Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_pre_zmeškanie_36C-27-2018.pdf
PDF · 79.9 KB
Case nature
Area
Subarea
36C/27/2018
Rozsudok pre zmeškanie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom Južné nábrežie 13, 042 19 Košice, IČO: 44 518 684, proti žalovaným: X. H. O., C.. X.X.XXXX, S. XXX XX I. XXX, X. B. D., C.. XX.XX.XXXX, S. I. I. XXX, D.. Č.. M. Š. Č.. XXX, o zaplatenie 1.538,63 EUR s prísl.
rozhodol:
I. Žalovaní 1. a 2. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.538,63 EUR a 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.538,63 EUR od 29.10.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca podanou žalobou sa domáhal uloženia povinnosti žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 1.538,63 EUR a 5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.538,63 EUR od 29.10.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu bezdôvodného obohatenia.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovanej 1. bol prenechaný do nájmu byt č. XX, na ulici O. Č.. X A. I. v roku 2015 na dobu určitú do 31.10.2015 v zmysle uzatvorenej zmluvy o nájme bytu č. C. zo dňa 20.5.2015. Predmetný byt užívali žalovaní 1. a 2. a to aj po skončení nájomného vzťahu v období od 1.1.2016 do 15.11.2016. Uviedol, že žalobca je na základe zmluvy o výkone správy č. XXXX/XXXX správcom bytu č. XX na P. O. X A. I., a žalovaní 1. a 2. predmetný byt užívali v žalovanom období bez právneho titulu. Uviedol, že žalovanú istinu predstavuje nedoplatok za užívanie bytu za kalendárne mesiace XX X. XX/XXXX, XX X. XX/ XXXX spolu vo výške 272,36 EUR a nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2016 do 15.11.2016 vo výške 1.266,27 EUR. Nedoplatok bol žalovaným oznámený dňa 28.9.2017. Na zaplatenie nedoplatku boli žalovaní vyzvaní v doručenom vyúčtovaní za rok 2016 a dlžnú sumu vyúčtovania mali uhradiť v lehote 30 dní od doručenia. S poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka žalobca dôvodil, že žalovaní boli povinní uhradiť dlh deň nasledujúci po uplynutí 30 dňovej lehoty od doručení vyúčtovania; dlh žalovaní nesplnili a preto s nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu za kalendárne mesiace január až marec a máj až november 2016 v sume 272,34 EUR a za poskytnutie plnení s užívaním predmetného bytu za obdobie od 1.1.2016 do 15.1.2016 vzniklo omeškanie odo dňa 29.10.2017, t. j. márnym uplynutí 30 dňovej lehoty od doručenia oznámenia vyúčtovania, pričom položka „nájomné“ je súčasťou vyúčtovania.
3. Na preukázanie svojho nároku žalobca spolu so žalobou doručil zmluvu o nájme sociálneho bytu C. uzavretú medzi vlastníkom a prenajímateľom - Mesto Košice a nájomkyňou - žalovanou 1., predmetom ktorej bolo prenechanie zo strany prenajímateľa nájomcovi bytu č. XX na ulici O. Č.. X A. I. pozostávajúceho z X izby, kuchyne a príslušenstva na dobu určitú od 6.5.2015 do 31.10.2015. Žalobca
tiež doručil mesačný zálohový predpis platieb za užívanie bytu platný od 1.1.2016, z ktorého vyplýva výška základného nájomného v sume 28,67 EUR. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1.1.2016 do 15.11.2016 a ktoré bolo žalovanej 1. doručené dňa 28.9.2017 vyplýva dlh vo výške 1.266,27 EUR a ktorý dlh boli žalovaní 1. a 2. povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne do 30 dní odo dňa prevzatia vyúčtovania. Predmetný byt bol žalobcovi odovzdaný dňom 15.11.2016. Zo zmluvy o výkone správy majetku Mesta Košice č. 1336/2008 uzavretej medzi vlastníkom - Mestom Košice a správcom - žalobcom vyplýva, že žalobca prebral do správy nehnuteľný majetok vlastníka, okrem iného byty a nebytové priestory vo vlastníctve Mesta Košice v tzv. hybridných bytových domoch s príslušnými pozemkami a z článku VI. bod. 1 vyplýva právo žalobcu ako správcu vykonávať samostatne vo vlastnom mene a na svoj účet výber nájomného v bytoch a vymáhať pohľadávky vzniknuté z tohto nájomného po 1.12.2008 v mene a na účet vlastníka vrátane súdneho a exekučného konania. Z prílohy č. IV. k zmluve vyplýva, že do správy žalobcu ako správcu bol zverený aj bytový dom nachádzajúci sa na O. X A. I..
4. Žalobca použil nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe, návrhy na vykonanie dokazovania vyššie citovanými dôkazmi.
5. Žalovaní 1. a 2. sa k žalobe písomne nevyjadrili; žaloba bola žalovanej 1. doručená dňa 23.3.2019 a žalovanému 2. dňa 6.2.2019.
6. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania .
7. Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanoví osobitný právny predpis.
8. Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka, úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí spolu s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanoví inak.
9. Podľa § 700 ods. 1 Občianskeho zákonníka, byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti.
10. Podľa § 700 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím času.
11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor na iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
12. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením s právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
13. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
14. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
15. Podľa § 458 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
16. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ). Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám (§ 454 OZ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. l OZ) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 OZ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 OZ).
17. V prejednávanej veci ide o prípad plnenia bez právneho dôvodu, ktoré je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založenou na tom, že medzi zúčastnenými osobami od počiatku chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnenie. Dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie, obsahom ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Majetkovú hodnotu v uvedenom zmysle získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil, pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu.
18. O plnenie bez právneho dôvodu ide tiež v prípade užívania bytu bez nájomnej zmluvy. Výšku tohto prospechu vyjadruje peňažná čiastka, ktorú by obvykle bolo nevyhnutné vynaložiť v danom mieste a čase za porovnateľné užívanie bytu, spravidla formou nájmu a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy.
19. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
20. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
22. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
23. Podľa § 559 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
24. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
25. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možností vydania rozsudku pre zmeškanie, b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
26. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
27. Podľa § 137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
28. Na pojednávaní konanom dňa 15.10.2019 podal žalobca návrh na rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie.
29. Súd skonštatoval, že sú splnené podmienky rozhodnúť spor podľa § 274 CSP, majúc zato, že súd riadne a včas (§ 178 ods. 2 CSP) predvolal žalovaných na pojednávanie (§ 100 CSP), pričom predvolanie obsahovalo poučenie, že ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie, súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie; žalovaní 1. a 2. sa nedostavili na pojednávanie v určený čas; žalovaní 1. a 2. neospravedlnili svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
30. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd o žalobe žalobcu podľa § 137 písm. a) CSP, na návrh žalobcu, rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 CSP.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
32. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. V spore bol žalobca úspešný v celom rozsahu a má tak nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 písm. b) CSP).
Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie (§ 277 ods. 2 CSP). Návrh podľa odsekov podľa ods. 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí (§ 277 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).