Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Cr-5-2016.pdf
PDF · 74.01 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-21Cr/5/2016
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v spore žalobcu: 1. FC Košice, IČO: 31 256 619, so sídlom Tolstého 169/20, 040 01 Košice - Sever, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Lukáš Mojsej s.r.o., IČO: 51 417 685, so sídlom Žižkova 2073/19, 040 01 Košice - mestská časť Juh, proti žalovanému: Mestský futbalový klub a.s., IČO: 36 412 970, so sídlom Žilinská cesta 21, 034 01 Ružomberok, zastúpený: Hrušovský Legal, s.r.o., IČO: 47 257 059, so sídlom Odborárska 5, 831 02 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského uznesenia Rozhodcovského súdu Slovenského futbalového zväzu č. k. 05/10 RS zo dňa 15.06.2015, t a k t o
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovanému súd p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 08.12.2015 na Okresnom súde Bratislava II domáhal proti žalovanému zrušenia rozhodcovského uznesenia Rozhodcovského súdu Slovenského futbalového zväzu sp. zn. 05/10 RS zo dňa 15.06.2015 (ďalej len „rozhodcovské uznesenie“), ktorým rozhodcovský súd rozhodol, že nie je oprávnený rozhodovať právnu vec sporových strán o zaplatenie istiny 340.000,- Eur s príslušenstvom, konanie o žalobe zastavil a sporovým stranám náhradu trov rozhodcovského konania nepriznal. Okresný súd Bratislava II spis dňa 23.02.2016 z dôvodu vecnej nepríslušnosti postúpil Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie, a to s poukazom na v tom čase účinné ustanovenie § 104a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a § 14e ods. 1 písm. a) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
2. Okresný súd Bratislava V rozhodol vo veci samej rozsudkom č. k. 21Cr/5/2016-251 zo dňa 28.03.2017 (ďalej len „rozsudok“) v spojení s uznesením č. k. 21Cr/5/2016-288 zo dňa 11.12.2018 tak, že I. výrokom zrušil rozhodcovské uznesenie a II. výrokom sporovým stranám náhradu trov konania voči protistrane nepriznal. Rozsudok bol zrušený uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 4CoR/3/2019-307 zo dňa 30.05.2019, právoplatným dňa 21.06.2019 (ďalej len „uznesenie“). V bode 16. odôvodnenia uznesenia Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací uviedol, že sa stotožnil „... s názorom žalovaného, že žiadnym výkladom ZRK nemožno dospieť k záveru, že by mal zákonodarca v úmysle umožniť všeobecným súdom zrušovať aj nemeritórne rozhodnutia rozhodcovských súdov. Ustanovenie § 38 ods. 2 ZRK obsahuje taxatívny výpočet zákonných ustanovení o rozhodcovskom rozsudku, ktoré možno primerane aplikovať na rozhodcovské uznesenie. Z jeho znenia vyplýva, že na rozhodcovské uznesenie sa použijú primerane ustanovenia § 32 až 37.“, č. l. 410.
3. Podľa Čl. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu.
4. Podľa § 3 CSP súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
5. Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
6. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
7. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
8. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Jednou zo základných podmienok konania je právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci, ktorej existenciu súd skúma z úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Právomoc súdu je v ustanovení Čl. 1 CSP vymedzená nasledovne: spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému orgánu. Pod právomocou súdu sa tak rozumie zákonom vymedzený okruh spoločenských vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť, teda oprávnenie súdu vec prejednať a rozhodnúť.
10. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.
11. Podľa § 38 ods. 1 ZRK ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodcovský súd rozhoduje rozhodcovským uznesením. Rozhodcovským uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach rozhodcovského konania, o zmene alebo doplnení žaloby alebo žalobnej odpovede, o právomoci na rozhodnutie vo veci samej, o nariadení predbežného opatrenia, o zastavení rozhodcovského konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia rozhodcovského konania.
12. Podľa § 38 ods. 2 ZRK na rozhodcovské uznesenie sa použijú primerane ustanovenia § 32 až § 37.
13. Podľa § 40 ZRK tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
14. Všeobecné súdy Slovenskej republiky majú právomoc na preskúmanie rozhodcovských rozsudkov len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania, a to len v prípadoch taxatívne vymedzených
v § 40 ZRK, pričom výsledkom takéhoto preskúmania môže byť zrušenie rozhodcovského rozsudku ako meritórneho rozhodnutia, ktorým rozhodcovský súd rozhodne vo veci samej. Ustanovenie § 38 ods. 2 ZRK obsahuje taxatívny výpočet zákonných ustanovení o rozhodcovskom rozsudku, ktoré možno primerane aplikovať na rozhodcovské uznesenie. Zo znenia ustanovenia § 38 ods. 2 ZRK vyplýva, že na rozhodcovské uznesenie sa primerane použijú ustanovenia § 32 až 37, avšak bez odkazu na možnosť primeraného použitia § 40 ods. 1 ZRK o zrušení rozhodcovského rozsudku.
15. Žalobca sa žalobou domáha preskúmania a zrušenia rozhodcovského uznesenia, avšak s ohľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že nemá právomoc rozhodovať o žalobe žalobcu, ktorou sa domáha preskúmania a zrušenia rozhodcovského uznesenia, a to ani napriek poučeniu obsiahnutému v rozhodcovskom uznesení, nakoľko takýto dôsledok prípadného nesprávneho poučenia rozhodcovského uznesenia nevyplýva zo žiadneho ustanovenia ZRK. Prejednaním a rozhodnutím žaloby žalobcu, ktorou sa domáha preskúmania a zrušenia rozhodcovského uznesenia, by súd prekročil svoju právomoc vymedzenú ustanovením Čl. 1 CSP. Keďže nedostatok právomoci zakladá neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, súd konanie v zmysle citovaných zákonných ustanovení zastavil.
16. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
18. Podľa Článku 4 ods. 2 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
19. Náhrada trov konania je ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorú dopĺňa zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, ktorá znamená, že trovy konania je povinná nahradiť tá zo strán sporu, ktorá zavinila, že vznikli. Konanie môže byť zastavené z rôznych procesných dôvodov, pričom najčastejšie dochádza k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby. Samotná zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené. Zavinenie môže existovať tak na strane žalobcu ako aj na strane žalovaného.
20. V zmysle citovaných ustanovení súd teda pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch procesných stranách. Keďže v predmetnom konaní došlo k zastaveniu konania pre nedostatok právomoci, má súd za to, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca podaním žaloby, ktorou sa domáha preskúmania a zrušenia rozhodcovského uznesenia, na prejednanie ktorej nie je súdu daná právomoc, a preto súd v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške žalovanému voči žalobcovi.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.