Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/32/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcov: 1/ T.. P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X/C, 841 10 Bratislava, 2/ T.. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X/C, 841 10 Bratislava, proti žalovaným: 1/ T.. O. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X/D, 841 10 Bratislava, 2/ T.. J. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X/D, 841 10 Bratislava, 3/ B.. M. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. rameno XXXX/X, 841 04 Bratislava, 4/ E. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. rameno XXXX/X, 841 04 Bratislava, o určenie práva na prístup k pozemku a vedenie inžinierskych sietí, takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žalovaným v 1., 2., 3. a 4. rade p r i z n á v a voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou zo dňa 25.05.2018, doručenou súdu 30.05.2019, domáhali voči žalovaným v 1. až 6. rade (pôvodne v konaní vystupovali ešte aj žalovaná v 5. rade Q. A. a žalovaný v 6. rade W. A. - pozn. súdu) určenia, že žalobcovia v 1. a 2. rade majú právo využívať pozemok parc. č. XXX/X k. ú. V. v súlade s jeho určením, a to ako prístupovú cestu a na uloženie inžinierskych sietí k stavbe rodinného domu na pozemku žalobcov parc. č. XXX/X k. ú. V. s tým, že priznaním spoluvlastníckeho práva žalobcov na prístup a vedenie inžinierskych sietí sa neobmedzia spoluvlastnícke práva žalovaných na využívanie predmetnej nehnuteľnosti. Naliehavý právny záujem na podanej žalobe vyplýva z listu Mestskej časti Bratislava - V., v ktorom sa konštatuje, že sú splnené všetky požiadavky stavebného úradu v stavebnom konaní žiadateľa T.. P. L. s manželkou k vydaniu stavebného povolenia okrem požadovaného doloženia zmluvného vzťahu so spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XXX/X k. ú. V. na prístupovú komunikáciu a uloženie inžinierskych sietí na pozemku parc. č. XXX/X k. ú. V. k stavbe na pozemku parc. č. XXX/X k. ú. V.. Bez doloženia tohto právneho vzťahu odmieta stavebný úrad uznať právo žalobcov pokračovať v stavebnom konaní vydaním dodatočného stavebného povolenia. Z uvedeného vyplýva existencia objektívnej právnej neistoty medzi žalobcami a žalovanými. Svoje právo žalobcovia zdôvodnili tým, že v kúpnej zmluve z 05.01.1995 sa právni predchodcovia nehnuteľnosti E. a T. E. (teraz žalovaní v 1. a 2. rade) a žalovaní v 3. až 6. rade dohodli v časti I odsek piaty, že spoločne vytvoria parcelu č. XXX/X ako spoločnú prístupovú cestu. S rodinou E. bola tiež uzatvorené písomná dohoda z ktorej vyplýva, že prístupová cesta na parc. č. XXX/X k. ú. V. bude slúžiť výlučne ako cesta s vedením inžinierskych sietí pre okolité pozemky bez ohľadu na výšku spoluvlastníckych podielov a že existuje dostatočný priestor na vedenie ďalších inžinierskych sietí. Táto dohoda bola väčšinová. V rámci stavebného konania bol do spisu doložený súhlas všetkých súčasných spoluvlastníkov parc. č. XXX/X s realizáciou stavby na pozemku parc. č. XXX/X a s prípojkou kanalizácie. Elektrina a voda na

pozemku parc. č. XXX/X bola realizovaná napojením na rodinný dom žalobcu parc. č. XXX/X. Konflikt vznikol zmenou technológie výstavby. Zmena technológie drevostavby na murovanú so zachovaním pôdorysu stavby súvisela s nutnosťou urýchliť realizáciu výstavby a uvedenia do prevádzky WC a kúpeľne. Existujúce prípojky dodatočne povoľovanej stavby boli zrealizované v krajnej núdzi a za súhlasu všetkých spoluvlastníkov pozemku parc. č. XXX/X a vlastníkov pozemku parc. č. XXX/X, v rohu pozemku brata žalobcu s manželkou, tesne pred vydaním stavebného povolenia. Dôvodom bolo čo najskôr zabezpečiť funkčné a bezbarierové WC pre otca žalobcu 93 ročného invalida P. L. st. Dňa 21.01.2016 spolumajiteľka pozemku parc. č. XXX/X E. L. uviedla, že nesúhlasí s dvojpodlažným rodinným domom. V prípade jednopodlažného objektu s pripojením kanalizácie bude súhlasiť. Predmetom dodatočného stavebného povolenia bol a naďalej ostáva jednopodlažný dom s obytným podkrovím. Otázka existencie zmluvného vzťahu so spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XXX/X bola riešená aj v stavebnom konaní vydaním dodatočného stavebného povolenia k stavbe domu rozhodnutím č. D-XXXX/X/XXXX/A/X/SZ dňa 04.07.2016 na pozemku parc. č. XXX/X. Voči tomuto kladnému rozhodnutiu sa ako jediný odvolal žalobca v 1. rade z dôvodu, že v bode 18. rozhodnutia sa ukladalo realizovať prekládku kanalizácie a elektriny z pozemku parc. č. XXX/X do 30 dní od doručenia rozhodnutia, nie až od nadobudnutia právoplatnosti. V dôsledku toho došlo k zrušeniu rozhodnutia Okresným úradu Bratislava. Listom zo dňa 26.05.2017 žalobcovia na základe požiadavky stavebného úradu požiadali o súhlas s prístupom a inžinierskymi sieťami a ponúkli rodine V. odkúpenie 1/6 podielu na pozemku parc. č. XXX/X k. ú V.. Ponuku odmietli. Listom zo dňa 26.05.2017 požiadali žalobcovia rodinu žalovaného v 3. rade aj rodinu žalovanej v 5. rade o súhlas s prístupom a inžinierskymi sieťami. Rodina B.. M. L. listom zo dňa 19.06.2017 žiadosť odmietla zo zjavne nepravdivých dôvodov. Rodina A. na list neodpovedala. Listom zo dňa 25.10.2017 požiadali žalobcovia stavebný úrad Mestskej časti Bratislava - V. o prerokovanie žiadosti za účasti projektanta a všetkých účastníkov stavebného konania s cieľom podrobne informovať účastníkov s navrhovanými riešeniami a upresniť podmienky vydania nového rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby domu na pozemku parc. č. XXX/X. Doteraz nebolo realizované, na list nebolo odpovedané. Listom zo dňa 17.04.2018 žalobcovia odpovedali na list Mestskej časti Bratislava - V. z 03.04.2018 a uviedli všetky v žalobe spomínané argumenty k právu na prístup a vedenie inžinierskych sietí, ale stavebný úrad doteraz neodpovedal, preto vzhľadom k určenej lehote predloženia súhlasov žalovaných do 31.05.2018 žalobcovia podali túto žalobu. Vzhľadom na uvedené žalobcovia mali za to, že žalovaní v rozpore s dobrými susedskými vzťahmi a mravmi bránia žalobcom v prístupe a vedeniu inžinierskych sietí po spoločnom pozemku parc. č. XXX/X k. ú. V.. Nepriznaním práva na využívanie prístupovej cesty by žalobcom vznikla škoda viac ako 40 tisíc Eur v dobrej viere a v krajnej tiesni vynaložených investícií.

2. Žalovaní v 3. a 4. rade vo svojom vyjadrení uviedli, že stavba na pozemku parc. č. XXX/X k. ú. V. bola pôvodne plánovaná ako jednoduchý drevený domček bez obytného podkrovia. Domček mal slúžiť pre potrebu otca, ktorý bol zdravotne postihnutý (na vozíku) a potreboval ho na zlepšenie životnej situácie. Práve snaha o zlepšenie životnej situácie otca viedla všetky žalované strany k vyjadreniu súhlasu k pripojeniu domčeka na kanalizáciu. Nakoľko žalobca ako stavebník zmenil počas výstavby charakter stavby a tým narušil jeho budúce využívanie pre otca, pôvodný súhlas na pripojenie kanalizácie k mieste pozemku žalovaných v 3. a 4. rade parc. č. XXX/X vzali späť. Stavebný úrad Mestskej časti Bratislava - V. tiež požiadal stavebníka o zrušenie kanalizácie z pozemku žalovaných v 3. a 4 rade, pričom žalobca doposiaľ prípojku neodstránil. Žalovaní boli toho názoru, že nakoľko sa otec stavby nedožil aj napriek tomu, že do rozostavanej stavby investoval cca 40.000,- Eur, tieto peniaze sa asi stanú ťažko vymožiteľnou pohľadávkou od vlastného brata žalovaného v 3. rade. Vzhľadom na uvedené žalovaní v 3. a 4. rade navrhli žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

3. Následne žalovaní v 1. až 6. rade zaslali spoločné stanovisku k žalobe, kde uviedli, že im nie je zrejmé akého práva sa žalobcovia vlastne na súde domáhajú a zároveň žalobcovia na podanej žalobe nemajú naliehavý právny záujem. Žalobcovia nijako nepreukázali, že by im žalovaní akýmkoľvek spôsobom bránili využívať pozemok parc. č. XXX/X ako prístupovú cestu k pozemku parc. č. XXX/X. Opak je pravdou. Žalobcovia od roku 2003 tento pozemok využívajú bez akéhokoľvek obmedzenia, najprv ako prístupovú cestu k svojmu rodinnému domu stojacemu na parc. č. XXX/X a XXX/X a neskôr po nadobudnutí vlastníckeho práva k pozemku parc. č. XXX/X ako prístupovú cestu k tomuto pozemku. Nikto ich pri tom neobmedzuje, nikto im v užívaní tohto pozemku ako príjazdovej cesty nebráni, a preto časť petitu, ktorou sa žalobcovia domáhajú určenia ich práva využívať pozemok parc. č. XXX/X ako príjazdovú cestu ich pozemku je bezdôvodná. Dôkazom tejto skutočnosti je, že si žalobcovia postavili na pozemku parc. č. XXX/X stavbu, t.j. využívali predmetný pozemok nielen ako príjazdovú cestu, ale

ako zásobovaciu trasu na prísun stavebného materiálu, a to napriek tomu, že od nadobudnutia pozemku vždy jasne deklarovali, že pozemok budú využívať ako záhradu. Pri výstavbe stavby na pozemku parc. č. XXX/X sa žalobca v 1. rade dopustil voči žalovaným nekalého konania. Žalobca v 1. rade totiž niekedy v roku 2015 oznámil žalovaným, že na svojom pozemku chce postaviť dočasný drevený montovaný domček, aby mohol doopatrovať svojho otca. Samozrejme všetci žalovaní ako spoluvlastníci pozemku parc. č. XXX/X a susedia obetavosť žalobcu dobromyseľne a s obdivom prijali a dali mu k takej stavbe súhlas spolu so súhlasom, aby si stavbu napojil na kanalizačnú prípojku, ktorú mal k svojmu rodinnému domu ležiacemu rovno oproti pozemku parc. č. XXX/X, cca vo vzdialenosti 5 m. Vodu a elektrinu zo svojho domu mal na pozemok provizórne privedenú už dávno. Žalobca následne bez stavebného povolenia a bez súhlasu spoluvlastníkov a susedov postavil na parc. č. XXX/X murovanú stavbu (rodinný dom), ktorú sa dnes (po smrti svojho otca) snaží dodatočne zlegalizovať a napojiť na samostatné prípojky inžinierskych sietí so zjavným úmyslom následne stavbu odpredať tretiemu subjektu. Keďže stavba domčeka už nespĺňa pôvodný zámer (doopatrovanie otca), žalovaní mali za to, že z morálneho hľadiska je žalobca zodpovedný za odstránenie nepovolenej stavby na vlastné náklady. Zároveň žalovaní poukazovali na účelovosť a nepravdivosť tvrdení o ústnych dohodách s bývalými vlastníkmi a potom spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XXX/X E. a T. E., keď práve pán E. E. môže potvrdiť, že pôvodný majiteľ pozemku parc. č. XXX/X využíval prístup na svoj pozemok len s ústnym súhlasom p. E., pričom vodu a elektrinu si na tento pozemok dotiahol žalobca zo svojho domu až po nadobudnutí vlastníckeho práva k tomuto pozemku. Vzhľadom na uvedené žalovaní žiadali, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. Žalobcovia v 1. a 2. rade v rámci repliky k vyjadreniu žalovaných uviedli, že dôvod na podanie žaloby je daný výzvou Mestskej časti Bratislava - V. č. D-XXXX/XXX/XXXX/SZ. Poukazovali na to, že žalovaní v bodoch 5 a 6 svojho vyjadrenia uznávajú právo žalobcov na prístup a vedenie inžinierskych sietí po spoločnom pozemku cesty v súlade s jej určením. Problém je v tom, že mestská časť vyžaduje podpísanú zmluvu so žalovanými, ktorí ju odmietajú uzavrieť alebo rozhodnutie súdu o určenie práva na prístup a vedenie inžinierskych sietí. Nie je pravdou, že by žalobcovia deklarovali využitie pozemku parc. č. XXX/X len ako záhradu. Naopak už pred viac ako 10 rokmi na pozemku vybudovali pivnicu a parkoviská. Rovnako nie je pravdou, že by pozemok nebol vhodný na zastavanie. V roku 2015 mal vtedy 93 ročný otec úraz, v dôsledku ktorého bol odkázaný na invalidný vozík a vedel prejsť len pár krokov. Sestra Q., u ktorej býval, ho prestala púšťať na WC a spolu so švagrinou E. presadzovali umiestnenie otca do starobinca, kde aj počas žalobcovho pobytu v USA v apríli - júni 2016 bol, ale len s tým, že sa chcel vrátiť naspäť do V.. Po vzájomnej písomnej dohode začal žalobca v 1. rade s bratom s budovaním bezbariérového domčeka s kúpeľňou a WC. Podľa pôvodného projektu predmetom výstavby mal byť drevený montovaný domček zo sendvičov vyrobených vo výrobnej hale vo Z. L. - spoločnosti H. - Nízkoenergetické rodinné domy, ale pri príprave zmluvy bolo na mieste stavby zistené, že nie je možné drevený montovaný domček realizovať kvôli nemožnosti dopravy a prístupu na pozemok. Zmena z dreveného na murovaný domček s totožnými rozmermi a usporiadaním bola rozhodnutím žalobcu v 1. rade, jeho brata a ich otca na základe vyjadrenia stavebného odborníka T.. C. Y., ktorý toto riešenie navrhol ako najrýchlejší spôsob zabezpečenia prístupu otca k WC a kúpeľni. Realizácia bola v časovej tiesni pre neadekvátne správanie otcovej vnučky, s ktorou býval v jednom dome, čo muselo byť riešené aj za prítomnosti polície a starostky V.. Konflikt v súvislosti so stavbou vznikol až po zmene technológie výstavby v dôsledku neochoty T.. O. V. vypočuť si dôvody a rokovať o riešení. Otec sa ho na ceste do kostola niekoľkokrát pokúšal zastaviť a prehovoriť, ale do smrti sa mu to nepodarilo. Naopak sestra Q. so švagrinou E. sa pripojili k podpore T.. V. s cieľom dostať otca do starobinca. Čo sa týka obvinenia z arogancie, žalobca v 1. rade poukázal na to, že sa manželom V. písomne ospravedlnil za nedostatočnú komunikáciu, ale v rozhodujúcom čase bol v USA a súhlasy so stavbou domčeka pre otca zabezpečoval brat M.. Vzhľadom na uvedené žiadali žalobcovia ich žalobe vyhovieť.

5. Žalovaní v 1. a 2. rade v rámci dupliky k vyjadreniu žalobcov uviedli, že zotrvávajú na skutočnostiach uvádzaných v predchádzajúcom vyjadrení. Žalobcovia hrubo skresľujú skutkový stav a dokonca sa neštítia robiť ich zodpovedných za smrť otca. Skutočnosť je taká, že žalobca v 1. rade od počiatku všetkých zavádzal, nehovoril pravdu a v konečnom dôsledku nemal reálny úmysel postaviť pre svojho otca montovaný prenosný domček, v ktorom by tento dožil, ale mal záujem zastavať svoju záhradu murovanou stavbou, čo v konečnom dôsledku bez akéhokoľvek povolenia stavebného úradu aj uskutočnil. V prvom rade žalovaní poukazovali na pôvodnú žiadosť žalobcov zo dňa 10.03.2015, ktorou žiadali o vydanie stavebného povolenia na „mobilný domček zmontovaný z drevených prefabrikovaných panelov“. Tento montovaný domček mal byť pripojený na elektriku a vodu, ktorá sa nachádza na

pozemku a kanalizácia mala byť napojená na kanalizačnú prípojku, ktorú mali žalobcovia vybudovanú k svojmu rodinnému domu. Voči tomuto žalovaní v 1. a 2. rade nemali výhrady, keďže ich žalobca v 1. rade ubezpečoval, že ide o dočasnú stavbu, ktorú po otcovej smrti odstráni. Už v tej dobe však žalobca v 1. rade s najväčšou pravdepodobnosťou vedel, že žiadny mobilný montovaný domček vo svojej záhrade mať nebude, pretože dodávateľ ho od februára do apríla 2015 informoval, že prístup na jeho záhradu je nevyhovujúci a nie je možné montovanú drevostavbu realizovať. Žalobcovia totiž hneď začali stavať murovaný rodinný dom, na ktorý si následne začali vybavovať stavebné povolenie.

6. Žalovaní v 3. a 4. rade v rámci dupliky k vyjadreniu žalobcov uviedli, že vyjadrenia žalobcu v 1. rade skresľujú vecný a právny charakter prípravy a realizácie stavebných prác a nie sú pravdivé. Žalobca sa od začiatku výstavby nesnažil stavbu urýchliť, ale od začiatku menil charakter a účel stavby. V tomto spore nejde o technologický postup (drevostavba alebo tehla), ale o to, že domček mal byť jednopodlažný bez obytného podkrovia. Nakoľko žalobca toto nedodržal, súhlas na pripojenie kanalizácie vzali žalovaní v 3. a 4. rade späť a naďalej trvajú na jej odstránení z ich pozemku parc. č. XXX/X. Po smrti otca v roku XXXX, ktorý sa svojho domčeka nedožil, táto stavba na pozemku parc. č. XXX/X stratila svoj význam. Odstránenie stavby navrhol sám žalobca a žalovaní s touto alternatívou súhlasili vrátane toho, že na jej odstránení sa budú finančne podielať.

7. Podaním doručeným súdu 03.07.2019 žalobcovia v 1. a 2. rade zobrali žalobu späť voči pôvodným žalovaným v 5. a 6. rade (Q. A. a W. A.) z dôvodu ich súhlasu s využívaním pozemku parc. č. XXX/ X v k. ú. V. na spoločnú prístupovú cestu a vedenie inžinierskych sietí a uzavretia Zmluvy o zriadení vecného bremena.

8. Súd preto uznesením zo dňa 18.07.2019, č.k. -156, konanie voči žalovaným v 5. a 6. rade zastavil a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

9. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávania a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to najmä: listom z Mestskej časti Bratislava - V. zo dňa 03.04.2018, výpisom z LV č. XXXX, kópiou katastrálnej mapy zo dňa 27.04.2017, kúpnou zmluvou zo dňa 05.01.1995, zápisom ústnej dohody k využívaniu pozemkov parc. č. XXX/X k. ú. V., súhlasom s pripojením pozemku parc. č. XXX/X k. ú. V. na kanalizáciu, rozhodnutím Mestskej časti Bratislava V. zo dňa 04.07.2016, rozhodnutím Okresného úradu Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 26.01.2017, posledným pokusom o zmier a predžalobnou výzvou adresovanou žalovaným v 1. až 6. rade, odpoveďou na list od žalovaných v 1. a 2. rade zo dňa 15.07.2017, odpoveďou na list od žalovaných v 3. a 4. rade zo dňa 19.06.2017, vyjadrením žalobcov k rozhodnutiu adresovaným Mestskej časti Bratislava - V. zo dňa 25.10.2017, žiadosťou o predĺženie lehoty na predloženie zmluvného vzťahu zo dňa 17.04.2018, listom z Mestskej časti Bratislava - V. zo dňa 26.02.2015, odpoveďou k odvolaniu voči rozhodnutiu č. D-XXXX/X/XXXX/A/X/SZ, oznámením zo dňa 22.05.2018, žiadosťou o stavebné povolenie zo dňa 10.03.2015, e-mailovou komunikáciou na č.l. 72, oznámením o začatí dodatočného stavebného konania zo dňa 08.01.2016, zmluvou o zriadení vecného bremena na č.l. 124-126, LV č. XXXX pre k. ú. V. z 09.10.2019, vyjadrením k zmenám projektovej dokumentácie stavby zo dňa 11.10.2019, listom Mestskej časti Bratislava - V. zo dňa 14.06.2019 a listom adresovaným starostke Mestskej časti Bratislava - V. zo dňa 30.05.2019.

10. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a výsluchom svedkov T.. E. C. - starostky Mestskej časti Bratislava - V. a T.. C. Y., nakoľko súd vykonanie tohto dokazovania s ohľadom na doposiaľ zistený skutkový stav ako aj z hľadiska hospodárnosti konania nepovažoval za potrebné.

11. Podľa (ďalej len „“) nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.

12. Podľa súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1.

13. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,

14. Podľa , vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

15. Podľa podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

16. Podľa z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

17. Podľa o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

18. V danom prípade sa žalobcovia domáhali určenia práva na prístupovú cestu a vedenie inžinierskych sietí po pozemku parc č. XXX/X k. ú. V. zapísanom na LV č. XXXX, nakoľko žalovaní v 1. až 4. rade nesúhlasili v rámci konania o dodatočnom povolení stavby murovaného domčeku postaveného na parc. č. XXX/X k. ú. V. s položením inžinierskych na pozemku parc. č. XXX/X z dôvodu nezhôd jednotlivých strán sporu a najmä s poukazom na skutočnosť, že po smrti ich otca stratil domček svoj význam a v zmysle pôvodnej dohody by mal byť odstránený.

19. Rozhodnutie súdu o žalobe podanej podľa má konštitutívny charakter a jeho zmyslom je vyriešenie konkrétnej nezhody spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou. Súd však pri jej riešení nie je viazaný konkrétnym návrhom riešenia navrhnutým žalujúcim spoluvlastníkom potiaľ, že by sa od tohto návrhu nemohol odchýliť. Zmyslom rozhodnutia vydaného v režime je umožniť súdu voľbu takého riešenia vo vzťahu ku konkrétne vzniknutej nezhode o hospodárení, ktoré vyrieši vzniknutý spor medzi spoluvlastníkmi, ku ktorého riešeniu nebolo možné dospieť dohodou ani uplatnením princípu tzv. majority. Spôsob zvoleného riešenia súdom však musí rešpektovať, o akú konkrétnu nezhodu spoluvlastníkov pri hospodárení so spoločnou vecou šlo a k akému konkrétnemu výkonu spoluvlastníckych práv sa nepodarilo uzavrieť dohodu rovnodielnych podielových spoluvlastníkov, nakoľko vo vzťahu ku konkrétnej nezhode je súd povolaný zaujať príslušné riešenie, prostredníctvom ktorého bude vzniknutá spoluvlastnícka nezhoda odstránená; v tomto smere je potom viazaný v žalobe označenými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré vymedzujú obsah tejto nezhody, resp. skutkovými zisteniami uskutočnenými v priebehu konania. V nadväznosti na tieto zistenia je potom nutné posudzovať, aký spôsob riešenia prichádza do úvahy. Je nutné si vždy ujasniť, o aký konkrétny vzťah hospodárenia so spoločnou vecou ide a podľa toho zvoliť zodpovedajúci nástroj procesnej obrany. Napriek tomu, že sa pri formulácii žalobného petitu často používa verbum „určuje sa.“, je nutné prísne rozlišovať, kedy ide o určovaciu žalobu ( ) a kedy nie. O žalobu zodpovedajúcu ustanoveniu ide vtedy, ak sa žalobca v súlade so znením tohto ustanovenia domáha, aby súd deklaratórnym rozhodnutím prehlásil určitý právny vzťah, či právo za existujúce. Pokiaľ žalobca v konaní o úpravu užívania spoločnej veci, vychádza z toho, či tvrdí, že o tomto užívaní nebolo platne rozhodnuté väčšinou spoluvlastníkov, alebo, že sa nedosiahla dohoda v zmysle , potom jeho žaloba, aby súd konštitutívnym rozhodnutím určil, ktorý zo spoluvlastníkov a v akom rozsahu bude spoločnú vec užívať, nie je určovacou žalobou podľa a nie je tu nutnosť preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. V týchto prípadoch, ak dochádza ku konkrétnej úprave užívania veci, a teda k priznávaniu práv a zakladaniu povinností, je potrebné dbať na to, aby stranám sporu boli vedľa založenia práv tiež uložené povinnosti tak, aby rozhodnutie bolo v prípade neplnenia jeho obsahu materiálne vykonateľné (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

20. Súd s poukazom na vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. uvedenú žalobu neposúdil ako určovaciu žalobu v zmysle , ale ako žalobu v zmysle , ktorou sa podieloví spoluvlastníci domáhajú vyriešenia nezhody všetkých spoluvlastníkov parc. č. XXX/X o hospodárení so spoločnou vecou.

21. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobcovia v 1. a 2. rade spolu so žalovanými v 1. a 2. rade a pôvodnými žalovanými v 5. a 6. rade boli ku dňu rozhodnutia súdu podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. XXX/X k. ú. V. - ostatná plocha o výmere 210 m2 zapísanej na LV č. XXXX. Okrem nich sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti parc. č. XXX/X k. ú. V. A. U. a T. U. v podiele 1/6, ktorí však neboli stranou sporu. Namiesto nich v konaní vystupovali žalovaní v 3. a 4. rade - pôvodní podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti do jej predaja na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 04.09.2019.

22. Na to, aby sa niekto stal stranou v súdnom konaní, nie je potrebné, aby bol aj účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či strany sporu sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a protistrana v konaní subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto hmotnoprávneho oprávnenia a teda ani účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide. Nedostatok pasívnej vecnej legitimácie znamená, že ten o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom tejto povinnosti, a teda ani účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide.

23. Súd sa preto v 1. rade zaoberal otázkou pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v konaní, pričom dospel k záveru, že žalovaní v 3. a 4. rade nie sú pasívne vecne legitimovaní v danom konaní z dôvodu, že títo nie sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - parc. č. XXX/X k. ú. V., vo vzťahu ku ktorej sa žalobcovia domáhajú určenia práva na prístupovú cestu a vedenie inžinierskych sietí, ale miesto nich sú podielovými spoluvlastníkmi A. U. a T. U., ktorí však nevystupovali v konaní ako strana sporu.

24. Napokon v konaní absentovali ako strany sporu aj pôvodní žalovaní v 5. a 6. rade, vo vzťahu ku ktorým žalobcovia zobrali žalobu späť. V tomto smere súd konštatuje, že nemôže ísť proti vôli žalobcov, ktorí sa svoju žalobu rozhodli voči žalovaným v 5. a 6. rade zobrať späť. Pokiaľ z toho následne pre žalobcov vyplynú procesné dôsledky majúce vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie, tieto musia znášať žalobcovia.

25. V konaní o vyriešení nezhody všetkých spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou musia vystupovať ako strany sporu všetci podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti, a to či už na strane žalobcov alebo žalovaných. Pokiaľ teda v konaní neboli na strane žalovaných všetci podieloví spoluvlastníci pozemku parc. č. XXX/X k. ú. V., súd musel žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie, nakoľko v danom prípade ide o nerozlučné spoločenstvo v zmysle .

26. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s , a žalovaným v 1. až 4. rade, ktorí mali vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania proti žalobcom v 1. a 2. rade v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).