Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/23/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobkyne: E. F., nar. X.XX.XXXX, bytom F., N. XXXX/XX, proti žalovanému: E. J., nar. XX.X.XXXX, bytom L., F. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Dašou Taschovou, advokátkou so sídlom v Prievidzi, M. Hodžu 14/1, o návrhu na povolenie obnovy konania, takto

rozhodol:

I. Žalobu na obnovu konania zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu 100% trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu elektronickou poštou dňa 28.8.2018, doplnenou písomným podaním, doručeným súdu dňa 30.8.2018 sa žalobkyňa domáhala, aby súd povolil obnovu konania, ktoré sa viedlo na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. . Uviedla, že Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. -372 z 7.5.2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. -390 z 31.5.2017, právoplatným 13.9.2017 a vykonateľným 19.9.2017 bola žalobkyňa v dôsledku nezákonného a protiústavného postupu okresného súdu zaviazaná zaplatiť žalovanému sumu 13.267,06 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 29.5.2019 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu na obnovu odôvodnila žalobkyňa tým, že nahliadnutím do spisu dňa 1.6.2018 prostredníctvom jej splnomocneného zástupcu Mgr. Ing. R. L. bolo zistené, že konanie a rozhodnutie vo veci samej bolo výsledkom porušenia jej práva na spravodlivé súdne konanie, že v konaní bola neprípustne diskriminovaná zneužitím jej právnej nevedomosti, nebola riadne poúčaná okresným súdom o jej procesných právach a teda sa iba „prizerala“ tomu, čo sa vo veci dialo. Do rozhodného času bola zastúpená advokátom, avšak aktivitami jej manžela bola bez jej súhlasu ukončená spolupráca s týmto advokátom. Zásielky doručované súdom preberal jej manžel, majúci iný záujem na veci a nesplnomocnený žalobkyňou na preberanie zásielok. Po ukončení zatupovania advokátom nebola okresným súdom riadne poučená o jej procesných právach. Nebola zákonnou sudkyňou vyzvaná, že sa môže vyjadriť k jej osobe v primeranej lehote (7 dní), že ju môže namietať, vzniesť proti nej námietky zaujatosti. Žalobkyňa má za to, že konanie ako celok bolo nespravodlivé. Popravde žalobkyňa nebola ani oboznámená so žalobou, boli jej posúvané iba nejaké papiere k podpisu a o ukončení veci. O rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sa dozvedela až od súdneho exekútora JUDr. Vladimíra Poláka (sp.zn. 209EX 54/18-2), ktorý ju zastrašoval a nútil k nemožnému plneniu na základe rozsudku okresného súdu, na ktorom si po dohode s „oprávneným“ a jeho advokátkou obstarali podľa názoru žalobkyne podvodným spôsobom vyznačenie doložky právoplatnosti a vykonateľnosti, hoci vedeli a museli vedieť, že žalobkyňa podala proti rozsudku odvolanie, žalovaný sa k odvolaniu vyjadril a toto vyjadrenie nebolo žalobkyni doručené. V súlade s rozhodovacou praxou ESĽP vo veci M. proti Slovensku z 13.1.2015 a rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR sa podáva, že toto konanie bolo nespravodlivé, bolo porušené jej právo rovnosti a právo na kontradiktórne súdne konanie , čo žalobkyni zjavne znemožnilo

dosiahnutie priaznivejšieho výsledku v spore, do ktorého neoprávnene zasahoval manžel žalobkyne, takže si žalobkyňa pripadala ako „nesvojprávna“, teda nemohla sa pri plnom vedomí zúčastňovať na znaleckom dokazovaní, majúc za to, že vo veci mal byť vykonaný tretí znalecký posudok znaleckým , keďže aj cena (škoda) bola dvomi znalcami ustálená značne rozdielne a v druhom prípade nereálne a neskutočne vysoko. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo žalobkyni doručené do vlastných rúk až po neetických útokoch exekútora voči nej a to dňa 5.3.2018, teda neskôr ako exekútor uviedol do omylu exekučný súd v Banskej Bystrici a ten mu v omyle vydal predčasne poverenie na vykonanie exekúcie dňa 16.2.2018 pod sp.zn. .

2. Súd doručil žalobu žalovanému. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že ani jeden z dôvodov uvedených žalobkyňou v jej žalobe nie je dôvodom na obnovu konania v zmysle ustanovenia . Žalobkyňa neuviedla a nepreukázala ani jeden zákonný dôvod prípustnosti žaloby na obnovu konania. Žalovaný má za to, že žalobkyňa sa do situácie „nevedomosti“ dostala svojim konaním, resp. nekonaním. Ako sama potvrdzuje vo svojom návrhu podpisovala „podsúvané nejaké papiere“. Z uvedeného nie je zrejmé o aké konkrétne „papiere“ išlo, ale je zrejmé, že vedela že takýto spor sa na okresnom súde vedie a preto mala k uvedenému pristupovať zodpovedne a zaujímať sa o priebeh konania. Pokiaľ podľa vyjadrenia žalobkyne došlo k vadne vyznačenej doložke právoplatnosti, uvedené nie je predmetom skúmania konania o obnove konania, nakoľko nejde o skutočnosti, rozhodnutia lebo dôkazy, ktoré nemohli byť použité v pôvodnom konaní a nie sú spôsobilé privodiť pre žalobkyňu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Uvedené skutočnosti nemajú vplyv na rozhodnutie súdu o merite veci. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na konanie svojho manžela, ktorý nekonal v súlade s jej záujmami ide o samostatný právny vzťah a netýka sa ani pôvodného konania a už vôbec nie žalovaného. Tvrdenie žalovanej, že nebola poučená o svojich právach sa tiež javí ako zavádzajúce a to práve z dôvodu, že v pôvodnom konaní bola zastúpená advokátom, ktorý ju bezpochybne o jej právach poučil. Po ukončení plnomocenstva advokátovi - nie je žalovanému známe akým spôsobom bolo zastupovanie advokátom ukončené - boli predvolania na pojednávania doručované priamo žalobkyni, ktorá svoju neúčasť na pojednávania pravidelne ospravedlňovala teda zabezpečovala si lekárske potvrdenia a vedome sa ich nezúčastňovala o čom svedčia opakované ospravedlnenia neúčasti žalobkyne na pojednávaniach vo veci. Je tiež zavádzajúce tvrdenie žalobkyne, že „nevedela o žalobe“ , keď sama vypovedala na pojednávaní v tejto veci a sama podpísala odvolanie voči prvostupňovému rozsudku. Za svoje konanie, že podpisovala „podsunuté papiere“ však musí niesť zodpovednosť nie žalovaný ale sama žalovaná. V prípade ak je žalobkyňa názoru, že mal byť vykonaný tretí znalecký posudok, mala ho navrhnúť v prvostupňovom konaní, príp. uvedené navrhnúť v odvolacom konaní. Uvedené však nie je dôvodom na obnovu konania. Okresný súd, krajský súd aj žalobca považovali skutkový stav za dostatočne zistený, keď vo veci boli vykonané tri znalecké posudky a nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania žalobkyňa ani nenavrhla, dokonca v odvolaní označila aj vykonané znalecké dokazovanie za „zbytočné“. Vykonanie tohto dôkazu však navrhnúť mohla aj v pôvodnom konaní, avšak neurobila tak. Žalobkyňa neoznačila žiadne dôkazy, ktoré nemohli byť vykonané v pôvodnom konaní, ani neuviedla žiadnu skutočnosť na ktorú by sa neprihliadalo v pôvodnom konaní a bola by spôsobilá privodiť pre žalobkyňu priaznivejšie rozhodnutie. Žalovaný navrhol žalobu na obnovu konania zamietnuť dôvodu jej zjavnej nedôvodnosti v zmysle ustanovenia , prípadne zamietnuť zmysle ustanovenia .

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Strany sa a pojednávaní nezúčastnili. Žalobkyňa mal predvolanie riadne doručené, svoju neprítomnosť neospravedlnia. Neprítomnosť žalovaného ospravedlnila jeho právna zástupkyňa, ktorá bola prítomná na pojednávaní.

4. Právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní navrhla žalobu na obnovu konania zamietnuť podľa . Ďalej uviedla, že má za to, že žaloba na obnovu konania bola podaná oneskorene, keďže žalobkyňa uvádza, že o rozsudku Krajského súdu sa dozvedela od exekútora v marci 2018 a jej právny zástupca bol nahliadať do spisu až 1.6.2018.

5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie týmito listinami: spis Okresného súdu Prievidza sp.zn. , doručenka č.l. 12, upovedomenie o začatí exekúcie č.l. 13.

6. Podľa (ďalej aj ) proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

7. Podľa žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

8. Podľa žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.

9. Podľa žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.

10. Podľa rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.

11. Podľa ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu konania povolí alebo zamietne.

12. Súd v prvom rade posudzoval, či je žaloba na obnovu podaná včas. Zákon v ustanovení § 403 stanovuje objektívnu lehotu troch rokov na podanie žaloby, ktorá plynie od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a v rámci nej plynie strane trojmesačná subjektívna lehota, a to od okamihu, kedy sa strana mohla dozvedieť o dôvode obnovy alebo odkedy ho mohla uplatniť.

13. Návrh na obnovu konania podala žalobkyňa, ktorá bola v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. v postavení žalovanej. Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. -372 z 7.5.2015, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. -390 z 31.5.2017, právoplatným 13.9.2017 bola žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 13.267,06 EUR s príslušenstvom a nahradiť trovy konania.

14. Súd považoval žalobu na obnovu za podanú včas. Žaloba bola doručená súdu dňa 28.8.2018. Napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13.9.2017. Žalobkyňa tvrdí, že sa o dôvodoch obnovy dozvedela od svojho splnomocneného zástupcu až dňa 1.6.2018, keď tento nahliadol do spisu. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje úradný záznam nachádzajúci sa v súdnom spise .

15. Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu. Žalobu na obnovu konania možno podať len z dôvodov taxatívne vymedzených v ustanovení . Dôvody na obnovu konania je žalobca povinný tvrdiť, súd je nimi pri rozhodovaní o povolení obnovy viazaný a v zásade ich nemôže sám rozširovať. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že dôvody návrhu na obnovu konania opiera o ustanovenia a .

16. Podľa sú dôvodom obnovy konania skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy, ktoré musia kumulatívne spĺňať tieto predpoklady: a) existovali už v čase pôvodného rozhodnutia (t.j. v období do vyhlásenia pôvodného rozsudku), b) strana, ktorá navrhuje obnovu ich bez svojej viny nemohla použiť, c) týkajú sa strán a predmetu pôvodného konania a d) sú spôsobilé privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Vina strany sporu sa posudzuje

z procesného hľadiska. Strana ich môže v obnovenom konaní použiť preto, že o nich predtým z objektívnych príčin, bez svojej viny nevedela. Dôvodom na obnovu konania môžu byť aj nové rozhodnutia, ktoré v čase pôvodného konania neexistovali. Sú to rozhodnutia o prejudiciálnej otázke, ktorú si súd v pôvodnom konaní posúdil inak. Všetky uvedené skutočnosti, dôkazy či rozhodnutia musia byť zároveň spôsobilé privodiť účastníkovi v obnovenom konaní priaznivejšie rozhodnutie.

17. Podľa je ďalej dôvodom obnovy konania možnosť vykonať dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní účastník poznal, navrhol, no z objektívnych príčin ich nebolo možné vykonať.

18. Žalobkyňa vytýka súdu prvej inštancie, konajúcemu v pôvodnom konaní, viaceré procesné pochybenia, na základe ktorých mala byť podľa svojho tvrdenia ukrátená na svojich procesných právach. Obnova konania ako mimoriadny opravný prostriedok neslúži na odstránenie takýchto procesných pochybení. Úlohou konania o povolení obnovy nie je skúmať správnosť napadnutého rozhodnutia ani konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Procesné pochybenia súdu možno po právoplatnosti rozsudku krajského súdu napadnúť dovolaním, ktoré však žalobkyňa nepodala. Súd napokon poukazuje aj na to, že žalobkyňa v predchádzajúcom konaní podala proti rozsudku súdu prvej inštancie riadne a včas odvolanie, tam však na tieto ňou tvrdené pochybenia súdu prvej inštancie vôbec nepoukazovala.

19. Súd teda pri rozhodovaní o tom, či obnovu konania povolí nemohol skúmať či v pôvodnom konaní boli pochybenia súdu, resp. vady konania, na základe ktorých boli porušené procesné práva žalovanej. Súd sa mohol zaoberať len tým, či sú splnené podmienky obnovy podľa a a či teda žalobkyňa poukazuje na skutočnosti a rozhodnutia o ktorých objektívne nemohla mať v čase pôvodného konania vedomosť alebo či navrhuje vykonať dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohla použiť v pôvodnom konaní alebo ich v pôvodnom konaní nebolo objektívne možné vykonať.

20. Žalobkyňa v žalobe na obnovu navrhuje, aby v obnovenom konaní bolo pre potrebu objektivizácie skutkového stavu dokazovanie zopakované pribratím znaleckého ústavu do konania (keďže škoda bola predchádzajúcimi dvoma znalcami určená značne rozdielne) s tým, aby bolo žalobkyni umožnené vyjadriť sa k osobe znalca a zadať relevantné otázky k zisťovaniu znalcom.

21. Súd konštatuje, že znalecké dokazovanie znaleckým bolo možné vykonať aj v pôvodnom konaní. Aj právna úprava, ktorá bola účinná v čase pôvodného konania do vyhlásenie rozsudku prvej inštancie poznala takýto dôkaz a nezakazovala ho vykonať. Znalecké v uvedenej znaleckej oblasti (odbor stavebníctvo, odvetvie poruchy stavieb) existovali v Slovenskej republike aj v čase pôvodného konania a neexistoval objektívny, dôvod, nezávislý od vôle žalobkyne, ktorý by bránil žalobkyni tento dôkaz navrhnúť. Uvedený navrhovaný dôkaz teda bolo možné požiť v pôvodnom konaní a podľa názoru súdu nie sú preto splnené podmienky na povolenie obnovy podľa ustanovenia a . Z uvedených dôvodov súd žalobu na obnovu konania zamietol.

22. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

24. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

25. Keďže žalovaný mal v konaní plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne.

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.