Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42C/54/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD. v právnom spore žalobcu: L. H., W.. X. X. XXXX, F. M. W. XX, XXX XX V., proti žalovanému: U. L., W.. X.X.XXXX, F. H. H.Z., J. X, XXX XX V., o zaplatenie 295,- EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 215,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 135,- EUR od 2.4.2019 do zaplatenia s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 20,- EUR od 1.1.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 20,- EUR od 1.2.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 20,- EUR od 1.3.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 20,- EUR od 1.4.2016 do zaplatenia to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 10.9.2018 domáhala zaplatenia sumy 295,- EUR s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 295,- EUR od 30.11.2015 do zaplatenia. Uviedla, že dňa 30.11.2015 ju žalovaný požiadal, aby mu zaplatila 45,55 EUR a 33,52 EUR a že jej požičané peniaze vráti v mesačných splátkach po 20,- EUR mesačne, s čím súhlasila. Za žalovaného ako kamarátka trinásť rokov platila účty. Dňa 18.9.2017 ho doporučenou poštou vyzvala na vrátenie dlžoby, na čo však nijak nereagoval a od 30.6.2017 sa robí, že ju nepozná. Žalovaného žiadala, aby jej vrátil dlžobu 80,- EUR a ostatné mu odpustí, avšak keďže jej žalovaný dlh dodnes nevrátil, spočítala mu všetky jeho dlžoby vo výške 309,81 EUR. Žalobou žiada o zaplatenie sumy 295,- EUR s príslušenstvom.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.4.2019 uviedol, že nevidí dôvod na zaplatenie žalovanej sumy z dôvodu, že v rokoch 2002 až 2015 užíval ubytovňu v rekreačnej oblasti Alpinka s ochranou majetku Mestských Lesov spolu so psom. Žalobkyňu poznal ako turistku, ktorá narúšala objekt Mestských Lesov kŕmením strážneho psa. Náhrady za kŕmenie psa vykonávala žalobkyňa dobrovoľne a bez nátlaku. Po zavŕšení dôchodkového veku sa žalovaný umiestnil v Domove dôchodcov na Garbiarskej č. 4 v Košiciach. Pri poslednom stretnutí so žalobkyňou sa rozišli so slovami, že si nie sú nič dlžní. V roku 2019 uhynul spomínaný pes na starobu. Žiadosť žalobkyne považuje za prekvapujúcu.

3. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 3.5.2019 uviedla, že nie je pravda, že na poslednom stretnutí uviedli, že si nič nedlžia, keďže po poslednom stretnutí, keď sa žalobkyňa žalovaného opýtala kedy jej vráti peniaze vulgárne jej vynadal, že jej peniaze nikdy nevráti (1.9.2017). Uviedla, že pes Azi bol v očkovacom preukazu vedený na meno majiteľa, ktorým je žalovaný, nebol to služobný pes. V

očkovacom preukaze sa nachádzajú zápisy o očkovaní s jej podpisom, za očkovanie a ďalšie náklady za psa uhrádzala ona. Zároveň uviedla, že náhradu za kŕmenie dvoch psov v žalobe nežiada. Uhrádzala náklady na očkovanie, žalovaný jej dával k dispozícii očkovací preukaz od psa, čo dokazuje sms-ka zo dňa 24.6.2015, preto očkovanie každoročne zaplatila a zabezpečovala ona. Prílohou podania je žalobkyňou uvádzaný opis sms správ zaslaných žalovaným, pričom z sms správy z 24.6.2015 vyplýva skutočnosť, že žalovaný jej nechal na stole očkovací preukaz pre psa.

4. Žalobkyňa na výzvu súdu v podaní zo dňa 27.9.2019 špecifikovala petit žaloby uviedla, že žiada zaplatenie 195,- EUR s príslušenstvom. O platbách, pôžičkách medzi ňou a žalovaným vedia známi na Alpinke, kde žalovaný dlhé roky býval na ubytovni Mestských Lesov, ako aj farár Y.. R. L. s manželkou a I. N., jej sused.

5. Na pojednávaní dňa 15.10.2019 žalobkyňa uviedla, že aj napriek tomu, že v zmysle výpočtu súm, ktoré žiada od žalovaného zaplatiť je výška dlžoby v sume 309,81 EUR ona si napriek tomu uplatňuje v žalobe len 295,- EUR, ktorá je rovnaká ako jej starobný dôchodok. Počas pojednávania žalovaný uviedol, že nepopiera, že podpísal uznanie dlhu. Žalovaný netvrdil, nepreukázal zaplatenie žalovaného dlhu. Na pojednávaní došlo medzi stranami sporu k zhode, že medzi nimi došlo k uzatvoreniu ústnej dohody podľa ktorej žalobkyňa zabezpečovala očkovanie psa a záležitosti súvisiace so psom, liekmi. Zároveň však žalovaný trval na tom, že búdu pre psa považoval za dar, žalobkyňa budú sama dobrovoľne doniesla, nežiadal ju o to. Súhlasil, že mal žalobkyni vrátiť peniaze za hodinky kupované v Lidli a kupované spodné prádlo.

6. Súd oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, výpoveďami strán sporu zistil tento skutkový stav:

7. Zo žaloby súd zistil, že žalobkyňa požičala žalovanému sumu 80,- EUR na úhradu nedoplatkov. Zároveň za žalovaného platila ostatné výdavky, spolu vo výške 309,81 EUR. Žalobou žiadala vrátiť sumu 295,- EUR s príslušenstvom. Prílohou žaloby a podania žalobkyne z je i rukou písaný opis sms správ zaslaných žalovaným, pričom z sms správy z 16.3.2017, v ktorej žalovaný požiadal o kúpu spodného prádla, peniaze mal zaplatiť žalobkyni neskôr.

8. Z listinného dôkazu s názvom Uznanie dlhu súd zistil, že žalovaný dňa 30.11.2015 uznal dlh vo výške 80,- EUR, ktorý spočíva v zaplatení dlhu Zdravotnej poisťovni v sume 45,55 EUR a nedoplatku voči Daňovému úradu v sume 34,02 EUR. Zároveň v uznaní dlhu žalovaný uviedol, že sumu 80 EUR zaplatí žalobkyni v mesačných splátkach vo výške 20,- EUR mesačne z práce na Alpinke. Na pojednávaní dňa 8.11.2019 žalovaný uviedol, že podpis na uznaní dlhu je jeho.

9. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 30.11.2015 vyplýva, že platiteľom sumy 45,55 EUR je žalobkyňa. Z poštového poukazu adresovanému Daňovému úradu v Košiciach vyplýva, že žalovaný zaplatil sumu 33,52 EUR.

10. Z platobného výmeru Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach, kliniky infekčných chorôb vyplýva, že dňa 15.10.2009 žalobkyňa zaplatila sumu 11,25 EUR. Z platobného výmeru Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach, kliniky infekčných chorôb vyplýva, že dňa 29.9.2009 žalobkyňa zaplatila sumu 22,43 EUR. Obe platobné výmery sú podpísané žalobkyňou, jej podpis je pri mene majiteľa psa. Z pokladničných dokladov (čl. 7 spisu) vyplýva, že v Univerzitnej lekárni UVLF v Košiciach boli zakúpené tablety pre psa, a to dňa 23.3.2016 došlo k úhrade sumy 23,52 EUR, dňa 26.6.2016 došlo k úhrade sumy 2,55 EUR, dňa 16.9.2016 došlo k úhrade sumy 2,25 EUR, dňa 20.2.2017 došlo k úhrade sumy 2,25 EUR.

11. Z listu žalobkyne adresovaného žalovanému zo dňa 17.9.2017 vyplýva, že žalobkyňa vyzvala žalovaného k úhrade dlžoby z roku 2015. V zmysle uvedeného listu dňa 24.8.2017 žalobkyňa napísala sms žalovanému, aby jej dlžobu vrátil do konca augusta 2017, čo sa však nestalo. Preto ho dňa 1.9.2017 vyhľadala na Alpinke, požiadala o zaplatenie dlžoby, na to jej žalovaný mal vulgárne vynadať. Z uvedeného listinného dôkazu vyplýva, že ide o opakovanú žiadosť žalobkyne o úhradu dlhu zaplateného za žalovaného Daňovému úradu a Zdravotnej poisťovni. Z listu vyplýva skutočnosť, že žalobkyňa dávala psa každý rok psa zaočkovať proti besnote, odčerviť, kúpila mu obojok a v roku 2015 mu dala urobiť novú búdu aby nemrzol. K listu je pripojený podací lístok, z ktorého však nevyplýva, že sa viaže k doručeniu

predmetného listu. Z listu žalobkyne žalovanému zo dňa 12.3.2019 vyplýva, že žalovanému oznámila, že podala žalobu na súd a dala mu poslednú šancu dlžnú sumu vrátiť.

12. Z výpisu časti platieb-položky, ktoré uhradila žalobkyňa za žalovaného (č.l. 9 spisu) vyplýva, že odo dňa 20.1.2007 do dňa 16.3.2017 uhradila za žalovaného jednotlivé položky, ktoré súhrnne tvoria sumu 309,81 EUR. Ide o nasledujúce položky: suma 22,43 EUR dňa 29.9.2009 za očkovanie u veterinára, suma 11,25 EUR dňa 15.10.2009 za očkovanie psa, suma 15,- EUR dňa 17.10.2013 pokiaľ ide o čipovanie psa u veterinára, ďalej suma 45,55 EUR dňa 30.11.2015 Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Ďalej si žalobkyňa uplatnila sumu 34,02 EUR za zaplatenie nedoplatku Daňovému úradu dňa 30.11.2015, sumu 16,- EUR za očkovanie psa dňa 31.10.2015, sumu 80,- EUR zaplatenú v novembri 2015 za novú búdu pre psa. Sumu 9,99 EUR dňa 19.12.2015 v zmysle bločku za pánske hodinky kupované v Lidli. Sumu 23,52 EUR dňa 23.3.2016 za očkovanie psa proti parazitom, sumu 2,55 EUR dňa 26.6.2016 za tablety na odčervenie psa, sumu 2,25 EUR dňa 16.9.2016 za tablety na odčervenie psa, sumu 16,- EUR dňa 22.10.2016 za očkovanie psa u veterinára, sumu 2,25 EUR dňa 20.2.2017 za tablety na odčervenie psa u veterinára, sumu 21,- EUR v marci 2017 za kúpu obojku proti kliešťom pre psa, sumu 2,- EUR v auguste 2017 za tablety na odčervenie psa, ako aj kúpu spodného prádla vo výške 6,- EUR dňa 16.3.2017. Uvedené položky súčtom tvoria sumu 309,81 EUR. Žalobkyňa pri prehľade platieb-položiek, ktoré platila za žalovaného uvádza aj úhradu sumy 9.900,-Sk, ktorú však nezapočítala do sumy 309,81 EUR. Predmetom sporu v zmysle petitu a podľa vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní je suma 295 EUR (ako suma rovnajúca sa dôchodku žalobkyne).

13. Súd poznamenáva, že žalobkyňa doložila do spisu viacero listinných dôkazov, ktoré s prejednávanou vecou nesúvisia.

14. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

Podľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa , pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa , príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

Podľa , príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť príkazníkovi vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok nedostavil.

Podľa , príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.

Podľa , ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa , ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa a , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa a , ak nejde o odvrátenie hroziacej škody, musí ten, kto chce obstarať záležitosť iného, upovedomiť ho o tom a vyčkať na jeho súhlas. Ak tak neurobí a ak ide o záležitosť v prospech iného, má konateľ bez príkazu nárok na náhradu nákladov, ktorými sa ten, v ktorého záujme konal, v čase skončenia konania obohatil.

15. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd ustálil, že medzi stranami došlo k uzatvoreniu zmiešanej zmluvy (zmluvy o pôžičke a zmluvy príkaznej zo dňa 30.11.2015), ako aj k uzatvoreniu príkaznej zmluvy. Pokiaľ ide o vznik zmluvy o pôžičke, dňa 30.11.2015 žalovaný požiadal žalobkyňu o úhradu dlhu voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni (ďalej VZP) a Daňovému úradu (ďalej DÚ), preto došlo dňa 30.11.2015 k uzatvoreniu ústnej zmluvy, a to zmluvy o pôžičke na sumu 80,- EUR na úhradu nedoplatku voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni vo výške 45,55 EUR a Daňovému úradu vo výške 33,52 EUR a zároveň došlo k uzatvoreniu príkaznej zmluvy na obstaranie zaplatenia uvedeného dlhu, keďže žalobkyňa je uvedená aj ako platiteľ dlhu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa žalovanému predmet pôžičky reálne poskytla, keďže v rovnaký deň došlo k zaplateniu dlhu dňa 30.11.2015 (úhrada 30.11.2015 vyplýva z príjmového pokladničného dokladu VZP, túto úhradu ako platiteľ realizovala žalobkyňa a poštového poukazu DÚ). Následne došlo medzi stranami k podpísaniu uznania dlhu, ktorý vznikol požičaním peňazí a úhradou dlhu. Súd vyhodnotil uznanie dlhu ako platný právny úkon, z ktorého vyplýva existencia dlhu, jeho výška, dôvod uznania a prísľub zaplatenia. Nedošlo k uznaniu premlčaného dlhu. Súd je názoru, že došlo k uznaniu splatného dlhu, v uznaní dlhu zo dňa 30.11.2015 bol dohodnutý čas plnenia, a to splátkami po 20,- EUR mesačne, nasledujúcimi po dni uznania dlhu. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že uznanie dlhu podpísal. Keďže bolo preukázané, že došlo k požičaniu finančných prostriedkov vo výške 80,- EUR, ktoré žalovaný nevrátil, dokonca aj k uznaniu dlhu žalovaným, súd žalovaného zaviazal k úhrade predmetnej sumy 80,- EUR, a to v mesačných splátkach vo výške 20,- EUR od mesiaca nasledujúceho po uznaní dlhu tak, že žalovaný bol povinný každú splátku vo výške 20,- EUR zaplatiť do konca mesiace, preto sa prvého dňa nasledujúceho mesiaca dostal do omeškania s jednotlivými splátkami.

16. Zároveň počas pojednávania strany uviedli, že mali dohodu, teda uzatvorili ústnu príkaznú zmluvu, ktorej predmetom bolo zariaďovanie záležitostí týkajúcich sa starostlivosti o psa žalovaného (očkovanie, tablety na odčervenie, obojok proti kliešťom), ako aj príkaznú zmluvu, týkajúcu sa kúpy treniek a hodiniek v Lidli. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nepopiera, že so žalobkyňou mali takú dohodu, avšak poukazuje na to, že keď odchádzal do domova dôchodcov, tak sa rozprávali so žalobkyňou a povedali si, že si nie sú navzájom nič dlžní, iba žalobkyňa chcela od neho vrátiť hodinky. Súd uvádza, že vychádzal zo zhodných tvrdení strán o existencii dohody o zabezpečení záležitostí týkajúcich sa očkovania, kupovania liekov pre psa a obojkov proti kliešťom, treniek a hodiniek, ktorú posúdil ako uzatvorenie príkaznej zmluvy. Existenciu uvedenej dohody strán sporu podporuje listinný dôkaz, očkovací preukaz, ktorým bolo preukázané, že pes Azi patril žalovanému ako vlastníkovi a na jednotlivých úkonoch u veterinára bola prítomná žalobkyňa, o čom svedčí jej podpis v očkovacom preukaze a zároveň podpisy platobných výmerov(čl. 6 spisu). V zmysle sms správy žalobca žalovanej umožnil nakladať s očkovacím preukazom, žiadal kúpu spodného prádla, čo tiež podporujú zhodné tvrdenia strán sporu o existencii dohody. Žalobkyňa uviedla, že za žalovaného roky platila veci, ktoré boli pre žalovaného, na pojednávaní žalovaný uviedol, že to nepopiera. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že na základe dohody došlo žalovanou ku kúpe spomenutých položiek, zaplateniu výdavkov, preto súd zaviazal žalovaného na úhradu týchto položiek. Súd len konštatuje, že na pojednávaní došlo k zhodnému tvrdeniu strán sporu ohľadne všetkých položiek uvádzaných žalobkyňou, okrem búdy pre psa. Súd vychádzal zo zhodného tvrdenia strán.

17. Keďže je povinnosťou príkazcu (žalovaného) nahradiť príkazníkovi (žalobkyni) potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu vo výške 135,- EUR (výpočet: 295 EUR ako žalovaná suma

- 80,- EUR ako uznanie dlhu - 80,- EUR ako sporná búda), preto súd zaviazal žalovaného k úhrade nákladov v zmysle položiek uvedených v čl. 9 spisu, týkajúcich sa uvedenej starostlivosti o psa, hodiniek a treniek, t.j. vo výške 135,- EUR a k náhrade sumy 80,- EUR ako vrátenia pôžičky, ktorú sumu žalovaný uznal dňa 30.11.2015.

18. Z uvedeného vyplýva, že spolu súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 80,- EUR (uznanie dlhu) a sumu 135 EUR (náklady na psa okrem búdy), čo predstavuje sumu 215,- EUR (135 EUR + 80 EUR). Len pre lepšie objasnenie, sumu 215,- EUR dostaneme aj výpočtom sumy 295,- EUR - 80,- EUR za nepriznaný nárok, týkajúci sa búdy pre psa.

19. Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 9.900,- Sk dňa 20.1.2007 v zmysle výpočtu položiek platených žalobkyňou za žalovaného (čl. 9), tak táto suma nie je započítaná do sumy 309,81 EUR, z ktorej žalobkyňa žiada zaplatiť sumu 295,- EUR. Keďže táto suma netvorí predmet konania, súd sa ňou nezaoberal.

20. Uznaný dlh nebol premlčaný. Pokiaľ ide o ostatné žalované položky, ktoré žalobkyňa žiadala od žalovaného zaplatiť, v konaní nebola vznesená námietka premlčania, súd sa nezaoberal premlčaním práva a priznal aj premlčaný nárok.

21. Pokiaľ ide o spornú búdu pre psa v hodnote 80,- EUR zhotovenú v novembri 2015, v tejto časti súd žalobu zamietol. Súd ustálil, že táto suma je žalobkyňou požadovaná v rámci predmetu sporu, t.j. zaplatenia sumy 295,- EUR s príslušenstvom. Zaplatenie tejto sumy je medzi stranami sporné. Žalovaný uviedol, že búdu považoval za dar, čo popierala žalobkyňa, ktorá uviedla, že žalovaný ju požiadal o vybavenie tejto záležitosti zaplatenia sumy 80,- EUR, keďže žalobkyňa uvádzala, že túto sumu zaplatila na základe ústnej dohody so žalovaným, v ktorej sa dohodli o tom, že žalobkyňa zabezpečí vyhotovenie búdy pre psa z dôvodu, že žalovaný odchádza z ubytovne na Alpinke a umiestňuje sa do zariadenia pre seniorov, teda do domova dôchodcov. Súd právne posúdil, že keďže žalobkyňa tvrdí uzatvorenie ústnej príkaznej zmluvy, ktorej existenciu popiera žalovaný, nárok žalobkyne je v tejto časti nepreukázaný, žalovaný uvedenú dohodu popiera. Žalobkyňa neuniesla bremeno dôkazu, že pokiaľ ide o búdu pre psa, že došlo k uzatvoreniu príkaznej zmluvy medzi stranami sporu. Žalovaný uviedol, že žalobkyňa bez jeho súhlasu takúto búdu zaobstarala a nie je povinný platiť za túto vec, ktorú ona dobrovoľne plnila bez požiadania. Považoval búdu pre psa za dar, ktorý žalobkyňa psovi žalobcu doniesla. Keďže žalobkyňa búdu pre psa za dar nepovažovala, súd ustálil, že medzi stranami sporu nemohlo dôjsť k uzatvoreniu darovacej zmluvy. Súd sa zaoberal posúdením konania žalobkyne ako konania bez príkazu a uvádza, že žalobkyňa nepreukázala súhlas žalovaného k zaobstaraniu búdy. Nebolo nevyhnutné vynaložiť tieto výdavky, pes nemusel mať búdu, tak ako doposiaľ. Keďže nešlo o odvrátenie hroziacej škody, musela žalobkyňa ako osoba, ktorá chce obstarať záležitosť iného, upovedomiť žalovaného o tom a vyčkať na jeho súhlas. Udelenie súhlasu popiera žalovaný, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, že jej žalovaný súhlas udelil. Zároveň súd zastáva názor, že pri vyhotovení búdy nešlo o vykonanie záležitosti v prospech žalovaného, preto nemá žalobkyňa ako konateľ bez príkazu nárok na náhradu nákladov na búdu vo výške 80 EUR a preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

22. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, tu súd uvádza, že pokiaľ ide o uznanie, strany si splatnosť dohodli, vo zvyšku záväzku nebolo dohodnuté medzi stranami presne, kedy má žalovaný vrátiť peniaze.

23. Žalovaný uviedol, že žaloba ho prekvapila, že sa dozvedel o žiadosti na vrátenie týchto súm až z podanej žaloby. Doplnil, že so žalovanou sa rozišli so slovami, že si nie sú nič dlžní, čo poprela žalobkyňa, preto toto tvrdenie súd považoval za nepreukázané. Súd uvádza, že pokiaľ ide o uznanie dlhu vo výške 80,- EUR, žalovaný mal od 30.11.2015 vedomosť o existencii tohto dlhu. Súd považoval dlh za splatný, keďže v uznaní bola uvedená dohoda o čase plnenia, splatenie v mesačným splátkach po 20,- EUR, z práce na Alpinke. Uznanie dlhu predpokladá spravidla, že dlh v čase uznania trval, bol splatný, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť dlh podľa splatnosti jednotlivých splátok nasledujúcich po dni uznania dlhu, t.j. pokiaľ ide o sumu 20,- EUR od 1.1.2016 do zaplatenia, ďalej zo sumy ďalších 20,- EUR od 1.2.2016 do zaplatenia, zo sumy 20,- EUR od 1.3.2016 do zaplatenia, zo sumy 20,- EUR od 1.4.2016 do zaplatenia. Pokiaľ ide o zvyšok predmetu sporu, medzi stranami sporu nebolo tvrdené, že pokiaľ ide o príkaznú zmluvu, t.j. dohodu o obstaraní záležitosti za iného (išlo o záležitosti týkajúcich sa psa, hodiniek a treniek), že by došlo k dohode o splatnosti (čase plnenia) záväzku. Keďže sa strany nedohodli na čase splnenia, bol dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Žalobkyňa uviedla, že žiadala iba zaplatenie dlhu vo výške 80,- EUR a keďže nedošlo k vráteniu tejto sumy, ostatné položky, t.j. zvyšok predmetu konania rovno zažalovala. Súd mal za preukázané, že ani z listov žalobkyne, skôr doručovaných žalovanému, a hoci aj oznámila žalovanému podanie žaloby, nebolo z listov evidentné ohľadne akej sumy sa žaloba týka, akú sumu a z akého dôvodu žalobkyňa žiada vrátiť. Súd preto uviedol, že žalovaného žalobkyňa požiadala, vyzvala na zaplatenie sumy 135,- EUR až doručením podanej žaloby. V zmysle doručenky (čl. 81) žalovaný prevzal žalobu dňa 1.4.2018, t.j. nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania s úhradou žalovanej sumy, preto súd žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 135,- EUR od 2.4.2018.

24. Súd uvádza, že v časti o zaplatenie 80,- EUR žalobu zamietol z dôvodu, že podľa názoru súdu žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno dôkazu, že zaplatila 80,- EUR za búdu a že došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného. Podľa názoru súdu nešlo o plnenie bez právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu a ani z dôvodu, ktorý odpadol či o plnenie z nepoctivých zdrojov. Zároveň súd uviedol, že konanie žalobkyne bez príkazu nemožno považovať za konanie v prospech žalovaného.

25. Podľa ust. ods. l, 2 , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa ust. nar. vlády SR č. v znení účinnom od 1.2.2013, zmeneného nar. vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ust. nar. vlády SR č. v znení účinnom pred 1.2.2013 bola výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Keďže žalobkyňa aj pri sumách, ktoré vznikli na základe dohody spred 1.2.2013 žiada úrok z omeškania vo výške 5% ročne, súd je viazaný petitom, preto jej priznal úrok z omeškania v ňou žiadanej výške.

27. Žalobkyňa si uplatnila úroky z omeškania vo výške 5% ročne od 30.11.2015 (t.j. odo dňa podpísania uznania dlhu) do zaplatenia. V zmysle ods. l nariadenia vlády SR č. v znení účinnom od 1.2.2013. Ku dňu 30.11.2015 základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola 0,05%.

28. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania, nakoľko neuhradil riadne a včas žalobkyni svoj záväzok. Súd žalobkyni priznal úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby k sume 135,- EUR, t.j. od 2.4.2019 a odlišne úrok z omeškania pokiaľ ide o sumu 80,- EUR, ktorá spočíva v uznaní dlhu z pôžičky, a to od odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky, keďže v tomto prípade mal súd za preukázané, že žalovaný už pred podaním žaloby vedel, teda v zmysle uznania dlhu mal vedomosť o tom, že má povinnosť dlžnú sumu zaplatiť, teda žalobkyni vrátiť a dohodol splatenie na splátky. Súd posúdil, že prvá splátka vo výške 20,- EUR bola splatná do 31.12.2015, preto sa žalovaný dostal do omeškania odo dňa 1.1.2016, druhá splátka bola splatná do 31.1.2016, žalovaný sa dostal do omeškania od 1.2.2016, tretia splátka bola splatná do konca februára 2016, preto sa žalovaný dostal do omeškania 1.3.2016 a štvrtá splátka bola splatná do 31.3.2016, preto sa žalovaný so štvrtou splátkou dostal do omeškania dňom 1.4.2016.

29. Keďže žalovaný sa dostal so splnením svojho peňažného záväzku, ktorý má voči žalobcovi, do omeškania, súd priznal žalobkyni v zmysle ust. úroky z omeškania vo výške 5%, tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

30. O splnení povinnosti uloženej týmto rozsudkom súd rozhodol v súlade s ust. , podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.

31. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa ods. l (podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ods. l (podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože strany nežiadali priznať nárok na náhradu trov konania a ani im žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach ( ods. l ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym úradným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ods. l ).

Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) týkajú sa procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávne obsadeného súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.