Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_36Cb-58-2019.pdf
PDF · 97.28 KB
Case nature
Area
Subarea
36Cb/58/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, pr. zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Zylam spol. s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10 A, 831 06 Bratislava, IČO 36 830 925, v konaní o zaplatenie 1.169,93 eur s príslušenstvom
rozhodol:
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi
- sumu 1.169,93 eur,
- úrok z omeškania vo výške 9,00 % p.a. zo sumy 1.169,93 eur od 13.08.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e ta .
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania súdu prvej inštancie vo výške 99,76 % voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 10.06.2019 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.169,93 eur spolu s príslušenstvom - 9,05 % ročným úrokom z omeškania zo žalovanej istiny od 13.08.2016 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, titulom zaplatenia poistného do zániku poistného vzťahu.
2. Súd uznesením sp. zn. 36 Cb 58/2019-34 zo dňa 06.08.2019 uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne sa vyjadriť k žalobe a v prípade, ak nárok uplatnený v žalobe neuzná, aby v tomto svojom vyjadrení uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd poučil žalovaného o možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v prípade nesplnenia povinnosti uloženej týmto uznesením.
3. Žalovanému bolo vyššie uvedené uznesenie zo dňa 06.08.2019 doručené dňa 31.08.2019. Žalovaný si do dnešného dňa nesplnil povinnosť, uloženú mu uznesením a k predmetnému návrhu sa nevyjadril.
4. Súd s poukazom na § 177 ods. 2 písm. a) CSP, § 219 ods. 3 CSP dňa 07.10.2019 vyvesil na úradnú tabuľu súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 15.10.2019 o 13.00 hod v miestnosti č.d. 101, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku. Žiadna zo strán sporu nebola na verejnom vyhlásení rozsudku prítomná.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doloženými v spise a ustálil nasledovný skutkový stav.
6. Z potvrdenia o havarijnom poistení č. 6586013921 poistnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že strany uzavreli havarijnú poistnú zmluvu so začiatkom poistenia od 12.08.2015, na dobu neurčitú, s ročným poistným obdobím, týkajúcu sa havarijného poistenia osobného motorového vozidla BMW X 5, N. W J. sa zaviazal platiť ročné poistné plnenie vo výške 1.559,90 eur v štvrťročných splátkach vo výške 389,98 eur .
7. Z oznámenia o zániku poistného a upomienky adresovaného žalobcom žalovanému dňa 17.01.2017 je zrejmé, že poistná zmluva - havarijné poistenie motorových vozidiel-EuroKasko-produkt č. 571 na osobné motorové vozidlo X. Podľa zanikla podľa § 801 ods. 2 OZ dňa 12.08.2016 z dôvodu nezaplatenia poistného. Podľa § 803 ods. 1 OZ má poistiteľ nárok na poistné za dobu do zániku poistenia vo výške 1.169,93 eur.
8. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:
9. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
10. Podľa § 177 ods. 2 písm. a) CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
11. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
12. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
13. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
14. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
15. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
16. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len "ObZ") právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých tento zákon spočíva. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ObZ podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
18. Podľa § 261 ods. 1 ObZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 261 ods. 6 ObZ zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II
tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
19. Podľa § 801 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len "OZ") poistenie zanikne tým, že poistné za prvé poistné obdobie alebo jednorazové poistné nebolo zaplatené do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti.
20. Podľa § 801 ods. 2 OZ poistenie zanikne aj tak, že poistné za ďalšie poistné obdobie nebolo zaplatené do jedného mesiaca odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Výzva poisťovateľa obsahuje upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného.
21. Podľa § 801 ods. 3 OZ lehoty podľa odsekov 1 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb. %2523801'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523801'&ucin- k-dni='30.12.9999'> možno dohodou predĺžiť.
22. Podľa § 803 ods. 1 OZ poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku poistenia.
23. Súd postupoval v zmysle ustanovenia § 177 ods. 2 písm. a) CSP, keďže ide o vec jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán sporu sú zhodné (žalovaný žiadnu skutočnosť nenamietal), rovnako tak hodnota sporu predstavuje sumu 1.169,93 eur. Súd preto postupom podľa § 219 ods. 3 CSP vo veci dňa 07.10.2019 vyvesil na úradnú tabuľu súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 15.10.2019 o 13:00 hod v miestnosti č.d. 101, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku. Žiadna zo strán sporu nebola na verejnom vyhlásení rozsudku prítomná.
24. Súd po preskúmaní a vyhodnotení dôkazov, ako aj právnom posúdení veci dospel k záveru, že žaloba je sčasti dôvodná.
25. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca a žalovaný dňa 12.08.2015 uzatvorili havarijnú poistnú zmluvu na motorové vozidlo XX.XX.XXXX, N. W pod č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia od 12.08.2015 s dohodnutým ročným poistným 1.559,90 eur, a to na dobu neurčitú, pričom splatnosť poistenia bola dohodnutá v štvrťročných splátkach po 389,98 eur. Žalovaný si svoju povinnosť neplnil riadne a včas, poistná zmluva pre nezaplatenie splátok zanikla 12.08.2016 v súlade s § 801 ods. 2 OZ.
26. Zánik poistnej zmluvy pre nezaplatenie poistného predstavuje špeciálny, sankčný spôsob zániku poistnoprávneho vzťahu, poistná zmluva zaniká v dôsledku toho, že si poistený nesplnil jednu zo svojich základných povinností platiť poistné. Žalovaný v období do 12.08.2016 žalobcovi neuhradil poistné vo výške 1.169,93 eur, preto ho súd k úhrade tejto sumy zaviazal. Z tvrdenia žalobcu vyplynulo, že zánik poistenia nastal dňa 12.08.2016, čo žalovaný nenamietal (doručenie predmetnej výzvy a uplynutie jednomesačnej lehoty spojený so zánikom poistenia). Uvedené skutočnosti preto neboli sporné, žalovaný sa v predmetnej veci k podanej žalobe a listinným dôkazom nevyjadril a ostal v konaní pasívnym.
27. V ustanovení § 801 ods. 2 OZ je odlišne upravený zánik bežného poistenia. Zákonom pre zánik bežného poistenia je stanovená jednomesačná lehota, ktorá však začína plynúť odo dňa doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie. Výzva poisťovateľa musí obsahovať upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené v lehote jedného mesiaca od doručenia výzvy. Treba však pripomenúť, že zánik poistenia nastáva po prvom upozornení na zaplatenie poistenia a po uplynutí lehoty jedného mesiaca. Ak by totiž poisťovateľ poslal ďalšiu výzvu, jednomesačná lehota, v dôsledku ktorej by poistenie zaniklo, neplynie znova. Ak by však poistený po ďalšej výzve poistenie zaplatil, nedošlo by k jeho zániku.
28. Súd mal v konaní za nesporné zánik poistnej zmluvy dňa 12.08.2016 v súlade s § 801 ods. 2 OZ, keďže žalovaný uvedenú skutočnosť nenamietal. Lehota pre dlhší zánik poistenia nebola dohodnutá. Žalovaný uvedené skutočnosti nerozporoval, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohoto rozsudku.
29. Podľa § 365 ods. 1 ObZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
30. Podľa § 369 ods. 1 ObZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
31. Podľa § 369 ods. 2 ObZ ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
32. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
33. Základná úroková sadzba ECB v rozhodnom období od 16.03.2016 je 0,00 %.
34. Okrem istiny žalobca požadoval tiež zaplatenie 9,05 % ročného úroku z omeškania od 13.08.2016 až do zaplatenia. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty. Poistná zmluva podľa nesporných tvrdení žalobcu zanikla v súlade s § 801 ods. 2 OZ dňa 12.08.2016. Súd v tomto ohľade poukazuje na splatnosť poistného plnenia a zánik poistného plnenia, ktorý nastal v zmysle zákona po uplynutí jedného mesiaca od doručenia výzvy poisťovateľa na jeho zaplatenie, ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy. Platenie bežného poistného bolo dohodnuté vo forme štvrťročných splátok s tým, že až nezaplatením poslednej splátky poistného nastane splatnosť poistného v celosti, teda celého poistného za poistné obdobie. Splatnosť jednotlivých splátok je pritom daná osobitne, teda za každú štvrťročnú splátku v dohodnutý deň a splatnosť poistného ako celku nastáva až splatnosťou poslednej splátky. Keďže si žalobca neuplatnil splátky poistného za štvrťročné jednotlivé obdobia osobitne, ale uplatnil si poistné v celosti z dôvodu zániku poistného v súlade s § 801 ods. 2 OZ, nastala splatnosť celého poistného dňom nasledujúcim po dni uplynutia jednomečnej lehoty od doručenia výzvy poisťovateľa na zaplatenie dlžného poistného plnenia (ak nebolo poistné zaplatené pred doručením tejto výzvy). Žalovaný požadoval poistné za obdobie až do zániku poistenia, tj. do 12.08.2016, preto sa s týmto peňažným plnením dostal do omeškania 13.08.2016, čo je deň nasledujúci po zániku poistného plnenia ako prvý deň omeškania.
35. Vo vzťahu k výroku II. tohto rozsudku vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu súd zamietol žalobu v časti konania úroku z omeškania vo výške 0,05 % ročne z istiny vo výške 1.169,93 eur od 13.08.2016 až do zaplatenia, ako rozdielu zákonného úroku z omeškania ku dňu omeškania a požadovaného úroku z omeškania (žalobca požadoval úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne namiesto príslušného zákonného úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne). Súd preto v časti úroku z omeškania uplatneného v žalobnom petite žalobcovi vyhovel len čiastočne a priznal mu z nezaplatenej istiny len zákonné úroky z omeškania v zmysle príslušných ustanovení, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 99,76 %.
39. Pri určení výšky nároku na náhradu trov konania prihliadal na zamietnutie žaloby v časti (pozri bod 35 odôvodnenia rozsudku). V tomto smere je potrebné uviesť nasledovné. Čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, teda skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej. Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta
tak, že úspech strany konania, ktorej vznikla povinnosť na náhradu trov sa odpočíta od úspechu strany konania, ktorej vzniká právo na náhradu trov a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva.
40. V tomto smere súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 MCdo 1/2004 z 27.4.2004: „V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Základným meradlom pre nárok na náhradu nákladov v sporovom konaní je preto miera úspechu vo veci. Ak mal účastník plný úspech vo veci, prizná sa mu celá náhrada nákladov konania. Ak mal len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Na základe uvedeného platí, že žalobca mal plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu a naopak, žalovaný mal plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá. Ako žalobný petit označujeme to, čoho sa žalobca domáha v podanej žalobe. Petit určuje o čom má súd vo veci konať a rozhodovať (predmet sporu)“.
41. Súdna prax vyložila, ako treba chápať úspech žalobcu, ak predmetom konania boli viaceré samostatné nároky. Bol vyslovený právny názor, ktorého závery nie je dôvod spochybňovať ani v súčasnosti po zmene civilného kódexu, že úspech žalobcu v spore ohľadne niektorého nároku nemôže založiť právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s ďalším nárokom, ak v tomto žalobca nebol úspešný (pomerované výrokom rozhodnutia a žalobného petitu). V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že žalovanú pohľadávku a jej príslušenstvo nie je možné považovať za samostatné nároky. Podľa názoru súdu prvej inštancie má vyššie uvedený právny názor význam aj v tom smere, že každý neúspech žalobcu ohľadne príslušenstva (nielen ohľadne samostatných nárokov) žalovanej sumy nemôže byť bez ďalšieho prehliadaný, napr. paušálne považovaný za neúspech v pomerne nepatrnej časti s poukazom aj na tú skutočnosť, že CSP už nezohľadnenie čo i len nepatrného úspechu, nepozná. Niet žiadny dôvod nezohľadniť na účely pomeru úspechu a neúspechu okrem nepriznanej istiny, aj požadované úroky z omeškania a v kontexte uvedeného, je teda dôvodný záver o len čiastočnom úspechu žalobcu. Súd pri výpočte kapitalizovaného úroku z omeškania vychádzal zo sumy vypočítanej vo výške do dňa rozhodnutia súdu.
42. Súd prvej inštancie nemal dôvod odkloniť sa od uvedeného právneho záveru vyplývajúceho z rozsudku NS SR sp.zn. 1 MCdo 1/2004 a s ohľadom na priznanú istinu a výšku príslušenstva pohľadávky pri rozhodovaní o trovách konania, preto vychádzajúc z uvedených princípov, je potom nutné konštatovať, že pri uplatnení istiny vo výške 1.169,93 eur spolu s úrokom z omeškania 9,05 % ročne z tejto sumy od 13.08.2016 do zaplatenia /vyčísleným vo výške 335,91 eur/, v súhrne vo výške 1.505,84 eur, a priznanej istiny z omeškania vo výške 1.169,93 eur spolu s úrokom z omeškania 9,00 % ročne z tejto sumy od 13.08.2016 až do zaplatenia /vyčísleným vo výške 334,05 eur/, celkovo vo výške 1.503,98 eur, predstavuje úspech žalobcu 99,88 % a úspech žalovaného 0,12 %. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu je nutné v konečnom dôsledku konštatovať, že čiastočný úspech žalobcu vo veci predstavuje 99,76 %, čo je percentuálnym vyjadrením čistého úspechu žalobcu v konaní.
43. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).