Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-55-2022.pdf
PDF · 96.21 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/55/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členiek senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XX, E., proti žalovanému: BYTY spol. s r.o., Janotova 14-16, Bratislava, IČO: 31 380 239, zast. KRALIK & PARTNERS s.r.o., so sídlom ul.29.augusta 2B, Bratislava, IČO : 50 061 151, o spôsobenú škodu nedodržaním vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR, na odvolanie žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.01.2022, č.k. 52C/52/2020-174, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému proti žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).
2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 8 ods. 1 a 5, § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“), § 7 ods. 1, § 13 vyhlášky MH SR č. 240/2016 Z.z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode a rozpočítavania množstva tepla (ďalej len „vyhláška č. 240/2016 Z.z.“), § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Vecne rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalovaný ako správca bytového domu, ktorý je pri správe bytového domu povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, v súlade so zákonom a platnými rozhodnutiami vlastníkov postupoval pri vyúčtovaní dodávky tepla za žalobcom namietané obdobie rokov 2017, 2018 a 2019 v súlade s platnou vyhláškou a s prijatým rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Z rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 21.8.2014 vyplýva, že vlastníci bytov a nebytových priestorov sa rozhodli pri rozpočítavaní nákladov za dodávku tepla na vykurovanie na zmene pomeru základnej a spotrebnej zložky 20% : 80%. Vzhliadnuc k uvedenému sa náklady za dodávku tepla na vykurovanie nerozpočítava podľa vyhláškou stanoveného pomeru. I keď s účinnosťou od 01.01.2017 nadobudla platnosť vyhláška MS SR č. 240/2016 Z.z. (ktorá zrušila predtým platnú vyhlášku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla (ďalej len „ vyhláška č. 630/2005 Z.z.“)), súd prvej inštancie poukázal na znenie ust. § 7 ods. 1 vyhlášky MH SR č. 240/2016 Z.z.. Z cit. ustanovenia vyhlášky priamo vyplýva možnosť, aby si vlastníci bytov a nebytových priestorov v prípade bytových domov vybavených pomerovými rozdeľovačmi tepla rovnakého typu sami upravili svojim rozhodnutím v súlade so zákonom č. 182/1993 Z.z. t.j. platným rozhodnutím vlastníkov (uznesením) pomer základnej
a spotrebnej zložky pre rozpočítavanie nákladov za dodané teplo na vykurovanie iným pomerom, ako to stanovuje platná vyhláška. Pričom takúto možnosť ( možnosť inej úpravy pomeru základnej a spotrebnej zložky pre rozpočítavanie nákladov dodaného tepla na vykurovanie, t.z. rovnaký pomer základnej a spotrebnej zložky 60% : 40%), umožňovala aj do roku 2017 platná vyhláška č. 630/2005 Z.z v ustanovení § 7 ods.10. V konaní bolo preukázané, že vlastníci bytov a nebytových priestorov sa rozhodli pri rozpočítavaní nákladov za vykurovanie v dome (dodávka tepla na vykurovanie) na zmene pomeru základnej a spotrebnej zložky 20% : 80%. Uvedené rozhodnutie nebolo zrušené ani zmenené, ani žalobca platnosť prijatého uznesenia vlastníkov nespochybnil. Nakoľko zo žiadneho ustanovenia vyhlášky č. 240/2016 Z.z. nevyplýva povinnosť vlastníkov bytov prijať nové uznesenie v súvislosti s jej platnosťou a so zrušením dovtedy platnej vyhlášky č. 630/2005 Z.z., je naďalej platné uznesenie vlastníkov bytov, ktorým si stanovili pomer základnej a spotrebnej zložky pre rozpočítavanie nákladov za dodané teplo na vykurovanie iným pomerom. Vzhliadnuc k uvedenému súd prvej inštancie vyhodnotil námietky žalobcu týkajúce sa nesprávnosti vyúčtovania v časti rozpočítavania nákladov za dodané teplo na vykurovanie vykonané žalovaným ( správcom bytového domu), ako nedôvodné. Dospel k záveru, že žalovaný ako správca pri rozpočítavaní nákladov za dodané teplo na vykurovanie postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi a platným rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome zo dňa 21.08.2014 a neporušil tak žiadne povinnosti pri správe domu, na základe ktorých a v príčinnej súvislosti s nimi by mala vzniknúť žalobcovi škoda. Preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a v konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, dôvodiac tým, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Namietal závery súdu prvej inštancie, že dohoda vlastníkov bytov zo dňa 06.08.2014 nebola zrušená žiadnym ustanovením vyhlášky č. 240/2016 Z.z., majúc za to, že ust. § 13 uvedenej vyhlášky bola zrušená v plnom rozsahu vyhláška č. 630/2005 Z.z.. Uviedol, že dohoda vlastníkov nie je generálna dohoda bez časového obmedzenia, prenášanie platnosti dohody vlastníkov z jednej vyhlášky do druhej vyhlášky je právne neprípustné. Ak platnosť pôvodnej vyhlášky skončila k 01.01.2017, kedy nadobudla účinnosť nová vyhláška č. 240/2016 Z.z., rozpočítavanie dodávky tepla na vykurovanie sa malo realizovať podľa vyhlášky v pomere 60% ( nie 20 %) základná zložka a 40 % ( nie 80 %) spotrebná zložka, pokiaľ vlastníci bytov neuzatvoria novú dohodu. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že zo žiadneho ustanovenia vyhlášky ( vyhláška č. 240/2016 Z.z.) nevyplýva povinnosť vlastníkov bytov a nebytových priestorov prijať nové uznesenie v súvislosti s platnosťou a so zrušením dovtedy platnej skoršej vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 630/2005 Z.z.. Je stále platné uznesenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorým si stanovili pomer základnej a spotrebnej zložky pre rozpočítavanie nákladov za dodané teplo na vykurovanie iným pomerom, ako to stanovila aj skoršia vyhláška a ako to stanovuje platná vyhláška, nakoľko obe vyhlášky túto možnosť vlastníkom bytov a nebytových priestorov umožňovali. Pričom žalobca platnosť prijatého uznesenia ničím nespochybnil. Dal do pozornosti, že správca pri výkone správy je povinný riadiť sa pokynmi vlastníkov, t.j. okrem iného aj rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 21.08.2014, ktorým rozhodli, že rozpočítavanie dodávok tepla na vykurovanie bolo na základe súhlasu nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov v bytovom dome určené v pomere základnej a spotrebnej zložky 20% : 80 %. Vo vzťahu k žalobcom predloženému dokumentu „Vysvetlenie k vyhláške MH SR č. 240/2016 Z.z. ktorou sa stanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode a rozpočítavanie množstva tepla“ uviedol, že z neho nevyplýva, že mal povinnosť upozorniť na odlišnú úpravu vo vyhláške oproti skoršej vyhláške č. 630/2005 Z.z., nakoľko pomer rozpočítavania nákladov za dodávku UK mal byť v pomere základnej a spotrebnej zložky 60% : 40%, avšak tento sa vo vyhláške nezmenil. Ak majú vlastníci bytov a nebytových priestorov už schválené pravidlá rozpočítavania, tieto zostávajú v platnosti, napriek neskoršej účinnosti novej vyhlášky účinnej od 01.01.2017. Zároveň poukázal na to, že v konaní nebolo preukázané splnenie predpokladov zodpovednosti za škodu, nakoľko si riadne a s odbornou starostlivosťou plní svoje povinnosti, ktoré mu ukladá zákon č. 182/1993 Z.z., tým, že rešpektuje prijaté rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových
priestorov. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
5. Žalobca vo vyjadrení namietal, že do podania žaloby nebola uzavretá žiadna nová dohoda týkajúca sa dodávky tepla a jeho rozpočítavania na základnú a spotrebnú zložku. Od 01.01.2017 účinnosti novej vyhlášky mal žalovaný rozpočítavať dodávku tepla na vykurovanie pre byty s pomernými rozdeľovačmi podľa § 7 ods. 1 novej vyhlášky v pomere základná zložka 60 % a spotrebná zložka 40 %, čo však neurobil a novú vyhlášku ignoruje.
6. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že zo žiadneho ustanovenia vyhlášky nevyplýva povinnosť vlastníkov bytov a nebytových priestorov prijať nové uznesenie v súvislosti s jej platnosťou a so zrušeným dovtedy platnej vyhlášky č. 630/2005 Z.z.. V ostatnom zopakoval svoje predchádzajúce vyjadrenia.
7. Žalobca rovnako zopakoval odvolaciu argumentáciu.
8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a § 378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatnenej žaloby a výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP).
9. Ako prvoradé, v súvislosti s opravným prostriedkom podaným žalobcom, odvolací súd upozorňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. 10. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), sa v rámci odvolacieho prieskumu môže zaoberať a zaoberal sa iba tými odvolacími dôvodmi a ich obsahovým vymedzením, ktoré žalovaní výslovne uviedli a skutkovo vymedzili v odvolaní; pri viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie, nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne uplatňovať svoje procesné práva aj v odvolacom konaní.
11. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., správca zodpovedá vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy.
12. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 630/2005 Z.z., ak sú v objekte rozpočítavania zapojené pomerové rozdeľovače tepla rovnakého typu alebo určené meradlá tepla rovnakej triedy presnosti na meranie množstva tepla u konečných spotrebiteľov, náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 60 % a spotrebná zložka 40 % z celkových nákladov na dodané teplo na vykurovanie.
13. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 630/2005 Z.z., ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodnú podľa osobitného predpisu inak, rozpočítavanie množstva dodaného tepla na vykurovanie podľa odsekov 1 až 9 sa neuplatňuje.
14. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 240/2016 Z.z., ak sú v objekte rozpočítavania zapojené pomerové rozdeľovače tepla rovnakého typu alebo určené meradlá na meranie tepla rovnakej triedy presnosti
na meranie množstva tepla u konečných spotrebiteľov, náklady na množstvo dodaného tepla na vykurovanie sa rozdelia na základnú zložku a spotrebnú zložku. Základná zložka tvorí 60 % a spotrebná zložka tvorí 40 % z celkových nákladov na množstvo dodaného tepla na vykurovanie, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov nedohodnú inak.
15. Podľa § 13 vyhlášky č. 240/2016 Z.z., zrušuje sa vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 630/2005 Z. z., ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania množstva dodaného tepla v znení vyhlášky č. 358/2009 Z.z.
16. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
17. V podanom odvolaní odvolateľ uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP (napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
18. Citované ust. § 8 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. upravuje princíp zodpovednosti správcu za škodu spôsobenú vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome, ktorá bola spôsobená porušením jeho povinností vyplývajúcich z tohto zákona alebo zo zmluvy o výkone správy. Ide tu o osobitný druh zodpovednosti za škodu, ktorý má špecifický subjekt a je ním správca. Z dikcie zákona je zrejmé, že rozsah povinností, ktorých porušenie môže byť dôvodom vzniku škody, je vymedzený len zákonnou a zmluvnou úpravou v uzatvorenej zmluve o výkone správy. Základné povinnosti správcu sú uvedené v ust. § 8b, ktoré sú rôzneho charakteru, a) zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.
19. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný ako správca porušil svoje povinnosti, keď pri vykonávaní ročného zúčtovania za roky 2017, 2018 a 2019 nepostupoval podľa vyhlášky č. 240/2016 Z.z.. Správca nemôže hlasovaním rozhodovať na schôdzi vlastníkov, nehlasuje písomnou formou a nerozhoduje takýmto spôsobom. Na schôdzi vlastníkov hlasujú a rozhodujú vlastníci bytov a nebytových priestorov, preto rozhodnutie vlastníci bytov a nebytových priestorov zo dňa 21.08.2014, ktorým sa vlastníci bytov a nebytových priestorov dohodli na tom, že náklady na vykurovanie budú rozpočítavané v pomere 20 % : 80 %, t.j. 20% základná zložka a 80% spotrebná zložka, je rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov a nie správcu (žalovaného). Ust. § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z.z. (v znení účinnom do 30.09.2014) umožňovalo prehlasovanému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome obrátiť sa do 15 dní od oznámenie výsledku na súd, inak jeho právo zaniklo. Nakoľko v konaní pred súdom prvej inštancie nebolo tvrdené ani preukázané, že by žalobca príp. iný vlastník bytu alebo nebytového priestoru uvedeným spôsobom postupoval, bol žalovaný povinný náklady na množstvo dodaného tepla rozpočítavať na základe platného uznesenia. To, či vlastníci bytov a nebytových priestorov v ďalšom období prehodnotia správnosť prijatého rozhodnutia (uznesenie zo dňa 21.08.2014) bolo plne v kompetencii vlastníkov bytov a nebytových priestorov, nakoľko v prípade ak by o to požiadala najmenej štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, bol správca povinný schôdzu vlastníkov zvolať. Keďže tvorcom prejavu vôle, ktorý sa transformuje do podoby uznesení prijatých na schôdzach vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a do rozhodnutí prijatých písomným hlasovaním sú výlučne samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov, nie správca.
20. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na to, že vyhláška č. 630/2005 Z.z. bola zrušená vyhláškou č. 240/2016 Z.z., uvedená skutočnosť nemá vplyv na platnosť rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 21.08.2014. Súd prvej inštancie správne citujúc ust. § 7 ods. 1 vyhlášky č. 240/2016 Z.z. poukázal na to, že i po prijatí vyhlášky č. 240/2016 Z.z. bolo na rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, či budú náklady na množstvo dodaného tepla rozpočítavať tak ako ustanovuje vyhláška, alebo sa dohodnú inak. Pričom znenie ust. § 13 vyhlášky č. 240/2016 Z.z., je zrušovacím ustanovením ( derogačným ustanovením), v ktorom sa cituje právny predpis ( vyhláška č. 630/2005 Z.z.), ktorý sa zrušuje, čo je postup plne súladný s legislatívnymi pravidlami tvorby zákonov.
21. Konanie správcu ( žalovaného), ktorý pri rozpočítavaní množstva dodaného tepla na vykurovanie postupoval v súlade s rozhodnutím vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 21.08.2014, tak nemožno považovať za porušenie povinností správcu vyplývajúce mu z ust. zákona č. 182/1993 Z.z.. Povinnosť dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými pritom vyplýva zo samotnej povahy výkonu správy, ktorou je obstarávanie cudzích záležitostí a správa cudzieho majetku. Ustanovenie § 8 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z., zakladá zodpovednosť správcu za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia jeho povinnosti vo vzťahu k vlastníkom bytov a nebytových priestorov, avšak žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o porušení povinnosti žalovaného, o vzniku a výške škody, a rovnako nepreukázal, že k vzniku škody došlo v príčinnej súvislosti s (ne)konaním žalovaného.
22. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatuje, že obsah odvolania žalobcu nebol spôsobilým spochybniť správnosť záverov napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd rozhodoval vo veci na základe dostatočne objasneného skutkového stavu veci a aj správneho právneho posúdenia veci, pričom nezistil existenciu takých skutočností, ktoré by nasvedčovali, že ide o svojvoľné rozhodnutie, resp. také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu. 23. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie ), ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
24. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešný žalovaný má proti neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).