Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-813-2008.pdf
PDF · 68.6 KB
Case nature
Subarea
20Er/813/2008
Uznesenie
Okresný súd Galanta v exekučnej veci oprávneného: Viking Invest, s.r.o., Námestie osloboditeľov 72, Michalovce, IČO: 36 740 764, z Obchodného registra SR ex offo vymazaný dňa 22.09.2016, proti povinnému: P. M., G.. XX.XX.XXXX, E. K. B. XXXX/XX, E. - M., za účasti súdneho exekútora: JUDr. Jozef Blaško, Exekútorský úrad so sídlom Ul. Kpt. Nálepku 8, Michalovce, o vymoženie 80.335,92 eura a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, v ktorom vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora JUDr. Jozefa Blaška poverením vydaným Okresným súdom Galanta, č. 5202 045694* zo dňa 31.10.2008 na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 80.335,92 eura (2.420.200,- Sk) a trov exekúcie, a to na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice N 101/2008, NZ 30988/2008, NCRIs 30700/2008 napísanej dňa 21.07.2008 v notárskej kancelárii JUDr. Anny Černákovej, notárky so sídlom v Michalovciach.
2. Súdny exekútor dňa 15.05.2018 doručil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Trnava, sp.zn. 25OdK/57/2018 zo dňa 12.04.2018 vyhlásený konkurz. Súčasťou podania súdneho exekútora bolo vyčíslenie trov exekúcie vo výške 39,83 eura.
3. Skúmaním procesných podmienok súd zistil, že oprávnený dňa 22.09.2016 zanikol výmazom z Obchodného registra SR bez právneho nástupcu.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.3.2017.
5. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
6. Podľa ust. § 166a zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ak tento zákon neustanovuje inak, len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky:
a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“),
b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy, ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
7. Podľa § 167f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať ani viesť exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie.
8. Podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na to, že v predmetnej exekúcii sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze, súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výrokovej vete tohto uznesenia a exekúciu v zmysle citovaných ustanovení zastavil.
10. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
11. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( §196).
12. Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa ust. § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
14. Podľa § 243j Exekučného poriadku v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.
15. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné zastavenie exekúcie.
16. S poukazom na ust. 243j Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017, súd dospel k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nakoľko z ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený. Skúmaním procesných podmienok však súd zistil, že oprávnený zanikol výmazom z Obchodného registra SR bez právneho nástupcu, preto niet subjektu, ktorý by trovy exekúcie znášal. Z uvedeného dôvodu o trovách exekúcie súd rozhodol tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 351/07-11, v ktorom sa okrem iného uvádza: „ústavný súd konštatuje, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá aj riziko
neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie“.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.