Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21P-141-2018.pdf
PDF · 69.66 KB
Case nature
Subarea
21P/141/2018
Uznesenie
Okresný súd Galanta v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: W. S., T.. X.X.XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta a o maloleté dieťa: G. S., T.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, deti rodičov: matky - C. I., T.. X.X.XXXX, U. H. H. XXX, U. Č. H. XX H. M., P., P., D. H., a otca - M. S., T.. XX.X.XXXX, U. H. X. XXX/XX, G.Ď., v konaní zastúpený: JUDr. Martin Kubovič, LLM, MSc, advokát, so sídlom M.R. Štefánika 3080/14, Sereď, o návrhu rodičov na úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc konať vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletému G. S., T.. XX.XX.XXXX.
II. Súd konanie v časti návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému G. S., T.. XX.XX.XXXX zastavuje.
odôvodnenie:
1. Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.9.2018 domáhal úpravy práv a povinností rodičov k maloletej W. S., T.. X.X.XXXX.
2. Matka sa v rámci konania svojím návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.10.2018 domáhala úpravy práv a povinností rodičov k maloletým S. W. S., T.. X.X.XXXX a tiež G. S., T.. XX.XX.XXXX.
3. Maloletý G. S., T.. XX.XX.XXXX má od svojho narodenia obvyklý pobyt u matky vo D. H.. Spočiatku žil vo D. H. so sestrou a obidvomi rodičmi, otec s maloletou sestrou W. však od novembra 2016 bývajú na G.. Na území G. M. sa maloletý G. nikdy dlhodobo nezdržiaval. Vo D. H. má svojho detského lekára. Predškolské zariadenie zatiaľ nenavštevuje. Na území G. M. nemá ani trvalý pobyt.
4. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
5. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
6. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
7. Podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „nariadenie“), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach
rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.
8. Podľa čl. 17 nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
9. Jednou z podmienok konania je právomoc súdu. Pod právomocou súdu sa rozumie zákonom vymedzený okruh spoločenských vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť, teda oprávnenie súdu vec prejednať a rozhodnúť. Táto podmienka musí byť splnená pre to, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť. Právomoc súdu na konanie je teda podmienkou konania, ktorej nedostatok vždy predstavuje neodstrániteľnú vadu konania s následkom, ktorým je zastavenie konania. Z uvedeného dôvodu súd predtým, ako pristúpil ku konaniu vo veci samej, skúmal, či má právomoc na konanie a rozhodovanie vo veci.
10. Spojené kráľovstvo D. H. Z. G. Í. je členským štátom Európskej únie, a preto súd postupoval podľa nariadenia Rady (ES) číslo 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) číslo 1347/2000. Právomoc členských štátov v otázkach rodičovských práv a povinností je upravená v článku 8 a nasledujúcich nariadenia. Podľa článku 8 nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12. Zo znenia nariadenia vyplýva, že za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na výkon rodičovských práv a povinností, sa považuje obvyklý pobyt dieťaťa. Pojem obvyklý pobyt nie je definovaný. Jeho definíciu je teda potrebné určiť v každom jednotlivom prípade na základe konkrétnych okolností prípadu. Pojem obvyklý pobyt nemožno stotožňovať s pojmom trvalý pobyt ani s pojmom bydlisko, ale rozhodujúci je vždy reálny pobyt a kritérium trvalejšieho zdržiavania sa v určitom mieste. Ako štát obvyklého pobytu je potom možné chápať predovšetkým ten členský štát, na území ktorého malo dieťa v čase začatia konania svoje trvalejšie a stabilnejšie bydlisko. Podľa názoru súdu, obvyklým pobytom maloletého G. je G. Y. D. H. Z. G.R. Í.. Maloletý G. sa narodil vo D. H. a od narodenia tu má obvyklý pobyt. Na území G. M. sa zdržiaval len od 1.11.2016 do 2.12.2016, teda nikdy sa tu nezdržiaval dlhodobo. Naopak, s výnimkou tohto jedného mesiaca sa zdržiava na území D. H.. Na konanie v tejto veci má teda právomoc konať súd vo D. H.. Je v záujme maloletého G., aby v jeho veci rozhodoval súd, v obvode ktorého má svoj obvyklý pobyt.
11. Na základe uvedeného súd vzhľadom na nedostatok právomoci slovenských súdov na prejednanie veci, ktorá predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, v súlade s § 9 CSP konanie v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletému G. zastavil a osobitným výrokom vyslovil, že nemá právomoc vo vzťahu k maloletému G. konať a rozhodnúť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. a) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).