo vylúčené už len tým, že zo spoločnosti RDL INVEST s.r.o. síce bola prevedená časť majetku v podobe pozemkov, no na strane druhej tento prevod bol kompenzovaný uspokojením pohľadávky RDL INVEST s.r.o. voči žalovanému na zaplatenie kúpnej ceny). Žalovaný taktiež nepreukázal, že by v čase uzavretia kúpnej zmluvy, alebo po prijatí kúpnej ceny, spoločnosť RDL INVEST s.r.o. nedisponovala majetkom minimálne vo výške pohľadávky žalobcu (ak by takým majetkom disponovala, dokonca i bezodplatný prevod pozemkov by nebol spôsobilým naplniť predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu). Pre účel konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu je tiež irelevantné, či pohľadávka žalobcu voči spoločnosti RDL INVEST s.r.o. môže byť uspokojená v súčasnosti (viac ako rok po prevode pozemkov), keďže podmienky odporovateľnosti sa skúmajú len ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy (spätne). Hoci ide o skutočnosť právne bezvýznamnú, žalobca nepreukázal ani nemožnosť uspokojenia pohľadávky v súčasnosti (nebolo preukázané, že by exekučné konanie bolo zastavené pre nemajetnosť RDL INVEST s.r.o.). Možno zhrnúť, že žalobca nepredložil akýkoľvek dôkaz, ktorými by (čo i len čiastočne) osvedčil predpoklad jeho úspechu v spore o určenie neúčinnosti právneho úkonu (obzvlášť vo všetkých bodoch predpokladov odporovateľného právneho úkonu). Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. Pokiaľ ide o existenciu obavy o výkone exekúcie, pri tomto dôvode ide o existenciu obavy, že budúci nútený výkon exekučného titulu by mohol byť ohrozený. Z praktického hľadiska bude existencia obavy z ohrozenej exekúcie dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia iba pri nepeňažnej pohľadávke (nároku). Spravidla pôjde o prípad - ako aj pri peňažnej pohľadávke - keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje právne alebo faktické úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie, čo však nie je tento prípad. Žalovaný má za to, že odôvodnenie Uznesenia neobsahuje ani odôvodnenie pojednávajúce o existencii bezodkladnej potreby úpravy pomerov, resp. obavy o výkon exekúcie. Danej otázke sa súd I. inštancie venoval len v bode 17. odôvodnenia, kde v zásade uviedol len toľko, že má z internetovej
stránky www.vilyluzna.sk za preukázané, že žalovaný má záujem dané nehnuteľnosti predať. Predaj nehnuteľností pri developerskej činnosti je pritom súčasťou predmetu podnikania žalovaného. Žalovaný je spoločnosťou zaoberajúcou sa developerskou činnosťou na mnohých projektoch, a to už od roku 2010. Spoločnosť žalovaného disponuje majetkom v hodnote niekoľko desiatok miliónov eur, a to nielen v podobe nehnuteľného majetku, ale aj v podobe obchodných podielov v jej dcérskych spoločnostiach. Žalovaný je spoločníkom mnohých dcérskych spoločností (čo dokladáme výpismi z Obchodného registra) realizujúcich ďalšie developerské projekty (napr. GREEN VILLAGE, s.r.o., GREEN VILLAGE 2, s.r.o., GREEN VILLAGE 3, s.r.o., Lilum, s.r.o., Nad Tehelňou s.r.o., NOEMIS Stupava s.r.o., Vily Lužná s.r.o. a pod.). Žalovaný tiež realizuje mnohé ďalšie projekty v jeho mene a na jeho účet, a disponuje mnohými ďalšími nehnuteľnosťami. Nedôvodnosť obáv o uspokojenie pohľadávky žalobcu voči RDL INVEST s.r.o. z majetku žalovaného (pre prípad úspechu žalobcu vo veci samej), dokladáme aj účtovnou závierkou žalovaného za posledný ukončený kalendárny rok, z ktorej je zrejmé, že žalovaný disponuje majetkom presahujúcim hodnotu 25 miliónov eur. Výpisy z obchodného registra, ako aj účtovná závierka žalovaného, sú verejne dostupnými. Žalovaný si preto nevie vysvetliť nepochopiteľný záver súdu I. inštancie, ktorý mal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, resp. ohrozenie exekúcie za osvedčenú (!). Nehovoriac o tom, že záver je postavený výlučne a len na tom, že z webovej stránky www.vilyluzna.sk mal súd za osvedčený zámer žalovaného tieto nehnuteľnosti predať. Nedodržanie princípu proporcionality. Hrozba škody a vzniku nenávratného stavu Princíp proporcionality vyžaduje, aby strana - ktorej má byť neodkladným opatrením uložená povinnosť alebo obmedzenie - ním nebola obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Strana, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje, preto môže byť obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov. Žalovaný zastáva názor, že tento princíp celkom zjavne zachovaný nebol. Šikanóznosť postupu žalobcu vníma v tom, že žalobca navrhol nariadiť neodkladné opatrenie nielen k pozemku, ktorý mal pôvodne zazmluvnený s RDL INVEST s.r.o. (parcela č. 2800/931 o výmere 327 m2 v k. ú. A. O., obec T. D.), ale tiež k celej prístupovej ceste k 20 rodinným domom (!) (parcela č. 2800/237 o výmere 1932 m2 v k. ú. A. O., obec T. D.). Len samotná parcela 2800/931 o výmere 327 m2 má pri trhovej cene cca 140 €/m2 hodnotu približne 45.000 €, čo dokladáme inzerciou obdobného pozemku v danom katastrálnom území. Neexistuje žiadny legitímny dôvod na to, aby žalobca navrhol „blokovať“ celú prístupovú cestu k 20 rodinným domom, a tým de facto znemožniť ich predaj v rámci developerskej činnosti, pretože bez zriadenia vecných bremien prístupu k jednotlivým pozemkom, na ktorých stoja rodinné domy, ktoré budú zaťažovať túto prístupovú cestu, ako aj bez zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam, žiadna banka kupujúcim neposkytne hypotekárny úver na financovanie kúpy nehnuteľností. Ak by neodkladné opatrenie zostalo nariadené v súčasnej podobe, žalovanému bude skutočne znemožnený predaj 20 rodinných domov spolu s ich pozemkami v hodnote rádovo 3.300.000 eur. Neexistuje žiaden rozumný dôvod na to, aby žalobca navrhol zaťažiť práve prístupovú cestu (s odôvodnením žalobcu, že „na parcele č. 2800/237 je vybudovaná prístupová komunikácia k parcele č. 2800/931, čo je rovnako dôvodom pre blokáciu oboch parciel). Zmarením predaja rodinných domov neodkladným opatrením bude znemožnené splatenie úveru žalovaného, ktorým sa výstavba 20 rodinných domov financovala a prakticky žalovanému hrozí vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a vznik záväzkov na zaplatenie sankcií z úverovej a záložnej zmluvy (viď priložený výpis z listu vlastníctva č. XXXX obsahujúci údaj v časti C: Ťarchy o záložnom práve), čo by nepochybne ovplyvnilo cash flow žalovaného ako aj jeho úverový rating pri ďalších projektoch. V prípade vzniku škody žalovanému spôsobenej neodkladným opatrením bude žalovaný nútený zvážiť jej následné vymáhanie a zvážiť využitie všetkých dostupných prostriedkov ochrany voči takémuto konaniu a následku. Podanie návrhu neodkladného opatrenia v znení, v akom mu bolo vyhovené vnímame za zarážajúco hrubú a značne agresívnu praktiku, ktorá nemôže požívať právnu ochranu a je nemysliteľné, aby bola ustálená. Neodkladné opatrenie nespĺňa účel predpokladaný CSP, ale je evidentným zneužitím práva a považujeme ho za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Čo je však ešte viac nepochopiteľné je to, že súd I. inštancie takému návrhu vyhovel. Prečo však vyhovel návrhu na „blokáciu“ prístupovej cesty k viacerým pozemkom, súd I. inštancie už odôvodniť opomenul. Všetky pozemky evidované na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. A. O. sú zastavané, pričom s výnimkou parcely č. 2800/237, na ktorej je prístupová cesta, sú všetky zastavané rodinnými domami, čo preukazujeme fotografiami. Ako tiež vyplýva z webovej stránky K., prevažná väčšina z nich sú zazmluvnené a sú zložené zálohy k nim (príkladmo pripájame rezervačné zmluvy a zmluvy o budúcej zmluve vrátane tej, na ktorú sa viaže neodkladné opatrenie k pozemku 2800/931). V mesiaci september 2019 (po kolaudácii jednotlivých rodinných domov a
prístupovej cesty) sa predpokladá uzatváranie (finálnych) kúpnych zmlúv s klientmi. Neodkladným opatrením hrozí žalovanému bezprostredná škoda spočívajúca v nemožnosti finalizácie kontraktačného procesu s jednotlivými záujemcami (nemožnosť zriadenia vecného bremena, záložného práva atď.), ako aj hrozba zmluvných pokút voči žalovanému za nedodržanie jeho záväzkov voči zazmluvneným záujemcom, pričom nemožnosť zavŕšenia kontraktačného procesu bude zapríčinená práve nariadeným neodkladným opatrením. Považuje za neakceptovateľné a neprimerané, aby pohľadávka voči tretej osobe, vo výške 15.000 € + príslušenstvo bola zabezpečovaná spôsobom, ktorý má potenciál zmariť predaj nehnuteľností v hodnote cca 3.300.000 €. Navrhované (a nariadené) neodkladné opatrenie nie je spôsobilé prejsť testom proporcionality. Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v bode 4 tohto odvolania.
7. Vyjadrenie PZ žalobcu: Odvolanie žalovaného neobsahuje obligatórne zákonné náležitosti odvolania v zmysle § 363 Civilného sporového poriadku, a to konkrétne rozsah, v akom sa rozhodnutie napadá. Vzhľadom na to, že táto vada je takého charakteru, že pre ňu nemožno v odvolacom konaní pokračovať, je dôvodom na odmietnutie odvolania podľa § 386 písm. d) Civilného sporového poriadku. Len pre úplnosť uvádzam, že absenciu rozsahu, v akom sa rozhodnutie napadá, ide o podstatnú obsahovú náležitosť každého jedného odvolania. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody uvádzané v podanom odvolaní, tieto nemajú oporu v samotnom texte odvolania. Žalovaný neustále a viackrát v odvolaní tvrdí, že sme nepredložili súdu I. inštancie žiadne relevantné dôkazy. S uvedenou argumentáciou žalovaného nemožno súhlasiť, nakoľko sme súdu riadne preukázali existenciu záväzkovo - právneho vzťahu medzi žalobcom a Spoločnosť RDL INVEST s.r.o., ktorá následne sporné nehnuteľnosti previedla na žalovaného, a to kúpnou zmluvou dňa 04.05.5018. Dôvodom podania neodkladného opatrenia nie je zabezpečenie existujúcej pohľadávky ale skutočnosť, aby prevodom sporných pozemkov nebol zmarený samotný účel konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktoré je v súčasnosti vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. značkou 38C/8/2019. Odvolanie žalovaného je pomerne začne rozsiahle, avšak aj napriek tomu predmetné odvolanie obsahuje z veľkej časti iba dôvody a právne zmätočnú argumentáciu. Čo sa týka rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, ohrozenie samotného konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu, vedeného v súčasnosti na Okresnom súde Trnava pod sp. značkou 38C/8/2019 vidí v tom, že žalovaný v ostatnom čase scudzuje svoj nehnuteľný majetok resp. chystá sa scudziť svoj majetok, čo môže významným spôsobom ohroziť samotné vyššie špecifikované konanie a následnú vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu. Je teda preukázané, že predmetné pozemky zo sporu (uvedené na LV č.2035) sú naozaj v predaji a môže tým byť zmarený účel konania o neúčinnosti právneho úkonu (prevod pozemkov) a tiež následne aj samotná exekúcia. V zmysle odvolania žalovaného mal súd I. inštancie na základe vykonaných dôkazov dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam. S uvedeným odvolacím dôvodom sa nemožno v žiadnom prípade stotožniť, nakoľko súd I. inštancie vykonal dokazovanie, na podklade ktorého ustáli správny skutkový stav tak, ako sa uvádza v odôvodní napadnutého rozhodnutia. Žalovaným napadnuté rozhodnutie je vecne správe. Žalovaný ďalej vo svojom odvolaní uvádza, že je spoločnosťou zaoberajúcou sa developerskou činnosťou na mnohých projektoch, pričom na trhu pôsobí už od roku 2010 a v súčastnosti disponuje veľkým majetkom v hodnote nakoľko desiatok miliónov eur. Uvedené skutočnosti sú pre účely predmetného odvolania právne irelevantné. V konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu sa predsa zásadne rieši prevod sporných pozemkov zapísaných na LV č. XXXX medzi spoločnosťami RDL Invest s.r.o. a ISMONT, s.r.o. a skutočnosť, či hlavným dôvodom prevodu nebolo účelové zmenšovanie majetku zo strany spoločnosti RDL Invest s.r.o. Predmetom konania tak vôbec nie je posudzovanie podnikateľskej činnosti žalovaného a jeho prípadná solventnosť na trhu s nehnuteľnosťami. Žalovaný ďalej uvádza, že poškodeným je on, pričom tento spôsob vymáhania pohľadávky zostáva ako jediný zákonom ustanovený spôsob domáhania sa vrátenia peňažných prostriedkov, nakoľko v súčasnosti spoločnosť RDL Invest nemá žiaden majetok (vyplýva to aj zo správy exekútorského úradu), resp. jeho jediným majetkom boli pozemky prevedené na spoločnosť ISMONT, s.r.o. Žalovaný tvrdí, že za pozemky riadne zaplatil a zaviazal spoločnosť RDL Invest s.r.o. vyplatením dlhov, no to sa nestalo. Žalovaného viackrát vyzývali, do dnešného dňa im žalovaný nepredložil dokumenty, ktoré sú v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu dôležitými najmä z pohľadu posúdenia, či reálne predmetným právnym úkonom nedošlo k zmenšeniu majetku spoločnosti RDL Invest s.r.o. Predmetnými dokumentami sú Zmluva o prevode predmetných pozemkov a najmä doklad o úhrade kúpnej ceny za pozemky na účet spoločnosti RDL Invest s.r.o. A aj keď by v konečnom dôsledku bola zodpovedajúca sumu uhradená na účet spoločnosti RDL Invest s.r.o., peňažné prostriedky, ktorými spoločnosť následne disponovala vôbec neboli použité na vysporiadanie záväzkov voči klientom a dodávateľom tejto spoločnosti. Zástupca spoločnosti RDL Investu s.r.o. vedome nekomunikoval s exekútorským úradom a po podaní návrhu o
neúčinnosť právneho úkonu z našej strany, narýchlo previedol spoločnosť na nám neznámu osobu (U. E.) a presunulo sa i sídlo spoločnosti - viď výpisy z OR. Po zhliadnutí informácií na stránke finstat.sk, mám podozrenie že ide o účelový prevod na tzv. "bieleho koňa" s následnou likvidáciou uvedenej spoločnosti. Žalovaný deklaruje, že vymáhaná pohľadávka (vrátane úrokov z omeškania a trov konania) neprekračuje sumu 20.000 €. Uvedené nie je sporné, nakoľko k dnešnému dňu ide o sumu cca 17.500 € vrátane úrokov z omeškania a trov konania. Podľa znaleckého posudku č. 226/2017, ktorý vypracoval p. Ing. Peter Čapek je však hodnota pozemku 2800/931 je vo výške 40.639,56 €, čo predstavuje sumu 124,28€/ m2. Na základe vyššie uvedené tak preto výšku zabezpečenej pohľadávky k výške vymáhaného dlhu považuje za adekvátnu. Dôkaz kópia časti znaleckého posudku č. 226/2017. Žalovaný spochybňuje neodkladné opatrenie práve na pozemky z LV č. XXXX, resp. namieta nariadenie neodkladného opatrenia aj na pozemok s par. č. 2800/237.
- pozemok s parc. č. 2800/237 tvorí prístupovú komunikáciu k pozemku na par. č. 2800/931, pričom ide o jedinú prístupovú komunikáciu k uvedenému pozemku,
- bez prístupovej komunikácie a prístupu k inžinierskym sietiam pod ňou nie je pozemok 2800/931 stavebným pozemkom v pravom zmysle slova a jeho hodnota je tým pádom i výrazne nižšia, ako žalobcom iba inzerátom deklarovaných 140 € za meter štvorcový. Ide o rozumné argumenty odôvodňujúce zaťaženie aj pozemku pod prístupovou komunikáciou a uvedené tak nie je možné považovať za šikanu či nátlak, ako to v odvolaní uvádza žalovaný. Cieľom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zabránenie predaja rodinných domov postavených na pozemkoch z LV č. XXXX, ale spravodlivosť a snaha o získanie dlžnej sumy, o ktorú som ukrátený a ktorá mi nebola do dnešného dňa naspäť vyplatená. Kým žalovaný na predaji pozemkov a postavených domov zarobí počas svojej podnikateľskej/developerskej činnosti (ako sám v odvolaní uvádza), ja som poškodený, ktorý zostal bez adekvátnej náhrady po predaji bytu, keďže som zostal bez novej nehnuteľnosti i peňažných prostriedkov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd: 1/ odvolanie žalovaného zo dňa 16.07.2019 odmietol z dôvodu, že nemá náležitosti podľa § 363 Civilného sporového poriadku, alternatívne 2/ uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 38C/8/2019 zo dňa 12.07.2019 v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastupovania v odvolacom konaní v rozsahu 100 %.
8. Vyjadrenie PZ žalovaného: K námietke absencie náležitostí odvolania 2. Žalobca vo Vyjadrení uvádza, že Odvolanie údajne neobsahuje základné náležitosti, čo má byť dôvodom na jeho odmietnutie. Žalobca zrejme prehliada bod 4 Odvolania, z ktorého: a. Sú zrejmé odvolacie dôvody čo od odkazu na príslušné ustanovenia CSP, ktoré sú následne podrobne rozvinuté v bode II. odvolania b. Je zrejmé, že žalovaný nenapáda len časť uznesenia Okresného súdu Trnava zo dňa 12.7.2019, sp. zn. 38C/8/2019, a contrario, napáda ho teda ako celok, keďže žalovaný v Odvolaní navrhol uznesenie zmeniť, resp. zrušiť ako také (t.j. ako celok), pričom v Odvolaní nebolo uvedené, že žalovaný navrhuje zmeniť alebo zrušiť len časť uznesenia (neboli selektívne napadnuté len niektoré vybrané výroky). Ak teda žalovaný hovorí o uznesení a nenapáda len jeho časť, logicky o ňom hovorí ako o celku. Taktiež z bodu II. odvolania je zrejmé, že sa ním napáda nesplnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia ako takého (napr. nepreukázanie bezprostrednosti hrozby), z čoho je taktiež zrejmé, že bolo napadnuté celé uznesenie. Námietka žalobcu o údajných nedostatkoch Odvolania nie je na mieste. Javí sa vhodné doplniť, že v prípade, ak by súd považoval Odvolanie za nezrozumiteľné, vyzval by žalovaného podľa § 128 ods. 1 CSP na doplnenie alebo opravu Odvolania. Ak by mala údajná vada Odvolania spočívať len v zodpovedaní otázky rozsahu, v ktorom je uznesenie Odvolaním napadnuté, nešlo by o neodstrániteľnú prekážku konania, a teda ani o dôvod podľa § 386 písm. d) CSP, podľa ktorého dôvodom na odmietnutie odvolania je len také odvolanie, pre vady ktorého nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Tieto tvrdené vady by boli spôsobilými na odstránenie práve postupom podľa § 128 ods. 1 CSP. Procesná námietka žalobcu o vade odvolania je nedôvodná. K tvrdeniu žalobcu, že dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia má byť scudzovanie majetku žalovaného, v podrobnostiach odkazuje na body 9 až 10 odvolania. Dopĺňa, že samotné prevody nehnuteľností novostavieb rodinných domov a bytových domov, spolu s prislúchajúcimi pozemkami, žalovaným ako realitným developerom pri výkone jeho podnikateľskej činnosti, ktorá činnosť sa realizuje preukázateľne priebežne a dlhodobo už od roku 2010, jednoznačne nie je dôkazom „o zbavovaní sa majetku“ alebo o „snahe zmariť účel konania“. Každý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nutné posudzovať podľa okolností konkrétneho prípadu. S prihliadnutím na charakter scudzovaných nehnuteľností (svojou povahou určených na predaj pri developerskej činnosti) a pri existencii mnohomiliónového ďalšieho majetku žalovaného preukázaného v Odvolaní, rozhodne nie je na mieste tvrdenie žalobcu, že prevod
nehnuteľností, ku ktorým navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, by bol spôsobilý akokoľvek zmariť uspokojenie jeho potenciálnej budúcej pohľadávky voči žalovanému, resp. spoločnosti RDL INVEST, s.r.o., ak by v tomto konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu voči žalovanému uspel. Žalovaný zásadne nesúhlasí s právnym názorom žalobcu, že predmetom konania nie je posudzovanie podnikateľskej činnosti žalovaného a jeho solventnosť. Jednou z obligatórnych skutočností, ktoré súd pri posudzovaní splnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia musí skúmať, je potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, resp. existencia obáv z ohrozenia exekúcie a tiež proporcionalita navrhovaného neodkladného opatrenia. Práve preukázaná dlhodobá solventnosť žalovaného a preukázanie toho, že nehnuteľnosti, na ktoré sa návrh žalobcu vzťahuje, sú určené na predaj v rámci podnikateľskej činnosti, a teda ich predaj nepredstavuje účelové zbavovanie sa majetku v snahe akokoľvek zmariť uspokojenie potenciálnemu budúcemu nároku voči žalovanému, jednoznačne dokladá absenciu bezodkladnej úpravy pomerov a absenciu hrozby exekúcie. Dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je a ani nemôže byť len samotná skutočnosť, že by žalobca voči žalovanému mal akýkoľvek nárok. Ak žalobca neosvedčil skutočnú a reálnu bezodkladnú potrebu úpravy pomerov a ohrozenie exekúcie, nemôžu byť splnené ani podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. K argumentácii o škode žalobcu Žalobca v bode IV. jeho Vyjadrenia súdu podsúva, že poškodeným tu je on, čo má ospravedlniť navrhovaný zásah do podnikateľskej činnosti žalovaného formou neodkladného opatrenia. K danému sa javí vhodné uviesť, že samotný fakt, že žalobca má voči spoločnosti RDL INVEST, s.r.o. judikovanú pohľadávku (bez ohľadu na to, že ani len neosvedčil dôvodnosť nároku voči žalovanému v tomto konaní) nezakladá žalobcovi automaticky aj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe - žalovanému. Dokonca i v prípade, ak by žaloba voči žalovanému bola dôvodná, a boli by splnené ďalšie podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia (vrátane podmienok podľa bodu 5 tohto vyjadrenia), tak návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a následné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia nespĺňa test proporcionality. Pohľadávka žalobcu voči spoločnosti RDL INVEST, s.r.o. vo výške 15.000 € + príslušenstvo rozhodne nie je primeraná blokácii predaja 20 rodinných domov v hodnote cca 3.300.000 €. Žalovaný považuje podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spôsobom, ktorý blokuje nakladanie s prístupovou cestou, zriaďovanie vecných bremien prechodu a prejazdu v prospech pozemkov pod jednotlivými rodinnými domami a zriaďovanie záložných práv v prospech bánk financujúcich kúpu 20 rodinných domov (bez zriadenia záložných práv banky nepovolia čerpanie úveru) za účelový a vníma a subjektívne ho pociťuje ako spôsob vydierania svojej osoby. Žalovaný nemôže súhlasiť ani s postupom prvoinštančného súdu, ktorý neodkladné opatrenie nariadil, ktorý uznesením de facto žalovaného núti uhradiť doposiaľ neexistujúcu, súdom nepriznanú pohľadávku z údajného neúčinného právneho úkonu voči žalovanému, čím sa obchádza prieskum žalobcom uplatneného nároku príslušným súdom. Úlohou súdu je pritom postupovať tak, aby obom stranám sporu dal možnosť obhájiť svoje stanoviská v konaní vo veci samej a dosiahnuť právoplatné meritórne rozhodnutie. Ak by totiž neodkladné opatrenie zostalo v platnosti v pôvodnom rozsahu, bol by žalovaný nútený žalobcovi uhradiť záväzok RDL INVEST, s.r.o., pretože len tak by zvrátil škodu, ktorá by mu zmarením predaja 20 rodinných domov hrozila. K prístupovej komunikácii. Žalobca obhajuje svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia k prístupovej komunikácii, že bez prístupu k nej nie je pozemok stavebným pozemkom v pravom slova zmysle a tým jeho hodnota je výrazne nižšia. Argumentácia žalobcu však opätovne nie je úplná. Po prvé, pozemok je stavebným pozemkom vtedy, ak je podľa územného plánu obce určený na výstavbu, bez ohľadu na povahu prístupu k nemu. Po druhé, žalobca vedome zamlčuje to, ako štandardne prebieha výstavba developerských projektov na území SR. Zásadne totiž platí, že po kolaudácii komunikácií a inžinierskych sietí, pozemky pod prístupovými komunikáciami a spevnené plochy na nich sa nachádzajúce (spolu s verejným osvetlením a verejnou zeleňou, ak boli súčasťou stavebného povolenia), preberá do svojho majetku a správy príslušná obec. Týmto sa prístupová komunikácia stáva verejnou, čo automaticky a bez ďalšieho zakladá prístup ak parcele č. 2800/931 o ktorej žalobca tendenčne uvádza, že by zostala bez prístupu. Pokiaľ ide o vodovod a kanalizáciu (ak je súčasťou stavebného povolenia), táto sa odovzdáva do majetku a správy príslušnej vodárenskej spoločnosti. Možno zhrnúť, že po kolaudácii prístupových komunikácií a ostatných inžinierskych sietí tieto nezostávajú vlastníctvom investora (žalovaného). Je preto bezdôvodné, aby sa akékoľvek neodkladné opatrenie vzťahovalo na prístupovú komunikáciu, ktorá sa má po kolaudácii stať verejnou, a ktorá má slúžiť 20 rodinným domov. Po tretie o samotného znaleckého posudku predloženého žalobcom vyplýva, že pôvodné parcely č. 2800/931 a 2801/238 (teraz jedna parcela č. 2800/931), patriace k nimi zazmluvnenému budúcemu rodinnému domu, mala ešte v roku 2017 (odkedy ceny nehnuteľností rapídne vzrástli) hodnotu viac ako 40.000 €, čo bezpochyby
postačuje na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky žalobcu voči RDL INVEST s.r.o. v sume 15.000 € + príslušenstvo. S poukazom na predchádzajúci odsek a budúce odovzdanie prístupovej komunikácie obci, sa javí akákoľvek blokácia prístupovej cesty (parcela č. 2800/237) ako nedôvodná a nadbytočná. Ak by odvolací súd zistil splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia (ktorých existenciu popierame), účel sledovaný neodkladným opatrením by bolo možné dosiahnuť blokáciou parcely č. 2800/931, bez spoločnej prístupovej cesty k 20 rodinným domom tvoriacej parcelu č. 2800/237. Ak za tohto stavu žalobca zotrváva na návrhu na nariadení neodkladného opatrenia aj k prístupovej komunikácii k 20 rodinným domom, je to podľa názoru žalovaného len snaha o vyvíjanie nedôvodného tlaku na žalovaného, čo vnímame ako zneužitie práva. Žalobca namieta, že žalovaného viackrát vyzýval na predloženie dokumentov potrebných pre toto konanie, najmä za účelom posúdenia zmenšenia majetku spoločnosti RDL INVEST, s.r.o. ako sú napríklad scudzovacia zmluva a doklad o úhrade kúpnej ceny. Žalovanému nie je zrejmé, prečo by mal žalobcovi predkladať akékoľvek listiny, keď z procesného postavenia žalobcu vyplýva povinnosť na unesenie dôkazného bremena žalobcovi. Nie je zmyslom ani účelom sporového konania, aby žalovaný nahrádzal procesnú aktivitu žalobcu v konaní vo veci samej, bez ohľadu na to, či by tak robil vo svoj prospech alebo neprospech. Pohľadávka RDL INVEST, s.r.o. na zaplatenie odplaty zo scudzovacej zmluvy bola uspokojená, pričom súčasne žalovaný v tejto zmluve spoločnosť RDL INVEST, s.r.o. výslovne zaviazal, aby kúpnu cenu použil na úhradu záväzkov voči jej zákazníkom (vrátane žalobcu). Ak spoločnosť RDL INVEST, s.r.o. svoj záväzok voči žalobcovi splnila len sčasti, nie je táto skutočnosť spôsobilá založiť podmienky pre vyslovenie neúčinnosti scudzovacej zmluvy, keďže by išlo o skutočnosť mimo rámec definičných znakov odporovateľného právneho úkonu.
9. Duplika PZ žalobcu: Tvrdenia žalovaného uvedené v jeho vyjadrení v celom rozsahu popieram a nestotožňujem sa s nimi. Procesná námietka žalobcu, že odvolanie žalovaného neobsahuje obligatórne zákonné náležitosti odvolania v zmysle § 363 Civilného sporového poriadku, a to konkrétne rozsah, v akom sa rozhodnutie napadá, je odôvodnená. Absencia rozsahu, v akom sa rozhodnutie napadá, nemožno dodatočne konvalidovať, nakoľko ide o podstatnú obsahovú náležitosť každého jedného odvolania a následkom jeho absencie, je podľa môjho názoru odmietnutie odvolanie pre nedostatok náležitostí podľa ustanovenia § 363 CSP. V rámci vyjadrenia žalovaného, že žalobca prehliadol bod 4 jeho odvolania- tvrdenia žalovaného sú opäť irelevantné a nepodstatné pre daný spor. Podľa § 128 ods. 1 CSP má súd povinnosť vyzvať na odstránenie vád v rámci podania, ktoré nebolo urobené vo veci samej, avšak nemám vedomosť o tom, prečo tak súd neurobil. Mám za to, že podanie žalovaného je neurčité, a to z dôvodu, že vzbudzuje pochybnosť a v spore existuje rozpor medzi skutkovými tvrdeniami a z nich údajne vyplývajúcimi dôsledkami pre žalovaného, ktoré žalovaný neustále spomína. Uvedené skutočnosti ponecháva na úvahu súdu, pretože to vie sám najlepšie posúdiť. Podstatné je vzhľadom k uvedeným tvrdeniam žalovaného však to, že pozemky z listu vlastníctva č. XXXX sú v predaji, protistrana má na ne podpísané Rezervačné zmluvy a Zmluvy o budúcich kúpnych zmluvách a v prípade ich predaja, môže byť zmarený účel konania o neúčinnosti právneho úkonu (prevod pozemkov) a tiež následne aj samotná exekúcia. A práve to je jeden z dôvodov pre bezodkladnú úpravu pomerov, ktorej údajnú absenciu žalovaný tvrdí. Žalovaný neustále, a teda viackrát v odvolaní tvrdí, že nepredložili súdu I. inštancie žiadne relevantné dôkazy. S uvedenou argumentáciou žalovaného nemožno súhlasiť, nakoľko súdu riadne preukázal existenciu záväzkovo - právneho vzťahu medzi žalobcom a Spoločnosť RDL INVEST s.r.o., ktorá následne sporné nehnuteľnosti previedla na žalovaného, a to kúpnou zmluvou dňa 04.05.2018. Žalovaný tvrdí, že zasahuje do jeho podnikateľskej činnosti, no v skutočnosti ide o zákonný spôsob domáhania sa práva - vymoženie pohľadávky, ktorý je jediným a tým posledným spôsobom ako sa domôcť môjho nároku. Popiera rovnako aj tvrdenia o zneužití práva. Súd je ochrancom práva a ústavnosti. Jeho práva sú ohrozené a realizuje svoje ústavné právo na súdnu ochranu, nemožno hovoriť o zneužití práva. Dôvodnosť nároku voči žalovanému v tomto konaní preukazuje od začiatku podania žaloby na súd o určenie neúčinnosti právneho úkonu, ktorá je v súčasnosti vedená na okresnom súde Trnava pod sp. zn. 38C/8/2019, pričom všetky moje tvrdenia boli vždy riadne podložené dôkazmi a teda preukázané Dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia boli zjavné a relevantné, čo potvrdil aj súd vydaním uznesenia zo dňa 12.07.2019. Výška pohľadávky voči spoločnosti RDL INVEST, s.r.o. je nasledovná: istina 15.000 € + príslušenstvo (úroky k dnešnému dňu sú vyše cca 1.100 €) + trovy konania priznané súdom vo výške 1.491,72 €, čo celkovo činí dlžnú sumu takmer 17.600 €. Ak zoberieme do úvahy aj trovy exekučného konania a odmenu exekútora, celková pohľadávka sa k dnešnému dňu už dostala na úroveň 20.000 € - 25.000 €. Hodnota pozemku na parcele č. 2800/931 je teda adekvátna hodnote výšky celkovej pohľadávky.
Cieľom žaloby o určenie neúčinnosti právneho úkonu nie je, súdne prinútiť žalovaného k úhrade záväzku RDL Invest, s.r.o., respektíve, aby uhrádzal záväzok spoločnosti. V tomto prípade sa jedná podľa môjho názoru o zavádzajúce tvrdenia žalovaného a snahu odvrátiť pozornosť súdu od podstaty konania o neúčinnosti právneho úkonu a rovnako tak aj od konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Častokrát pri podobných projektoch čo dokazujú aj susedné ulice, resp. pozemky pod nimi v okolí projektu protistrany - viď náhľady katastrálnej mapy, kde vlastníkom pozemkov pod prístupovými komunikáciami nie je obec T. D., ale buď vlastníci stavebných pozemkov, prípadne developer alebo tretia osoba, pričom vlastníci stavebných pozemkov majú v takýchto prípadoch obvykle zriadené právo prechodu a prejazdu cez pozemky, na ktorých je prístupová komunikácia. Protistrana k uvedeným tvrdeniam nepredložila žiaden dôkaz alebo písomnú dohodu s obcou, že naozaj prevedie/ odovzdá pozemok pod prístupovou cestou obci T. D., preto máme toto tvrdenie za nepreukázané. K opodstatnenosti nariadenia neodkladného opatrenia aj na pozemok s parc. č. 2800/237, na ktorej je jediná prístupová komunikácia k pozemku č. 2800/931, sa pridržiava doposiaľ uvedených tvrdení a s tvrdeniami žalovaného i v tomto rozsahu nesúhlasí. Bez možnosti prístupu na pozemok č. 2800/931 alebo prípadným zamedzením prístupu na ňu (z akýchkoľvek dôvodov, alebo akýmkoľvek spôsobom), resp. prípadným zamedzením prístupu k inžinierskym sietiam pod ňou, nemá pozemok č. 2800/931 príslušnú hodnotu podľa predloženého znaleckého posudku, resp. trhovú hodnotu podľa tvrdení protistrany, resp. je tým pádom ako keby nepoužiteľný. Navrhuje, aby :
- aby im súd doručil predmetnú Zmluvu o prevode pozemkov na LV č. XXXX medzi RDL Invest s.r.o. a ISMONT s.r.o., ktorú predložila súdu protistrana,
- vyzval žalovaného na predloženie dokladu - potvrdenie o zaplatení celkovej kúpnej ceny za pozemky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby odvolací súd: 1/ odvolanie žalovaného zo dňa 16.07.2019 odmietol z dôvodu, že nemá náležitosti podľa § 363 Civilného sporového poriadku. alternatívne 2/ uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 38C/8/2019 zo dňa 12.07.2019 v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastupovania v odvolacom konaní v rozsahu 100 %.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu I. inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
11. Keďže súd rozhodoval o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, preto bolo potrebné posúdiť, či:
- je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami - pričom v danom prípade v prípade úspechu odporovacej žaloby podanej žalobcom proti žalovanému vznikne žalobcovi právo požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z majetku dlžníka, teda otca žalovaného, pričom súd môže neodkladným opatrením poskytnúť žalobcovi ochranu z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie aj v prípade, ak nárok, ktorého uspokojenie má byť predmetom ohrozenej exekúcie, je ešte len v štádiu prebiehajúceho konania vo veci samej, ako je tomu aj v tomto prípade,
- či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie Účelom navrhovaného neodkladného opatrenia je predísť ďalšiemu scudzeniu predmetných nehnuteľností, nakoľko v prípade, ak by sa tak stalo, teda ak by žalovaný previedol nehnuteľnosti na tretiu osobu, prišlo by tak k nelegitímnemu sťaženiu, príp. znemožneniu ochrany práv a oprávnených záujmov žalobcu v rámci konania vo veci samej, t.j. po prípadnom úspechu odporovacej žaloby by nemusela byť pohľadávka žalobcu uspokojená exekúciou na predmetné nehnuteľnosti. Treba zdôrazniť, že v prípade, ak by bola odporovacia žaloba žalobcu úspešná, je prípustná exekúcia na majetok žalovaného, a to na tú jeho časť, ktorá predstavuje prospech z úspešne odporovaného úkonu, v danom prípade teda na predmetné nehnuteľnosti.
- uložením požadovaného obmedzenia, v danom prípade práva nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha
- navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav
- právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Nakoľko konanie o odporovacej žalobe smerujúcej proti žalovanému bolo už začaté, podľa názoru súdu nemožnosť disponovať nehnuteľnosťami, o ktoré sa v odpore jedná, nie je zásahom do práv žalovaného, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako neprimeraný,
- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením -zabezpečovacie opatrenie zákon nepripúšťa v prípade, ak žalobca nemá voči žalovanému žiadnu peňažnú pohľadávku, zákon jednoznačne vyžaduje existenciu peňažnej pohľadávky vo vzťahu medzi žalobcom (veriteľom) a žalovaným (dlžníkom).
12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
Podľa § 42b ods. 4 OZ právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
13. Neodkladné opatrenie slúži (v tomto prípade k dočasnému) zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že exekúcia by bola ohrozená. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti, potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd I. inštancie postupoval správne, keď vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým bolo žalovanému uložená povinnosť zdržať sa predaja, akéhokoľvek prevodu, vloženia do obchodnej spoločnosti a zaťaženia právnou ťarchou nehnuteľností zapísanými Okresným úradom Senec - katastrálny odbor, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území: A. O., obec: T. D., okres: Senec, zapísanými na LV č. XXXX, parcela č. 2800/931 o výmere 327 m2, druh pozemku: ostatná plocha a parcela č. 2800/237 o výmere 1932 m2, druh pozemku: ostatná plocha, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
15. Z obsahu spisu vyplýva, že na súde I. inštancie je vedené konanie vo veci samej, o určenie neúčinnosti právneho úkonu (Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 38C/8/2019) v ktorom sa žalobca domáha, aby súd určil že úkon - kúpna zmluva uzavretá medzi spoločnosťou RDL INVEST s.r.o., IČO: 47 972 122, Vyšehradská 3015/37, Bratislava ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území A. O., obec: T. D., okres Senec, zapísaných na LV č. XXXX, ktorého vklad bol povolený Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom dňa 04.05.2018 pod č. V-1817/2018, 394/18, je voči žalobcovi právne neúčinný.
16. Vo veci samej sa žalobca domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu, čo znamená, že v prípade úspechu jeho žaloby, by bol odporovateľný právny úkon voči veriteľovi relatívne neúčinný, čo znamená, že žalobca ako veriteľ, by sa mohol na základe právoplatného rozsudku domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu sporného právneho úkonu. Právoplatný rozsudok v odporovacom konaní sa totiž vzťahuje na konkrétny exekvovateľný majetok, a nie na osobu žalovaného (§ 42b ods. 2 OZ), ktorý sa nestáva povinným v exekúcii, ale právne účinky úspešného odporu sa prejavia voči žalovanému v tom zmysle, že v rámci exekučného konania proti dlžníkovi, je povinný strpieť vedenie exekúcie (speňaženie) na predmet plnenia z odporovaného právneho úkonu, ktorého bola popri dlžníkovi účastníkom. Veriteľ teda môže viesť proti povinnému dlžníkovi exekúciu za rovnakých podmienok, ako keby k spornému prevodu nedošlo, iba s tým rozdielom, že exekúciou postihnutý majetok patrí osobe, ktorá mala z odporovaného úkonu prospech a ktorá je povinná takúto exekúciu strpieť (žalovaný).
17. Prípadná exekúcia, by však mohla byť ohrozená, ak by žalovaný ešte pred právoplatným skončením konania o neúčinnosť právnych úkonov previedol sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, v ktorom prípade, by uspokojenie pohľadávky exekúciou predmetných nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku vydaného v tomto konaní nebolo možné. Exekúciu by v tom prípade bolo možné viesť na iný majetok žalovaného, a to do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne odporovaného právneho úkonu, čo však predpokladá existenciu ďalšieho vykonateľného súdneho rozhodnutia, ukladajúceho žalovanému povinnosť na náhradu v zmysle § 42b ods. 4 OZ v časti vety za bodkočiarkou. Takýto postup by však bol značne neefektívny a viedol by len k množeniu súdnych sporov. Vzhľadom na uvedené je žiaduce, aby vo vlastníckych vzťahoch k sporným nehnuteľnostiam nevznikali zmeny, pretože autoritatívne súdne rozhodnutie by sa mohlo stať problematické zrealizovať, pokiaľ by medzičasom sporné nehnuteľnosti boli prevedené a jeho vlastníctvo by svedčalo v prospech iného.
18. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené musia mať vždy povahu právnych vzťahov, regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Právne účinky uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti, právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu I. inštancie (§ 329 ods. 2). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z dôvodu, že navrhovateľ sa nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia súdu I. inštancie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery súd musí nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
19. Obava z toho, že exekúcia bude ohrozená je samostatným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia, osobitne je však v tomto prípade nevyhnutné skúmať možnosť dosiahnutia sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Ohrozenie exekúcie sa vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutia alebo iný exekučný titul vo veci samej. Existencia takéhoto exekučného titulu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je zákonnou podmienkou úspešnosti návrhu. Keď môže neodkladným opatrením poskytnúť navrhovateľovi ochranu z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie aj v prípade, ak je nárok, ktorého uspokojenie má byť predmetom ohrozovanej exekúcie ešte iba v štádiu prebiehajúceho konania vo veci samej. Keď navrhovateľ navrhuje nenakladanie s určitými vecami alebo právami, tak týmto neodkladným opatrením sa u konkrétnej osoby obmedzuje dispozičné oprávnenie vo vzťahu k určitej veci alebo právu, prípadne viacerým veciam alebo právam. Oprávnenie nakladať s vecami alebo právami predstavuje základ pre realizáciu ekonomických hodnôt iným spôsobom než užívaním alebo spotrebou. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie dochádza nevyhnutne k zásadu do základných práv povinnej osoby, a to do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva podnikať, uskutočňovať inú činnosť v zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, základného práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového
protokolu k Dohovoru, a pod. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní dispozičného oprávnenia povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa. Tým to sa však súd I. inštancie vôbec vo svojom rozhodnutí nezaoberal.
20. V odvolaní poukazuje žalovaný na nedodržanie princípu proporcionality. Princíp proporcionality vyžaduje, aby strana - ktorej má byť neodkladným opatrením uložená povinnosť alebo obmedzenie - ním nebola obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Strana, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje, preto môže byť obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov Žalovaný zastáva názor, že tento princíp celkom zjavne zachovaný nebol. Šikanóznosť postupu žalobcu vníma v tom, že žalobca navrhol nariadiť neodkladné opatrenie nielen k pozemku, ktorý mal pôvodne zazmluvnený s RDL INVEST s.r.o. (parcela č. 2800/931 o výmere 327 m2 v k. ú. A. O., obec T. D.), ale tiež k celej prístupovej ceste k 20 rodinným domom (!) (parcela č. 2800/237 o výmere 1932 m2 v k. ú. A. O., obec T. D.). Tvrdí, že len samotná parcela 2800/931 o výmere 327 m2 má pri trhovej cene cca 140 €/m2 hodnotu približne 45.000 €. Podľa neho neexistuje žiadny legitímny dôvod na to, aby žalobca navrhol „blokovať“ celú prístupovú cestu k 20 rodinným domom, a tým de facto znemožniť ich predaj v rámci developerskej činnosti, pretože bez zriadenia vecných bremien prístupu k jednotlivým pozemkom, na ktorých stoja rodinné domy, ktoré budú zaťažovať túto prístupovú cestu, ako aj bez zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam, žiadna banka kupujúcim neposkytne hypotekárny úver na financovanie kúpy nehnuteľností. Dokonca i v prípade, ak by žaloba voči žalovanému bola dôvodná, a boli by splnené ďalšie podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, tak návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a následné uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia podľa žalovaného nespĺňa test proporcionality. Pohľadávka žalobcu voči spoločnosti RDL INVEST, s.r.o. vo výške 15.000 € + príslušenstvo rozhodne nie je primeraná blokácii predaja 20 rodinných domov v hodnote cca 3.300.000 €. Žalovaný považuje podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spôsobom, ktorý blokuje nakladanie s prístupovou cestou, zriaďovanie vecných bremien prechodu a prejazdu v prospech pozemkov pod jednotlivými rodinnými domami a zriaďovanie záložných práv v prospech bánk financujúcich kúpu 20 rodinných domov (bez zriadenia záložných práv banky nepovolia čerpanie úveru) za účelový Žalovaný nesúhlasí ani s postupom prvoinštančného súdu, núti uhradiť doposiaľ neexistujúcu, súdom nepriznanú pohľadávku z údajného neúčinného právneho úkonu voči žalovanému, čím sa obchádza prieskum žalobcom uplatneného nároku príslušným súdom. Odvolací súd však poukazuje, že rozsudkom č. k. 50C/13/2018-125 zo dňa 16.10.2018 Okresný súd Bratislava V uložil spoločnosti RDL INVEST s.r.o., IČO: 47 972 122, Vyšehradská 3015/37, Bratislava, povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 8.000,- Eur od 16.03.2018 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 7.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 7.000,- Eur od 16.03.2018 do zaplatenia a žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.11.2018 a vykonateľnosť dňa 14.11.2018.
21. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej je navrhovateľ povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie. Táto sprísnená požiadavka vychádza z premisy, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno poskytnúť predbežnú procesnú ochranu a jednak z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je navrhovateľ spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie než samotnú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Vzhľadom na tieto špecifické okolnosti je súd povinný vždy dôsledne vyhodnotiť, či návrh z objektívneho hľadiska je presvedčivý a či reálne došlo k osvedčeniu všetkých skutočností, ktorými je nariadenie neodkladného opatrenia v konkrétnom prípade podmienené.
22. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana nedôvodného nároku by bola v rozpore s podstatou a účelom neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania, môže súd vychádzať aj z obsahu žaloby a z doteraz vykonaného dokazovania. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru, že
miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu konania vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia.
23. Keďže súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia nezvažoval všetky predpoklady jeho nariadenia, jeho rozhodnutie je predčasné, neúplné, bolo vydané tak, že neboli zistené všetky dôvody existencie pre jeho vydanie, muselo byť uznesenie súdu I. inštancie zrušené podľa ust. § § 389 ods. 1 písm. d) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátená na ďalšie konanie.
24. Úlohou súdu I inštancie preto bude preto posúdiť všetky predpoklady pre vydanie neodkladného opatrenia. Obava z toho, že exekúcia bude ohrozená je samostatným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia, osobitne je však v tomto prípade nevyhnutné skúmať možnosť dosiahnutia sledovaného účelu zabezpečovacím opatrením. Ohrozenie exekúcie sa vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutia alebo iný exekučný titul vo veci samej. Keď navrhovateľ navrhuje nenakladanie s určitými vecami alebo právami, tak týmto neodkladným opatrením sa u konkrétnej osoby obmedzuje dispozičné oprávnenie vo vzťahu k určitej veci alebo právu, prípadne viacerým veciam alebo právam. Nariadením neodkladného opatrenia obmedzujúceho dispozičné oprávnenie dochádza nevyhnutne k zásadu do základných práv povinnej osoby, a to do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva podnikať, uskutočňovať inú činnosť v zmysle čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, základného práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu k Dohovoru, a pod. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby legitímny a v súlade s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní dispozičného oprávnenia povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa. Tým to sa však súd I. inštancie vôbec vo svojom rozhodnutí nezaoberal. V odvolaní poukazuje žalovaný na nedodržanie princípu proporcionality. Princíp proporcionality vyžaduje, aby strana - ktorej má byť neodkladným opatrením uložená povinnosť alebo obmedzenie - ním nebola obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Strana, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje, preto môže byť obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov. Podľa tvrdenia žalovaného v odvolaní žalobca navrhol nariadiť neodkladné opatrenie nielen k pozemku, ktorý mal pôvodne zazmluvnený s RDL INVEST s.r.o. (parcela č. 2800/931 o výmere 327 m2 v k. ú. A. O., obec T. D.), ale tiež k celej prístupovej ceste k 20 rodinným domom (!) (parcela č. 2800/237 o výmere 1932 m2 v k. ú. A. O., obec T. D.). Parcela 2800/931 o výmere 327 m2 má pri trhovej cene cca 140 €/m2 hodnotu približne 45.000 €. Podľa neho neexistuje žiadny legitímny dôvod na to, aby žalobca navrhol „blokovať“ celú prístupovú cestu k 20 rodinným domom, a tým de facto znemožniť ich predaj v rámci developerskej činnosti, pretože bez zriadenia vecných bremien prístupu k jednotlivým pozemkom, na ktorých stoja rodinné domy, ktoré budú zaťažovať túto prístupovú cestu. Či je toto tvrdenie žalovaného skutočné a pravdivé musí súd I. inštancie zistiť a pri svojom rozhodovaní posúdiť opodstatnenosť takto navrhovanej úpravy neodkladným opatrením vzhľadom na princíp proporcionality. Zaoberať sa treba aj tým, že pohľadávka žalobcu voči spoločnosti RDL INVEST, s.r.o. je vo výške 15.000 € + príslušenstvo a treba posúdiť tiež tvrdenie žalobcu, že rozhodne nie je primeraná blokácii predaja 20 rodinných domov v hodnote cca 3.300.000 €. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery súd musí nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
25. Senát odvolacieho súdu rozhodol vo veci pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).