Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_9C-21-2019.pdf
PDF · 79.93 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/21/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica samosudkyňou Mgr. Katarínou Škrovanovou v právnej veci žalobcov v 1. rade: Ľ. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., J. C. XXXX/XX, v 2. rade: Ľ. P., nar. X.X.XXXX, bytom D., L. D. XXXX/X proti žalovanému: C. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., L. D. XXXX/X o náhradu škody vo výške 400 € takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v prvom a druhom rade sumu 384 € spoločne a nerozdielne, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žaloba v časti zaplatenia sumy 16 € sa zamieta.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom trovy konania v rozsahu 92 %, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.6.2019 proti žalovanému domáhali zaplatenia sumy 400 € titulom náhrady škody a žiadali náhradu trov konania. V žalobe uviedli, že dňa 3.4.2019 vo večerných hodinách bol žalobca v 2. rade pri venčení psa žalobcov napadnutý psom žalovaného. Útok spôsobil na tele psa žalobcov tržnú ranu, ktorá si vyžiadala okamžité ošetrenie veterinárom a následnú intenzívnu veterinárnu starostlivosť v trvaná cca 3 týždne. Udalosť bola nahlásená na mestskej polícii, nakoľko si žalovaný dostatočne nezabezpečil svojho psa a nejednalo sa o prvý prípad, kedy jeho pes napadol iného. Žalobcovia uviedli, že v dôsledku tejto udalosti im vznikla škoda vo výške 400 €, pozostávajúca z úhrad za veterinárnu starostlivosť. Žalobcovia sa pokúšali so žalovaným dohodnúť mimosúdne, no tento si listovú zásielku neprevzal. Do dnešného dňa neprejavil žalovaný žiadnu ľútosť či snahu o ospravedlnenie.
2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril
3. Žalovaný sa na pojednávanie nariadené vo veci napriek riadne doručenému predvolaniu nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Súd preto vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, pokladničnými blokmi vystavenými veterinárom MVDr. G. T., zdravotným záznamom a žiadosťou o náhradu škody spolu s kópiu obálky a zistil tento skutkový stav veci:
5. Výsluchom žalobcov bolo zistené, že v prípade žalobkyne v 1. rade a žalobcu v 2. sa jedná o dcéru a otca. Psa, o ktorého v tomto prípade ide, si kúpili spolu pred 8 rokmi, v čase, keď žalobkyňa v 1. rade bývala v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Jedná sa o kríženca s bradáčom. O psa sa starajú žalobcovia spoločne, venčia ho obaja. K veterinárovi chodí zväčša žalobca v 2. rade, preto je ako majiteľ
u veterinára zapísaný on, v evidencii mesta je zasa ako vlastníčka zapísaná žalobkyňa v 2. rade. Dňa 3.4.2019 pri venčení psa žalobcom v 2. rade zaútočil na nich pes žalovaného - pitbul. Žalobca v 2. rade videl žalovaného so psom v diaľke, išli oproti sebe, žalovaný viedol psa na vôdzke. Náhubok pes žalovaného na sebe nemal. Žalobca v 2. rade takisto viedol psa na vôdzke. Žalovaný prešiel so psom na druhú stranu cesty. Krátko po tom, ako sa žalobca v 2. rade a žalovaný minuli, začul žalobca v 2. rade štekot, otočil sa a videl psa žalovaného pri nich. Pes žalovaného sa zahryzol do psa žalobcov. Žalovaný sa snažil svojho psa od psa žalobcov odtrhnúť, márne. Pes žalovaného pustil psa žalobcov až po tom, ako na neho neďaleko pracujúci robotníci vyliali vedro s vodou. Žalovaný vysvetľoval, že sa mu jeho pes vyšmykol z rúk. Po útoku odišiel žalobca so psom ihneď k veterinárovi, kde bol pes žalobcov ošetrený a následne bol v zdravotnej starostlivosti veterinára asi 3 týždne. Náklady spojené s ošetrovaním psa dokladujú priloženými pokladničnými blokmi, jeden im chýba. Žalobcovia zhodne uviedli, že pes žalovaného bol postrachom všetkých „psíčkarov“. Nejednalo sa z jeho strany o prvý útok. Napadol pred tým už dvoch psov, z toho jedného zahrdúsil. Jeden z týchto prípadov bol dokonca medializovaný. Žalovaný mal psa z útulku. Mal ho odhadom asi rok. Podľa žalobcov starostlivosť o neho nebola dostatočná, pes žalovaného bol často doma. Napokon psa žalovanému odňali.
6. Pokladničnými blokmi vystavenými veterinárom MVDr. G. T. boli zdokladované platby v dňoch 3.4.2019, 7.4.2019, 11.4.2019, 13.4.2019 a 18.4.2019, z toho dňa 3.4.2019 sa jednalo okrem iného o platby za chirurgický zákrok a narkózu. Ide o platby v celkovej výške 384 €.
7. Zdravotným záznamom zo dňa 4.4.2019 mal súd preukázané, že dňa 3.4.2019 prišiel žalobca v 2. rade s dohryzeným psom po napadnutí druhým psom na ošetrenie k zverolekárovi, kde mu museli byť v narkóze vyčistené a zošité rany na viacerých etážach a nasadené lieky.
8. Listom označeným ako Žiadosť o náhradu škody mal súd preukázané, že žalobca v 2. rade listom vyzýval žalovaného na náhradu škody vo výške 400 € s upozornením, že v opačnom prípade bude vec riešená mimosúdne. Kópiou obálky bolo preukázané, že žalovaný si list neprevzal v odbernej lehote.
9. Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
10. Podľa § 420 ods. 1, 3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
11. Podľa § 441 OZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
12. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
13. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že žaloba je dôvodná len sčasti. V danom prípade sú naplnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktorými sú protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie. Avšak nebola preukázaná výška škody v plnom rozsahu tak, ako je požadovaná v žalobe.
14. Protiprávnym konaním v danom prípade bolo konanie žalovaného, ktorý tým, že porušil všeobecnú zákonom stanovenú povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na majetku. Žalovaný napriek tomu, že jeho pes v minulosti už dvakrát napadol cudzieho psa, pričom v jednom prípade dokonca psa zahrdúsil, neurobil potrebné opatrenia vedúce k tomu, aby sa obdobné správanie jeho psa už neopakovalo. Pes žalovaného pri venčení nemal náhubok a napriek tomu, že bol vedený na vôdzke, nebol žalovaný schopný ho na vôdzke udržať a zabrániť tak ďalšiemu útoku. Žalovaný mal urobiť také opatrenia, ktoré by zabránili vytrhnutiu sa jeho psa z jeho rúk a útoku na psa žalobcov, príp. nemal chodiť venčiť svojho psa tam, kde bol predpoklad stretu iných psov. Z týchto dôvodov mal súd za preukázané protiprávne konanie žalovaného, pričom žalobca v 2. rade žiadne povinnosti pri venčení svojho psa neporušil, preto do úvahy neprichádzali úvahy o príp. spoluzavinení.
15. Skutočnosť, že dňa 3.4.2019 prišlo ku škode na majetku žalobcov, teda vznik škody, bol jednoznačne preukázaný zdravotným záznamom, pokladničnými blokmi preukazujúcimi absolvované ošetrenia, ako aj výpoveďou samotných žalobcov.
16. Je nepochybné, že škodlivý následok, teda zranenie psa žalobcov s následnou potrebou neodkladnej veterinárnej starostlivosti nastal v dôsledku jeho fyzického napadnutia psom žalovaného, pričom k útoku psa žalovaného zasa prišlo v dôsledku nedostatočného zabezpečenia si útočného psa zo strany žalovaného. Pokiaľ by si žalovaný psa dostatočne zabezpečil, k napadnutiu psa žalobcov, jeho zraneniam a následne povinnosti uhradiť platby za ošetrenie zraneného psa by neprišlo. Súd preto nemá žiadne pochybnosti o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody.
17. Pokiaľ ide o zavinenie, toto zákon predpokladá. Žalovaný sa môže zodpovednosti za škodu zbaviť len vtedy, ak preukáže, že škodu nezavinil. Žalovaný sa však k žalobe ani k vykonaným dôkazom nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil.
18. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú žalobcom.
19. Pokiaľ ide o výšku náhrady škody, žalobcovia sa domáhali náhrady škody vo výške 400 €, avšak pokladničnými dokladmi preukázali úhrady za zdravotnú starostlivosť u veterinára len vo výške 384 €. Súd preto žalobcom priznal nárok na náhradu škody vo výške 384 € a vo zvyšku žalobu zamietol.
20. Súd po procesnej stránke posudzoval žalobcov ako nerozlučných spoločníkov, pričom toto ich procesné postavenie vyvodzoval z podielového spoluvlastníctva psa, k zraneniu ktorého prišlo. Škoda sa týkala predmetu spoluvlastníctva.
21. O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcovia boli úspešní v časti zodpovedajúcej 96 %, žalovaný bol potom úspešný v časti 4 %. V konaní boli úspešnejší žalobcovia, pričom čistý úspech žalobcov predstavuje 92 %, preto súd priznal žalobcom náhradu trov konania v tomto rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.