Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/59/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcov 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. A. XXXXX/XXX, A. a 2/ D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. A. XXXXX/XXX, A., zastúpenej A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. A. XXXXX/XXX, A., proti žalovanému TRYES, a. s., so sídlom Palackého 6403, Trenčín, IČO 44214561, zastúpenému MÚDRY & MINÁRIKOVÁ advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Palackého 6403, Trenčín, IČO 52418219, o uloženie povinnosti, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. -68 zo dňa 23. januára 2023 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

Žalobcovia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í trovy odvolacieho konania žalovanému zaplatiť spoločne a nerozdielne.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. žalovanému voči žalobcom 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že žalobcovia 1/ a 2/ sú povinní trovy konania žalovanému nahradiť spoločne a nerozdielne. Nepovažoval za dôvodnú žalobu žalobcov 1/ a 2/, ktorí sa proti žalovanému domáhajú uloženia povinnosti, aby sa žalovaný zdržal účtovania a vymáhania nedoplatkov za správu bytu 2K a za správu nebytového priestoru K23 spolu v sume 190,08 eur. Predmetnú žalobu súd posúdil ako žalobu na plnenie. Právo na plnenie musí vyplývať z hmotného práva, to znamená, že žalobca sa môže domáhať splnenia len takej povinnosti, ktorá žalovanému vyplýva zo zákona. Žalovanému, ktorý vykonáva správu predmetného domu, vyplýva podľa povinnosť vymáhať nedoplatky; nevyplýva mu povinnosť nedoplatky nevymáhať, resp. zdržať sa vymáhania nedoplatkov. Žalovanému tak nie je možné uložiť povinnosť, ktorá žalovanému zo zákona nevyplýva.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní zdôraznili, že súd prvej inštancie porušil zásadu hospodárnosti konania, nakoľko súdu sa po predbežnom právnom posúdení musela žaloba javiť ako zjavne nedôvodná, a preto mal v zmysle žalobcov vyzvať, aby žalobu zobrali späť. Súdu vytýkali, že sa nezaoberal tvrdeniami žalobcov, že v zmysle , je moment nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti aj začiatok výkonu správy a z toho vyplývajúci začiatok povinnosti platiť poplatky za správu definovaný v uzavretej kúpnej zmluve. Uviedli, že až zápisom do katastra nehnuteľností dňa

27.02.2021 nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnosti, hoci kúpnu zmluvu podpísali už dňa 17.10.2020. Uvedené tvrdenia považovali za podstatné pre posúdenie prejednávanej veci, súd sa nimi nezaoberal, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Závery súdu, že žalobca sa žalobou môže domáhať splnenia len takej povinnosti, ktorá žalovanému vyplýva zo zákona, označili za nesprávne. Právna úprava vyplývajúca z ust. umožňuje žalobou požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti. Žalobný návrh môže znieť na zaplatenie určitej peňažnej sumy alebo na splnenie inej ako peňažnej povinnosti. Žalobcovia sa domáhali, aby sa žalovaný zdržal konania, ktorým od nich vymáhal nedoplatky za správu nebytového priestoru a za správu bytu. Podľa názoru žalobcov správca bytu nemôže vymáhať to, čo nebolo zmluvne dohodnuté a už vôbec nie vo výške, ktorá nebola odsúhlasená zákonným spôsobom vlastníkmi bytov v bytovom dome. Uviedli, že dôvodom, pre ktorý podali žalobu je, že platby za správu bytu a správu nebytového priestoru sú účtované za obdobie pred nadobudnutím vlastníctva bytu žalobcami a vo výške, ktoré neboli odsúhlasené vlastníkmi bytov, zmluvne dohodnuté v zmluve o výkone správy. Uviedli, že žalobcovia nemohli platne pristúpiť ku zmluve o výkone správy, ktorá mala byť podpísaná dňa 20.10.2020. K záveru súdu, že požadovaný rozsudok by bol materiálne nevykonateľný, uviedli, že pokiaľ súd žalobcov nevyzval na opravu žaloby, bol jeho postup nesprávny.

3. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Vo vyjadrení zdôraznil, že súd na pojednávaní, na ktorom bol osobne prítomný žalobca 1/, oboznámil žalobcov, že zo skutočností tvrdených v žalobe je zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná a tiež poukázal na to, v čom spočíva nedôvodnosť žaloby. Súd žalobcu 1/ požiadal o vyjadrenie, či s ohľadom na zistenie, že žaloba je zjavne nedôvodná, vezme žalobu späť. Túto skutočnosť bol ochotný uznať aj samotný žalobca 1/, dokonca za tým účelom bolo pojednávanie prerušené, avšak po zistení, že žalovaný trvá na náhrade trov konania, žalobca odmietol vziať žalobu späť a trval na jej prejednaní. Klamlivosť tvrdení žalobcov vyplýva zo zápisnice o pojednávaní. Považoval za správny názor súdu prvej inštancie, že povinnosť zdržať sa vymáhania akéhokoľvek nároku nie je možné uložiť žiadnym rozsudkom, nakoľko by de facto išlo o priamy zákaz uplatniť právo (nárok). Takýto zákaz by bol v priamom rozpore s a s garantovaným právom na súdnu ochranu.

4. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrvali na svojej argumentácii, doplnili svoje dôvody, za ktorých uvažovali o späťvzatí žaloby, čo bolo podmienené tým, že ani jedna zo strán sporu nebude mať nárok na náhradu trov konania.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov poukázal na skutočnosť, že v právnom poriadku neexistuje žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by súdu prikazovalo informovať žalobcu o zjavnej nedôvodnosti žaloby ešte pred vytýčením termínu pojednávania. Za nezmyselné označil podmieňovať späťvzatie žaloby nepriznaním náhrady trov konania žalovanému. Zotrval na návrhu, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa .

7. V danom prípade súd rozhodoval o žalobe žalobcov, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby žalovanému bola uložená povinnosť zdržať sa účtovania a vymáhania nedoplatkov za správu bytu a správu nebytového priestoru v celkovej sume 190,08 eur. Súd prvej inštancie žalobu žalobcov v celom rozsahu zamietol, nakoľko dospel k záveru, že v zmysle podaná žaloba nie je procesne prípustná.

8. Právna teória rozoznáva viaceré druhy súkromnoprávnych žalôb, ako aj viaceré kritériá na ich kategorizáciu.

9. Pokiaľ ide o žaloby na splnenie povinnosti ( ), aj keď podľa dôvodovej správy k zákonodarca uvádza, že „nemá zmysel špecifikovať v hypotéze právnej normy, z čoho povinnosť vyplýva, ako to bolo v predchádzajúcej právnej úprave“ t.j. podľa , splnenie povinnosti môže vyplývať zo zákona, z právnych vzťahov vrátane vzťahov deliktných, z medzinárodného, európskeho práva, atď. Pokiaľ ide o iné súkromnoprávne žaloby, teda v §

137 neuvedené, tieto sú prípustné iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva. Inými slovami, hmotné právo musí založiť oprávnenie súdu rozhodnúť tak, že výrok rozhodnutia neznie ani na splnenie povinnosti, ani na deklaratórne určenie (ne) existencie práva, či právnej skutočnosti. Na identifikáciu, či ide o tzv. inú, v nepomenovanú súkromnoprávnu žalobu, je rozlišovacie kritérium žalobný návrh a zároveň aj právny dôvod tvrdeného práva (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 495).

10. Pokiaľ sa v danom prípade žalobcovia domáhajú, aby súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa účtovania a vymáhania predmetných nedoplatkov, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že predmetná žaloba nezodpovedá žiadnej z požiadaviek spadajúcich pod úpravu možných žalôb podľa a aj keď tam uvedený výpočet je iba demonštratívny (príkladný), iné žaloby možno pripustiť zásadne len vtedy, ak petit (samotný žalobný návrh alebo tiež návrh na výrok rozsudku súdu) má oporu v hmotnom práve, ktorá požiadavka v danom prípade nie je splnená, nakoľko žalovaný správca má v zmysle povinnosť vymáhať nedoplatky; nevyplýva mu povinnosť nedoplatky nevymáhať, resp. zdržať sa vymáhania nedoplatkov.

11. Vzhľadom na to, že predmetná žaloba je aj podľa názoru odvolacieho súdu procesne neprípustná, nezostávalo iné, len žalobu žalobcov zamietnuť bez toho, aby sa súd vecne zaoberal, či platby resp. nedoplatky za správu bytu a správu nebytového priestoru sú dôvodne/nedôvodne účtované za obdobie pred nadobudnutím vlastníctva bytu žalobcami. Nad rámec uvedeného odvolací súd len pripomína stanovisko žalovaného, ktorý už vo vyjadrení k žalobe na pojednávaní pred súdom prvej inštancie uvádza, že žalovaný nepodniká žiadne kroky k vymáhaniu prípadných nedoplatkov od žalobcov.

12. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia nedostatočne, resp. vôbec nevysporiadal s tvrdeniami žalobcov ohľadne vzniku ich povinnosti platiť poplatky za správu, keď podľa tvrdení žalobcov vlastníctvo nehnuteľnosti nadobudli až dňa 27.02.2021, v dôsledku čoho je podľa názoru žalobcov rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, odvolací súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná.

13. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní.

14. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu (napr. ).

15. Keďže v danej veci bola zamietnutá žaloba z dôvodu, že nebola procesne prípustná, súd sa vecne žalobou nezaoberal, a preto pre rozhodnutie vo veci nebolo významným od kedy a či vôbec žalobcom 1/, 2/ vznikla povinnosť platenia poplatkov za správu bytu a nebytového priestoru.

16. K námietke žalobcov, že súd prvej inštancie porušil zásadu hospodárnosti konania upravenú v , odvolací súd upriamuje pozornosť na zápisnicu o pojednávaní pred súdom prvej inštancie, v ktorej je zaznamenané, že žalobca 1/ napriek rozsiahlemu vysvetleniu zo strany súdu na podanej žalobe zotrval v celom rozsahu.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa , a a žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal proti žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že k zaplateniu náhrady trov konania žalobcov zaviazal spoločne a nerozdielne.

19. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).