Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-176-2017.pdf
PDF · 91.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-1T/176/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivanom Pavlovičom a členov senátu - prísediacich I. Q. J. I.. F. F., v trestnej veci obžalovaného F. R., M.. XX.XX.XXXX F. L., trestne stíhaného pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 14. októbra 2019 t a k t o
rozhodol:
Obžalovaný: F. R. X. K. W. J., M.. XX.XX.XXXX F. L., A. Q. L., U. Č.. XXX/XX, U. Q. L. XXX, na slobode, j e v i n n ý, ž e v presne nezistenom čase v roku 2014 v L. M. E. M. E.. A. Č.. XXX, v bunke č. XX, sexuálne zneužil maloletú J..L..W.. M.. XX.X.XXXX tak, že túto bozkával, vyzliekol a vykonal s ňou opakovane najmenej 6-krát súlož, hoci vedel, že nedovŕšila 15. rok veku, t e d a
- vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov, č í m s p á c h a l
- zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 /tri/ roky. Podľa § 49 ods. ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á. Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému u r č u j e skúšobnú dobu vo výmere 4 /štyri/ roky s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. g) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť v skúšobnej dobe sa podrobiť v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom, programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona sa obžalovanému u k l a d á ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vedie proti obžalovanému trestné konanie pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona pod sp. zn. 1T/176/2017. V predmetnej trestnej veci vykonal súd hlavné pojednávania v neprítomnosti obžalovaného. Obžalovaný ospravedlnil svoju neprítomnosť zdravotným stavom, avšak do začiatku hlavného pojednávania súdu nepredložil obžalovaný žiadnu lekársku správu svojom zdravotnom. Obžalovaný bol pritom poučený v zmysle § 120 ods. 2 Trestného poriadku o postupe pri ospravedlnení zo zdravotných
dôvodov. Obžalovanému bolo doručené predvolanie na hlavné pojednávanie včas a riadne, obžaloba obžalovanému doručená, lehotu na prípravu mal zachovanú, o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, bol obžalovaný už vyšetrovateľom v prípravnom konaní vyslúchnutý v procesnej pozícii obvineného a bolo dodržané ustanovenie o vznesení obvinenia a obžalovaný bol upozornený na možnosť preštudovať si spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania, bol upozornený na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v neprítomnosti v predvolaní na hlavné pojednávanie. V danom prípade nejde o konanie, za ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou viac ako 10 rokov, v čase konania hlavného pojednávania obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody ani vo výkone väzby, nešlo ani o prípad povinnej obhajoby a tiež ani nemal zvoleného obhajcu. O práve na obhajobu bol riadne poučený a obhajcu si nezvolil. Súčasne súd dospel k záveru, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného. Súd vo veci nariadil hlavné pojednávania, na ktorom vykonal dokazovanie a po vykonanom dokazovaní vyhlásil tento odsudzujúci rozsudok. Na základe na hlavnom pojednávaní vykonaného dokazovania má súd vinu obžalovaného za preukázanú riadne a náležite, a to v rozsahu nevyhnutnom na zákonné rozhodnutie. Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že skutok sa stal, je trestným činom a spáchal ho obžalovaný. Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania z č. l. 69-74 spisu, kde vypovedal, že ku skutku sa v plnej miere doznáva. V roku 2014 mal niekoľkokrát pohlavný styk s maloletou J..L..W.. Býval na bunke č. XX s I. W.. Jeho dcéra J..L..W.. chodila k nim na počítač. V roku 2014 prišla J..L..W.. na počítač, dal jej normálnu pusu, začal ju obchytkávať po celom tele. Prvýkrát ju do rozkroku nechytal, bola normálne oblečená. Až po dvoch dňoch prišla opäť na počítač, začal ju vyzliekať, ona sa nebránila, vyzliekol ju do naha. Mali spolu normálny pohlavný styk, vnikol do nej, z jej strany to bolo dobrovoľné. Takto sa to zopakovalo viackrát. Ľutuje svojho konania. Z výpovede poškodenej C. W. vyplynulo, že je matkou J..L..W.. Od dcéry povedala, že obžalovaný mal s ňou pohlavný styk. Chcela od nej, aby jej to vysvetlila. Stalo 6-7 krát v roku 2014. Najskôr jej dal pusu, potom sa to stupňovalo. S dcérou išla aj na gynekológiu, kde jej oznámili, že dcéra už nie je panna. Z výpovede mal. J..L..W.., ktorá bola na hlavnom pojednávaní prehratá vyplýva, že obžalovaný býval na bunke s jej otcom. Chodila na tatov počítač. Tento sa pokazil, preto išla za obžalovaným, ktorý povedal, že keď mu nedá sex, tak to neopraví. Chcel všetko, bozkávať, tiež jej povedal, že keď mu nedá, že ju zbije. Najprv ju len bozkával na pery, potom chcel viacej. Obchytkával ju. Hovorila mu, že to nechce, aby to nerobil, ale stále na ňu naliehal. Dal jej dolu nohavičky, musela si ľahnúť a mala držať. On sa vyzliekol sám. Obchytkával ju za prsia. Mali spolu sex. Asi 7 alebo 6-krát. Bolelo ju to. Pohlavný úd mu držala v ruke raz, chcel to od nej. Z prečítanej výpovede svedka I. W. na č. l. 104-112 spisu uviedol, že s obžalovaným bývali na spoločnej bunke na A. E. F. L.. Dcéra J..L..W.. využívala počítač, ktorý mal vo svojej izbe. Manželka C. mu koncom februára 2017 povedala, že obžalovaný mal sexuálne zneužívať dcéru J..L..W.. v roku 2014. On dobre vedel, že dcéra má v tom čase len 13 rokov. Na hlavnom pojednávaní bola prečítaný znalecký posudok z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, L.. U. Ď., U.. č. 14/2017, za účelom vyšetrenia mal. A.L..W.. M.. XX.XX.XXXX. Zo znaleckého posudku z odboru psychológia na č. l. 9-37 spisu vyplýva, že osobnosť J..L.. W.. M.. XX.X.XXXX je adolescentná, z hľadiska vývinového obdobia nachádzajúca sa v pubescentnom období, ide o osobnosť s mentálnym postihnutím. Vzhľadom k zníženým kognitívnym schopnostiam má maloletá pri opise konkrétneho predmetného skutku tendenciu vypĺňať medzery nepresnými vyjadreniami a inkoherentným opisom, avšak zistenia smerujúce k úvahe o fabulácii vo vzťahu k predmetnému prípadu u maloletej znalec nenachádza. Stupeň psychickej vyspelosti, rozumovej a mravnej vyspelosti je aktuálne znížený, nezrelý, nezodpovedá fyzickej úrovni veku. Pozná charakter mravných noriem, má zvnútornené kladné aj záporné normy, ale jej hierarchia mravných hodnôt je nezrelá, infantilná. Vyznačuje sa značnou sociálnou naivitou. Schopnosť vnímania, zapamätania a reprodukcie udalostí, ktorých sa zúčastnila priamo alebo nepriamo je u nej v rovine všeobecnej i špecifickej limitovaná a čiastočne skreslená z dôvodu nízkej schopnosti flexibilného použitia kognitívnych procesov. Na hlavnom pojednávaní bola prečítaný znalecký posudok č. 44/2017 z odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvia psychiatria, znalkyne L.. P. C., na č. l. 41-67, v ktorom znalec konštatuje, že obžalovaný v čase spáchania skutkov trpel mentálnou retardáciou ľahkého stupňa. V rámci kognitívneho deficitu, ktorý je v pásme subnormy až mentálnej retardácie ľahkého stupňa je obvinený plne schopný správne vnímať, chápať a reprodukovať udalosti, ktoré sú predmetom vyšetrovania. V čase spáchania skutku mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania. Mal vedomosť o tom, že sexuálne aktivity
s maloletou osobou sú spoločensky neprijateľným správaním a trestným činom. Jeho ovládacie schopnosti boli vzhľadom na intelektový deficit čiastočne znížené, ale len vo fornezne nevýznamnej miere. Rozpoznávacie schopnosti probanda napriek mentálnemu deficitu boli plne zachované, ovládacie schopnosti čiastočne znížené, ale len vo forenzne nevýznamnej miere. Vzhľadom na duševný stav obvineného nie je jeho pobyt na slobode pre spoločnosť nebezpečný. Znalec odporúča nariadiť probandovi ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou. Z gynekologických lekárskych správ L.. T. B. zo dňa 01.03.2017 a 10.03.2017 na mal. J..L..W.. M.. XX.XX.XXXX na č. l. 121, 122 spisu vyplýva, že v čase vyšetrenia nebola už pannou. Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný doteraz 1-krát súdne trestaný dňa 30.6.2003 Okresným súdom Trenčín, ale hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Podľa registra priestupkov bol 2 krát prejednávaný za priestupky. Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené ďalšie listinné dôkazy vzťahujúce sa na prejednávanú vec a osobu obžalovaného ako vyplýva zo zápisnice z hlavného pojednávania. * * * * * Súd na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a po ich dôkladnom vyhodnotení jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti má preukázaný skutkový stav veci ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Skutkové zistenia sú preukázané výpoveďou obžalovaného, ktorý priznal, že s maloletou mal opakovane pohlavný styk a vedel, že má menej ako 15 rokov, poškodenej C. W., ktorej maloletá povedala o svojich prvých sexuálnych skúsenostiach získaných s obžalovaným, výpoveďou maloletej J..L..W.., prečítanou výpoveďou svedka I. W., gynekologickou lekárskou správou MUDr. Jely Kubalovej, z ktorej vyplýva, že maloletá má panenskú blanu porušenú. Podporne je spáchanie skutku preukázané závermi psychologického znaleckého posudku na maloletú a psychiatrického znaleckého posudku na obžalovaného. Obžalovaný je plne trestnoprávne zodpovedná osoba. V priebehu trestného konania nevyšli najavo žiadne okolnosti, ktoré by trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného zmierňovali alebo priamo vylučovali. Súd hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach konštatuje, že vykonané dôkazy spolu korešpondujú, dopĺňajú sa a súd nezistil medzi nimi zásadné rozpory a súčasne vytvárajú spolu ucelenú reťaz dôkazov, na základe ktorých súd mohol vysloviť logický záver o vine obžalovaného. Skutok po právnej stránke napĺňa zákonné znaky zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona, pretože vykonal súlož s osobou mladšou ako pätnásť rokov a obžalovaný svojim konaním intenzívne zasiahol do pohlavnej sféry maloletej J..L..W.. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku - zavinenie, bolo konanie obžalovaného posúdené podľa § 15 písm. a) Trestného zákona ako trestný čin spáchaný v priamom úmysle, keďže obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Závažnosť konania obžalovaného pritom spočíva v tom, že obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane mravného a fyzického vývinu detí mladších ako pätnásť rokov pred akýmikoľvek útokmi proti ich pohlavnej nedotknuteľnosti. Pri určení druhu a výmery trestu súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, mieru zavinenia, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho osobné pomery, ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľa. Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť - priznanie a úprimnú ľútosť. Iné poľahčujúce okolnosti neboli zistené. Priťažujúce okolnosti neboli zistené. Súd ukladal obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu 4 roky s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Na posilnenie zvládania záťažových životných situácií a orientácie sa v sociálnych vzťahoch súd ukladal obžalovanému povinnosť v skúšobnej dobe sa podrobiť v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom, programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Súčasne obžalovanému ukladal ochranné sexuologické liečenie ambulantnou formou vychádzajúc zo záverov psychiatrického znaleckého posudku L.. P. C., o záveroch ktorých niet žiadnych pochybností. Súd je presvedčený, že uložený podmienečný trest odňatia slobody je trestom primeraným, vzhľadom na osobu obžalovaného, osobné pomery a okolnosti trestného činu, nakoľko sledovaním správania obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia je možné pôsobiť na jeho správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustil. Inštitút podmienečného odsúdenia kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych noriem, ktorého podstatou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest odňatia slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená, že obžalovaného bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných
činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom rade bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia. Skúšobná doba začne plynúť obžalovanému prvým dňom po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prípade, že sa v priebehu skúšobnej doby dopustí obžalovaný akejkoľvek trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený, alebo i v prípade spáchania akýchkoľvek priestupkov (t. j. aj dopravných), prípadne porušenia uložených zákazov, zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný. V prípade, ak bude obžalovaný viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie bezo zvyšku všetkým v rozsudku uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa o s v e d č i l; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že si trest v y k o n á. Súd považuje za potrebné obžalovaného poučiť, že v prípade, ak spácha v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona mu nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne mu môže hroziť nepodmienečný trest. Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žil, vzhľadom na okolnosti prípadu, na jeho osobný prístup k právnemu systému za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Súčasne je súd toho názoru, že druh a výmera trestu dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Súd o náhrade škody nerozhodoval, nakoľko táto nebola uplatnená zo strany poškodenej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/. Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.