Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_28Cbi-11-2018.pdf
PDF · 113.59 KB
Case nature
Area
Subarea
28Cbi/11/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Vincentom Szabóom v právnej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanému: JUDr. Peter Kubik, so sídlom kancelárie Hlavná 48, Dunajská Streda, správca spoločnosti: KAMPA SK a.s., so sídlom Častkov 166, IČO: 36 267 023, o určenie právneho dôvodu a výšky neuznanej pohľadávky, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že pohľadávka žalobcu vo výške 1.123,19 eur vyplývajúca z Mesačného výkazu poistného a príspevkov zo dňa 19.09.2018 titulom bežného poistného za mesiac august 2018 a pohľadávka žalobcu vo výške 832,53 eur vyplývajúca z Mesačného výkazu poistného a príspevkov zo dňa 24.10.2018 titulom bežného poistného za mesiac september 2018 sú pohľadávkami proti podstate v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 25K/11/2018 na majetok úpadcu.
II. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 84,4 %. O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu (Sociálna poisťovňa) sa žalobou zo dňa 14.12.2018, doručenou súdu dňa 14.12.2018 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd určí, že pohľadávka žalobcu za mesiac 08/2018 vo výške 1.123,19 eur a za mesiac 09/2018 vo výške 999,04 eur sú pohľadávkami proti podstate v konkurze vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25K/11/2018.
2. Svoju žalobu zdôvodnil tým, že Okresný súd Trnava v konkurznom konaní vedenom pod spisovou značkou 25K/11/2018 uznesením zverejneným v Obchodnom vestníku č. 185/2018 zo dňa 25.09.2018 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňom 26.09.2018. Žalobca si prihlásil súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 1, poradie ,,25e“ - iná pohľadávka zo dňa 24.10.2018 pohľadávku vo výške 90.899,74 eur do vyhlásenia konkurzu. Správcom boli v plnom rozsahu zistené. Prihláškou pohľadávky proti podstate č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 06.12.2018 si žalobca uplatnil pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) ZKR z titulu neuhradenia bežného poistného podľa priložených Mesačných výkazov poistného a príspevkov za mesiace 08/2018 (splatného dňa 01.10.2018 v čiastke 1.123,19 eur), 09/2018 (splatného dňa 31.10.2018 v čiastke 999,04 eur) a 10/2018 (splatného dňa 30.11.2018 v čiastke 517,25 eur), spolu vo výške 2.639,48 eur. Správca listom zo dňa 07.12.2018, doručeným žalobcovi dňa 07.12.2018, oznámil popretie prihlásenej pohľadávky za mesiac 08/2018 a prvých 25 dní mesiaca 09/2018 ako pohľadávky proti podstate, čo do právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate, a to z dôvodu, že pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie uplatnené žalobcom za obdobie 08/2018 a 09/2018 nevznikli, ale iba sa stali splatnými po vyhlásení konkurzu. Ako pohľadávku proti podstate uznal správca pohľadávku na poistnom
na sociálne poistenie za posledných 5 dní mesiaca 09/2018 a za mesiac 10/2018. Žalobca má však za to, že jeho pohľadávka za mesiace 08/2018 a 09/2018 je pohľadávkou, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu. Pre určenie, či je pohľadávka pohľadávkou proti podstate, je rozhodujúci deň vyhlásenia konkurzu, ktorý určuje ZKR v ustanovení § 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9. Týmto momentom nastávajú tak hmotnoprávne, ako aj procesné účinky spojené s vyhlásením konkurzu, a v tomto prípade to bol deň 26.09.2018. K uvedenému dňu bol úpadca v Sociálnej poisťovni evidovaný ako aktívny zamestnávateľ, ktorý bol z toho dôvodu povinný v zákonnej lehote predložiť mesačný výkaz poistného a príspevkov s uvedením výšky poistného na sociálne poistenie a v lehote splatnosti uvedenú sumu aj uhradiť. Úpadca Mesačný výkaz poistného a príspevkov za obdobie 08/2018 predložil Sociálnej poisťovni dňa 19.09.2018 vo výške 1.123,19 eur, splatnosť poistného vyplývajúca zo zákona o sociálnom poistení nastala dňa 01.10.2018. Mesačný výkaz za obdobie 09/2018 bol predložený Sociálnej poisťovni dňa 24.10.2018 vo výške 999,04 eur, splatnosť poistného vyplývajúca zo zákona o sociálnom poistení nastala dňa 31.10.2018. Splatnosť poistného za obdobie 08/2018 a 09/2018 teda nastala po vyhlásení konkurzu. Pri určovaní vzniku pohľadávky sa Sociálna poisťovňa (žalobca) spravuje okrem zákona o sociálnom poistení a zákona o účtovníctve aj Opatrením Ministerstva financií SR č. MF/XXXXX/XXXX-XX, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a účtovej osnove pre Sociálnu poisťovňu. Evidenciu pohľadávky v účtovníctve žalobcu, teda moment vzniku pohľadávky, od ktorého je Sociálna poisťovňa oprávnená požadovať od platiteľa poistného konkrétne plnenie, viaže uvedené opatrenie Ministerstva financií na výkaz. Predložením výkazu sa stáva známou presná suma pohľadávky Sociálnej poisťovne, ktorú je Sociálna poisťovňa povinná zaúčtovať a zaviesť do svojho účtovníctva. Pre posúdenie vzniku pohľadávky Sociálna poisťovňa vychádza z momentu vzniku pohľadávky, ktorým je deň splatnosti poistného. Za pohľadávku sa považuje právo Sociálnej poisťovne na zaplatenie dlžnej sumy poistného na sociálne poistenie vyplývajúcej z právnej skutočnosti, na základe ktorej pohľadávka vzniká. Vznik pohľadávky na poistnom v zmysle vyššie citovaných právnych noriem sa viaže na moment splnenia zákonnej povinnosti, a to predloženie výkazu, kedy sa Sociálna poisťovňa dozvie o výške odvodu za konkrétne časové obdobie, a teda vzniká jej právo na plnenie vo vykázanej výške. Iba na základe predloženia výkazu je Sociálnej poisťovni známa výška sumy poistného. ktorú následne účtuje a pre účely prihlásenia do konkurzu môže vyhlásiť, že ju eviduje v účtovníctve. Žalobca ďalej poukazuje na to, že rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu zamestnávateľa je kalendárny mesiac, za ktorý platí poistné. Zákon pozná iba mesačný odvod poistného. Súčasná platná legislatíva neumožňuje delenie pohľadávok. Žalované pohľadávky sú pohľadávkou proti podstate, pretože sú splnené obidve podmienky, a to 1./ vznikli po vyhlásení konkurzu a 2./ súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, keďže úpadca do súčasnej doby zamestnáva pracovníkov a jeho odvodová povinnosť trvá naďalej.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že nespochybňuje existenciu, právny dôvod, či výšku pohľadávky žalobcu z titulu poistného na sociálne poistenie za obdobie 08/2018 v sume 1.123,19 eur a za obdobie 09/2018 sume 999,04 eur. Spochybňuje iba to, že ide o pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ZKR. Aj v prípade, že žalobca v konaní bude neúspešný, nič mu nebráni v tom, aby si pohľadávku uplatnenú ako pohľadávku proti podstate z titulu poistného na sociálne poistenie za obdobie 08/2018 v sume 1.123,19 eur a za obdobie 09/2018 sume 832,53 eur uplatnil ako riadnu pohľadávku prihláškou. K vyhláseniu konkurzu na majetok úpadcu v konkrétnom prípade došlo dňa 26.09.2018. Pohľadávky žalobcu na poistnom na sociálne poistenie za obdobie 08/2018 a za prvých 26 dní mesiaca 09/2018 nevznikli po vyhlásení konkurzu. Tieto pohľadávky by sa iba stali splatnými po vyhlásení konkurzu s poukazom na § 143 zákona č. 461/2003 Z.z., nebyť vyhlásenia konkurzu. Z hľadiska určenia momentu vzniku pohľadávky nie je dôležité to, kedy sa žalobca dozvedel o pohľadávke, resp. o jej výške. Preto je irelevantné, kedy žalobcovi bol predložený výkaz poistného. Pohľadávka žalobcu na sociálnom poistení vzniká za každý jeden deň odo dňa vzniku sociálneho poistenia do zániku sociálneho poistenia (§ 20 zákona č. 461/2003 Z.z.) bez ohľadu na to, či subjekt sociálneho poistenia (v tomto prípade úpadca) splnil, alebo nesplnil svoju povinnosť predložiť žalobcovi výkaz podľa § 231 zákona č. 461/2003 Z.z. Účasť zamestnancov úpadcu na sociálnom poistení vznikol vznikom ich pracovnoprávneho vzťahu zakladajúceho nárok na príjem a zaniká zánikom tohto pracovnoprávneho vzťahu. Počas tejto doby je úpadca ako zamestnávateľ povinný odvádzať za svojich zamestnancov poistné na sociálne poistenie za každý jeden deň, keď jeho zamestnanci boli účastní sociálneho poistenia. Na druhej strane úpadca ako zamestnávateľ nie je povinný platiť za svojich zamestnancov sociálne poistenie za obdobie, keď zamestnanci neboli v práci napr. pre dočasnú práceneschopnosť. Uvedené potvrdzuje aj § 142 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého neplatí sa poistné paušálne za celý mesiac, ale iba za obdobie trvania poistenia. Vychádzajúc z tejto logiky je potrebné pohľadávku žalobcu rozdeliť na pohľadávku na
poistnom na sociálne poistenie, ktorá vznikla za obdobie do vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, ktorá sa vyhlásením konkurzu stala splatnou a na pohľadávku na poistnom na sociálnom poistení, ktorá vznikla a stala sa splatnou za obdobie po vyhlásení konkurzu. Okrem toho v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) a k) ZKR pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie je pohľadávkou proti podstate iba v prípade, že buď súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu alebo súvisí so správou a speňažovaním majetku. V konkrétnom prípade, správca nepokračoval v prevádzkovaní podniku úpadcu, pretože v čase vyhlásenia konkurzu, už žiadna prevádza podniku úpadcu nebola (celý podnik úpadcu bol prenajatý tretej osobe, ktorá tento podnik prevádzkovala). Pohľadávka na poistnom na sociálne poistenie teda nemôže súvisieť s prevádzkovaním podniku úpadcu. Správa a speňažovanie majetku úpadcu, ako ďalší predpoklad uznania pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie za pohľadávku proti podstate je zas pojmovo vylúčená do dňa vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu (spravovať a speňažovať majetok úpadcu podľa ZKR je možné iba po vyhlásení konkurzu). Neboli tak splnené podmienky na uznanie pohľadávky žalobcu ako pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 ZKR v plnom rozsahu, pretože v popretom rozsahu tieto pohľadávky nevznikli po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a nie sú splnené ani ďalšie podmienky podľa § 87 ods. 2 písm. i) a k) ZKR (prevádzka podniku úpadcu a správa s speňažovanie majetku).
4. Právny predchodca žalobcu v tzv. replike na vyjadrenie žalovaného uviedol, že Mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac august 2018 bol predložený dňa 19.09.2018, splatný dňa 01.10.2018, za mesiac september 2018 bol predložený dňa 24.10.2018, splatný dňa 31.10.2018. Predložením mesačných výkazov poistného a príspevkov sa stala známa presná suma pohľadávky za konkrétne časové obdobie, ktorú bol žalobca povinný zúčtovať a zaviesť do účtovníctva. Pohľadávka Sociálnej poisťovne vzniká momentom splatnosti a splatnosť poistného za prihlásené mesiace nastala až po vyhlásení konkurzu, t. j. ide o pohľadávku proti podstate. Prevádzkovanie podniku u úpadcu prebiehalo kontinuálne, bez prerušenia pred aj po vyhlásení konkurzu, keďže zo saldokonta úpadcu z informačného systému Sociálnej poisťovne vyplynulo, že úpadca naďalej predkladal mesačné výkazy poistného a príspevkov. Z toho je zrejmé, že podnik sa aj po vyhlásení konkurzu prevádzkoval, resp. zamestnanci úpadcu vykonávali prácu minimálne súvisiacu so správou a speňažovaním majetku úpadcu, inak by nebol dôvod na predkladanie mesačných výkazov za zamestnancov. Úpadca nebol odhlásený z registrácie v Sociálnej poisťovni, pretože úpadca v súčasnosti zamestnáva pracovníkov a jeho odvodová povinnosť naďalej trvá. Žalobca poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžso/37/2014 a uznesenie NS SR 3Obdo 9/2017 (R 94/2018).
5. Žalovaný v tzv. duplike na vyjadrenie žalobcu uviedol, že v súvislosti s kontinuitou prevádzky podniku úpadcu, zamestnanci úpadcu sa nepodieľali na prevádzkovaní podniku úpadcu ani pred a ani po vyhlásení konkurzu, pretože jediný majetok úpadcu (nehnuteľnosti v obci W.) boli prenajaté dlhodobo tretej osobe. To de facto znamená, že zamestnanci úpadcu sa podieľali na prevádzkovaní podniku iného podnikateľského subjektu. Je možné pripustiť, že ak po vyhlásení konkurzu zamestnancom plynie výpovedná lehota z ich pracovnoprávneho vzťahu, avšak nevykonávajú reálnu žiadnu činnosť pre úpadcu, pohľadávky z titulu poistného na sociálne poistenie, ktoré v takom prípade vzniknú po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu je potrebné považovať za pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZKR. Je pojmovo vylúčené, aby pohľadávky z titulu poistného za sociálne poistenie vzniknuté do vyhlásenia konkurzu sa považovali za pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 1 písm. i) a k) ZKR. Pred vyhlásením konkurzu totiž nemohlo dôjsť k spravovaniu ani speňažovaniu majetku úpadcu podľa ZKR, lebo účinky ZKR netrvali.
6. Uznesením č.k. 28Cbi/11/2018-83 zo dňa 19.06.2019 pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu tak, že z konania vystúpil právny predchodca žalobcu Sociálna poisťovňa, a na jeho miesto vstúpil ako žalobca Slovenská konsolidačná, a.s. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.06.2019.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým so súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok č. 1 zo dňa 24.10.2018 (č.l. 4 spisu), prihláškou pohľadávky proti podstate zo dňa 06.12.2018 (č.l. 11 spisu), výzvou správcu na podanie žaloby zo dňa 07.12.2018 (č.l. 12 spisu), mesačným výkazom poistného a príspevkov za obdobie august 2018 (č.l. 13 spisu), mesačným výkazom poistného a príspevkov za obdobie september 2018 (č.l. 14 spisu), ako i s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:
8. Žalobca v konaní uviedol, že ku dňu vyhlásenia konkurzu bol úpadca v Sociálnej poisťovni evidovaný ako aktívny zamestnávateľ, ktorý bol z toho dôvodu povinný v zmysle ust. § 231 zákona o sociálnom poistení v zákonnej lehote predložiť mesačný výkaz poistného a príspevkov s uvedením výšky poistného na sociálne poistenie a v lehote splatnosti uvedenú sumu aj uhradiť. Vznik pohľadávky na poistnom za zamestnávateľa v zmysle zákona o sociálnom poistení sa viaže na deň splatnosti poistného, určeného jednak zákonom, ako aj platiteľom v predloženom výkaze, na základe ktorého sa Sociálna poisťovňa dozvie o výške odvodu za konkrétne časové obdobie, a splatnosťou jej vzniká právo na plnenie vo vykázanej výške. Oprávnenie Sociálnej poisťovne požadovať poistné za uvedený mesiac ako pohľadávku mohlo vzniknúť teda až dňom jej splatnosti, t.j. kedy ju žalovaný bol povinný najneskôr uhradiť. Za pohľadávku sa považuje právo Sociálnej poisťovne na zaplatenie dlžnej sumy poistného na sociálne poistenie vyplývajúcej z právnej skutočnosti, na základe ktorej pohľadávka vzniká, čo je v danom prípade predloženie výkazu poistného a príspevkov a uplynutie splatnosti vykázaného poistného. Následne v prípade nedobrovoľného splnenia povinnosti včas a v správnej výške (po splatnosti poistného), Sociálna poisťovňa si uplatňuje a vymáha pohľadávku v zmysle zákona o sociálnom poistení. Úpadca predložil Sociálnej poisťovni za obdobie 8/2018 Mesačný výkaz poistného a príspevkov dňa 19.09.2018 a za obdobie 9/2018 dňa 24.10.2018, s určením dňa výplaty príjmov a splatnosti 01.10.2018, resp. 31.10.2018, čím je vznik popretej pohľadávky datovaný do obdobia po vyhlásení konkurzu (po 26.09.2018).
9. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom.
10. Podľa ustanovenia § 199 ods. 9 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.
11. Podľa ustanovenia § 87 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu.
12. Podľa ustanovenia § 87 ods. 8 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.
13. Podľa ustanovenia § 143 ods. 1 vety prvej zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.
14. Podľa ustanovenia § 143 ods. 2 vety prvej zákona o sociálnom poistení poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca.
15. Medzi stranami nie je sporné, že uznesením Okresného súdu Trnava v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 25K/11/2018 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 185/2018 zo dňa 25.09.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 26.09.2018. Ďalej nie je sporné, že právny predchodca žalobcu si prihláškou pohľadávky proti podstate č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 06.12.2018 uplatnil pohľadávku proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) zákona o konkurze
a reštrukturalizácii titulom neuhradenia bežného poistného podľa Mesačných výkazov poistného a príspevkov za mesiace 08/2018 (vo výške 1.123,19 eur), 09/2018 (vo výške 999,04 eur) a 10/2018 (vo výške 517,25 eur). Nie je sporné, že žalovaný ako správca listom zo dňa 07.12.2018, doručeným právnemu predchodcovi žalobcu toho istého dňa, oznámil popretie prihlásenej pohľadávky za mesiac 08/2018 a prvých 25 dní mesiaca 09/2018 ako pohľadávky proti podstate, čo do právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate s odôvodnením, že pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie uplatnené žalobcom za obdobie 08/2018 a 09/2018 nevznikli, ale iba sa stali splatnými po vyhlásení konkurzu. Zároveň v predmetnom liste vyzval právneho predchodcu žalobcu, aby do 15 dní od doručenia výzvy sa žalobou domáhal určenia právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate. Nespornou skutočnosťou medzi stranami je napokon aj to, že žalobca podal žalobu na súd dňa 14.12.2018, to znamená v 15-dňovej zákonnej lehote v zmysle § 87 ods. 8 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
16. Predmetom incidenčného konania je tak posúdenie právneho dôvodu a výšky popretej pohľadávky žalobcu prihlásenej do konkurzu na majetok úpadcu, pričom z Výzvy na podanie žaloby (č.l. 12 spisu) vyplýva, že správca uznal pohľadávku na poistnom za mesiac 10/2018 a za posledných 5 dní mesiaca 9/2018 (t.j. 166,51 eur). Súčasne neuznal pohľadávku na poistnom za mesiac 8/2018 (t.j. 1.123,19 eur) a za prvých 25 dní mesiaca 9/2018 (t.j. 832,53 eur).
17. Zákon rozlišuje bežné pohľadávky, ktoré sa v konkurze uplatňujú prihláškou a pohľadávky proti podstate, ktoré sú svojou podstatou nákladmi konkurzu a ktoré sa uplatňujú bežným spôsobom u správcu. Pohľadávky veriteľov úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu, sa musia uplatňovať prihláškou, aj keď ich splatnosť má nastať až po vyhlásení konkurzu. Pohľadávkami proti podstate nie sú ani pohľadávky z prevádzkovania podniku alebo jeho časti, aj keď tieto pohľadávky tiež vzniknú až po vyhlásení konkurzu. Pohľadávky z prevádzkovania podniku však v konečnom dôsledku majú rovnaký právny režim ako pohľadávky proti podstate. Tieto pohľadávky sa uplatňujú priamo u správcu bez toho, aby zákon ustanovil na uplatnenie pohľadávky osobitné formálne a obsahové náležitosti. Uvedené pohľadávky správca uspokojuje zásadne z výnosov získaných z prevádzkovania podniku podľa lehoty ich splatnosti. Veriteľ uplatňuje u správcu iba právny dôvod a výšku pohľadávky proti podstate. Poradie pohľadávky proti podstate určí správca s tým, že veriteľ má právo poradie určené správcom namietať, ak so zaradením správcu nesúhlasí. Pohľadávku proti podstate vždy treba uplatniť u správcu, aby sa mohol o nej dozvedieť a zohľadniť ju v rozvrhu, a to najneskôr v lehote 30 dní počítanej od zverejnenia oznamu v Obchodnom vestníku o tom, že bol zostavený zoznam pohľadávok proti podstate na účely rozvrhu. V prípade zmeškania tejto lehoty, ak pohľadávka proti podstate nebola u správcu uplatnená, resp. z toho dôvodu nebola zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate, veriteľ fakticky stráca právo byť uspokojený z takto rozvrhnutého výťažku. Pohľadávky proti podstate uspokojuje správca mimo rozvrhu výťažku, a to z výťažku získaného speňažením majetku podliehajúceho konkurzu, prípadne z inej činnosti pri výkone svojej funkcie (z nájmu majetku úpadcu, z uhradených pohľadávok veriteľmi úpadcu a pod.). Do skupiny pohľadávok proti všeobecnej podstate v zmysle § 87 ods. 1 písm. i) zákona o konkurze a reštrukturalizácii patria (okrem iného aj) pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie, ktoré vznikli až po vyhlásení konkurzu a súvisia s prevádzkovaním podniku úpadcu počas konkurzu.
18. Pri určovaní prednostných pohľadávok je potrebné identifikovať moment vzniku pohľadávky a moment jej splatnosti, keďže pri niektorých pohľadávkach príslušný právny predpis rozlišuje moment vzniku pohľadávky a moment jej splatnosti. Tak je tomu aj podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý upravuje splatnosť poistného.
19. Pre posúdenie, či v konkrétnom prípade ide o prednostnú pohľadávku, je teda rozhodujúci vznik tejto pohľadávky. Pokiaľ ide o pohľadávku Sociálnej poisťovne vyplývajúcu z dlžného poistného platí, že zamestnávateľ sa nemôže stať dlžníkom Sociálnej poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné, teda skôr, než sa na základe mesačných výkazov o vyplatených mzdách a výkazov poistného nestane zrejmým, za ktorého zamestnanca a v akej výške je zamestnávateľ povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy poistného. Túto výšku je oprávnená stanoviť aj Sociálna poisťovňa predpísaním dlžného poistného (s poukazom na § 178 ods. 1 písm. a/ bod 8 zákona o sociálnom poistení). Povinnosť zamestnávateľa platiť poistné a stanoviť jeho výšku a odviesť poistné za zamestnanca je povinnosťou, ktorá sa viaže na existenciu vzniku a zániku samotného pracovného pomeru, ale aj na okolnosti podmieňujúce vznik nároku na mzdu, jej výšku a osobný status zamestnanca ako platiteľa poistného (k tomu porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. augusta 2013, sp. zn. 2 M Cdo 30/2012).
Popri dátume splatnosti poistného je súčasne dátum splatnosti aj dátumom vzniku pohľadávky (k tomu porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2012, sp. zn. 7 Sžso 81/2011).
20. Z vyššie uvedeného možno teda konštatovať, že oprávnenie Sociálnej poisťovne (ako právneho predchodcu žalobcu) požadovať poistné (a teda aj uplatniť pohľadávku), ako určitú konkrétnu majetkovú hodnotu za mesiac august 2018, nemohlo vzniknúť v auguste 2018, ak výplata miezd zamestnancov úpadcu sa viaže k poslednému dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Obdobne vzniklo oprávnenie Sociálnej poisťovne na poistné za mesiac september 2018 najskôr až 31.10.2018. Ako vyplýva z predložených Mesačných výkazov poistného (č.l. 13 a 14 spisu), deň výplaty príjmov u úpadcu bol za obdobie august 2018 dátum 30.09.2018 a za obdobie september 2018 dátum 31.10.2018. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Splatnosť (a aj vznik) pohľadávky na poistnom za mesiac august 2018 tak nastala dňa 01.10.2018 a za mesiac september 2018 nastala dňa 01.11.2018. Z uvedeného vyplýva, že k vzniku a splatnosti pohľadávok žalobcu došlo až po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, t.j. po dni 26.09.2018, a sú teda pohľadávkami proti podstate.
21. Okrem toho súd poukazuje na to, že zákon o sociálnom poistení neurčuje splatnosť poistného určeného na hodiny, dni ani iným časovým intervalom, ale jednoznačne stanovuje splatnosť mesačného poistného. To znamená, že majetková hodnota, ktorú je zamestnávateľ povinný uhradiť Sociálnej poisťovni titulom poistného vzniká až po uplynutí stanoveného časového obdobia, ktorým je kalendárny mesiac. Nemožno preto súhlasiť s postupom žalovaného, ktorý rozdelil sumu mesačného poistného za mesiac september 2018 na jednotlivé dni a podľa toho vyvodzoval záver o splatnosti časti poistného za prvých 25 dní kalendárneho mesiaca september 2018 ako pohľadávky vzniknutej pred vyhlásením konkurzu a splatnosti časti poistného za posledných 5 dní kalendárneho mesiaca september 2018 ako pohľadávky vzniknutej po vyhlásení konkurzu. Poistné na sociálne poistenie (povinné nemocenské, povinné dôchodkové, v nezamestnanosti) totiž tvorí jedna suma splatná v jeden termín, ktorým je kalendárny mesiac a nemožno ju pre účely posúdenia, či ide o prednostnú pohľadávku (t.j. či vznikla pred alebo po vyhlásení konkurzu), rozdeľovať na jednotlivé dni a čiastkové sumy.
22. Súd zároveň neuznal argumentáciu žalovaného, že v posudzovanom prípade neuznaná časť pohľadávok na poistnom na sociálne poistenie nespĺňa zákonnú podmienku v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pretože nesúvisí s prevádzkovaním podniku úpadcu (lebo správca nepokračoval v prevádzkovaní podniku úpadcu, pretože v čase vyhlásenia konkurzu bol celý podnik úpadcu prenajatý tretej osobe, ktorá tento podnik prevádzkovala). V tejto súvislosti súd vzal na zreteľ skutočnosť, že sám úpadca zaslal Sociálnej poisťovni posudzované mesačné výkazy, z čoho je zrejmé, že priznal, že prevádzkuje podnik a zamestnáva zamestnancov, za ktorých je povinný odvádzať poistné na sociálne poistenie. Predovšetkým však samotný žalovaný uznal pohľadávku žalobcu za poistné za mesiac október 2018 ako pohľadávku proti podstate. Na základe toho potom nemôže argumentovať tým, že už v mesiacoch august a september 2018 (teda ešte skôr) úpadca nezamestnával zamestnancov a podnik úpadcu prevádzkoval tretí subjekt. Takúto procesnú obranu žalovaného považuje súd za účelovú.
23. Na základe vyššie uvedeného súd určil, že pohľadávka žalobcu vo výške 1.123,19 eur titulom bežného poistného za mesiac august 2018 a pohľadávka žalobcu vo výške 832,53 eur titulom bežného poistného za mesiac september 2018 sú pohľadávkami proti podstate.
24. Prihlásenú pohľadávku, ktorú správca poprel, môže správca dodatočne písomne uznať s tým následkom, že týmto uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje v konkurze za zistenú. K dodatočnému uznaniu popretej pohľadávky môže dôjsť aj v priebehu incidenčného konania o popretej pohľadávke. V prípade, že správca pohľadávku v priebehu incidenčného konania uzná bez toho, že by vykonal zmenu v zozname pohľadávok, pohľadávka sa aj tak považuje za zistenú. Po dodatočnom uznaní pohľadávky v priebehu incidenčného konania tak už nemá súd o akom predmete sporu konať, pretože popretá pohľadávka je zistená ex lege, a nie na základe rozhodnutia súdu.
25. Žalovaný uznal pohľadávku na poistnom žalobcu čo do výšky 166,15 eur za posledných 5 dní mesiaca 9/2018. V dôsledku uznania časti pohľadávky sa táto považuje zo zákona za zistenú a teda nie je potrebné rozhodovať v incidenčnom konaní o nároku žalobcu, ktorý už je konštatovaný ex lege. Z uvedeného vyplýva, že v uznanej časti prihlásenej pohľadávky žalobcu v sume 166,51 eur predmet sporu odpadol (resp. ani neexistoval), na základe čoho súd žalobu v tejto časti zamietol.
26. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
28. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a žalobcovi ako procesne úspešnej strane sporu priznal náhradu trov konania v rozsahu 84,4 %, keďže žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 92,2 % (1.955,72 eur / 2.122,23 eur) a žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 7,8 % (166,51 eur / 2.122,23 eur), čím pomer úspechu a neúspechu žalobcu predstavuje 84,4 % (92,2 % - 7,8 %). O výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).