Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/76/2019

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Lesňákovej a prísediacich Mgr. Jany Kasanickej a Mgr. Michala Hanzlíka na hlavnom pojednávaní dňa 14. októbra 2019 v Liptovskom Mikuláši, takto

rozhodol:

O b ž a l o v a n ý

K. C. W. O. D. E. P., nar. X. X. XXXX v Q. K., trvale bytom K. Q. K., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Sučany,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

hoci mu jeho vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo o rodine v znení neskorších predpisov a jej výška mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -41 zo dňa 10. 11. 2015, právoplatný dňa 8. 12. 2015 a vykonateľný dňa 20. 11. 2015, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej dcéry E. C., nar. XX. X. XXXX, zvýšeným výživným sumou 110,- Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám starej matky dieťaťa, S. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. B. Č.. XXXX/X, C. - R., Q. K., túto svoju povinnosť od 17. 9. 2016 do 2. 6. 2018, kedy nastúpil do výkonu väzby a následne do výkonu trestu odňatia slobody, v Liptovskom Mikuláši ani inde neplnil, pretože posledné zamestnanie bolo s ním ukončené v skúšobnej dobe z dôvodu absencie, čím za uvedené obdobie dlhoval na výživnom S. C. sumu 2.115,71 eura, okrem súm vymožených dňa 13. 2. 2019 vo výške 23,67 eura, dňa 17. 4. 2019 vo výške 35,- Eur, dňa 17. 5. 2019 vo výške 15,- Eur, dňa 17. 6. 2019 vo výške 11,- Eur, dňa 19. 8. 2019 vo výške 35,- Eur, dňa 30. 9. 2019 vo výške 16,- Eur prostredníctvom súdneho exekútora, a tohto činu sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 30. 10. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16. 9. 2016, uznaný za vinného zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , za čo bol rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. zo dňa 13. 5. 2019, právoplatným dňa 13. 5. 2019, ktorým bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. , odsúdený na súhrnný úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia,

t e d a

úmyselne najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a čin spáchal hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa , , ( ).

Za to sa

o d s u d z u j e:

Podľa s použitím , , , , , , na s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 8 (osem) mesiacov.

Podľa súd obžalovaného z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa súd r u š í výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. -652 zo dňa 7. 11. 2018, právoplatný dňa 7. 11. 2018, ktorým bol obžalovanému podľa , , , , , uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Zároveň súd r u š í výrok o treste rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. -166 zo dňa 13. 5. 2019, právoplatný dňa 13. 5. 2019, ktorým bol obžalovanému podľa , , , , , , , , , , uložený súhrnný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ktorým podľa , okrem iných výrokov o treste, súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. -652 zo dňa 7. 11. 2018, právoplatný dňa 7. 11. 2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

odôvodnenie:

Prokurátorkou Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš bola dňa 23. 8. 2019 na Okresný súd Liptovský Mikuláš na K. C. podaná obžaloba pre skutok spáchaný od 17. 9. 2016 do 2. 6. 2018 právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa , , . Uznesením zo dňa 6. 9. 2019 súd rozhodol o postúpení predmetnej trestnej veci obžalovaného na prejednanie senátu z dôvodov predpokladaných v v spojení s , keďže prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu a skorší trest bol uložený v konaní pred senátom.

Obžalovaný K. C. na hlavnom pojednávaní v zmysle urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný síce odpovedal kladne na otázky podľa , , , , , a samotný skutok je ohraničený dňom nástupu obžalovaného do výkonu väzby v inej trestnej veci, avšak súd postupoval v súlade s ustanovením , keďže je povinný skúmať plnenie vyživovacej povinnosti, až kým nevyhlási rozsudok, pričom bolo zrejmé, že obžalovaný časť výživného dodatočne zaplatil, k čomu bolo nutné vypočuť obžalovaného a svedkyňu, preto vyhlásenie obžalovaného neprijal.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, keď sa ku skutku, ktorý mu je kladený za vinu priznal. Svoje konanie úprimne oľutoval. Uviedol, že si je vedomý, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš mu bolo určené prispievať na výživu svojej dcéry E. C., nar. XX. X. XXXX sumou 110,- Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám jeho matky S. C.. Túto vyživovaciu povinnosť si neplnil, pretože nemal peniaze, strechu nad hlavou, vôbec nič. V minulosti už bol odsúdený pre neplnenie si vyživovacej povinnosti na dcéru E.. Naposledy bol zamestnaný do augusta 2015 v spoločnosti DHL Logistics Slovakia, kde bol s ním ukončený pracovný pomer zo strany

zamestnávateľa, pretože sa nedostavil do práce. Dôvodom bolo, že hoci zarobil slušnú sumu, exekútor mu zo mzdy väčšiu časť strhol, nechal mu životné minimum, čo ho nahnevalo, preto už viac do práce nešiel. Neskôr už nikde nebol oficiálne zamestnaný až do nástupu výkonu trestu. Na úrad práce sa hlásiť nešiel, bol dobrovoľne nezamestnaný. Nepožiadal príslušné úrady o poskytnutie sociálnych dávok alebo príspevkov v hmotnej núdzi. Počas tohto obdobia si zháňal rôzne príležitostné práce alebo brigády, kde si zarobil asi 20,- alebo 30,- Eur, čo nebolo každý deň. Z týchto peňazí si hradil ubytovanie, stravu. U koho brigádoval a koľko zarobil, uviesť nevedel. O zníženie výživného nikdy nepožiadal. Okrem exekúcie na výživné má aj iné exekúcie, nevedel čoho sa týkajú. Vyživovaciu povinnosť na dcéru E. nahlásil pri nástupe do väzby v Ilave. Zamestnať sa mu podarilo až v Sučanoch. Zo mzdy, ktorú dostáva je posielané asi 25,- Eur exekučne jeho matke na výživu dcéry E.. Do nástupu do väzby neviedol usporiadaný život. Zanedbal všetko, čo sa dalo, chce to zmeniť, preto sa rozhodol urobiť za tým hrubú čiaru a sám sa išiel dobrovoľne prihlásiť na políciu, ktorá ho následne eskortovala do výkonu väzby. K dcére E. uviedol, že ju naposledy videl v roku 2015. Býva u jeho matky S.. Navštevuje základnú školu v Liptovskom Mikuláši. Hrá vo folklórnom súbore. S dcérou nie je v priamom kontakte, no keď píše svojej matke list, dá ju pozdraviť. Okrem tohto výživného, na obe dcéry neprispieval posledné roky na ich výchovu vôbec, čo mu je ľúto. Po prepustení z výkonu trestu si ihneď nájde zamestnanie a bude si plniť vyživovaciu povinnosť tak, ako mu to ukladá rozsudok súdu.

Dodal, že v DHL pracoval najprv cez agentúru, následne mu ponúkli zamestnanie na trvalý pracovný pomer, so mzdou asi 800,- Eur. Vtedy mame sľúbil, že peniaze pošle, no namiesto 800,- Eur mu zamestnávateľ poslal 210,- Eur alebo 220,- Eur. Povedali mu, že všetko strhla poisťovňa, peniaze mame poslať nemohol a začal žiť tak zle, že sa dostal až do basy. Je mu veľmi ľúto a mrzí ho, že vtedy neprišiel do Liptovského Mikuláša a nepovedal, prečo tie peniaze neposlal. Vo výkone trestu je zamestnaný, dostane minimum. Pre zdravotné problémy, úraz na pracovisku bol vyradený z práce, má absolvovať operáciu. Akú sumu z pracovnej odmeny poslali mame na výživné, nevedel, ide to cez exekútora, najlepšie bude vedieť mama. Z náhradného výživného 110,- Eur mesačne sa jej odráta suma, ktorú jej pošlú z ústavu. Po DHL už zamestnaný nebol. Myslel si, že si nájde prácu v zahraničí.

Vo výkone trestu pracuje v kovovýrobe, vyrábajú rôzne predmety, napr. postele pre väzenstvo. Po mesiaci bol poverený vedúcim na výstupnej kontrole. Vedúci sa na neho môže spoľahnúť a jemu sľúbil, že v tejto práci bude chýbať len nevyhnutný čas, pretože je momentálne práceneschopný. Čaká na operáciu pruhu, kde by mal mať rekonvalescenciu približne 10 dní. Dokonca bol za ním riaditeľ ústavu s možnosťou podmienečného prepustenia, ale je si vedomý, že má ešte toto konanie. Je v kontakte s dcérou C., ktorú žiadal, aby mu poslala nejaké prospekty ku hľadaniu zamestnania. Robí všetko preto, aby sa odtiaľ dostal, lebo vie, že mame pomôže viac vonku. Uvedomuje si chyby, ktoré v minulosti urobil a už sa určite nevráti na pôvodné chodníčky. Mamu videl po 3,5 roku a dnes vie, že rodina je jediné, čo mu pomôže. S pedagógom hovoril aj o tom, čo bude ďalej po prepustení. Najprv sa musia skončiť všetky súdne konania.

Svedkyňa S. C., stará matka maloletej vypovedala, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -41 zo dňa 10. 11. 2015 bol jej syn K. C. povinný prispievať na výživu jeho maloletej dcéry E. zvýšeným výživným vo výške 110,- Eur mesačne vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k jej rukám. Od mesiaca október 2016 až do dňa jej výsluchu si túto vyživovaciu povinnosť vôbec neplnil. Ešte predtým bol právoplatne odsúdený za neplatenie výživného na dcéru E. a tiež staršiu dcéru C. trestným rozkazom na podmienečný trest. Poukázala na to, že od októbra 2016 vznikol dlh na výživnom vo výške najmenej 3.276,33 eura. Je dôchodkyňa nikde nepracuje. Jediným jej príjmom je starobný a vdovský dôchodok vo výške 680,- Eur mesačne. Okrem toho poberá ešte prídavok na vnučku E. spolu s bonusom vo výške 34,80 eura mesačne. Z tohto príjmu hradí chod domácnosti, kde v súčasnosti s vnučkou E. bývajú. Hradí jej všetky výdavky súvisiace s výživou, výchovou, stravu, ošatenie, veci bežnej spotreby, atď. Vnučka E. má priznaný sirotský dôchodok vo výške 137,50 eura, ktorý jej odkladá na bankový účet. E. navštevuje deviaty ročník Základnej školy Evanjelickej v Liptovskom Mikuláši. Na školskú dochádzku má výdavky vo výške 70,- Eur mesačne. Poberá náhradné výživné, ktoré jej bolo priznané a vyplácané vo výške 110,- Eur mesačne. Dlžné výživné vymáha súdny exekútor Mgr. Martin Thomka z Martina, ktorý zaslal za uvedené obdobie výživné raz vo februári 2019 vo výške 23,67 eura. Vnučka E. núdzou nikdy netrpela a neplatenie výživného na ňu nemalo trvalo nepriaznivé následky. Syn K. je momentálne vo výkone trestu odňatia slobody v Sučanoch. Z väzenia jej pravidelne píše listy, kde spomína obe dcéry, emotívne sa o nich vyjadruje,

zaujíma sa o ne. Žiada ju o ich fotografie, no dcéry s ním odmietajú akýkoľvek kontakt. Sú na neho nahnevané, pretože sa o ne 5 rokov dozadu vôbec nezaujímal. Iným spôsobom na dcéry neprispieval, neposielal im žiadne darčeky ku sviatkom.

Na hlavnom pojednávaní dodala, že výživné jej syn platil, ale málo. Poslala doklady o zaplatení 135,67 eura, ktoré dostala cez exekútora. Predtým syn býval s nimi, potom sa stratil. S dcérami sa nestretával. Vyživovaciu povinnosť má už len k dcére E.. S vnučkou E. je sama. Vnučka za toto obdobie, keď výživné neplatil, netrpela núdzou. Dostáva náhradné výživné a vždy, keď jej príde nejaká suma od exekútora, túto zdokumentuje na sociálke, odkiaľ jej nasledujúci mesiac pošlú nižšie náhradné výživné o túto sumu.

Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním zabezpečených listinných dôkazov -rodného listu maloletej, rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -24 zo dňa 4. 2. 2014, rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -41 zo dňa 10. 11. 2015, trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 30. 10. 2014, trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 30. 10. 2017, rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. -166 zo dňa 13. 5. 2019, potvrdením o návšteve školy maloletej, potvrdením ÚPSVaR Liptovský Mikuláš, rozhodnutiami ÚPSVaR Liptovský Mikuláš o náhradnom výživnom, hodnotením ÚVTOS Sučany a ÚVTOS Ilava, správou Sociálnej poisťovne, správou ÚPSVaR Liptovský Mikuláš, správami od zamestnávateľov, správou od súdneho exekútora, správou Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, a pripojených spisov.

Súd mal rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -24 zo dňa 4. 2. 2014 preukázané, že K. C., otec maloletej E. C., nar. XX. X. XXXX, ktorá bola týmto rozsudkom zverená do náhradnej osobnej starostlivosti S. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B.. C. XXXX/X, Q. K., bol zaviazaný platiť výživné na maloletú v sume 100,- Eur mesačne vždy do každého 15. dňa toho, ktorého mesiaca vopred k rukám starej matky počnúc od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 7. 3. 2014 a vykonateľnosť vo výroku o výživnom dňom 18. 3. 2014.

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -41 zo dňa 10. 11. 2015 došlo k zmene výšky výživného určeného predchádzajúcim rozsudkom, a to tak, že otec maloletej K. C. bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej E. C. zvýšeným výživným sumou 110,- Eur mesačne vždy do každého 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám starej matky S. C., počnúc dňom 1. 9. 2015. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 8. 12. 2015 a vykonateľnosť vo výroku o bežnom výživnom dňom 20. 11. 2015.

Trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 30. 10. 2014, právoplatným dňa 16. 9. 2016, súd uznal obvineného vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom a určením skúšobnej doby na 2 roky.

Z rodného listu E. C. mal súd preukázané, že maloletá sa narodila dňa XX. X. XXXX C. Q. K. otcovi K. C., nar. X. X. XXXX a matke E. C., nar. XX. X. XXXX. Potvrdeniami o návšteve školy mal súd preukázané, že E. C., nar. XX. X. XXXX, bola v školskom roku 2018/2019 žiačkou 9. A. triedy Evanjelickej spojenej školy, Evanjelická základná škola biskupa Jura Janošku, Komenského 10, Liptovský Mikuláš a v školskom roku 2019/2020 je žiačkou 1.A triedy Hotelovej akadémie Liptovský Mikuláš.

Správou a rozhodnutiami Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, odbor sociálnych vecí a rodiny mal súd preukázané, že S.Ú. C., nar. XX. XX. XXXX je poskytované náhradné výživné na oprávnenú osobu maloletú E. C. od 1. 9. 2016 do 30. 6. 2017 vo výške 108,50 eura mesačne, od 1. 7. 2017 do 30. 6. 2018 vo výške 109,27 eura mesačne a od 1. 7. 2018 doposiaľ (ku dňu podania správy 23. 1. 2019) vo výške 110,- Eur mesačne.

Zo správ a lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný bol zamestnaný v období od 23. 6. 2015 do 20. 8. 2015 v spoločnosti DHL Logistics (Slovakia), spol. s r. o., ako zamestnanec s pravidelným príjmom a od 16. 1. 2019 je evidovaný ako zamestnanec s pravidelným príjmom u odvádzateľa Ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých.

Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš oznámil, že obžalovaný nebol vedený v jeho evidenciách v rokoch 2016 až 2018, ako uchádzač o zamestnanie bol naposledy v evidencii vedený v období od 30. 4. 2013 do 19. 11. 2013 a nebol poberateľom dávky v hmotnej núdzi.

Zo správ súdneho exekútora Mgr. Martina Thomku, Exekútorský úrad Martin, mal súd preukázané, že v exekučnej veci začatej na návrh oprávnenej maloletej E. C., zastúpenej starou matkou S. C. voči povinnému K. C. pre vymoženie dlžného a bežného výživného s príslušenstvom od podania návrhu zo dňa 22. 1. 2016 neboli ku dňu 4. 2. 2019 vymožené žiadne finančné prostriedky prostredníctvom súdneho exekútora.

Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, neeviduje K. C. ako vlastník, resp. spoluvlastník nehnuteľností a stavieb v katastrálnych územiach územného obvodu okresu Liptovský Mikuláš.

Z vyjadrenia spoločnosti Index Nosluš, Personnel Solutions vyplýva, že K. C. uzatvoril od 29. 5. 2015 do 22. 6. 2015 pracovnoprávny vzťah s touto spoločnosťou na výkon práce ako manipulačný pracovník pre DHL. Počas výkonu práce sa nevyskytli problémy, ktoré by bolo treba disciplinárne riešiť. Podával bežný, štandardný pracovný výkon. Od klienta nemajú informácie o nespokojnosti s jeho pracovným výkonom. Od uvedeného dátumu nemajú o menovanom žiadne informácie. Z pripojeného potvrdenia o mzde vyplýva, že čistá mzda bola v máji 2015 obžalovanému vyplatená vo výške 22,55 eura, v júni 2015 vo výške 300,29 eura a v auguste 2015 vo výške 6,19 eura.

Z pracovného posudku spoločnosti DHL Logistics (Slovakia), spol. s r. o., vyplýva, že K. C. bol v ich spoločnosti zamestnaný od 23. 6. 2015 do 20. 8. 2015, pričom pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe z dôvodu absencií. Vedúci zamestnanci nevedeli poskytnúť bližšie informácie k osobe obžalovaného.

Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých v Sučanoch, Martin, a pripojeného skráteného výpisu klienta vyplýva, že obžalovaný vykonával trest odňatia slobody vo veci Okresného súdu Brezno sp. zn. vo výmere 2 roky a 4 mesiace, ktorý nastúpil dňa 13. 5. 2019, pričom mu bolo započítaná doba od 1. 6. 2018 do 13. 5. 2019, pretože uznesením Okresného súdu Prievidza sp. zn. zo dňa 2. 6. 2018 bol vzatý do väzby. Čiastočnú úhradu výživného vo výške 135,67 eura potvrdzujú doklady predložené svedkyňou S. C., ktoré jej boli na účet poukázané od súdneho exekútora, a to dňa 13. 2. 2019 vo výške 23,67 eura, dňa 17. 4. 2019 vo výške 35,- Eur, dňa 17. 5. 2019 vo výške 15,- Eur, dňa 17. 6. 2019 vo výške 11,- Eur, dňa 19. 8. 2019 vo výške 35,- Eur, dňa 30. 9. 2019 vo výške 16,- Eur. Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava, kde bol umiestnený od 26. 11. 2018 do 8. 1. 2019, vyplýva, že prejavil záujem o zaradenie do práce, nebol zaradený z organizačných dôvodov, nahlásil vyživovaciu povinnosť, žiadosť o výživné však nikomu nezaslal. Rovnako po preradení do ÚVTOS Sučany nahlásil vyživovaciu povinnosť a túto vypísal pre C. O. E. C..

Súd mal konanie obžalovaného K. C. preukázané a obdobie, v ktorom obžalovaný neplnil voči maloletej dcére vyživovaciu povinnosť vôbec alebo len čiastočne a akú čiastku dlhuje ku dňu rozhodnutia súdu, ustálil na základe výpovedí obžalovaného a svedkyne - starej matky maloletého dieťaťa a zabezpečených listín, ktorými bolo preukázané, že obžalovaný neplatil riadne a v plnej výške určené výživné na maloletú dcéru E. C. v období od 17. 9. 2016, deň nasledujúci po dni, kedy nadobudol právoplatnosť trestný rozkaz o jeho predchádzajúcom odsúdení za neplnenie si vyživovacej povinnosti voči v tom čase ešte dvom maloletým dcéram C. a E. C., až do dňa 2. 6. 2018, kedy bol v trestnej veci Okresného súdu Prievidza vzatý do väzby, čím mu na výživnom vznikol dlh na výživnom vo výške 2.251,38 eura (pomerná časť mesiaca september 2016 v rozsahu 14 dní = 51,38 eura plus 20 mesiacov x 110,- Eur), okrem dňa 13. 2. 2019 vo výške 23,67 eura, dňa 17. 4. 2019 vo výške 35,- Eur, dňa 17. 5. 2019 vo výške 15,- Eur, dňa 17. 6. 2019 vo výške 11,- Eur, dňa 19. 8. 2019 vo výške 35,- Eur, dňa 30. 9. 2019 vo výške 16,- Eur, ktoré boli zaslané prostredníctvom súdneho exekútora, pričom tieto sumy spolu vo výške 135,67 eura súd zohľadnil pri vypočítaní celkového dlhu obžalovaného na výživnom voči maloletej dcére E. C., ktorý v súčasnosti predstavuje 2.115,71 eura.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je pritom ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Každý

rodič je povinný plniť si zákonnú vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Objektívne nepriaznivá finančná situácia obžalovaného, ktorá by viedla až k jeho sociálnej odkázanosti nebola v konaní preukázaná. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, obžalovaný pred rozhodným obdobím uvedeným v obžalobe, bol zamestnaný prostredníctvom personálnej agentúry na riadny pracovný pomer s pravidelným mesačným príjmom vo výške cca 500,- Eur mesačne (júl 2015). Následne, ako sa sám vyjadril, keďže mu súdny exekútor zrazil väčšiu časť mzdy na úhradu iných pohľadávok, sa rozhodol opustiť pracovný pomer, živiť sa príležitostnými neoficiálnymi prácami tak, aby na jeho príjem súdny exekútor nemal dosah a prestal si plniť aj vyživovaciu povinnosť v plnom rozsahu. Takýto postoj mal obžalovaný v priebehu celého rozhodného obdobia, až kým bol dňa 2. 6. 2018 vzatý do väzby. Nezaevidoval sa na úrade práce ako nezamestnaný, nepožiadal o dávky v hmotnej núdzi a svoju vyživovaciu povinnosť žiadnym spôsobom neplnil. Zo správ zabezpečených od zamestnávateľov vyplynul záver, že pokiaľ by si chcel nájsť prácu, túto by si aj našiel, pretože pokiaľ pracoval, vykonával svoje povinnosti riadne, nemal problémy, nebol disciplinárne riešený a pracovný pomer zo strany zamestnávateľa bol ukončený až v dôsledku absencií v auguste 2015, kedy sa rozhodol, že už pracovať na riadny pracovný pomer nebude. Nemožno preto vyvodiť záver o absolútnej neschopnosti obžalovaného objektívne pracovať alebo o nedostatku príležitostí nájsť si prácu, hoci len vo forme brigádnickej činnosti a zabezpečiť si tak pravidelný príjem nielen na podporu svojich potrieb, ale najmä na platenie výživného vo vzťahu k dieťaťu, ku ktorému vyživovaciu povinnosť stále má. Keďže mal plnú vedomosť o svojej vyživovacej povinnosti, bol povinný využiť všetky svoje schopnosti a možnosti na to, aby si ju aj reálne plnil. Ak obžalovaný uvádzal, že pre zrážky súdneho exekútora prišiel o väčšiu časť platu, musel si byť vedomý, že pokiaľ mal aj iné dlhy, nielen vyživovaciu povinnosť, je povinný ich skôr, či neskôr splatiť. V zásade sa týmto svojím postojom dobrovoľne pripravil o platené zamestnanie, a tým o možnosť riadne plniť vyživovaciu povinnosť a postupne splatiť všetky svoje dlhy. Výpoveďou starej matky maloletej E. mal súd preukázané, že v období počas, ktorého obžalovaný výživné neplatil, maloletá núdzou netrpela.

V čase vyhlasovania rozsudku súdom prvého stupňa si obžalovaný dlhodobo neplnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, hoci vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére plniť mohol a mal a zároveň vedel, že je povinný výživné platiť, ale úmyselne túto povinnosť zanedbával závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas ( ), t. j. od 17. 9. 2016, čo do času, kedy bol vzatý do väzby, ktorým súd ohraničil páchanie skutku dňom 2. 6. 2018, predstavovalo takmer 2 roky, ktoré je potrebné v zmysle ustálenej súdnej praxe považovať za neplnenie vyživovacej povinnosti po dlhší čas. Rovnako mal súd trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 30. 10. 2014, právoplatným dňa 16. 9. 2016 preukázané, že obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , teda v páchaní teraz stíhaného prečinu zanedbania povinnej výživy začal v období 24 mesiacov, odkedy bol za rovnaký čin odsúdený. Z týchto dôvodov súd skutok právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa , , ( ).

Vykonaným dokazovaním zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, mal súd preukázanú vinu obžalovaného v plnom rozsahu a dospel k záveru, že skutok popísaný vo výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil sa ho obžalovaný K. C., ktorý svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , , ( ) po objektívnej, ako aj po subjektívnej stránke, preto ho súd uznal vinným z jeho spáchania.

V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovaného zistil, že v priestupkovom konaní bol za obdobie rokov 2014-2018 riešený 4-krát, vo všetkých prípadoch pre podvodné konanie uložením blokových pokút do výšky 50,- Eur. V registri trestov má celkom 4 záznamy z rokov 2014 - 2019, raz bol odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 30. 10. 2014, a tri záznamy pre majetkovú trestnú činnosť. V dvoch prípadoch mu bol uložený podmienečný trest a v dvoch prípadoch nepodmienečný trest odňatia slobody. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. zo dňa 13. 5. 2019, právoplatný dňa 13. 5. 2019, na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia pre prečin podvodu podľa , sčasti v štádiu pokusu a prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa §

219 ods. 1 , týmto rozsudkom súd zároveň zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. -652 zo dňa 7. 11. 2018, právoplatný dňa 7. 11. 2018. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. -652 zo dňa 7. 11. 2018, právoplatný dňa 7. 11. 2018, bol obžalovaný uznaný za vinného zo zločinu podvodu podľa , , za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný bol od 2. 6. 2018 vo výkone väzby v inej trestnej veci a následne nastúpil výkon trestu v ÚVTOS Ilava, od 8. 1. 2019 bol predvedený do ÚVTOS pre mladistvých Sučany. Z najnovšej hodnotiacej správy ústavu vyplýva, že jeho správanie je na požadovanej úrovni, povinnosti vyplývajúce z ústavného poriadku si plní, taktiež plní príkazy a nariadenia autorít. Pracovne zaradený bol do kovovýroby, kde k pracovným povinnostiam pristupuje aktívne a zodpovedne, za čo bol jeden krát disciplinárne odmenený. Zapája sa do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného aj do aktivít organizovaných v rámci kultúrno-osvetovej činnosti na oddiele, zúčastňuje sa komunitných stretnutí. Disciplinárne potrestaný nebol. Snaží sa primerane pristupovať k plneniu programu zaobchádzania. Udržiava pravidelný kontakt s primárnou rodinou - matkou a mladšou dcérou prostredníctvom korešpondencie a telefonovania, právo na balík si uplatnil raz, právo na návštevy zatiaľ nerealizoval.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení , , podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom zistil, že na strane obžalovaného možno priznať jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle , keďže sa k spáchaniu trestnej činnosti obžalovaný priznal a úprimne ju oľutoval. Na priťažujúcu okolnosť podľa súd neprihliadal, pretože pred spáchaním skutku (ku 2. 6. 2018) bol právoplatne odsúdený len za prečin zanedbania povinnej výživy a táto okolnosť je už zohľadnená v zákonnom znaku prečinu, pre ktorý je stíhaný, preto na ňu nemožno prihliadnuť ( ). Rovnako použitie priťažujúcej okolnosti podľa , že spáchal viacero trestných činov (pri ukladaní súhrnného trestu podľa zásad na uloženie trestu úhrnného) vylučuje použité ustanovenie . Za prečin zanedbania povinnej výživy podľa , , zákon ustanovuje trest odňatia slobody vo výmere na jeden rok až päť rokov. Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu. Súd však musel ukladať trest súhrnný, keďže k ukončeniu páchania prečinu zanedbania povinnej výživy obžalovaným došlo dňa 2. 6. 2018 jeho vzatím do väzby, t. j. obžalovaný stíhaný skutok (dokonaný dňa 2. 6. 2018) spáchal skôr, než bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Týmto iným rozsudkom je potrebné považovať rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. , vyhlásený dňa 7. 11. 2018 pre pokračovací zločin podvodu podľa , , ktorý bol dokonaný dňa 2. 12. 2017, ďalším skutkom, ktorý spáchal vo viacčinnom súbehu s aktuálne súdenou trestnou činnosťou bol skutok spáchaný dňa 3. 12. 2017 právne kvalifikovaný ako prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa a pre prečin podvodu podľa , pre ktoré bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. , vyhláseným dňa 13. 5. 2019. Pokiaľ sa týka trestného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 30. 10. 2017, doručený obžalovanému 11. 9. 2018, jeho výrok o treste by mal podľa názoru súdu ostať nedotknutý, pretože síce bol doručený obžalovanému až dňa 11. 9. 2018, t. j. po spáchaní skutku zanedbania povinnej výživy, avšak skutok, za ktorý ním bol obžalovaný odsúdený, bol páchaný do dňa 15. 5. 2014, teda skôr než bol trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. zo dňa 30. 10. 2014, doručený dňa 16. 9. 2016, pričom práve táto trestná činnosť bola obžalovaným páchaná vo viacčinnom súbehu, preto k ukončeniu súbežného páchania trestnej činnosti došlo dňom doručenia posledného citovaného trestného rozkazu, dňom 16. 9. 2016. Súhrnný trest sa ukladá podľa trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného, za ktorý sa podľa zásad na uloženie úhrnného trestu trest ukladá, a ktorým v

tomto prípade je zločin podvodu podľa , za ktorý zákon stanovuje sadzbu vo výmere tri roky až desať rokov.

Z lustrácií je nepochybné, že obžalovaný je osobou, ktorá sa opakovane dostala do rozporu so zákonom, pričom sa dopúšťal trestnej činnosti rôzneho charakteru. Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu však prihliadol nielen na osobu páchateľa a jeho kriminálnu minulosť, ale aj na možnosť nápravy obžalovaného do budúcnosti.

Vzhľadom na dikciu zákona, keď súd pri ukladaní súhrnného trestu nesmie uložiť trest miernejší, než bol uložený skorším rozsudkom, bolo uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody nevyhnutným a jediným prostriedkom ako obžalovanému do budúcna zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a tiež vyjadriť jeho morálne odsúdenie spoločnosťou za spáchanie tohto trestného činu. V konaní na Okresnom súde Prievidza sp. zn. bol obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 2 roky za použitia ustanovení , po tom, čo obžalovaný uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste, v konaní na Okresnom súde Brezno sp. zn. bol obžalovanému uložený mierne navýšený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace, tiež znížený pod dolnú hranicu za použitia ustanovení , .

Z hodnotiacej správy ústavu a z prejavov obžalovaného mal súd preukázané, že už doterajší výkon trestu mal na neho požadovaný účinok. Obžalovaný nielen navonok prejavil úprimnú ľútosť nad svojím konaním, ale preukázal aj snahu zmeniť svoje správanie tým, že prejavuje účinnú snahu po svojej náprave. Vo výkone trestu je pracovne zaradený a z jeho pracovnej odmeny sú na výživné poukazované aspoň minimálne čiastky. Počas výkonu trestu nebol disciplinárne potrestaný, ale bol disciplinárne odmenený za plnenie pracovných povinností. Z uvedeného súdu vyplýva, že obžalovaný už vo výkone trestu úspešne nastúpil cestu zmeny a zmenil práve svoje správanie, ktorým sa pôvodne dostal do rozporu so zákonom, teda prestal pracovať, v dôsledku čoho nemal pravidelný príjem a zanedbal svoju vyživovaciu povinnosť. V týchto okolnostiach spočívajúcich v osobe obžalovaného vzhliadol súd výnimočné okolnosti odôvodňujúce len mierne navýšenie ukladaného súhrnného trestu o 4 mesiace a zároveň použitie ustanovení o mimoriadnom znížení trestu, pretože uloženie trestu odňatia slobody vo výmere minimálne 3 roky odňatia slobody by za súčasnej situácie bolo pre obžalovaného neprimerane prísnym a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, a to za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť vo výmere 2 roky a 8 mesiacov. Súd je názoru, že navýšenie trestu odňatia slobody minimálne o ďalších 8 mesiacov oproti predchádzajúcemu súhrnnému trestu uloženému rozsudkom Okresného súdu Brezno, by mohlo mať aj demotivujúci efekt pre obžalovaného, ktorý sa snaží počas doterajšieho výkonu trestu správať tak, ako sa od neho očakáva a preukazuje pozitívny účinok výkonu trestu na jeho prevýchovu. Takýto trest odňatia slobody je primeraný a spravodlivý a dostatočne splní účel individuálnej, ako aj generálnej prevencie. Súd tiež verí, že obžalovaným deklarovaná snaha a záujem po prepustení z výkonu väzby plniť si vyživovaciu povinnosť a začať žiť riadnym životom je úprimná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

V Liptovskom Mikuláši, dňa 14. októbra 2019