Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1C-51-2019.pdf
PDF · 112.72 KB
Case nature
Subarea
1C/51/2019
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci žalobcu: H. X., P.. X. XX. XXXX, X. Y. C. XXX/XX, XXX XX L., právne zastúpený G.. E. J., N. H. H. E. D. XXXX/X, XXX XX Ž., proti žalovanému: Y. W., N.. H.., H. H. J. XXX/A, XXX XX Y., M.: XX XXX XXX, o vydanie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
Súd ukladá žalovanému povinnosť zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uvedeného v článku 3. bod 4 zmluvy o úvere č. 4611746107 zo dňa 2.4.2007 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - B. H., H..Z..A.., D. X, XXX XX H., M.Č.: XX XXX XXX, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy.
II. Súd poučuje žalovaného, že na Okresný súd Spišská Nová Ves môže podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o úvere č. 4611746107 zo dňa 2.4.2007.
III. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania o vydanie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu.
IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s odôvodnením, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi žalovaným a E. Y., N..H.., I. P. X, XXX XX Y., M.: XX XXX XXX sa žalovaný stal vlastníkom pohľadávky, ktorá vznikla porušením platobnej disciplíny žalobcu na základe zmluvy o úvere č. 4611746107 zo dňa 2.4.2007. Medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného došlo dňa 2.4.2007 k uzavretiu zmluvy o úvere č. 4611746107 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.327,76 Eur (40.000,- Sk), ktorý sa žalobca zaviazal splácať v pravidelných 50 mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 44,48 Eur (1.340,- Sk). Súčasťou zmluvy o úvere je v článku 3. bod 4. dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ktorá je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná. V danom prípade ide o spotrebiteľský právny vzťah pre ktoré je typické, že návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Žalobca poukázal na ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonník a tiež na § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. 2. Ustanovenie zmluvy o úvere čl. 3 bod 4. v znení: „ Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy (Dohoda) v zmysle § 551 zákona č. Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečím pohľadávky Poštovej banky, a.s. vzniknutej zo Zmluvy o úvere. Klient udeľuje Poštovej banke výslovný súhlas na predloženie Dohody platiteľovi mzdy Klienta. Táto Dohoda sa vzťahuje i na budúceho platiteľa mzdy ako i na iné príjmy Klienta.“, predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, pretože nebolo individuálne dojednané a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). 3. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal). Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú (§ 53 ods.5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Poukázal na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ Žalobca poukázal aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zo dňa 31.1.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s § 53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. 4. Ide o formulárový typ dohody, ktorý žalobca nemal možnosť ovplyvniť, takáto dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí mať vedomosť, pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere.) Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatný právny úkon nakoľko nebola individuálne dojednaná a jej uzavretie spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. 5. V zmysle § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa: „Neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.“ Keďže dohoda o zrážkach zo mzdy nie je v súlade s citovaným zákonným ustanovením, dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatným právnym úkonom. 6. Žalovaný pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy listom zo dňa 12.7.2016 označeným ako „VEC: Predloženie dohody o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy, výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy“, na základe ktorej zamestnávateľ žalobcu vykonáva zrážky zo mzdy v prospech žalovaného. Žalobcovi sú v súčasnej dobe vykonávané zrážky zo mzdy, na dôkaz čoho predložil výplatnú pásku. 7. Vyššie uvedený skutkový a právny stav umožňuje siahnuť žalovanému na majetok žalobcu prostredníctvom zamestnávateľa žalobcu na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. Podľa názoru žalobcu, z predložených listinných dôkazov vyplýva
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako jeden z predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia. Právnu ochranu žalobcu, zamedzením vykonávania zrážok zo mzdy na základe neoprávneného titulu, tak možno zabezpečiť výlučne prostredníctvom súdom nariadeného neodkladného opatrenia. V zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Nariadením neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému uloží povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobcu, sa podľa názoru žalobcu dosiahne trvalá úprava pomerov medzi stranami vo vzťahu k výkonu zrážok na základe špecifikovanej dohody. Súd preto podľa názoru žalobcu nemusí uložiť žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). Nová právna úprava upúšťa od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Dočasným nevykonávaním zrážok zo mzdy sa ale nevytvorí nenávratný a nenapraviteľný stav vo vzťahu k strán sporu a žalovanému ako oprávnenej osobe z danej zmluvy nevznikne nenapraviteľná ujma, keďže táto spoločnosť má (v prípade, že žalobca sám neuspokojí jej zákonné nároky) možnosť uplatňovať svoje nároky súdnou cestou, o čom ju prvoinštančný súd vo výroku svojho rozhodnutia poučí. Uvedený právny názor potvrdil Krajský súd Trnava vo svojom rozhodnutí 25Co/165/2017 zo dňa 20.9.2017.
8. K návrhu doložil žalobca výplatnú pásku od svojho zamestnávateľa - B. H., H..Z..A.., D. X, XXX XX H., M.Č.: XX XXX XXX, zmluvu o úvere zo dňa 2.4.2007, výzvu zamestnávateľovi žalobcu zo dňa 12.7.2016 na vykonávanie zrážok zo mzdy. Listiny sa v spise nachádzajú na č. l. 5 až 7.
9. Podľa listiny z č.l. 6 žalovaný žiadal platiteľa mzdy žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu.
10. Podľa zmluvy o úvere z č.l. 7 mal súd preukázané, že predchodca žalovaného E. Y., N..H.. a žalovaný uzavreli dňa 2.4.2007 zmluvu o úvere č. 4611746107, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 1.327,76 Eur (40.000,- Sk), ktorý sa žalobca zaviazal splácať v pravidelných 50 mesačných splátkach s výškou mesačnej splátky 44,48 Eur (1.340,- Sk).
11. Súčasťou zmluvy o úvere je v článku 3 bod 4 dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, podľa ktorého: „Podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň uzatvárajú Dohodu o zrážkach zo mzdy (Dohoda) v zmysle § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečím pohľadávky Poštovej banky vzniknutej zo Zmluvy o úvere. Klient udeľuje Poštovej banke výslovný súhlas na predloženie Dohody platiteľovi mzdy Klienta. Táto Dohoda sa vzťahuje i na budúceho platiteľa mzdy ako i na iné príjmy Klienta.“ (č.l. 7 spisu)
12. Podľa § 551 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
13. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo b) zmenkou alebo šekom.
14. Písomnú dohodu o zrážkach zo mzdy ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzaviera veriteľ s dlžníkom. Veriteľom môže byť právnická osoba aj fyzická osoba. Obsahom dohody je súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne poukazovali veriteľovi. Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých zrážok. Veriteľ nadobúda voči platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola predložená dohoda o zrážkach zo mzdy. Týmto okamihom platiteľovi mzdy vzniká zo zákona povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka a poukazovať ich veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka uspokojená.
15. Novela zákona o ochrane spotrebiteľa doplnila § 5a (zabezpečenie záväzkov spotrebiteľa), podľa ktorého je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo b) zmenkou alebo šekom (podľa zákona č. 191/1950 Zb.) .
16. Čo treba rozumieť „osobitnou listinou“, neuvádza ani dôvodová správa. Možno sa domnievať, že dohoda o zrážkach zo mzdy nemôže byť súčasťou spotrebiteľskej zmluvy, ale musí byť uzavretá osobitne, s poučením o jej dôsledkoch, s vyhlásením o dobrovoľnosti jej uzavretia (o možnosti jej odmietnutia). Za osobitnú listinu vždy možno považovať formu notárskej zápisnice (zdroj - Komentár k § 551 OZ - ASPI).
17. Zákon č. 250/2007 Z.z. nadobudol účinnosť dňom 1.7.2007. Zákonom č. 102/2014 Z.z. bolo do zákona 250/2007 Z.z. zakomponované ustanovenie okrem iného i § 5a, pričom vo vzťahu k tomuto ustanoveniu chýba prechodné ustanovenie ohľadom jeho účinnosti, preto je potrebné vychádzať z toho, že i na toto ustanovenie sa vzťahuje dátum účinnosti 1.7.2007.
18. Podľa § 53 ods. 1, 2 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
19. Podľa § 324 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako„ CSP“),neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
20. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
21. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.
22. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
23. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
24. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
25. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
26. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
27. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
28. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
29. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
30. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
31. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
32. Podľa § 336 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná.
33. Z týchto citovaných ustanovení zákona vyplýva, že neodkladným opatrením sa upravujú právne pomery strán len v prípade, ak po:
- je bezodkladne potrebná takto úprava,
- existuje obava, že exekúcia bude ohrozená.
34. V zhode s uvedeným musí ten kto sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha, v návrhu opísať skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy právnych pomerov, z ktorých možno vyvodiť záver o vysokej pravdepodobnosti, že chránený nárok navrhovateľa je dôvodný a trvá, keď rozsah osvedčenia nároku navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktorého ochrany sa v konaní domáha, musí súd konajúci o návrhu viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia (obdobne Števček a spol. - Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha CHB. 2016, strana 1108).
35. Už zo samotného terminologického vyjadrenia neodkladného opatrenia vyplýva jeho charakter „neodkladnosti“, teda jeho nariadenie je namieste len v prípadoch ak existujú konkrétne okolnosti preukazujúce nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy na právach, ktorých ochrany sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domáha. Nariadeným neodkladným opatrením pritom nemožno vytvoriť právny stav, ktorý by bol ťažko napraviteľný, alebo vytvárajúci vzťah neprimeranosti, keď by zásah do práva dotknutej strany sporu nebol adekvátny miere, v akej navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčil tvrdené porušenie práv a právom chránených záujmov.
36. Súd môže vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ak navrhovateľ v návrhu uvedie skutkové tvrdenia a označí dôkazy, ktoré osvedčujú aspoň pravdepodobnosť existencie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana , súčasne preukazujú, že skutočne hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy na právach a oprávnených záujmoch navrhovateľa neodkladného opatrenia. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie navrhuje, nakoľko osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu, v ktorom sa nevykonáva dokazovanie.
37. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie nároku na jeho nariadenie a potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Tiež je potrebné, aby ten, kto žiada nariadiť neodkladné opatrenie, opísal rozhodujúce skutočností odôvodňujúce nariadenie neodkladného opatrenia a uviedol podmienky dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, aj s odôvodnením nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
38. Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie "politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa".
39. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (rozsudky Mostaza Claro C 168/05, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
40. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že "ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi."
41. V danom prípade teda ide i o dôvod neplatnosti právneho úkonu, a to v zmysle § 39 OZ.
42. Podľa názoru súdu návrh žalobca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého sa domáha, tieto náležitosti spĺňa. Z doteraz žalobcom predložených dôkazov má súd osvedčené, že medzi ním a žalovaným je právny vzťah, v rámci ktorého má žalobca postavenie spotrebiteľa, nakoľko z obsahu zo Zmluvy o úvere č. 4611746107 zo dňa 2.4.2007, ktorej súčasťou je v článku 3 bod 4 i Dohoda o zrážkach zo mzdy, tieto skutočnosti vyplývajú.
43. Pri posudzovaní tohto sporového prípadu je potrebné dbať na zvýšenú ochranu práv žalobcu, čo by spotrebiteľa a so zreteľom na to až do meritórneho rozhodnutia vo veci zabezpečiť taký stav, aby v konečnom dôsledku nepredstavoval pre žalobcu ako spotrebiteľa horšiu pozíciu ako tomu bolo na začiatku vedenia sporového konania vo veci samej.
44. Z dosiaľ prezentovaných skutočností je zatiaľ osvedčené, že žalovaný vo vzťahu k žalobcovi nedisponuje žiadnym toho času relevantným exekučným titulom, na podklade ktorého by svoj finančný nárok voči žalobcovi mal právoplatne potvrdený relevantným orgánom verejnej moci, ktorý by v konečnom dôsledku tento nespochybňoval jeho oprávnenie domáhať sa finančného plnenia voči žalobcovi a zároveň na druhej strane, ktorý by zákonnom osvedčeným spôsobom nútil aj samotného žalobcu splniť si svoje finančné záväzky voči žalovanému. Napriek tomu z prípisu predloženého žalobcom v tomto konaní a adresovaného spoločnosti B. H., H..Z..A.., ktorý je zamestnávateľom žalobcu, je zrejmé, že žalovaný sa finančných plnení dosiaľ neaprobovaných súdom na žalobcu domáha a to cestou zrážok zo mzdy na podklade vyššie uvedenej Dohody o zrážkach zo mzdy.
45. Je tu teda riziko, že v prípade, ak by súd na základe vykonaného dokazovania riadne prebiehajúcom sporovom konaní dospel k záveru, že napadnutá dohoda o zrážkach zo mzdy je skutočne neplatná, resp. predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a na základe takejto dohody by až do právoplatného rozhodnutia v takomto spore by sa naďalej prevádzali zrážky zo mzdy žalobcu, vzniklo by tu nebezpečenstvo, že by sa žalobca dostal do nevýhodnej pozície, kedy by musel voči žalovanému viesť nové konanie o spätne vrátenie takto neoprávnené odňatých finančných prostriedkov. V záujme predídenia vzniku takýchto prípadných ďalších sporov sa preto javí odôvodnené dočasne neumožniť pokračovať žalovanému v uplatňovaní si síce zmluvných, avšak dosiaľ súdom neaprobovaných nárokov
voči žalobcovi, na podklade dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov), ktorej platnosť žalobca napáda. Súd preto vyhovel návrhu žalobcu o nariadenie ním požadovaného neodkladného opatrenia.
46. Nariadením tohto neodkladného opatrenia žiadnym spôsobom nie sú výrazne dotknuté práva ani samotného žalovaného, nakoľko tento si svoje finančné nároky voči žalobcovi môže kedykoľvek uplatniť štandardným spôsobom na príslušnom súde.
47. Súd konštatuje, že žalobca nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred zásahom do jeho majetku na čas, kým sa meritórne nerozhodne v riadnom sporovom konaní, a preto je momentálne nariadenie tohto vyššie uvedeného neodkladného opatrenia odôvodnené, pričom súd skonštatoval, že žalobca v plnom rozsahu osvedčil svoje právo.
48. Z týchto dôvodov súd návrhu na vydanie neodkladného opatrenia vyhovel v plnom rozsahu, uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia zmluvného ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uvedeného v článku 3 bod 4 zmluvy o úvere č. č. 4611746107 zo dňa 2.4.2007 a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - FALKE Slovakia s.r.o., Mierová 1, 059 21 Svit, IČO: 44 917 902, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy, pretože CSP v ustanoveniach o neodkladných opatreniach vypustil uloženie povinnosti tretej osobe (v danom prípade platiteľovi mzdy).
49. Súd má v zmysle vyššie uvedeného za to, že nariadením neodkladného opatrenia v predmetnej podobe je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi sporovými stranami, preto v zmysle § 336 ods. C.s.p. neuložil žalobcovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Na druhej strane súd však poučil žalovaného podľa § 337 ods. 1 C.s.p., že v prípade, že považuje nariadené neodkladné opatrenie za neoprávneného a jeho nárok z predmetnej zmluvy o úvere za preukázateľný, tak môže podať na súde žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo zmluvy o úvere č. 4611746107 zo dňa 2.4.2007.
50. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
51. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
53. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
54. O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi vzhľadom na jej celkový úspech vo veci právo na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady trov bude rozhodnuté vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.