Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/3/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Ayše Pružinec Eren a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: W.. T. P., R.. XX.XX.XXXX, D. H. XXXX/XX, K., o zaplatenie 160,82 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 11. mája 2023, č.k. -40, takto

rozhodol:

Odvolací súd návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a .

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 160,82 eur, úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 eur na účet žalobcu Č.. I. XXXX XXXX XXXX XXX XXXX, C. C. Š. N. I. B. C.: XXXXXXXXXX do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, s tým, že o jej výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 160,82 eur, pozostávajúcej z istiny vo výške 143,82 eur (za poskytnuté služby verejnosti), pokuty vo výške 17 eur a úhrady poštovného spojeného s vymáhaním vo výške 1,85 eur. Konštatoval, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti (tzv. koncesionárske poplatky) podľa ust. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska vo výške 4,64 eur mesačne, pričom kontrolou úhrad zistil, že žalovaný ku dňu podania žaloby nezaplatil úhradu za kontrolované obdobie 01.05.2019 až 31.11.2021, čo predstavuje 30 neuhradených mesačných predpisov. Žalovaného písomnou výzvou zo dňa 03.11.2021 vyzval na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Keďže žalovaný úhradu nezaplatil v lehote do 30 dní odo dňa doručenia výzvy, je povinný v zmysle ust. a zaplatiť aj pokutu.

3. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že je od 01.01.2021 nezamestnaný, vedený na ÚPSVaR a od marca 2022 je poberateľom dávky v hmotnej núdzi. Už v minulosti žalobcovi oznamoval svoj nesúhlas s platením úhrad, rozhlasový a televízny signál RTVS 30 rokov nepreberá, nevyužíva, programy RTVS nepočúva ani nepozerá, nemajú preňho žiadnu hodnotu. Nevlastní žiadne zariadenie, na ktorom by prijímal televízny alebo rozhlasový signál. Ako dôvod neplatenia úhrad žalobcovi žalovaný uviedol aj „výhrady vo svedomí“, pretože relácie RTVS

sú zavádzajúce a lživé, nepriaznivo manipulujú verejnou mienkou na základe klamstiev, a on nemôže súhlasiť a podporiť očkovacie genocídne programy žalobcu a tvorbu takých programov ako „Byť zdravý je výhra“. Žalobca v reakcii na odpor žalovaného poukázal na to, že podľa ust. je platiteľom úhrady fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo rodinnom dome. Ak žalovaný tvrdil, že jeho služby nevyužíva, argumentoval, že pre určenie postavenia platiteľa úhrady v zmysle ust. nie je rozhodujúce, či fyzická osoba využíva, alebo nevyužíva služby verejnosti v oblasti televízneho alebo rozhlasového vysielania, pričom jediným kritériom pre vznik povinnosti platiť úhrady je skutočnosť, že určitú osobu eviduje dodávateľ elektriny ako odberateľa elektriny v danom odbernom mieste. Zdôraznil, že úhrada za služby verejnosti je tzv. neekvivalentnou platbou a povinný subjekt je povinný ju uhrádzať bez ohľadu na to, či služby využíva alebo nie. Citoval tiež ust. , podľa ktorého je od povinnosti platiť úhradu oslobodený platiteľ podľa , ktorý oznámi vyberateľovi úhrady podľa , že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi alebo osobou spoločne posudzovanou s poberateľom dávky v hmotnej núdzi, s tým, že žalovaného eviduje na odbore výberu úhrad pod C.: XXXXXXXXXX I. V. K. H. XX/XXXX, XXX XX K., pričom od žalovaného neeviduje za žalované obdobie 05/2019 - 11/2021 preukázanie nároku na oslobodenie od platenia úhrad za služby verejnosti poskytované RTVS. Žalovanému preto vznikla povinnosť uhrádzať úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS od vzniku povinnosti platiť až do preukázania nároku na oslobodenie.

4. Súd prvej inštancie prejednal vec na pojednávaní dňa 11.05.2023 v neprítomnosti žalobcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal konať a rozhodnúť v jeho neprítomnosti. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalovanú pohľadávku odmieta platiť a odkázal na dôvody, ktoré uviedol v odpore, a zopakoval, že nesúhlasí s tým, aké relácia žalobca vyrába a vysiela. Súd prvej inštancie oboznámil so žalobou, výzvou na zaplatenie nedoplatku zo dňa 03.11.2021, sumárom predpisov a platieb, prehľadom predpisov a platieb, potvrdením Slovenskej pošty o tarifnej cene za poskytnutú poštovú službu, platobným rozkazom OS Malacky sp. zn. , obsahom podaného odporu a s ďalším obsahom spisu. Z výzvy na zaplatenie nedoplatku zo dňa 03.11.2021 zistil, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie nedoplatku v celkovej výške 162,68 eur (vrátane poštových sadzieb 1,85 eur) v lehote najneskôr do 30 od doručenia výzvy. Z pripojeného sumáru predpisov a platieb zistil, že žalovaný neuhradil predpísané platby za obdobie od 01.05.2019 do 30.11.2021.

5. Vec posúdil právne podľa ust. , , , až 3, a a , a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Uviedol, že žalobca si uplatnil proti žalovanému právo na úhradu za služby verejnosti poskytované RTVS, pričom z ním citovaných ustanovení vyplýva zákonná povinnosť žalovaného tieto úhrady za služby poskytované RTVS platiť. Ustálil, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný je odberateľom elektriny v odbernom mieste v rodinnom dome C. K. na H. B.. XX/XXXX (B. Ž. C. N. C.: XXXXXXXXXX), a že žalovaný predpísané úhrady za obdobie od mája 2019 do novembra 2021 neplatil. Konštatoval, že žalobca si žalobou uplatnil 30 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období v celkovej sume 143,82 eur, pokutu vo výške 17 eur a úhradu poštových služieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 eur. Poukázal na to, že z platnej právnej úpravy vyplýva zákonná povinnosť platiť žalobcovi za služby, ktoré verejnosti poskytuje. Po vyhodnotení za nesporné, že žalovaný si túto povinnosť neplnil, čo aj potvrdil, žalobe v celom rozsahu vyhovel. Záverom poznamenal, že pokiaľ žalobcovi vznikol nárok na oslobodenie od platenia vymáhanej úhrady, mohol si toto právo uplatniť. Žalobca však uviedol, že od žalovaného za žalované obdobie 05/2019 -11/2021 neeviduje preukázanie nároku na oslobodenie od platenia úhrad za služby verejnosti poskytované RTVS, a preto žalovanému nemohlo byť priznané prípadné oslobodenie, ak by aj spĺňal nárok.

6. O trovách konania rozhodol podľa ust. tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. Uviedol, že v zmysle ust. rozhodne o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný včas odvolanie, v ktorom poukázal na to, že všetky dane a odvody voči štátu celý život platil a má ich uhradené. Uviedol, že boli porušené jeho základné ľudské práva, a to právo na majetok a právo na vlastníctvo. Koncesionársky poplatok považoval za neústavný, pretože ako občan nemôže platiť dvakrát za tú istú vec. Žiadal o prerušenie konania a podanie návrhu na

Ústavný súd SR, že tento zákon je neústavný. Poukázal na to, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a žiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Podľa obsahu odvolania sa domáhal zmeny napadnutého rozsudku a zamietnutia žaloby.

8. Žalovaný navrhol vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného napadnutý rozsudok potvrdiť. Citoval znenie ust. a zdôraznil, že povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti vyplýva priamo zo zákona. Zopakoval, že úhrada za služby verejnosti je tzv. neekvivalentnou platbou a povinný subjekt je povinný ju uhrádzať bez ohľadu na to, či služby využíva alebo nie (svojou povahou sa približuje dani). Uviedol, že k žalobe pripojil dôkazy, ktoré dostatočne preukazujú uplatnený nárok, a to prehľad predpisov a platieb, výzvu na zaplatenie úhrad vyžadovanú ust. . K poberaniu dávky v hmotnej núdzi zo strany žalovaného citoval ust. , so záverom, že nárok na oslobodenie od platenia úhrad žalovanému nevznikol, pretože predpoklady neboli splnené. Odvolanie považoval za nedôvodné.

9. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný, ktorý zopakoval obsah svojho odvolania. Žalobca mal v následnej reakcii na vyjadrenie žalovaného za to, že žalovaný neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na ním uplatnený nárok, a žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.

10. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.

11. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. a ), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Podľa ust. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. a ako vecne správny potvrdil.

12. Najskôr sa odvolací súd zaoberal návrhom na prerušenie konania, ktorý podal žalovaný v odvolaní a odôvodnil tým, že platí všetky dane a odvody, že boli porušené jeho základné ľudské práva (právo na majetok a vlastníctvo). Koncesionársky poplatok považoval za neústavný, pretože ako občan nemôže platiť dvakrát za tú istú vec. Žiadal o podanie návrhu na Ústavný súd SR, že tento zákon je neústavný. Odvolací súd návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol, vyhodnotiac ho za nedôvodný.

13. Podľa SR, ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada SR, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Podľa SR, ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s , s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b) a c), aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d), aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia. Podľa SR, ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1992/460/> alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/>. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný. Podľa ust. súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania. Podľa ust. o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

14. Na vysvetlenie odvolací súd uvádza, že prerušiť konanie podľa ust. možno len vtedy, ak k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov, teda,

že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s (príp. so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná), dospel súd, a nie strana sporu, v tomto prípade žalovaný (Najvyšší súd SR rozh. sp. zn. zo dňa 22.07.1996). SR v čl. 144 ods. 2, na ktorý nadväzuje , ukladá súdu prerušiť konanie a podať návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/ > len v prípade, ak sa súd domnieva, že iný právny predpis odporuje zákonu. Súd teda takto postupuje len vtedy, ak sám dospeje k názoru o existencii rozporu právnych predpisov, a nie vtedy, ak má o rozpore právneho predpisu s pochybnosti strana sporu (nie však spor prejednávajúci súd). Pokiaľ sám súd rozpor zákona s alebo iným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, nezistí, konanie v zmysle ust. § ust. nepreruší, čo je aj prípad prejednávanej veci. Tu odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 01.04.2008, v ktorom ústavný súd uviedol, že všeobecnému súdu prináleží právomoc iniciovať konanie o súlade právnych predpisov ak nastane situácia, ktorú predpokladá (v súčasnosti ust. ), pričom pochybnosť o tom, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, musí mať konajúci súd. Na podanie návrhu ústavnému súdu za účelom začatia konania o súlade právnych predpisov preto nemá vplyv skutočnosť, že takúto pochybnosť prejavila strana sporu. Predloženie návrhu na preskúmanie súladu právneho predpisu s alebo medzinárodnými dohovormi je činnosť súdu, ktorý návrh podáva po tom, čo prijal vnútorné presvedčenie, že je nutné takýto návrh predložiť ústavnému súdu. Ide teda o osobné presvedčenie sudcu a nie presvedčenie účastníka konania, ktorému by predseda senátu „robil poštára“ s ústavným súdom. V posudzovanej veci odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o súlade súdom prvej inštancie aplikovaného zákona (ktorý v súčasnosti už nie je účinný, keďže koncesionárske poplatky boli s účinnosťou od 01.07.2023 <https://www.podnikajte.sk/zakonne-povinnosti-podnikatela/ koncesionarske-poplatky-zrusenie-od-1-7-2023> zrušené) s SR, preto vyhodnotil (takmer ničím neodôvodnený) návrh žalovaného na prerušenie konania za nedôvodný.

15. Predmetom odvolacieho prieskumu bol ďalej napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu a žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 160,82 eur (koncesionárske poplatky za žalované obdobie a pokutu) a úhradu poštových sadzieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a súdneho spisu odvolací súd konštatuje, že súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vyplýva z vykonaného dokazovania, ani nebol medzi stranami sporný. Listinnými dôkazmi založenými v spise a na základe nepopretých skutkových tvrdení bolo v konaní preukázané, že žalovaný je odberateľom elektriny v odbernom mieste v rodinnom dome na H. B.. XX/XXXX C. K., a že koncesionárske poplatky za obdobie od mája 2019 do novembra 2021 neplatil. Žalobca si žalobou uplatnil 30 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období v celkovej sume 143,82 eur, pokutu vo výške 17 eur (keďže žalovaný úhradu nezaplatil v lehote do 30 dní odo dňa doručenia výzvy žalobcu) a úhradu poštových služieb spojených s vymáhaním vo výške 1,85 eur, pričom všetky nároky riadne preukázal listinnými dôkazmi. Žalovaný v konaní potvrdil, že koncesionárske poplatky neplatí a platiť ich odmieta. Ak potom súd prvej inštancie takto riadne zistený a nesporný skutkový stav posúdil podľa ust. , , , až 3, a o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, aplikoval správne právne predpisy, ktoré na posudzovanú vec dopadajú. Ak prijal právny záver, že žalovaný bol zo zákona povinný platiť žalobcovi za služby, ktoré verejnosti poskytuje, ktorý viedol k vyhoveniu žalobe žalobu, odvolací súd súhlasí.

16. Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

17. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku, na základe ktorých súd prvej inštancie žalobe žalobcu vyhovel a žalovaného zaviazal povinnosťou uhradiť žalobcovi sumu 160,82 eur a náklady spojené s vymáhaním vo výške 1,85 eur. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie aj náležite a v súlade s ust.

odôvodnil, vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých ho založil, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, pričom všetky svoje závery aj riadne a pochopiteľne zdôvodnil. Napadnutý rozsudok je správny a aj spravodlivý. S jeho odôvodnením súdom prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (ust. ), nepovažuje za potrebné už vyslovené dôvody opakovať, a v ďalšom na ne odkazuje. Napokon, žalovaný v odvolaní nesporoval ani súdom prvej inštancie ustálený skutkový stav (ani výšku žalovanej istiny), ani právne posúdenie veci (aplikáciu konkrétnych zákonných ustanovení), ale len poukazoval na to, že všetky dane a odvody voči štátu má uhradené, pričom koncesionársky poplatok považoval za neústavný (ako občan nemôže platiť dvakrát za tú istú vec). Odvolací súd na tieto jeho námietky zdôrazňuje, že povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti (koncesionárske poplatky) vyplýva priamo zo zákona každej fyzickej osobe, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome (ust. ). Ako správne vysvetlil žalobca, úhrada za služby verejnosti je tzv. neekvivalentnou platbou a povinný subjekt je povinný ju uhrádzať bez ohľadu na to, či služby využíva alebo nie (svojou povahou sa približuje dani). Keďže Ústavný súd SR nevydal rozhodnutie, ktorým by vyslovil, že o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska nie je v súlade s SR, je presvedčenie žalovaného o neústavnosti koncesionárskych poplatkov skutočne len jeho ničím nepodloženým názorom. Odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné a nespôsobilé zvrátiť správne rozhodnutie súdu prvej inštancie.

18. Po preskúmaní výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je i v tejto časti správny. Ak totiž podľa ust. v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, vec posúdil po právnej stránke správne, aplikoval aj správne zákonné ustanovenie a jeho rozhodnutiu nie je čo vytknúť. Napokon, žalovaný v odvolaní žiadne konkrétne námietky proti rozhodnutiu o trovách konania neuviedol, preto sa odvolací súd s odkazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku obmedzí len na konštatovanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie aj v tejto časti.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. a ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. v spojení s a . Žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolaní žiadne trovy nevznikli.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).