Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_14CoP-44-2019.pdf
PDF · 167.05 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/44/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. T., narodená XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa rodičov: matka J. W., narodená XX. XX. XXXX, bytom XXX XX A. M., Ľ. Z. 4, zastúpená Advokátskou kanceláriou Špireková & Partners, s.r.o., so sídlom 965 01 Žiar nad Hronom, Námestie Matice slovenskej 6, IČO: 47 232 811 a otec T. T., narodený XX. XX. XXXX, bytom N., H. XX, prechodne bytom B., H. XXXX/XX, zastúpený splnomocneným advokátom JUDr. Andrejom Garaom, so sídlom Advokátska kancelária 811 05 Bratislava, Štefánikova 14, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom číslo konania 26P/74/2019-56 zo dňa 01.07.2019, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom číslo konania 26P/74/2019-56 zo dňa 01.07.2019 vo výroku I. m e n í tak, že n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie: Otec T. T., narodený XX. XX. XXXX, j e o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletou B. T., nar. XX.XX.XXXX, každú párnu sobotu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., každú párnu nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu stredu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod..
II. Uznesenie okresného súdu vo výrokoch II., III. a IV. p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhovel návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a výrokom I. upravil dočasne oprávnenie otca stretávať sa s maloletou B. T., nar. XX.XX.XXXX, každú párnu sobotu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., výrokom II. súd uložil otcovi povinnosť maloletú v stanovenom čase prevziať pred bydliskom matky a po ukončení styku ju v stanovenom čase v tom istom mieste matke odovzdať, súčasne súd uložil výrokom III. uznesenia povinnosť matke maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť a styk umožniť. Výrokom IV. uznesenia súd vyslovil, že neodkladné opatrenie sa nariaďuje do právoplatnosti rozhodnutia v konaní vo veci samej o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 26P/74/2019. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia súd právne posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), v spojení s ustanovením § 360 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „CMP“) a s poukazom na ustanovenie § 36 ods. 1 Zákona o rodine. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že matka dieťaťa sa návrhom vo veci samej domáhala, aby súd rozhodol o zverení maloletej do jej osobnej starostlivosti, určenia vyživovacej povinnosti zo strany otca vo výške 500,- eur mesačne, so splatnosťou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a úpravy styku otca s maloletou každú párnu sobotu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod.. Zároveň navrhla, aby súd do rozhodnutia vo veci samej nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým upraví styk otca s maloletou každú párnu sobotu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každú párnu nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec je oprávnený a povinný si maloletú v stanovenom čase prevziať pred bydliskom matky a po ukončení styku ju v stanovenom čase v tom istom mieste matke odovzdať. Matka v návrhu uviedla, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú od 22.2.2019, kedy bola vzhľadom na správanie otca maloletej nútená opustiť spoločnú domácnosť. Do 1.5.2019 žila u rodičov otca v Nitre a neskôr sa vrátila spolu s maloletou dcérou do Banskej Štiavnice, kde žila aj pred vzťahom s otcom maloletej. Matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnila, tým, že sa od odchodu zo spoločnej domácnosti viackrát snažila dohodnúť s otcom na úprave výkonu rodičovských práv a povinností, avšak bez úspechu. Ešte v máji 2019 mu zaslala návrh dohody o úprave rodičovských práv a povinností, otec ho však odmietol a opakovane sa dožaduje stretávania s maloletou B. bez obmedzení a podľa toho, ako to vyhovuje jemu. Maloletá je v starostlivosti matky, pričom otec sa opakovane a bez akéhokoľvek kľúča dožaduje umožnenia stretávania s maloletou. Viackrát do týždňa kontaktujte matku, telefonicky, SMS správami a mailovými správami. Otec sa akejkoľvek dohode s matkou vyhýba, nakoľko zrejme z dôvodu pracovných povinností nie je schopný dodržiavať presne stanovený režim stretávania sa s maloletou a naďalej matke „diktuje“ termíny stretávania. Otec nehľadí na teploty vonku, či nevhodnosť cestovania pre maloletú, dieťa nikdy nevráti matke včas a táto sa pravidelne vracia zo stretnutí s otcom unavená, nakoľko otec nedbá na jej režim. Maloletá postupne začala bývať pri stretnutiach s otcom plačlivá a nevie sa utíšiť, nechce sa pustiť matky alebo sa za ňou stále vracia. Po stretnutiach s otcom začala mávať maloletá problémy so zaspávaním alebo sa v noci budí s plačom. Otec nehľadí na nízky vek dieťaťa ani na skutočnosť, že maloletá je stále kojená, mimoriadne naviazaná na matku, ako i staršiu sestru a neuvedomuje si negatívne následky na maloletú. Pre dieťa je tento stav mimoriadne stresujúci a začalo mávať stavy separačnej úzkosti. Pre dieťa je potrebné momentálne zabezpečiť stabilitu výchovného a rodinného prostredia, istotu, určitý stály režim a pokoj. Uvedené však nie je možné bez nariadenie neodkladného opatrenia. Na základe týchto dôvodov potom súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že po posúdení návrhu matky dospel k záveru, že tento je dôvodný a v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd mal osvedčené, že rodičia mal. dieťaťa nie sú manželia, pričom v súčasnosti nežijú v spoločnej domácnosti a teda ani spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloletú B. T.. Matka s dieťaťom bývajú v Banskej Štiavnici v prenajatom 1-izbovom byte a otec má bydlisko v N.. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka odôvodnila tým, že otcovi v stretávaní s maloletou dcérou nebráni, avšak doposiaľ sa nevedia dohodnúť na termínoch a podmienkach styku. Otec sa s maloletou stretáva nepravidelne, kedy to vyhovuje jemu a tým narušuje jednak režim matky, ale najmä režim dieťaťa, keďže maloletá je ešte nízkeho veku, je kojená a vyžaduje si blízkosť matky. Súd konštatoval, že rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu doposiaľ neboli upravené súdnym rozhodnutím. Otec podľa matky prispieva na výživu dieťaťa sumou 200,- eur mesačne a o maloletú má záujem. Problematický je však styk otca s maloletou, na ktorom sa rodičia doteraz nevedeli dohodnúť. Návrh matky na dočasnú úpravu styku je tak plne opodstatnený, keďže je potrebné stanoviť aspoň určitý minimálny základný rámec, ktorý upraví konkrétne termíny i ďalšie podmienky stretávania otca s maloletou. Súd akceptoval argumentáciu matky, že je nutné, aby styk prebiehal v určitých pravidelných a vopred určených časoch, keďže nie je prijateľné, aby podmienky styku určovala vždy len jedna strana a druhý rodič, ako i maloleté dieťa, sa museli týmto podmienkam vždy prispôsobovať. Matkou navrhnutý rozsah styku súd považoval s ohľadom na útly vek dieťaťa za primeraný a v súlade s jeho záujmom. Dieťa v takomto nízkom veku ešte vyžaduje bezprostrednú fyzickú blízkosť matky a nie je vhodné, aby bolo od matky odlúčené na dlhší čas. Navyše dieťa je stále kojené a je pochopiteľné, že má určitý pravidelný režim spánku, stravovania, hygieny a pod., a keď sa tento režim naruší, môžu sa prejaviť rôzne problémy napr. so zaspávaním. Súd zdôraznil dočasnosť nariadeného neodkladného opatrenia a uviedol, že skutočnosti dôležité pre meritórne rozhodnutie súdu budú predmetom dokazovania na pojednávaní, aby bolo možné upraviť styk spôsobom, ktorý bude čo najlepšie vyhovovať obom rodičom a bude najmä v najlepšom záujme mal. dieťaťa. Súd neodkladné opatrenie nariadil do právoplatnosti rozhodnutia v konaní vo veci samej.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal otec maloletého dieťaťa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že s napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu nesúhlasí, nakoľko je neodôvodnené, nezohľadňuje najlepší záujem maloletého dieťaťa a súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym záverom. Navyše matka nebola aktívne vecne legitimovaná na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V odvolaní uvádzal skutočnosti obsiahnuté aj v návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a to, že s matkou maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od 22. 2. 2019, kedy sa matka s maloletou z ich spoločnej domácnosti v rodinnom dome v
B. odsťahovala, pričom otec tvrdí, že opustila spoločnú domácnosť za trvania jej zdravotných problémov a v stave ťažkej depresie, pričom matku mu svoj zdravotný stav dlho tajila. Matka určitú dobu bývala u jeho rodičov v N. a spolu s maloletou sa matka trvalo presťahovala do A. M. až 1. 6. 2019 s tým, že na to nemala súhlas otca. Rovnako bez súhlasu otca zmenila maloletej aj trvalý pobyt, ako aj pediatra. Otec tvrdil v odvolaní, že do júna 2019 trávil s maloletou takmer každý deň podľa dohody s matkou, väčšinou mu bolo bez problémov vyhovené a kvôli každodennému cestovaniu za maloletou často prespával v N. či v A. M.. Zmena nastala zo strany matky v máji, keď mu predložila absolútne iracionálny návrh rodičovskej dohody, v ktorom otcovi neodôvodnene zúžila právo styku s maloletou na absolútne minimom. Návrh rodičovskej dohody je v absolútnom rozpore s jej predchádzajúcim vyjadrením a najmä najlepším záujmom maloletej, ktorá s otcom od narodenia trávila väčšinu času. Otec v odvolaní taktiež popieral argument matky o potrebe kojenia maloletej a označil ho za účelový a nepravdivý, nakoľko matka prestala kojiť maloletú už vo februári 2019, kedy jej lekár naordinoval antidepresíva a maloletá odvtedy prešla na pevnú stravu a kašičky. Matka sa tak podľa názoru otca svojvoľne rozhodla, že mu bude brániť v styku s maloletou. Nie sú pravdivé tvrdenia matky, že by sa s ňou nechcel dohodnúť, matke viackrát navrhoval režim striedavej osobnej starostlivosti, prípadne režim s určením širokého styku s maloletou, ktorý by zohľadňoval ich doterajšie fungovanie, ako aj jej zdravotný stav. Kvôli tomu si v máji 2019 prenajal aj byt v A. M.. Otec dopodrobna popísal rozsah svojej starostlivosti o maloletú v minulosti a uviedol, že mesiac pred odchodom matky s dieťaťom sa staral o celú domácnosť a deti sám, keďže matka trpela akútnymi stavmi depresie a nebola schopná nič robiť. Matka absolútne nezohľadnila potreby maloletej, ani skutočnosť, že sa otec o ňu od narodenia intenzívne staral a je na neho silne citovo naviazaná, ani jej právo udržiavať s oboma rodičmi rovnocenný vzťah. Pokiaľ ide o jeho pracovné povinnosti, otec uviedol, že pracuje z domu maximálne 1- 2 hodiny denne a občas chodí na stretnutia či krátke pracovné cesty. Jeho pracovný čas je flexibilný a vie si všetky pracovné povinnosti prispôsobiť. Otec poznamenal, že má vybudovaný pevný vzťah aj so staršou dcérou matky maloletej, s ktorou by mal taktiež záujem udržiavať naďalej kontakt. Tvrdenia matky, že maloletú vozí z A. M. do N. sú taktiež nepravdivé, otec v odvolaní uvádza, že zvykne dcérku brávať na chalupu v obci A., rovnako ju bráva do prenajatého bytu v A. M., ktorý je len 300 m od bydliska matky, prípadne bráva maloletú plávať, na prechádzky, detské ihriská a podobne. V následnom texte odvolania otec maloletej dopodrobna popísal dátumy, presné časové rozmedzie a program jeho stretnutia s maloletou od mája 2019 do 14.07.2019 a uviedol, že dcérka býva po stretnutiach zdravo unavená, čo je normálne vzhľadom na program a pobyt na čerstvom vzduchu. Nie je pravdivé tvrdenie matky, že dcérka býva plačlivá, maloletá sa na každé stretnutie s ním teší, usmieva sa a je šťastná. Súd prvej inštancie rozhodol nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci. V závere odvolania otec opakovane zdôraznil, že matka maloletej nebola aktívne vecne legitimovaná na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa rozhodovacej súdnej praxe právo styku rodiča s dieťaťom je v zásade právom toho rodiča, ktorý nemá dieťa vo svojej faktickej osobnej starostlivosti a tento rodič je aj aktívne legitimovaný na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia upravujúceho styk dieťaťa s rodičom. Súd prvej inštancie tak mal návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť ako nedôvodný. Na základe uvedeného potom navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne, alternatívne navrhuje, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upraví styk otca s maloletou každý párny kalendárny týždeň v roku v pondelok, v stredu a v piatok od 15. 00 hod. do 18. 00 hod. s tým, že prevzatie a odovzdanie maloletej prebehne v mieste bydliska matky; a každý nepárny kalendárny týždeň v roku v stredu od 15. 00 hod. do 18. 00 hod., v sobotu od 09. 00 hod. do 18. 00 hod. a v nedeľu od 09. 00 hod. do 18. 00 hod. s tým, že prevzatie a odovzdanie maloletej sa uskutoční v mieste bydliska matky a vysloví, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. K odvolaniu otec pripojil rozsiahlu fotodokumentáciou SMS-kovej komunikácie medzi ním a matkou maloletej, nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je byt nachádzajúci sa A. M., uzatvorenú otcom ako nájomcom dňa 15. 5. 2019 a fotografie s maloletou vyhotovené na stretnutiach s dieťaťom.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že má za to, že okresný súd posúdil vec správne a rovnako správne zhodnotil aj právny stav. Nie je dôvod, pre ktorý by otec a rovnako aj odvolací súd nemali súhlasiť s argumentáciou použitou súdom prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Tvrdenia otca uvádzané v podanom odvolaní nie sú pravdivé a účelovo skresľujú realitu s cieľom zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia. Matka popiera tvrdenia otca, v prvom rade popiera tvrdenie, že svojvoľne opustila spoločnú domácnosť bez jeho súhlasu za „trvania jej zdravotných problémov, a to ťažkej depresie“. Odchodu matky zo spoločnej domácnosti predchádzalo pomerne dlhé obdobie vzájomného odcudzenia účastníkov konania. Otec už počas rizikového tehotenstva matky
(hrozil jej potrat a krvácala), kedy jej bol lekárom naordinovaný pokoj na lôžku, jej takmer vôbec nepomáhal, správal sa bezohľadne a opakovane jej prízvukoval, že má chodiť do práce a nie ležať. Matke dieťaťa v tom čase veľmi pomáhala jej matka, pretože otec sa v tom čase buď nezdržiaval doma (chodil často na zahraničné služobné cesty), alebo bol síce doma, ale vôbec sa o matku nezaujímal a buď ležal na gauči alebo telefonoval. Matka uviedla, že sa nechcela sťahovať z A. M., kde mala zázemie, priateľov a rovnako aj jej strašia dcéra tam mala domov. Otec však trval na tom, že sa musia presťahovať niekde bližšie k A. a matka s tým napokon pre pokoj v rodine súhlasila. Následne jej nečakane zomrela mama, čo niesla veľmi ťažko. Otec jej ani v tomto snáď najťažšom životnom období vôbec nepomáhal, opakovane jej dával pocítiť, že je príťažou a nie prínosom do domácnosti. Vôbec nemal pochopenie s náročným obdobím matky tak po fyzickej ako aj psychickej stránke, v dôsledku čoho aj ich vzťah postupne chladol. Matka uviedla, že ona aj s dcérkou Z. počúvali stále kritiku, obviňoval ich z hypochondrie (o dcére Z. tvrdil, že nemá celiakiu, že si ju vymyslela), nikdy nedodržal čo sľúbil a postupne začal byť agresívny. Z. prvotná náklonnosť k nemu sa postupne zmenila na strach z neho a postupne odmietala byť s ním sama. Matka tiež poprela, že by pred vzťahom s otcom maloletej bola pred bankrotom, mala úvery, ktoré jej zostali z čias podnikania s otcom staršej dcérky, ktoré postupné splácala. Otec sa ju od počiatku vzťahu pokúšal presvedčiť na odpredaj jej rodičovského domu jemu do osobného vlastníctva a rovnako chcel do vlastníctva aj jej auto pod zámienkou odpisu daní. Tieto návrhy odmietla, čo otec niesol ťažko. Otec matke maloletej ani po jej narodení vôbec nepomáhal a tváril sa, že sa ho to netýka. So B. trávil minimum času a aj to len v prítomnosti matky alebo svojich rodičov, pričom o jej režim a potreby sa takmer nezaujímal. Tiež nie je pravdou, že by matka nevarila. Musela variť, nakoľko staršia dcérka Z. má špeciálnu diétu a každé ráno jej chystala bezlepkové raňajky, do školy jej každý deň balila desiatu, olovrant, jedno sladké a jedno slané jedlo. Varila aj otcovi. Napriek tomu opakovane od neho počúvala, že je mu na ťarchu, nech ide do prác, že ho stojí len peniaze. Matka uviedla, že viackrát „prechodila“ chrípku (pri dvoch deťoch a bez pomoci nemohla zostať ležať), preto na konci januára mala vysokú horúčku a silný kašeľ, pričom mala problémy aj s dýchaním a otec dieťaťa jej zavolal záchranku. Tvrdenia otca o depresiách matky sa nezakladajú na pravde a jedná sa o zrejmé účelové tvrdenia s cieľom očierniť ju. Agresívne správanie otca vyvrcholilo dňa 26. 01. 2019 fyzickým útokom voči matke, keď mala B. v náručí, pričom jej aj oplzlo vynadal. Zavolala jeho rodičom, ktorí prišli z N., pričom otec sa im ku všetkému priznal. Nakoľko sa už po tomto incidente bála zostať sama s otcom maloletej, odviezli ju aj s deťmi k sebe do N.. Otec podľa tvrdenia matky voči je odchodu zo spoločnej domácnosti aj s deťmi neprotestoval, súhlasil s tým a nikdy netrval na ich návrate do B., ani ju o to nežiadal. Matka tvrdila, že aj počas jej pobytu u rodičov otca v N., síce chodil navštevovať dcérku, ale bez reálneho záujmu o ňu. Nevedel sa o dcérku postarať a často ju vracal v zlom stave. B. bývala vyčerpaná, zúrivá, v noci spala veľmi nepokojne a opakovane sa dožadovala kojenia. Otec nerešpektoval a ani nepoznal jej režim a neustále sa dožadoval aj pod hrozbou vyhrážok neprimerane častého stretávania sa s maloletou. Spočiatku sa matka snažila otcovi maloletej vyhovieť, aby sa vyhla konfliktu, opakovane sa snažila s otcom maloletej dohodnúť si konkrétne podmienky výkonu rodičovských práv a povinností, avšak bez úspechu. Otec odmietal žiadosti/návrhy matky na dohodu ohľadom stretávania sa s dcérkou a nedbal na jej prosby aby dodržiaval jej režim. Otec pritom vedel, že B. je stále kojená, na matku mimoriadne naviazaná a rovnako naviazaná aj na staršiu sestru Z.. Mnohokrát si ju brával s plačom, či krikom, pričom to nebral do úvahy. Opakovane a bez akéhokoľvek kľúča sa dožadoval umožnenia stretávania sa s maloletou aj po presťahovaní sa matky s deťmi do A. M.. Viackrát do týždňa ju kontaktoval telefonicky, SMS správami a mailovými správami, pričom sa dožadoval stretávania sa s maloletou. Otec nehľadiac na potreby a záujmy dieťaťa, odmietal akceptovať návrhy matky na stretávanie sa s dieťaťom a v prípade, že matka mu dieťa odmietla vydať opakovane ju bombardoval telefonátmi a sms správami. Maloletá postupne začala bývať pri stretnutiach s otcom plačlivá a nevedela sa utíšiť, nechcela sa pustiť matky alebo sa za ňou stále vracala. Po stretnutiach s otcom začala mávať problémy so zaspávaním, alebo sa v noci budila s plačom. Nakoľko mala matka podozrenie na stavy separačnej úzkosti u B., navštívila s ňou dňa 06. 08. 2019 klinického psychológa PhDr. Annu Štetinovú. Táto v Klinicko- psychologickom náleze skonštatovala diagnózu Separačná úzkostná porucha a odporučila dodržiavať pravidelný a stabilný režim dieťaťa (režim jedenia, spánku, hry v približne rovnakom čase) v stabilnom prostredí, v blízkosti matky, nakoľko odlúčenie dieťaťa od matky na dlhší čas môže vážnym spôsobom narúšať rozvoj bezpečnej vzťahovej väzby i ďalších interpersonálnych vzťahov, môže zhoršovať celkový zdravotný stav dieťaťa a byť jednou z príčin úzkostnej poruchy. Aj v zmysle tejto lekárskej správy je pre B. momentálne potrebné zabezpečiť stabilitu výchovného a rodinného prostredia, istotu, určitý stály režim a pokoj, pričom aj treba brať do úvahy jej vek (1,5 roka), ako aj jej kojenie. Podľa názoru matky je tak rozsah nariadeného neodkladného opatrenia primeraný a v súlade s najlepším záujmom maloletej. Uvedené napokon skonštatoval aj kolízny opatrovník v správe zo dňa 26. 07. 2019. Matka tak má
za to, že okresný súd posúdil vec správne a preto žiada, aby Krajský súd Banská Bystrica potvrdil uznesenie prvoinštančného súdu ako vecne správne. Matka k vyjadreniu pripojila čestné vyhlásenie F. T. M. (nevlastnej matky otca) a otca J.. M. T. a Klinicko-psychologický nález PhDr. Anny Štetinovej, CSc, zo dňa 06.08.2019, na obsah ktorých vo vyjadrení poukázala.
4. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, oddelenie sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, ako kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že sa stotožňuje s uznesením okresného súdu a má za to, že dané uznesenie upravuje styk otca s dieťaťom v súlade s jeho najlepším záujmom v súčasnej situácii. 5. Otec maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matky a kolízneho opatrovníka k jeho odvolaniu uviedol, že so skutkovými tvrdeniami matky obsiahnutými v jej vyjadrení absolútne nesúhlasí, nakoľko sú nepravdivé, účelové a nezodpovedajúce skutočnosti. Zásadne popiera tvrdenia matky, že ju niekedy fyzicky napadol. Náhlu zmenu rozprávania matky si nevie vysvetliť, matka s ním prestala zo dňa na deň konštruktívne komunikovať a začala ho krivo obviňovať. Následne sa vyjadril k priebehu ich vzťahu odo dňa 9. 12. 2016, kedy otec a matka maloletého dieťaťa nadviazali známosť. Otec uviedol, že v čase, kedy matka otehotnela, býval v A., napriek tomu však za matkou často dochádzala sprevádzať ju na lekárske vyšetrenia. Otec popiera tvrdenia matky, že by ju posielal do práce aj počas tehotenstva, popiera taktiež tvrdenia, že by sa počas tehotenstva o matku spolu s jej dcérkou riadne nestaral, pričom súčasťou jeho vyjadrenia je podrobná tabuľka s konkrétnymi dátumami a miestami trávenia času s matkou maloletého dieťaťa odo dňa 14. 2. 2017 do 10. 10. 2017. Otec taktiež uviedol, že matke vypomáhala jej kamarátka X. V. z A. M., za ktorú starostlivosť platil otec. Otec vo vyjadrení uviedol aj detailnú tabuľku spoločných aktivít s matkou a maloletou špecifikovanú dátumom a miestom odo dňa 27. 10. 2017 až do 20. 1. 2019. Taktiež otec vo vyjadrení detailne dátumovo a počtom dní uviedol aj svoje predchádzajúce zahraničné pracovné cesty s konkretizovaním miesta pobytu. Okrem týchto pracovných ciest pracoval z domu priemerne jednu až 2 hodiny denne, ostatnú časť dňa venoval rodine a starostlivosti o maloletú a domácnosť. Ohľadom tvrdenia matky týkajúceho sa kúpy rodinného domu v B. otec uviedol, že síce je pravdou, že matka sa spočiatku nechcela sťahovať z A. M., avšak neskôr začala dobrovoľne a iniciatívne hľadať spoločný dom a dom v B. vybrali spoločne a otec ho so súhlasom matky zarezervoval a uhradil rezervačný poplatok. Ani raz zo strany matky nepostrehol, že by nesúhlasila s presťahovaním. Rovnako otec nesúhlasí s tvrdením matky, že ju v čase úmrtia jej matky nepodporoval a nepomáhal jej. Práve naopak, pomáhal matke ako sa dalo či už psychicky, fyzicky alebo finančne. Financoval celú domácnosť, matkin byt v A. M., jej pomocníčku v domácnosti, ako aj iné náklady matky, vrátane úhrady jej dlhov. Okrem toho matke dával 500 eur mesačne. V ďalšom texte vyjadrenia sa otec vyjadroval k jeho vzťahu so staršou dcérkou matky maloletou Z. a označil za nepravdivé tvrdenia matky, že by neakceptoval jej celiakiu. Podľa tvrdenia otca bola to práve matka, ktorá sa po určitom čase sama rozhodla, že Z. už môže jesť normálne a vysadila jej bezlepkovú stravu, až neskôr, keď sa jej zdravotné problémy vrátili, opäť začala maloletej variť bezlepkovú stravu a odhlásila ju z obedov v škole. Otec poprel aj tvrdenia matky, že by bol niekedy agresívny k maloletej Z., táto z neho nemala strach, práve naopak, matka bráni v stretávaní otca a maloletej Z.. Ohľadom maloletej B. otec uviedol, že nie sú pravdivé tvrdenia matky, že doposiaľ maloletú kojí a maloletá sa vie ukľudniť len v prítomnosti matky. Otec uviedol, že maloletá pri ňom nebýva vôbec nervózna, pokiaľ je pravdou tvrdenie matky, potom jej nervozita zrejme vychádza z nervozity matky. Vo viacerých miestach vo vyjadrení otec zásadne popiera, že by matke s maloletou nepomáhal, opätovne poukazuje na svoje predchádzajúce podanie, v ktorom podrobne opísal fungovanie spoločnej domácnosti s matkou a maloletou, kedy matke so všetkým pomáhal a o maloletú sa plnohodnotne staral, poznal jej denný a nočný režim. S maloletou má silný citový vzťah, ktorý sa matka snaží úmyselne narušiť a poškodiť. Poprel tvrdenia matky, že by jej niekedy povedal, že mu je na ťarchu a stojí ho len peniaze, otec tvrdí, že peniaze nikdy neriešil a vždy, keď si matka od neho peniaze vypýtala, tieto jej dal. Naďalej zotrváva na tom, že matka mala v minulosti depresie a trpela ťažkými depresiami aj pred narodením maloletej. K udalostiam v januári 2019 otec uviedol, že je pravdou, že dňa 23. 01. 2019 sa s matkou pohádali, podľa jeho tvrdenia však hádka trvala asi 3 minúty a ani raz nemala znaky fyzického násilia. Matke sa po hádke ospravedlnil, pretože ho to mrzelo, že sa pohádali, avšak matka napriek tomu zavolala jeho rodičom. Po ich príchode sa priznal, že sa pohádali, uviedol dôvod a skutočnosti, ktoré k nej viedli. Ohľadom čestných prehlásení manželky jeho otca a jeho otca po incidente, ktorý sa odohral dňa 23. 1. 2019 otec uviedol, že z predložených čestných vyhlásení jeho otca a jeho nevlastnej matky vyplýva viacero nezrovnalostí, tieto považuje za absolútne nepravdivé a tendenčné. Poukázal na to, že tieto čestné prehlásenia sú v niektorých častiach totožné, zjavne skopírované a osobné údaje jeho nevlastnej matky sú chybné. Obe tieto čestné prehlásenia sú podľa otca značne ovplyvnené rozprávaním
matky a namieta obsah, autenticitu, ako aj pravdivosť oboch čestných vyhlásení, ktoré neodzrkadľujú skutočnosť. K vzájomnému vzťahu medzi jeho otcom, nevlastnou matkou a ním otec dieťaťa uviedol, že koncom roka 2018 sa jeho vzťah s otcom a jeho manželkou zhoršil z dôvodu, že spolu so sestrou pomohli biologickej matke a začali sa podieľať na úhrade nákladov spojených s jej ubytovaním v domove sociálnych služieb. Otec od tej doby prestal komunikovať s otcom maloletého, ako aj s jeho sestrou a jej rodinou. Jeho aktuálne správanie a klamlivé tvrdenia sú len vyústením tejto situácie a preto predložené čestné prehlásenia považuje za neobjektívne a nepoužiteľné v tomto konaní. O tejto skutočnostiach má svedčiť aj čestné vyhlásenie jeho sestry V. M. T., ktoré pripojil k svojmu vyjadreniu. Otec sa vyjadril aj k tvrdeniam matky o jej odchode zo spoločnej domácnosti a uviedol, že nie je pravda, že matku spolu s maloletou po ich odchode nevolal späť. V prvom rade nevedel, že matka ho opúšťa, akonáhle sa to dozvedel, volal jej, písal jej a prosil, aby sa vrátila. Pokiaľ ide o stretávanie sa otca s maloletou otec uviedol, že chodil za dcérou vždy po predchádzajúcej dohode s matkou, režim maloletej poznal a vždy sa vopred ohlásil. Maloletú vrátil matke vždy šťastnú, usmiatu, veselú, napapkanú a prebalenú, o čom pripojil množstvo svedeckých výpovedí jeho sestry, susedov a známych. Vzhľadom na uvedené má otec za to, že ak bola maloletá v čase, keď bola u matky zúrivá a v noci nespala, zrejme reagovala na matkine správanie. K správe od klinickej psychologičky otec uviedol, že túto namieta v celom rozsahu, matka otca neinformovala, že chce s ňou navštíviť psychológa, na vyšetrenie nebol prizvaný a preto výsledky z neho považuje za neobjektívne, ovplyvnené účelovým popísaním matky a neobjektívne. Poukazuje tiež na to, že PhDr. Anna Štetinová CSc. je klinickým psychológom a vo svojej praxi sa špecializuje na prácu s telesne postihnutými. Vzhľadom na uvedené otec navrhuje, aby súd vo veci samej nariadil znalecké dokazovanie. Ako protiváhu predloženému stanovisku klinického psychológa otec doložil záznam o spolupráci s občianskym združením Úsmev ako dar a k vyjadreniu pripojil správu o spolupráci zo dňa 27. 8. 2019 vypracovanú sociálnou pracovníčkou Mgr. Zuzanou Bezákovou. Ohľadom aktuálneho priebehu styku s maloletou otec uviedol, že matka naďalej neakceptuje potreby maloletej a úmyselne mu bráni v styku nad rámec vymedzeným v neodkladnom opatrení a umožňuje mu stýkať sa s maloletou len tak, ako je vymedzené v uznesení súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia. Termíny stretnutí matka obmedzila na minimum v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia. Pokiaľ sa styk s maloletou neuskutočnil z dôvodu hospitalizácie otca, otec namieta, že matka mu na jeho žiadosť bezdôvodne odmietla poskytnúť náhradný termín. Na žiadosti otca o umožnenie stretnutia nad rámec súdom nariadeného neodkladného opatrenia matka vôbec nereaguje, riadne ho neinformuje o dcérke a nedá sa s ňou spojiť ani telefonicky, keďže jeho hovory naďalej nedvíha. Odpovedá mu len SMS správami, že ju nemá obťažovať a má akceptovať termíny stretnutí. Otec má za to, že vzhľadom na vek dieťaťa, jej rýchly vývoj, keď sa každým dňom učí nové veci, je potrebné na udržanie a budovanie ich vzťahu častejšie stretávanie sa otca s maloletou. Opätovne považoval za potrebné zdôrazniť, že zabezpečoval celodennú starostlivosť o maloletú aj pred odchodom matky zo spoločnej domácnosti, ktorá sa bez jeho súhlasu presťahovala a zmenila maloletej trvalý pobyt aj lekára. Matka tak neoprávnene zasahuje do rodičovských práv nielen jeho ako otca, ale aj práva maloletej na rovnocenný vzťah s otcom. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka k jeho odvolaniu otec uviedol, že toto vyjadrenie považuje za nedostatočné a nezdôvodnené, pretože sa kolízny opatrovník vo vyjadrení vôbec nezaoberal dôsledkami matkou navrhovaného obmedzenia styku otca s maloletou, ani vplyvom na jej zdravý fyzický a psychický vývoj, ani zásahom do jej práva na zachovanie rovnocenného vzťahu s oboma rodičmi. Kolízny opatrovník žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo navrhuje, aby ho súd obmedzil v jeho rodičovských právach a prečo nezohľadnil skutočnosť, že sa o dcérku posledných 6 mesiacov pred odchodom matky zo spoločnej domácnosti takmer výlučne staral sám. Otec namietal, že kolízny opatrovník ani raz nevykonal šetrenie v jeho domácnosti a nezúčastnil sa ani jedného stretnutia s maloletou. Toto stanovisko kolízneho opatrovníka preto otec označil za irelevantné a v rozpore s najlepším záujmom maloletej. Opätovne vo vyjadrení otec zdôraznil, že matka nebola aktívne legitimovaná podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a súd ho preto mal zamietnuť. K vyjadreniu otec pripojil rozsiahlu SMS komunikáciu s matkou, správu o spolupráci s občianskym združením Úsmev ako dar zo dňa 27. 8. 2019, 3 krát čestné vyhlásenie jeho sestry, ako aj početné čestné vyhlásenia manžela jeho sestry, jeho susedov a priateľov, ktorými mal v úmysle preukázať blízky citový vzťah s maloletou a skutočnosť, že sa o maloletú dokáže náležite postarať a podrobný popis priebehu stretnutí s maloletou od 29. 6. 2019 z 11. 8. 2019 spolu s fotodokumentáciou.
6. Kolízny opatrovník k vyjadreniam matky a otca len opätovne v stručnosti uviedol, Že má za to, že dané uznesenie upravuje styk otca s dieťaťom v súlade s jeho najlepším záujmom v súčasnej situácii.
7. Matka maloletej v reakcii k vyjadreniu otca uviedla, že v celom rozsahu popiera jeho tvrdenia uvádzané v podanom odvolaní, ako i v jeho ďalších písomných vyjadreniach. Za účelom vyhnúť sa ďalšiemu nezmyselnému predlžovaniu konania vo veci, kde je zvýšený záujem konanie urýchliť, nakoľko povaha neodkladného opatrenia je iba dočasná a trvalá úprava ďalších pomerov maloletej nie je jeho predmetom, sa matka vyjadrila iba k základným tvrdeniam odporcu, pričom uviedla, že k ostatným tvrdeniam otca sa vyjadrí na pojednávaní vo veci samej. Otec opomína skutočnosť, že účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov maloletého dieťaťa s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej, pričom v konaní starostlivosti súdu o maloleté deti je prvoradý záujem maloletého dieťaťa. Povinnosťou súdu v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia bolo zistiť, či sú pre takéto neodkladné opatrenia splnené podmienky, čo sa aj stalo. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a matka osvedčila, že otec sa opakovane a bez akéhokoľvek kľúča autoritatívne dožadoval umožnenia stretávania sa s maloletou aj po presťahovaní sa (návrate) matky s deťmi do A. M.. Viackrát do týždňa otec kontaktoval matku, telefonicky, SMS správami a mailovými správami, pričom sa dožadoval stretávania sa s maloletou. Otec nehľadiac na potreby a záujmy dieťaťa, odmietal akceptovať návrhy matky na stretávanie sa s dieťaťom a v prípade, že matka mu dieťa odmietla vydať, opakovane ju bombardoval telefonátmi a SMS správami. Otec nehľadel na jej nízky vek a ani na skutočnosť, že maloletá je stále kojená a mimoriadne naviazaná na matku a do dnešného dňa si neuvedomuje negatívne následky na maloletú. Matka zopakovala, že maloletá postupne začala bývať pri stretnutiach s otcom plačlivá a nevedela sa utíšiť, nechcela sa pustiť matky alebo sa za ňou stále vracala. Po stretnutiach s otcom začala mávať problémy so zaspávaním, alebo sa v noci budila s plačom. Stavy separačnej úzkosti potvrdila dňa 06. 08. 2019 klinická psychologička PhDr. Anna Štetinová. Rozsah nariadeného neodkladného opatrenia je teda primeraný a v súlade s najlepším záujmom maloletej. Matka však nikdy nemala v úmysle zamedziť kontaktu otca s maloletou B. a nakoľko sa v danom prípade účastníci konania ako rodičia maloletej B. nedokázali mimosúdne dohodnúť na úprave styku otca s maloletou, pričom tento stav trvá už dlhodobo, musela byť ich dohoda nahradená autoritatívnym výrokom súdu. Matka poukázala na skutočnosť, že napriek vydanému neodkladnému opatreniu otec ju ďalej bombarduje každodennými SMS správami (3 a viac správ denne) a telefonátmi, s opakovaným dožadovaním sa stretávania sa s maloletou nad rámec vydaného neodkladného opatrenia. Matka ho opakovane prosila a žiadala o upustenie od takéhoto konania, nakoľko je to mimoriadne obťažujúce a nežiadúce, avšak bez úspechu. Pritom matka ho o maloletej riadne informuje a teda nevidí dôvod na takéto konanie otca. K námietke otca o nedostatku jej aktívnej vecnej legitimácie matka uviedla, že bola a je aktívne legitimovaná na podanie návrhu na neodkladné opatrenie, nakoľko záujem maloletej vyžadoval bezodkladne upraviť pomery medzi účastníkmi konania, nakoľko bolo nemysliteľné, aby sa otec bez akéhokoľvek kľúča dožadoval takmer každý deň stretnutia s maloletou, pričom matke doslova diktoval podmienky a termíny stretnutí a odmietal hľadieť na potreby a záujmy maloletej. Navyše osobitná úprava neodkladných a iných opatrení súdu obsiahnutá v ustanoveniach § 360 až 369 CMP umožňuje na rozdiel od sporového konania nariadiť neodkladné opatrenie nielen na návrh, ale aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať bez návrhu (čo je aj prípad konania o úpravu práv a povinností k maloletým deťom). V zmysle uvedeného považuje matka námietku otca o absencii jej aktívnej legitimácie za irelevantnú.
8. Otec opätovne reagoval na vyjadrenie matky k jeho vyjadreniu a uviedol, že so skutkovými tvrdeniami matky, ktoré uviedla vo svojom vyjadrení zo dňa 09.09.2019 absolútne nesúhlasí, nakoľko sú nepravdivé, účelové a nezodpovedajúce skutočnosti. Opakovane uviedol, že náhlu zmenu správania sa matky si neviem vysvetliť, matka s ním prestala zo dňa na deň konštruktívne komunikovať a začala ho krivo obviňovať. Vzhľadom na uvedené považuje za potrebné vyjadriť sa najmä k aktuálnemu priebehu komunikácie a styku s dcérkou. K tvrdeniam matky, ktoré uvádza vo svojom vyjadrení a v žiadnom prípade nezodpovedajú realite, som už viackrát vyjadril a svoje tvrdenia doložil množstvom listinných dôkazov. Odkazuje na svoje predchádzajúce podania, na ktorých v plnom rozsahu trvá. Z argumentácie matky je zrejmé, že matka nepovažuje ich rodičovské práva a povinnosti za rovnocenné, naopak, matka má za to, že ako otec má právo na obmedzený styk s dcérkou a to napriek tomu, že počas ich vzťahu sa o ňu osobne a sám staral väčšinu času. Matka opätovne zavádza, keď spomína, že maloletá je kojená a mimoriadne naviazaná na matku a sestru. Dieťa má takmer dva roky a kojená nie je. Pred odchodom matky zo spoločnej domácnosti so B. trávil viac času ako matka, často aj celý deň bez potreby kojenia. Matka chodievala do A. pre poštu, na úrady a pod. a otec zabezpečoval starostlivosť o B. aj Z.. Otec tvrdí, že maloletá pri ňom netrpí separačnou úzkosťou ako sa snaží účelovo preukázať matka, maloletá sa vždy usmieva, je šťastná a veselá, o čom súdu doložil množstvo fotografií zo spoločných stretnutí, ako aj vyjadrenie sociálnej pracovníčky Mgr.Zuzany Bezakovej. Otec opätovne
namieta vyjadrenie ÚPSVaR, nakoľko je nedostatočné a žiadnym spôsobom neodôvodnené. Vzhľadom na uvedené považuje toto stanovisko za irelevantné, ovplyvnené výlučne subjektívnym názorom matky a v rozpore s najlepším záujmom maloletej. Otec ďalej uviedol, že matka naďalej neakceptuje potreby maloletej B. a úmyselne mu bráni v styku. S dcérkou bol naposledy dňa 08.09.2019 poobede na tri hodiny v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia, maloletá sa z ich stretnutia veľmi tešila a bolo jej smutno, keď sa museli rozlúčiť. Matka mu napriek žiadostiam odmieta umožniť pravidelné stretávanie s maloletou, neposkytuje mu o nej takmer žiadne informácie, neinformuje ho o jej zdravotnom stave, programe či iných dôležitých veciach. Termíny stretnutí otca s maloletou obmedzuje na minimum v zmysle neodkladného opatrenia, a to bez prihliadania na najlepší záujem maloletej a jej potrebu na zachovanie a prehlbovanie ich vzťahu. Styk, ktorý sa mal uskutočniť 24. a 25.08.2019 sa neuskutočnil z dôvodu, že otec bol hospitalizovaný, o čom matku informoval a žiadal ju, aby mu dala náhradný termín stretnutia. Matka však jeho žiadosť bezdôvodne odmietla s tým, že dcérku uvidí až 07. a 08.09.2019 podľa rozhodnutia. Dcérku kvôli neochote matky otec nevidel 4 týždne. Matka otcovi bráni zobrať dieťa na celodenný výlet či na dovolenku. Opakovane otec zdôraznil, že vzhľadom na vek maloletej, jej rýchly vývoj, keď sa každým dňom učí nové veci, je potrebné na udržanie a budovanie ich vzťahu častejšie stretávanie a to aj s prespatím. Opätovne považoval za potrebné pripomenúť, že o dcérku sa riadne staral a zabezpečoval jej celodennú starostlivosť aj pred odchodom matky zo spoločnej domácnosti a je preto plne schopný zabezpečiť všetky potreby maloletej aj v prípade jej dlhšieho pobytu u neho v rodinnom dome v Senci, kde má svoju izbičku od narodenia, ako aj inde. S dcérkou máme spolu vybudovaný silný citový vzťah aj vďaka tomu, že vždy, keď je s ňou, sa jej plnohodnotne venuje, vymýšľa pre ňu zaujímavý program a učí ju nové veci. Matka svojim konaním vedome a cielene narúša ich vzťah zrejme za účelom jeho úplnej eliminácie. Matka tak nielenže neoprávnene zasahuje do jeho rodičovských práv, ale aj do práva maloletej na rovnocenný vzťah s otcom.
9. Matka v následnom vyjadrení k vyjadreniu otca opätovne poprela všetky jeho tvrdenia uvádzané vo vyjadrení zo dňa 16. 09. 2019, pretože sa jedná o nepravdivé a účelové tvrdenia. Okrem iného otec opakovane v takmer všetkých svojich vyjadreniach spochybňuje skutočnosť, že maloletá B. je kojená. Za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybností matka predložila potvrdenie pediatričky maloletej, MUDr. Višňovskej zo dňa 26. 09. 2019, ktorá uvádza, že dieťa je dosiaľ dojčené. V uvedenom potvrdení lekárka potvrdila aj skutočnosť, že očkovanie u maloletej bude zahájené po dovŕšení druhého roka života a nie je pravdivá skutočnosť, že otec o odklade očkovania z dôvodu zdravotných problémov nevedel, nakoľko bol o tom informovaný tak osobne matkou, ako i z opakovaných návštev u pediatrov maloletej. Tiež nie je pravdou, že by pred odchodom matky zo spoločnej domácnosti otec trávil so B. viac času ako matka, alebo že by zabezpečoval starostlivosť o B. a Z.. Jedná sa o účelové nepravdivé tvrdenia odporcu. Matka zotrvala na svojom vyjadrení, že po narodení B. jej vôbec nepomáhal a tváril sa, že sa ho to netýka. So B. trávil minimum času a aj to len v prítomnosti matky alebo svojich rodičov. V ďalšom texte vyjadrenia matka zopakovala svoje predošlé vyjadrenia a uvádzala okolnosti týkajúce sa maloletej Z., svojej staršej dcéry, o ktorej právach a povinnostiach však súd v tomto konaní nerozhoduje, preto ich odvolací súd v rámci vyjadrenia matky nepovažuje za potrebné neuvádzať.
10. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa opätovne na predošlé vyjadrenia tak otca, ako aj matky len v stručnosti zopakoval svoj postoj a uviedol, že má za to, že dané uznesenie upravuje styk otca s dieťaťom v súlade s jeho najlepším záujmom v súčasnej situácii.
11. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku - ďalej „CMP“ a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 vety prvej CSP uznesenie okresného súdu v odvolaním dotknutom výroku I. podľa ustanovenia § 388 CSP, v spojení s ustanovením § 360 ods. 1 a § 362 vety poslednej CMP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia a uznesenie prvoinštančného súdu v súvisiacich výrokoch II., III. a vo výroku IV. o trvaní nariadeného neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
12. Podľa ustanovenia § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
13. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa ustanovenia § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
15. Podľa ustanovenia § 362 vety druhej CMP, odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
16. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Vychádzajúc z čl. 5 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej Zákon o rodine), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
18. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
19. Podľa ustanovenia § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
20. Podľa čl. 4 Civilného mimosporového poriadku, súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
21. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu a to jednak ešte pred rozhodnutím súdu vo veci samej v štádiu pred začatím konania a počas konania, ako aj po jeho skončení a to za predpokladu, že takéto opatrenie súdu sa javí ako nevyhnutné, nakoľko existujú konkrétne okolnosti prípadu, ktoré relevantne odôvodňujú jeho nariadenie a poukazujú na naliehavosť a nutnosť dočasne upraviť pomery medzi stranami, respektíve účastníkmi konania. Keďže neodkladné opatrenie nenahrádza meritórne rozhodnutie, ani miera dokazovania nie je postavená na úroveň dokazovania potrebného na rozhodnutie vo veci samej. Za predpokladu zistenia potreby nariadenia neodkladného opatrenia súd spravidla ani nemá dostatočný priestor na to, aby vykonal rozsiahlejšie dokazovanie, čo korešponduje aj s požiadavkou promptnosti a naliehavosti úpravy pomerov účastníkov konania, obzvlášť, pokiaľ ide o konania starostlivosti súdu o maloletých, v ktorých je nosnou zásadou sledovanie predovšetkým prioritného a dominantného záujmu maloletého dieťaťa.
22. Rodičovské práva a povinnosti k maloletej B. T., nar. XX.XX.XXXX doposiaľ upravené súdnym rozhodnutím neboli. Matka maloletej podala dňa 21.06.2019 na príslušný súd návrh na úpravu výkonu rodičovských a práv a povinností a žiadala zverenie dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti, s navrhovanou úpravou styku otca s maloletým dieťaťom a s úpravou vyživovacej povinnosti otca k maloletej. Matka súčasne s návrhom vo veci samej podala aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha úpravy stretávania maloletej s otcom v špecifikovaných dňoch a časoch. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdôvodnila najmä potrebou a naliehavosťou súdnym rozhodnutím, do meritórneho rozhodnutia, upraviť aj dočasne pravidlá styku otca s maloletou, nakoľko sa ako rodičia nedokázali zhodnúť na pravidlách styku otca s dieťaťom. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že od odchodu zo spoločnej domácnosti od 22.02.2019 sa viackrát snažila dohodnúť s otcom na úprave výkonu rodičovských práv a povinností, avšak bez úspechu. V máji 2019 mu zaslala návrh dohody o úprave rodičovských práv a povinností, otec ho však odmietol akceptovať a opakovane sa dožadoval stretávania s maloletou B. bez obmedzení a podľa toho, ako to vyhovuje jemu. Maloletá je v starostlivosti matky, pričom otec sa opakovane a bez akéhokoľvek kľúča svojvoľne dožadoval umožnenia stretávania s maloletou. Otec sa akejkoľvek dohode s matkou vyhýba, napriek tomu viackrát do týždňa kontaktoval matku telefonicky, SMS správami a mailovými
správami, ktorými matke „diktuje“ termíny stretávania podľa jeho vôle. Otec podľa tvrdení matky nehľadel na potreby, nároky ani denný režim maloletého dieťaťa, dieťa nikdy nevrátil matke včas a navyše dieťa sa pravidelne vracalo zo stretnutí s otcom unavené, nakoľko otec nedbal na jej režim. Maloletá postupne začala bývať pri stretnutiach s otcom plačlivá a nevedela sa utíšiť, začala mávať problémy so zaspávaním alebo sa v noci budila s plačom. Otec podľa tvrdenia matky nezohľadňoval ani nízky vek dieťaťa a ani skutočnosť, že maloletá je stále kojená, mimoriadne naviazaná na matku, ako i na staršiu sestru. Pre dieťa je tento stav mimoriadne stresujúci a začalo mávať stavy separačnej úzkosti a bolo tak nevyhnutné pri takomto postoji otca zabezpečiť stabilitu výchovného a rodinného prostredia, istotu, určitý stály režim a pokoj.
23. Odvolací súd preskúmaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie a zohľadňujúc všetky okolnosti doposiaľ vyplývajúce z obsahu spisu, návrhu matky dieťaťa na nariadenie neodkladného opatrenia, dôvodov odvolania otca dieťaťa, pri zohľadnení aj všetkých skutočností vyplývajúcich z vyjadrení oboch rodičov v štádiu odvolacieho konania, ako aj predložených listinných dôkazov, sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa dočasne upravili pomery maloletého dieťaťa do meritórneho rozhodnutia súdu vo veci samej a to ohľadom potreby predbežnej úpravy styku otca s maloletou. S prihliadnutím na aktuálnu situáciu, vzhľadom na absolútne neschopnosť či neochotu oboch rodičov dospieť ku konsenzu a vzájomne prijateľným a aj akceptovateľným dohodám ohľadom dočasnej úpravy styku otca s maloletou, je nanajvýš žiaduce a v záujme zastabilizovania pomerov maloletej, aby súd autoritatívnym rozhodnutím upravil výkon práva otca stretávať sa s maloletou a to stanovením presných pravidiel.
24. V konaniach, upravujúcich práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu, súdu vyplýva zo zákona, no i z početných medzinárodných dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná, povinnosť dôsledne rešpektovať, chrániť a v prvom rade prihliadať na záujmy maloletého dieťaťa. Všetky skutočnosti v danej veci nasvedčujú potrebe a nutnosti okamžite upraviť pomery maloletého dieťaťa, a to v dôsledku nekonštruktívnej komunikácie medzi rodičmi. Pokiaľ rodičia nedokážu vo vzájomnej komunikácii dospieť k spoločnému konsenzu a v záujme svojho dieťaťa rešpektovať vzájomné rodičovské práva, je žiaduce a naliehavé v záujme priaznivého psychického a fyzického vývoja dieťaťa, aby súd práva a povinnosti rodičov k dieťaťu upravil aj dočasne, pokiaľ nebude právoplatné rozhodnutie vo veci samej. V danom prípade tak bol daný zákonný dôvod neodkladným opatrením v súlade s ustanovením § 360 a § 361 CMP dočasne upraviť styk otca s maloletým dieťaťom. Súčasná situácia, kedy v dôsledku okolností na strane tak otca, ako aj matky a v dôsledku zjavne až nátlaku a neprimeraného naliehania otca na matku je zrejmý jej odmietavý postoj k otcovi a neochota dospieť ku kompromisnému riešeniu, nie je v záujme ani dieťaťa, ani rodičov. Vyhrocovanie vzťahov rodičov navzájom a ich konfrontačná komunikácia má vždy nepriaznivý dôsledok na samotné dieťa.
25. Nariadenie neodkladného opatrenia tak bolo plne dôvodné, čo, napokon, nespochybnil ani jeden z rodičov. Otec v odvolaní namietal predovšetkým rozsah súdom upraveného dočasného styku s maloletou a to najmä s poukazom na jej nízky vek a tiež silné citové a emotívne puto ktoré otca s maloletou spája a ktorého ohrozenie otec vníma v nedostatočnosti súdom upravených intervaloch stretávania sa s maloletým dieťaťom.
26. Podľa ustanovenia § 28 ods. 2 Zákona o rodine, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Výkon rodičovských práv a povinností otca k maloletej B. nebol pozastavený, obmedzený ani pozbavený v zmysle ustanovenia § 38 Zákona o rodine, preto pokiaľ sa otec dieťaťa v súčasnej dobe domáha hoci aj dočasnej úpravy styku s maloletým dieťaťom v širšom rozsahu, je jeho návrh legitímny a plne dôvodný. Je možné stotožniť sa s argumentom otca, že je predovšetkým v záujme zabezpečenia úplného a všestranného rozvoja maloletého dieťaťa tak po citovej, rozumovej a emocionálnej stránke a vytvorenia čo najpriaznivejších podmienok pre jeho zdravý vývoj, aby nestrácalo kontakt a stretávalo sa aj s otcom. Odvolací súd nijakým spôsobom nespochybňuje zásadnú, významnú a špecifickú úlohu otca v živote dieťaťa a jeho vplyv na priaznivý vývoj maloletej, rešpektujúc aj jeho právo na budovanie, upevňovanie a udržiavanie citových a rodinných väzieb k dieťaťu. Je nesporne v prvoradom záujme dieťaťa, obzvlášť v tak útlom veku, aby pociťovalo starostlivosť a záujem oboch rodičov a niet momentálne dôvodu vylúčiť otca zo styku s dieťaťom v rozsahu rešpektujúcom vek dieťaťa a jeho potreby vzhľadom na denný režim a odopierať tak otcovi práva i povinnosti, ktoré mu ako rodičovi vo vzťahu k dieťaťu prináležia. Zo strany otca je prezentovaná výrazná snaha a vôľa udržať a naďalej pestovať blízky citový vzťah s dieťaťom a napokon z vyjadrení
aj samotnej matky vyplýva jej vôľa a záujem na tom, aby sa dieťa s otcom stretávalo. Odvolací súd sa domnieva, že vzhľadom na nízky vek dieťaťa obava otca z narušenia vzájomného blízkeho vzťahu s maloletou je opodstatnená. Dieťa je vo veku (dva roky), kedy je vývoj dieťaťa rýchly a mimoriadne intenzívny vo všetkých smeroch. Dieťa si ešte len vytvára stabilnejšie citové väzby na konkrétne osoby, pričom dlhodobejšia neprítomnosť otca v jeho živote a v jeho blízkosti môže viesť k citovému odcudzeniu dieťaťa s otcom, čo nie je žiaduce. Pri rozhodovaní, ktoré sa priamo dotýka pomerov maloletých, je súd povinný a aj oprávnený prihliadať predovšetkým na záujmy maloletého dieťaťa a rozhodnúť v zásade spôsobom, ktorý je vzhľadom na všetky doposiaľ známe okolnosti a skutočnosti pre maloleté dieťa tým najoptimálnejším.
27. Na základe všetkých doposiaľ známych skutočností, správy kolízneho opatrovníka, vyjadrenia oboch rodičov dieťaťa, ako aj s prihliadnutím na svedecké výpovede predložené v odvolacom konaní tak matkou, ako aj otcom, potom odvolací súd dospel k záveru, že za danej situácie je pre maloleté dieťa v tak útlom veku vhodné upraviť styk otca aj v širšom rozsahu, ako upravil súd prvej inštancie v nadväznosti na procesný návrh matky v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak nie až v takom širokom rozsahu, ako sa ho dožaduje otec v odvolacom návrhu. Dieťa je vo veľmi útlom veku, kedy ešte je absolútne nevyhnutné rešpektovať jeho denný zabehnutý režim a ešte vzhľadom na svoj útly vek nie je ani schopné absolvovať dlhodobejšie aktivity alebo program bez toho, aby to zanechalo vplyv na jeho vyvíjajúcej sa psychike. Otcom nesporne dobre mienené intenzívne aktivity a pestrý program, ktorý otec dieťaťu poskytuje a umožňuje, však môže byť pre dieťa takéhoto veku ešte kontraproduktívny, pretože maloleté dieťa vo veku dvoch rokoch ešte nedokáže objektívne plnohodnotne spracovať a vstrebávať všetky mnohostranné, príliš intenzívne a rôznorodé impulzy a podnety, ktoré sa mu z činností a programu s otcom dostávajú a dieťa predimenzované podnetmi, ktoré nedokáže absorbovať, sa môže stať plačlivé, nepokojné, citovo a emotívne nestabilné. Je nutné venovať pozornosť aj správe predloženej matkou v odvolacom konaní a vyhotovenou PhDr. Annou Štetinovou CSc., klinickou psychologičkou zo dňa 06.08.2019. V Klinicko-psychologickom náleze odborníčka skonštatovala diagnózu separačná úzkostná porucha a uviedla, že vzhľadom k priaznivému psychomotorickému vývinu a vytváraniu bezpečnej vzťahovej väzby odporučila dodržiavať pravidelný a stabilný režim dieťaťa (režim jedenia, spánku, hry v približne rovnakom čase) v stabilnom prostredí, v blízkosti matky, nakoľko odlúčenie dieťaťa od matky na dlhší čas môže vážnym spôsobom narúšať rozvoj bezpečnej vzťahovej väzby i ďalších interpersonálnych vzťahov, môže zhoršovať celkový zdravotný stav dieťaťa a byť jednou z príčin úzkostnej poruchy. Závery tohto odporúčania je nutné zohľadniť a treba brať do úvahy aj doterajšie kojenie matkou, ktoré síce otec dieťaťa spochybňuje, avšak pokiaľ nežije v spoločnej domácnosti s matkou a dieťaťom, odvolací súd nemôže nebrať do úvahy tvrdenie matky, že maloletú naďalej kojí (zrejme aj s postupným dokrmovaním pevnou stravou). Odvolací súd s ohľadom na uvedené považuje otcom navrhovaný rozsah úpravy jeho styku s dieťaťom a to každý párny kalendárny týždeň v roku v pondelok, v stredu a v piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v roku v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod., v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 18.00 hod. vzhľadom na vek maloletej, jej denný režim a kojenie zo strany matky ešte za neprimeraný, preto v celom rozsahu nevyhovel otcom navrhovanému rozsahu úpravy času styku s dieťaťom a považoval za primeraný čas strávenia dieťaťa s otcom v rozsahu každú párnu sobotu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., každú párnu nedeľu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. a každú nepárnu stredu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod.. Odvolacím súdom predbežne určený rozsah styku otca s maloletou vytvára predpoklad pre udržanie a upevňovanie aj doterajších väzieb otca s dieťaťom. Je súčasne vhodné zdôrazniť, že nie je možné do budúcna predvídať všetky eventuálne okolnosti ktoré nastanú a môžu mať vplyv na úpravu styku otca s maloletou, aj vzhľadom na konkrétne aktivity maloletej, jej zdravotný stav, preto je žiaduce, aby rodičia hľadali skôr vzájomne ústretové a kompromisné riešenia jednoznačne v záujme svojho dieťaťa. Nič nebráni rodičom, aby si vzájomnou dohodu a konštruktívnou komunikáciou obojstranne výhodnejšie a zohľadňujúc konkrétne okolnosti, ktoré nastanú u maloletej, po dohode upravili stretávanie sa otca s maloletou odchylne, pri zohľadnení rodičovských práv otca a pri rešpektovaní konkrétnych časových možností maloletej a jej práva na plnohodnotný styk aj s rodičom, v ktorého starostlivosti sa aktuálne nenachádza. Pokiaľ však nedôjde k dohode o odchylnej úprave styku otca s dieťaťom, potom nemožno vyčítať matke, že otcovi neumožňuje nad rámec súdom dočasne upraveného styku stretávať sa s maloletou a že matka striktne dodržiava podmienky dočasnej úpravy otca s maloletou v zmysle vykonateľného súdneho rozhodnutia. Matka tak len plní v zmysle zákona to, čo jej bolo vykonateľným súdnym rozhodnutím nariadené a nie je povinná ísť nad rámec dočasného styku, ktorý súd predbežne nariadil. Odlišná úprava je možná len na základe dohody oboch rodičov.
28. Odvolací súd však súčasne považuje za potrebné vo vzťahu k obom rodičom zdôrazniť, že vyhrocovanie ich vzájomného vzťahu a gradovanie napätia medzi nimi nie je v záujme maloletej B.. Preto by bolo nanajvýš žiaduce, aby obaja rodičia vzájomne rešpektovali svoje rodičovské práva a v záujme svojho dieťaťa, na ktorom im obom zjavne veľmi záleží, boli k sebe ústretovejší.
29. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie má len dočasný charakter, preukázanie opodstatnenosti tvrdení účastníkov konania a vysporiadanie sa so všetkými ich argumentmi bude predmetom konania vo veci samej tak, aby súd bol oprávnený skonštatovať, aká úprava pomerov dieťaťa je z hľadiska dlhodobej perspektívy riadnej a všestrannej starostlivosti o maloletú a zabezpečenia a rešpektovania všetkých jej potrieb najoptimálnejšia, aby boli rešpektované a hájené záujmy v prvom rade maloletého dieťaťa a nebol ohrozený jeho všestranný vývoj.
30. V závere svojho rozhodnutia pre úplnosť odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ otec maloletého dieťaťa v odvolaní opakovane poukazoval na to, že matka nebola aktívne vecne legitimovaná na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa, tento odvolací argument nemá oporu v právnej úprave. V konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa sú účastníkmi konania rodičia maloletého dieťaťa a maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom a z toho je zrejmé, že ktorýkoľvek z rodičov má vecnú i procesnú legitimáciu na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v danom konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa, pričom odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v tomto mimosporovom konaní súd môže nariadiť neodkladné opatrenie aj bez osobitného návrhu (§ 360 ods. 1 a § 362 veta posledná CMP).
31. Z uvedených dôvodu preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním dotknutom výroku I. podľa ustanovenia § 388 CSP, v spojení s ustanovením § 360 ods. 1 a § 362 vety poslednej CMP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia a uznesenie prvoinštančného súdu v súvisiacich výrokoch II. a III., v ktorých súd upravil povinnosť matky maloleté dieťa v stanovených dňoch a časoch otcovi odovzdať a oprávnenie i povinnosť otca si v stanovených dňoch a hodinách dieťa prevziať pred bydliskom matky a tam aj dieťa odovzdať a vo výroku IV. o trvaní nariadeného neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).