Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-1256-2015.pdf
PDF · 104.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/1256/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Dašou Štefánikovou v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpený SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, proti žalovaným: 1/ INNOUI, s.r.o., Karpatské nám. 10, 831 06 Bratislava, IČO: 46 307 516, 2/ Z. H., nar. XX.XX.XXXX, K. XXXX/XX, XXX XX A., 3/ P. G., nar. XX.XX.XXXX, W. XXXX/XX, XXX XX A., žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Oľga Rosulegová, s.r.o. Hrabový chodník 4, Bratislava, o zaplatenie 33.729,23 eur s príslušenstvom a odmenou zo zmenky, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade z a m i e t a.
II. Žalovaní v 2. rade a 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 33 729,23 Eur s úrokom 6% ročne zo sumy 33 729,23 Eur od 28.10.2015 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 112,43 Eur, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaní v 2. rade a 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu.
IV. Žalovaný v 1. rade nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.11.2015 sa žalobca domáhal, aby žalovaní spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi zmenkovú sumu 33.729,23 eur so 6 % ročným úrokom z tejto sumy od 28.10.2015 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 112,43 eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Delta Security, s.r.o. ako právny predchodca žalovaného v 1. rade vystavila v prospech žalobcu ( v tom čase spoločnosť Sberbank Slovensko, a.s.) dňa 14.03.2014 vlastnú zmenku, ktorou sa zaviazala zaplatiť sumu 35.000 eur. Za zaplatenie zmenky sa zaručili žalovaní v 2. a 3. rade. Zmenku ani jeden zo žalovaných neuhradil.
2. Žalovaní v 2. a 3. rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa XX.XX.XXXX uviedli, že dňa XX.XX.XXXX spoločnosť Delta Security, s.r.o. ako žiadateľ podala žalobcovi na základe jeho ponuky žiadosť o poskytnutie financovania č. K ktorú žalobca schválil, čím sa žiadosť stala zmluvou o financovaní a žalobca poskytol spoločnosti kontokorent vo výške 35.000 eur. Vlastníkom účtu, na ktorý boli finančné prostriedky poukázané bola spoločnosť, ktorá bola žiadateľom. Dňa XX.XX.XXXX bola medzi žalobcom a spoločnosťou Delta Security, s.r.o. ako vystaviteľom a žalovanými v 2. rade a 3. rade ako avalistami uzavretá zmluva oprávňujúca na vyplňovacie právo k blankozmenke k zmluve o financovaní. V ten istý deň vystavila spoločnosť zmenku, na ktorej ako zmeneční ručitelia figurujú žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade. Všetky dokumenty vyhotovoval samotný žalobca, pričom žalovaní v 2. a 3. rade
ich podľa inštrukcií zamestnanca žalobcu v dobrej viere parafovali. Štatutárnym orgánom spoločnosti v tom čase bol Mgr. N. K.. Žalovaní v 2. a 3. rade boli v tom čase spoločníkmi. Žalovaní uviedli, že tieto skutočnosti žalobca vedel a zároveň poukázali na princíp materiálnej publicity obchodného registra. Keďže uvedené dokumenty nepodpísala osoba oprávnená konať v mene spoločnosti, zmluva o financovaní, zmluva oprávňujúca na vyplňovacie právo k blankozmenke a zmenka sú absolútne neplatné. Tiež uviedli, že im nie je zrejmé, na základe čoho žalobca vyplnil splatnosť zmenky na deň XX.XX.XXXX, nakoľko tento dátum nevyplýva ani zo zmluvy o financovaní ani zo zmluvy oprávňujúcej k vyplneniu blankozmenky. Splatnosť bola dohodnutá tak, že finančné prostriedky bola spoločnosť povinná vrátiť najneskôr do 12 mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy, t.j. do XX.XX.XXXX. Žalovaní zdôraznili, že jedným z dôvodov absolútnej neplatnosti je aj skutočnosť, že právny úkon urobí osoba, ktorá naň nemá spôsobilosť, teda osoba, ktorá ho zo zákona vykonať nemôže, a ktorá nemohla v mene právnickej osoby takýto úkon urobiť. Tiež mali za to, že zo zmenky nie je možné určiť, či záväzkový vzťah súvisí, resp. nesúvisí s podnikateľskou činnosťou. Na samotné zmenkové vzťahy je preto možné aplikovať podporne len Občiansky zákonník, a nie Obchodný zákonník. Vzhľadom na neaplikovateľnosť Obchodného zákonníka na právne vzťahy vyplývajúce zo samotnej zmenky, nie je potom možné hovoriť ani o relatívnej neplatnosti v zmenkovoprávnych vzťahoch v zmysle § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaní v 2. a 3. rade žiadali na základe uvedeného, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
3. Žalobca v stanovisku zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že na základe generálnej plnej moci zo dňa XX.XX.XXXX spoločnosť Delta Security, s.r.o. splnomocnila Z. H. na všetky právne úkony v jej mene. Erik H. teda nevystupoval pri jednotlivých úkonoch ako spoločník spoločnosti Delta Security, s.r.o., ale ako splnomocnenec na základe generálnej moci. Platnosť takto dojednaného právneho úkonu nemôže pritom spochybniť ani skutočnosť, že na mieste pre podpis vystaviteľa a na mieste pre podpis úverového dlžníka je súčasne so splnomocnencom podpísaný aj P. G.. Kauzálny a zmenkový záväzok spoločnosti Delta Security, s.r.o. preto riadne vznikol, a to na základe platných právnych úkonov. Ako dôkaz predložil generálnu plnú moc zo dňa XX.XX.XXXX. V súvislosti s údajom splatnosti na zmenke uviedol, že v súlade s čl. 3 zmluvy o vyplňovacom práve bol žalobca po splatnosti úveru oprávnený vyplniť zmenku, a to najskôr v deň, kedy splatnosť úverovej pohľadávky nastala. Údaj o zročnosti zmenky pritom musel zodpovedať dátumu uplatnenia vyplňovacieho práva. Dátumom splatnosti zmenky preto mohol byť každý nasledujúci deň odo dňa splatnosti úverovej pohľadávky.
4. Žalovaní v 2. a 3. rade vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedli, že žalobca priložil generálnu plnú moc účelovo až po námietkach žalovaných, pričom nie je zrejmé, že generálna plná moc bola žalovaným v 2. rade predložená žalobcovi práve na tento účel. Žalovaný v 2. rade nemal vedomosť o tom, že by plnú moc predložil žalobcovi práve so žiadosťou o poskytnutie financovania, zmluvou a zmenkou. Z dokumentov nevyplýva, že by mal žalovaný v 2. rade konať na základe generálnej plnej moci. Žiadosť, zmluva a zmenka boli vyhotovené dňa XX.XX.XXXX. Pravosť podpisu na generálnej plnej moci zo dňa XX.XX.XXXX bola osvedčená dňa XX.XX.XXXX a žalobcom predložená generálna plná moc, ktorej overenie kópie listín je datované dňa XX.XX.XXXX. Žalobca vyhotovil žiadosť, z ktorej sa po schválení žalobcom stala zmluva o financovaní tak, že žiadateľom síce bola spoločnosť, avšak k jej parafovaniu pokynoval a vyzval žalovaných v 2. a 3. rade, ktorí neboli oprávnení k takémuto úkonu. Osobou oprávnenou konať za spoločnosť v tom čase bol iba konateľ Mgr. N. K.. Generálna plná moc predložená žalobcom nič nemení na tom, že žiadosť parafovali dvaja spoločníci tak, ako ju vyhotovil samotný žalobca, v ktorej aj výslovne uviedol toto ich postavenie. Ostatná argumentácia je zhodná s argumentáciou uvedenou už vo vyjadrení k žalobe zo dňa XX.XX.XXXX
5. Na prejednanie veci súd nariadil celkovo 4 pojednávania. Na pojednávaní uskutočnenom dňa XX.XX.XXXX strany zotrvali na svojich doterajších tvrdeniach. Žalobca v súvislosti so vznikom zmluvy o financovaní uviedol, že v zmysle čl. 10.1 žiadosti, zmluva nadobudne platnosť a účinnosť schválením žiadosti zo strany banky. Následne žalobca doložil sumár čerpania úverového rámca a uviedol, ž dlžníkovi bol úverový rámec povolený na účte č.ú. XXXXXXXXXX a peňažné prostriedky mohol z neho čerpať. V podaní zo dňa XX.XX.XXXX žalobca uviedol prehľad jednotlivých položiek sumáru čerpania úverového rámca. Uvedené vyjadrenie bolo doručené aj protistrane. Na pojednávaní uskutočnenom dňa XX.XX.XXXX súd vyslovil predbežné právne posúdenie veci, pričom na žiadosť právnej zástupkyne žalovaných v 2. a 3. rade súd pojednávanie odročil s tým, že k predbežnému právnemu názoru zaujmú žalovaní písomné stanovisko v lehote 14 dní. Následne žalovaní v 2. a 3. rade podali vyjadrenie, v ktorom opätovne poukázali nato, že osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti bol iba konateľ. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX žalobca zotrval na tom, že zmluvu podpísal a zmenku vystavil
splnomocniteľ, v mene ktorého konal spoločník, ktorému bola udelená plná moc. Žalovaní v 2. a 3. rade nad rámec písomných vyjadrení uviedli, že žalobca nezdokladoval reálne čerpanie úverového limitu zo strany žalovaného v 1. rade. Tabuľku predloženú žalobcom nepovažovali za preukázanie čerpania úverového limitu, keďže ide len o excelovskú tabuľku.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, a to prvopisom zmenky, žiadosťou o poskytnutie financovania č. K zo dňa XX.XX.XXXX, zmluvou oprávňujúcou na vyplňovacie právo k blankozmenke zo dňa XX.XX.XXXX, generálnou plnou mocou zo dňa XX.XX.XXXX, sumárom čerpania úverového limitu, obchodnými podmienkami Sberbank Slovensko, a.s. a potvrdením Prima banka, a.s. zo dňa XX.XX.XXXX a výpisom z obchodného registra spoločnosti Delta Security, s.r.o..
7. Zo žiadosti o poskytnutie financovania č. K zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žiadateľom je spoločnosť Delta Security, s.r.o. konajúca v mene Z. H., spoločník a Andrej Weissmann, spoločník. Žiadosť podpísali Z. H. a P. G., pričom v mieste určenom na podpis je uvedené ich meno a slovo „žiadateľ“.
8. Zo zmluvy oprávňujúcej na vyplňovacie právo k blankozmenke zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že na strane vystaviteľa zmenky je uvedená spoločnosť Delta Security, s.r.o. a pri podpise je uvedené meno žalovaného v 2. rade a žalovaného v 3. rade s uvedením „vystaviteľ zmenky“. Zároveň sú žalovaní v 2. rade a 3. rade podpísaní aj ako avalisti.
9. Z prvopisu zmenky, ktorá bola vystavená v A. dňa XX.XX.XXXX v prospech právneho predchodcu žalobcu na sumu 35.000 eur, splatnej dňa XX.XX.XXXX, súd zistil, že ako vystaviteľ zmenky je uvedená spoločnosť Delta Security, s.r.o. a pod názvom spoločnosti sú uvedené mená Z. H., spoločník a Andrej Weissmann, spoločník. Zároveň žalovaní v 2. rade a 3. rade zmenku podpísali aj ako avalisti.
10. Z generálnej plnej moci zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že spoločnosť Delta Security, s.r.o. splnomocnila Z. H. na všetky právne úkony v mene splnomocniteľa.
11. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti Delta Security, s.r.o. vyplýva, že konateľom spoločnosti dňa XX.XX.XXXX bol Mgr. N. K..
12. V konaní nebolo sporné, že zmenka, ktorej plnenia sa žalobca domáha v tomto konaní, mala zabezpečovaciu funkciu k zmluve o kontokorentnom úvere, ktorá vznikla chválením žiadosti o poskytnutie financovania.
13. V prvom rade treba uviesť, že žalovaný v 3. rade bez akejkoľvek pochybnosti nebol oprávnený konať v mene právneho predchodcu žalovaného v 1. rade, čo v konaní nebolo ani sporné. Spornou bola skutočnosť udelenia generálnej plnej moci zo strany spoločnosti Delta Security, s.r.o. žalovanému v 2. rade. Skutočnosť, že žalovaný v 2. rade bol právnym predchodcom žalovaného v 1. rade splnomocnení na všetky právne úkony súd nepovažoval za spornú. Rozhodujúce však bolo určiť, či žalovaný v 2. rade konal na základe takto udelenej plnej moci aj vo vzťahu k právnym úkonom, ktorých neplatnosti sa žalovaní v 2. a 3. rade dovolávajú, t.j. žiadosti o poskytnutie financovania, zmluvy oprávňujúcej na vyplnenie blankozmenky, ako aj samotnej zmenky.
14. Pri konaní v mene splnomocniteľa musí byť z prejavu vôle zrejmé, že splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa. Z podpisu musí byť zrejmé, že ide o vzťah zastupovania. Súd má za to, že v danom prípade nemohol konať spoločník a podpísať sa ako spoločník, ale mal sa podpísať ako splnomocnený zástupca spoločnosti. Ak splnomocnenec robí na základe plnomocenstva právne úkony za splnomocniteľa v jeho mene, potom už z právneho úkonu musí byť zrejmé, že ho za neho uzavrel jeho splnomocnenec.
15. Zo žiadosti o poskytnutie financovania vyplýva, že žiadateľmi majú byť žalovaní v 2. a 3. rade za spoločnosť Delta Security, s.r.o. konajúci v jej mene ako spoločníci, pričom žiadosť podpísali ako žiadatelia. Z uvedeného podľa názoru súdu nevyplýva, že žalovaný v 2. konal ako zástupca právneho predchodcu žalovaného v 1. rade, keďže je označený svojím postavením ako spoločník.
16. Podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.
17. Z uvedeného vyplýva, že ako niekto prekročí oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo koná bez plnej moci, právny úkon sa nestáva neplatným, ale nezaväzuje osobu, v mene ktorej mal byť právny úkon uskutočnený. Citované ustanovenie však upravuje aj ratihabíciu právneho úkonu. Ak z ústneho prejavu vôle alebo z konkludentného konania zastúpenej osoby možno odvodiť súhlas so zmluvou uzavretou bez udelenia plnomocenstva, nevyžaduje sa zachovanie písomnej formy dodatočného schválenia. V tejto súvislsoti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33 Cdo 26/2007: “Pro dodatečné schválení právních úkonů ve smyslu § 33 odst. 2 obč. zák. přitom není stanovena zvláštní forma. To znamená, že ke schválení právního úkonu může dojít písemně nebo ústně a že se může stát výslovně nebo jiným způsobem nevzbuzujícím pochybnosti o tom, co chtěl účastník projevit. Uvedené platí i ve vztahu k právním úkonům, jež pro svoji platnost vyžadují písemnou formu. Jestliže zmocnitel dodatečně bez zbytečného odkladu schválí jednání osoby, která nebyla vybavena plnou mocí (ratihabice), je právními účinky takového jednání vázán. Dodatečné schválení tudíž znamená, že vznikají stejné právní účinky, jako kdyby právní úkon byl již původně učiněn zmocněncem oprávněným jednat na základě plné moci.”
18. Súd poukazuje na to, že samotní žalovaní v 2. a 3. rade vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedli, že vlastníkom účtu, na ktorý boli finančné prostriedky poukázané bola spoločnosť Delta Security, s.r.o.. Táto skutočnosť vyplýva aj z potvrdenia Prima banky, a.s. zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré potvrdzuje, že majiteľom účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX je spoločnosť INNOUI, s.r.o. (predtým Delta Security, s.r.o.), pričom ku dňu XX.XX.XXXX bol klientovi poskytnutý kontokorentný úver. Z prehľadu čerpania úverového rámca vyplýva, že na tomto účte v období od poskytnutia kontokorentného úveru, t.j. od XX.XX.XXXX, kedy bol na účte povolený úverový rámec 35.000 eur, až do XX.XX.XXXX prebiehali debetné a kreditné transakcie, ktoré predstavovali jednotlivé sumy čerpania úveru a sumy, ktorými bol úver splácaný. Treba uviesť, že žalovaný v 1. rade ako majiteľ účtu, na ktorom bol povolený úverový rámec, žiadnym spôsobom nespochybnil skutočnosti tvrdené žalobcom ohľadom povolenia kontokorentného úveru na danom účte a jeho čerpania majiteľom účtu, ktorým mal byť žalovaný v 1. rade. Z uvedeného vyplýva, že hoci žiadosť o poskytnutie financovania nebola podpísaná osobami, ktoré boli oprávnené konať v mene právneho predchodcu žalovaného v 1. rade, keďže vo vzťahu k žalovanému v 2. rade v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru súdu nemožno hovoriť ani o konaní na základe generálnej plnej moci, následným správaním žalovaného v 1. rade, resp. jeho právneho predchodcu, ktorý čerpal úverový limit poskytnutý na základe tejto žiadosti, došlo k schváleniu tohto právneho úkonu a teda aj k vzniku zmluvy o úvere.
19. Pokiaľ ide o zmluvu oprávňujúcu na vyplňovacie právo k blankozmenke v tejto je ako vystaviteľ označená spoločnosť Delta Security, s.r.o. a pri podpisovej doložke tejto spoločnosti je uvedené meno žalovaného v 2. rade a 3. rade s dodatkom „vystaviteľ zmenky“. Ako už bolo vyššie uvedené, žalovaný v 3. rade nemal udelené oprávnenie konať v mene spoločnosti Delta Security, s.r.o. a pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade s odkazom na rovnakú argumentáciu ako pri posúdení jeho konania pri podaní žiadosti o poskytnutie financovania súd uvádza, že z právneho úkonu nevyplýva, že by medzi spoločnosťou Delta Security, s.r.o. a žalovaným v 2. rade malo ísť v tomto prípade o vzťah zastúpenia. Zmluva oprávňujúca na vyplňovacie právo k blankozmenke tak žalovaného v 1. rade nezaväzuje v zmysle § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nespôsobuje to však jej neplatnosť, ak sa mylne domnievali žalovaní v 2. a 3. rade. Súd považuje za potrebné dodať, že túto zmluvu žalovaní v 2. a 3. rade podpísali tiež v postavení avalistov.
20. Čo sa týka námietky neplatnosti zmenky, súd poukazuje na čl. III § 3 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. Zákona zmenkového a šekového (ďalej len ZZŠ), podľa ktorého neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené tak, že niekto podpíše meno zastúpenej osoby. Zmocnenec musí podpísať svoje vlastné meno a pripojiť údaj, za koho podpisuje. V danom prípade nejde o neplatný zmenkový prejav. Uvedené ustanovenie by sa aplikovalo v prípade, ak sa splnomocnenec podpíše menom splnomocniteľa, t.j. napodobňuje alebo falšuje podpis splnomocniteľa.
21. Z prvopisu zmenky vyplýva, že ako vystaviteľ zmenky je označená spoločnosť Delta Security, s.r.o. s uvedením osôb Z. H., spoločník a P. G., spoločník. Za vystaviteľa teda zmenku podpísali žalovaní v 2. a 3. rade. Ako avalisti sú podpísaní tiež žalovaní v 2. a 3. rade. V zmysle čl. III § 3 ods. 1 ZZŠ k úkonom súvisiacich so zmenkou je možné nechať sa zastúpiť. Splnomocnenie nemusí byť vyznačené priamo na zmenkovej listine. Splnomocnenec sa však musí podpísať tak, že uvedie za koho podpisuje, t.j. vyznačí meno splnomocniteľa a sám sa podpíše. Z podpisu však musí byť zrejmé, že ide o vzťah zastupovania. V danom prípade je však pri mene osôb podpisujúcich zmenku v mene vystaviteľa uvedené ich postavenie „spoločník“, z ktorého nevyplýva že konajú ako splnomocnení zástupcovia spoločnosti (resp. žalovaný v 2. rade), ale ako spoločníci, ktorí z titulu svojho postavenia nemajú oprávnenie spoločnosť zaväzovať.
22. Podľa čl. I § 8 ZZŠ kto sa podpíše na zmenku ako zástupca osoby, za ktorú nie je oprávnený konať, je sám zmenečne zaviazaný, a ak zaplatí, má tie isté práva, aké by mala osoba, za ktorú podľa svojich údajov konal. To platí aj o zástupcovi, ktorý prekročil medze svojho oprávnenia.
23. V danom prípade zmenku v mene právneho predchodcu žalovaného v 1. rade podpísali osoby, ktoré z titulu svojho postavenia neboli oprávnení v jej mene konať a zároveň žalovaný v 2. rade pri podpise tejto zmenky nekonal na základe generálnej plnej moci, keďže táto skutočnosť z jeho podpisu nevyplýva. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia tak platí, že žalovaní v 2. a 3. rade sú zaviazaní ako vystavitelia zmenky, ide o ich vlastný zmenkový zäväzok, ktorý nespôsobuje neplatnosť zmenky. Zároveň zmenku podpísali aj ako avalisti. Súd teda argumentáciu žalovaných, že by zmenka mala byť neplatnou, neakceptoval. Zmenka sa neplatnou nestala, iba osobu žalovaného v 1. rade nezaväzuje.
24. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné ešte dodať, že názor žalovaných v 2. a 3. rade, že jedným z dôvodov absolútnej neplatnosti má byť skutočnosť, že právny úkon urobí osoba, ktorá naň nemá spôsobilosť, teda osoba, ktorá ho zo zákona vykonať nemôže, nie je správny. O absolútne neplatný právny úkon by šlo len v prípade, ak ho urobí ten, kto nemá spôsobilosť na právne úkony alebo osoba konajúca v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou (§ 38 Občianskeho zákonníka), nie však osoba, ktorá nie je na tento právny úkon oprávnená, či už zo zákona alebo v dôsledku nedostatku plnomocenstva. Skutočnosť, že takáto osoba nemá oprávnenie konať nemožno stotožňovať s nespôsobilosťou na právne úkony.
25. Pokiaľ ide o námietku žalovaných, že nie je zrejmé, na základe čoho žalobca vyplnil splatnosť zmenky dňa XX.XX.XXXX, súd poukazuje na znenie čl. 3 zmluvy o vyplňovacom práve k blankozmenke.
26. Podľa čl. 3 ods. 3.2 zmluvy banka je oprávnená vyplniť blankozmenku v týchto prípadoch: 3.2.1. Zabezpečená pohľadávka nie je splatená v celej výška a/alebo v lehote splatnosti podľa Zmluvy o financovaní, 3.2.2 Zabezpečená pohľadávka nie je splatená v celej výške v lehote určenej vo vyhlásení predčasnej splatnosti podľa Zmluvy o financovaní, alebo v lehote vyplývajúcej z ustanovení Zmluvy o financovaní o predčasnej splatnosti zabezpečenej pohľadávky, 3.2.3 Na klienta bolo začaté konkurzné konanie, reštrukturalizačné konanie alebo vstúpil do likvidácie. Najskorším dňom, kedy Banke vznikne oprávnenie vyplniť blankozmenku, je deň, v ktorom nastane jedna zo skutočností uvedených v čl. 3 ods. 1.2 tejto zmluvy.
27. Podľa čl. 3 ods. 3.3. bod 3.3.2 zmluvy banka je oprávnená vyplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch, ktorými súd údaj splatnosti zmenky, ktorým bude dátum uplatnenia vyplňovacieho práva podľa tejto zmluvy.
28. Žalovaní v 2. a 3. rade uviedli, že konečný termín splatnosti úveru bol XX.XX.XXXX, čo vyplýva aj zo žiadosti o poskytnutie financovania. V zmysle vyššie uvedených ustanovení zmluvy oprávňujúcej na vyplnenie blankozmenky ako dátum splatnosti mohol byť vyplnení každý nasledujúci deň po konečnej splatnosti úveru, keďže najskorším dňom na vyplnenie zmenky bol deň XX.XX.XXXX. Splatnosť zmenky bola vyplnená na deň XX.XX.XXXX, t.j. v súlade s vyplňovacím oprávnením.
29. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalovaní v 1. rade nie je zo zmenky zaviazaný, preto vo vzťahu k nemu súd žalobu zamietol. Pokiaľ ide o žalovaných v 2. a 3. rade, ich obranu, že predmetné právne úkony sú neplatné, súd nepovažoval za dôvodnú. Súd mal za to, že žalovaní v 2. a 3. rade sú zmenkovo zaviazaní a to nielen z titulu ich postavenia ako avalistov, ale aj preto, že sú
zaviazaní aj ako vystaviteľ zmenky. Platnosť zmenkového ručiteľa vzniká na základe jeho právneho úkonu (podpisu) zmenky „per aval“, pričom táto skutočnosť nebola nijakým spôsobom zo strany avalistov spochybnená.
30. O nároku na náhradu trov konania rozhodoval súd podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade, preto voči žalovanému v 2. a 3. rade má nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade bol žalobca neúspešný, avšak žalovanému v 1. rade žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že mu nárok na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku.