Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5To-113-2019.pdf
PDF · 109.55 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/113/2019
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. októbra 2019 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Jána Bobora, v trestnej veci obžalovaných K. C. a B. M., trestne stíhaných pre pokračovací trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a), ods. 5 písm. c) Tr. zák. a iné, účinného do 01.01.2006, konajúc o odvolaniach obžalovaných a okresného prokurátora voči rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/147/2015 zo dňa 25.10.2017, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora a obžalovaného B. M. z a m i e t a.
Podľa § 312 ods. 4 Tr. por. predseda senátu berie na vedomie späťvzatie odvolania obžalovaného K. C. zo dňa 03.10.2019 voči rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/147/2015 z 25.10.2017.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/147/2015 zo dňa 25.10.2017 boli obžalovaní K. C. a B. M. uznaní za vinných z pokračovacieho trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. a), ods. 5 písm. c) Tr. zák. účinného do 01.01.2006 sčasti v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Tr. zák. účinného do 01.01.2006 v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, 2 Tr. zák. účinného do 01.01.2006 a tiež aj v súbehu s trestným činom poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Tr. zák. účinného do 01.01.2006 a čiastočne aj v súbehu s trestným činom neoprávneného vyrobenia a používania elektronického platobného prostriedku a inej platobnej karty podľa § 249c ods. 1 Tr. zák. účinného do 01.01.2006, spoločne s trestným činom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 184a ods. 1 Tr. zák. účinného do 01.01.2006 a § 184b ods. 1 Tr. zák. účinného do 01.01.2006, pričom všetky tieto skutky spáchali formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. účinného do 01.01.2006, a to za skutky, kde sa v období od 03.01.2005, kedy spáchali prvý skutok v C. do 23.05.2005, kedy spáchali posledný skutok v P., dopustili celkom v 50-tich prípadoch trestného činu krádeže tak, ako je to presne popísané ohľadne jednotlivých skutkov v napadnutom prvostupňovom rozsudku.
Za toto konanie bol obžalovaný K. C. odsúdený podľa § 247 ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., § 33 písm. j), § 34 písm. i), j), § 35 ods. 1, 2, 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. na súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 48 mesiacov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. b) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do II. nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. okresný súd zrušil výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Bratislava 5 sp. zn. 1T/33/2008 zo dňa 04. 11. 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3To/128/2008 zo dňa 10. 02. 2009, ktorým bol obžalovanému uložený
trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 55 ods. 1 písm. a) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. bol obžalovanému uložený trest prepadnutia veci, a to1 ks pilník kovový dĺžky 35 cm a 1 ks kovové páčidlo dĺžky 50 cm.
Podľa § 55 ods. 6 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát - Slovenská republika.
Podľa § 57a ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. súd obžalovanému ukladá trest zákazu pobytu v okresoch J., V. a C. vo výmere 4 rokov.
Obžalovaný B. M. bol za toto konanie odsúdený podľa § 247 ods. 5 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., § 33 písm. j), § 34 písm. i), j), § 35 ods.1, 2, 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. na súhrnný a úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 40 mesiacov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. b) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do II. nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 35 ods. 3 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. okresný súd zrušil výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 1T/16/2012 zo dňa 27. 04. 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23To/73/2012 zo dňa 02. 07. 2012, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 55 ods. 1 písm. a) Tr. zák. č. 140/1961 Zb. súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci, a to1 ks pilník kovový dĺžky 35 cm a 1 ks kovové páčidlo dĺžky 50 cm.
Podľa § 55 ods. 6 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát - Slovenská republika.
Podľa § 57a ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. bol obžalovanému uložený trest zákazu pobytu v okresoch J., V. a C. vo výmere 4 rokov.
Zároveň Okresný súd Zvolen vo veci náhrady škody poškodeným rozhodol podľa § 288 ods. 1 Tr. por. tak, že poškodených, a to:
G. P., nar. XX. XX.XXXX, J., G. XXXX/X, Z. M., nar. XX. XX.XXXX, J., G. XXXX/X, I. P., nar. XX. XX.XXXX, J., Q. I. XXXX/XX, M. V., nar. XX. XX.XXXX, J., Q. I. XXXX/XX, I. M., T., nar. XX. XX.XXXX, C., L. X, A. Q., nar. XX. XX.XXXX, C., L. X, K. Z., M.., nar. XX. XX.XXXX, K. K., A. XX, C. B., T..,. nar. XX. XX.XXXX, J., G. XXXX/XX, O. U., M.., nar. XX. XX.XXXX, J., G. XXXX/XX, I. B., nar. XX. XX.XXXX, M., Q. A. XX, M. W., nar. XX.XX.XXXX, M., Q. A. XX, K. B., nar. XX. XX.XXXX, K. K., K. XX, V. K., nar. XX. XX.XXXX, K. K., K. XX, C. B., M.., nar. XX. XX.XXXX, K. K., K. XX, A. I., nar. XX. XX.XXXX, K. K., K. XX, W. N., T.., nar. XX. XX.XXXX, L., E. G. XXXX/X, U. O., nar. XX. XX.XXXX, L., E. G. XXXX/X, O. M., P.., nar. XX. XX.XXXX, L., E. G. XXXX/X, Z. P., nar. XX. XX.XXXX, L., E. G. XXXX/X, Y. B., nar. XX.XX.XXXX, K. K., K. XX, I. B., nar. XX. XX.XXXX, K. K., K. XX, B. K., nar. XX.XX.XXXX, K. K., C. č.X, M. E., M.., nar. XX.XX.XXXX, P. A., ul. L. A. XX/XX, T. O., nar. XX. XX.XXXX, P. A., ul. K. č.X, L. M., nar. XX. XX.XXXX, P. A., ul. K. č.X, J. M., nar. XX. XX.XXXX, P. A., ul. L. A. XX/XX, K. M.,XX. XX.XXXX, M., J. Š. Z. XXXX/ X, U. N., nar. XX. XX.XXXX, M., B.Z.Z. XXXX/X, Q. B., nar. XX. XX.XXXX, G. M. G. Z., ul. V. M. XXXX/ X, K. C., nar. XX. XX.XXXX, G. M. G. Z., ul. V. M. XXXX/X, P. B., T.., nar. XX. XX.XXXX, P., I. č. XX, I. T., nar. XX. XX.XXXX, E. E., I. P. č.XX, R. Q., T.., nar. XX. XX.XXXX, E. E., I. P. č.XX, A. C., nar. XX. XX.XXXX, E. E., I. P. č.XX, U. B., nar. XX. XX.XXXX, O., ul. F. XXXX/XX, E. O., nar. XX.XX.XXXX, O., ul. F. XXXX/XX, K. T., nar. XX. XX.XXXX, O., ul. Z. XXXX/X, O. I., XX. XX.XXXX, O., ul. Z. XXXX/ X, A. M., nar. XX.XX.XXXX, K. n/K., U. I. XXX/XX, W. O., nar. XX. XX.XXXX, O., B. XXXX/X, M. U., nar. XX.XX.XXXX, O., B. XXXX/X, B. M., B.., nar. XX. XX.XXXX, K., ul. V. R. XXXX/X, B. V., nar. XX. XX.XXXX, O., ul. O. XXXX/X, O. J., T..,nar. XX. XX.XXXX, O., ul. O. XXXX/X, C. E., nar. XX. XX.XXXX, K., M. č.XX, O. K., T.., nar. XX. XX.XXXX, K., M. č.XX, M. M., nar. XX. XX.XXXX, M., ul. P. Q. X, O. K., M.., nar. XX. XX.XXXX, M., ul. P. Q. X, B. O., nar. XX. XX.XXXX, P., N. XX, C. Z., nar. XX. XX.XXXX, P.,
N. XX, Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, ColonnadeInsurance S.A., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Štúrova 27, 042 80 Košice, IČO: 50 013 602, s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Uvedený rozsudok okresný súd podrobne odôvodnil v písomných dôvodoch vyhláseného rozsudku, kde aj uviedol, prečo obžalovaným uložil tresty a na základe akých dôkazov ich uznal vinnými z trestnej činnosti.
Proti tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote jednak obžalovaní K. C. a B. M., ako aj okresný prokurátor vo Zvolene, a to do výroku o uloženom treste. Obžalovaný K. C. sa na hlavnom pojednávaní, kde okresný súd konal o podanej obžalobe a kde dňa 25.10.2017 vyhlásil odsudzujúci rozsudok nezúčastnil, bola za neho prítomná len jeho obhajkyňa, ktorá následne voči tomuto rozsudku okresného súdu zahlásila odvolanie s tým, že písomne toto odvolanie odôvodní po doručení vyhotoveného rozhodnutia. Napriek tomu, že jej rozhodnutie okresného súdu bolo doručené ešte dňa 20.03.2018, až dňa 03.10.2019 obhajkyňa za obžalovaného K. C. písomne súdu oznámila, že po porade s obhajcom obžalovaný K. C. berie výslovne svoje odvolanie, ktoré zahlásil voči rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 5T/147/2015 zo dňa 25.10.2017 späť s tým, že zotrváva na svojich vyjadreniach z 08.01.2019, ktorými sa vyjadroval k odvolaniu okresného prokurátora.
Obžalovaný B. M., ktorý tiež nebol prítomný na vyhlásení odsudzujúceho rozsudku na Okresnom súde Zvolen dňa 25.10.2017 cestou svojho obhajcu podal odvolanie, kde v písomných dôvodoch odvolania obžalovaný uviedol, že v prvom rade namieta tú skutočnosť, že vyhlásený rozsudok bol urobený bez predchádzajúceho súhlasu Krajinského súdu Leoben v Rakúskej republike, kde bol v čase vyhlásenia rozsudku vo výkonu trestu odňatia slobody. Takýto súhlas bol Okresnému súdu Zvolen doručený až dňa 21.11.2017.
Ďalej obhajca za obžalovaného M. uviedol, že namieta aj správnosti skutkových zistení napadnutého rozsudku. Toto hodnotenie podľa obhajoby začína až na str. 37 posledného odstavca rozsudku a pokračuje na nasledujúcej strane, kde podľa tohto rozsudku vinu obžalovaného M. preukazuje len výpoveď K. C. a dôkazy, ktoré ho mali usvedčovať o tom, že sa mali nájsť nejaké šperky u jeho príbuzných. Je pravda, že zatiaľ čo K. C. sa doznal ku krádežiam, on sa ku krádežiam nedoznal. Podľa názoru obžalovaného niektorí poškodení ani neopoznali svoje veci, ktoré boli zaistené do trestného konania a ktoré im mali byť odcudzené, pričom v dôsledku týchto logických medzier a rozporov sú skutkové zistenia súdu nejasné a nesprávne. Obžalovanému preto nie je zrejmé, z akých skutočností vyplýva, že sa on mal dopustiť čiastkových útokov, ktoré sú mu kladené za vinu. Z týchto skutočností vyplýva podľa obžalovaného, že konajúci súd neodpovedal jasne a zrozumiteľne na všetky skutkovo relevantné otázky, pričom hodnotenie dôkazov a ustálenie skutkového stavu nevyplývalo ani z vykonaného dokazovania. Podľa obžalovaného podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť obhajovanie práv obvineného tak, aby v konaní boli objasnené všetky skutočnosti svedčiace v prospech obvineného tak, aby páchateľ bol odsúdený len za to, čo spáchal.
Vzhľadom k tomu považuje obžalovaný napadnutý rozsudok za nesprávny a nezákonný, preto navrhuje tento rozsudok zrušiť a v konečnom dôsledku žiada, aby bol spod obžaloby oslobodený.
Okrem tohto odvolania, ktoré podal za obžalovaného M. jeho obhajca, aj sám obžalovaný svojim rukou písaným podaním v odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru sa Okresný súd Zvolen dopustil procesnej chyby, keďže v čase, keď vyhlasoval rozsudok, sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody v P., pričom Okresný súd Zvolen aj žiadal Krajinský súd Leoben o udelenie súhlasu, pričom pri svojom rozhodovaní Okresný súd Zvolen nepočkal na doručenie tohto súhlasu, ktorý bol vydaný dňa 21.11.2017, ale už 25.10.2017 na hlavnom pojednávaní vyhlásil rozsudok, čiže má za to, že Okresný súd Zvolen sa dopustil hrubej procesnej chyby tým, že vyniesol rozsudok ešte skôr, ako bolo rozhodnuté, že tak môže konať. Preto považuje tento rozsudok Okresného súdu Zvolen za nezákonný a žiada, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a vec bola vrátená Okresnému súdu Zvolen na nové konanie a rozhodnutie.
Voči vyššie uvedenému rozsudku Okresného súdu Zvolen podal odvolanie aj okresný prokurátor vo Zvolene vo vzťahu k obidvom obžalovaným, a to len proti výroku o uloženom treste a náhrade škody v neprospech oboch obžalovaných.
V argumentácii okresného prokurátora vo vzťahu k obžalovanému B. M. ide najmä o to, že v danom prípade bol obžalovanému ukladaný mierny trest odňatia slobody, a to súhrnný trest odňatia slobody na 40 mesiacov nepodmienečne, pričom je zrejmé, že bol navýšený trest obžalovanému len o 28 mesiacov, a to za 50 skutkov krádeže, za ktoré bol uznaný vinným.
To isté sa týka aj obžalovaného K. C., kde mu mal byť tiež ukladaný mierny trest, keďže mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 48 mesiacov, čo pri zrušení predchádzajúceho výroku o treste je navýšenie len o 8 mesiacov za skutky popísané v obžalobe, kde sa ich mal dopustiť až celkovo 50.
Z tohto dôvodu je potom toho názoru, že uložené tresty u oboch obžalovaných nemožno považovať za dostatočné s ohľadom na počet skutkov, ich závažnosť, následok a postoj obžalovaných k trestnej činnosti. Výška ukladaného trestu sa mala v konečnom dôsledku odvíjať aj od osoby páchateľa, kde obžalovaný C. už bol pred spáchaním skutkov, za ktoré bol súdený, celkom 7-krát súdne trestaný, z toho súdmi Slovenskej republiky v 6. prípadoch, kde bol v 5. prípadoch odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody. Preto podľa názoru prokurátora bolo na mieste obžalovanému ukladať trest dlhšieho trvania, a to aj s ohľadom na následky trestnej činnosti a možnosť nápravy páchateľa.
Pokiaľ ide o obžalovaného M., tento bol pred spáchaním skutkov celkom 13-krát súdne trestaný, z toho 12-krát na Slovensku a v 6. prípadoch mu bol ukladaný nepodmienečný trest odňatia slobody a preto aj podľa názoru prokurátora v danom prípade mu mal byť ukladaný trest dlhšieho trvania, nakoľko možnosť nápravy obžalovaného trestami kratšieho trvania nespĺňajú svoj účel a neodradili obžalovaného od páchania trestnej činnosti.
Vzhľadom na tieto skutočnosti preto navrhol, aby u obidvoch obžalovaných boli tresty odňatia slobody navýšené, a to obidvom vo výmere minimálne 56 mesiacov formou súhrnného trestu so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny.
Zároveň uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím okresného súdu ani ohľadne výroku o náhrade škody, nakoľko poškodení si riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody, výška vzniknutej škody bola dostatočným spôsobom špecifikovaná v skutkových vetách z obžaloby a jednotliví poškodení nepreukázali, že by im bola vznikla nejaká prekážka, aby im nemohla byť táto škoda uhradená.
Z tohto dôvodu preto navrhol, keďže pochybenie vzniklo ešte na Okresnom súde vo Zvolene, aby bol napadnutý rozsudok okresného súdu zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, prípadne alternatívne aby vo veci rozhodol sám krajský súd.
K podaným odvolaniam obžalovaných sa okresný prokurátor nevyjadril, avšak k odvolaniu okresného prokurátora sa vyjadrili obidvaja obžalovaní.
Obžalovaný B. M. cestou svojho obhajcu uviedol, že s odvolaním okresného prokurátora nesúhlasí, keďže od spáchania posledného čiastkového útoku trestného činu uplynula doba už viac ako 12 rokov a 6 mesiacov, táto doba aj podľa názoru Ústavného súdu SR je zásahom do základných práv obžalovaného, pričom v takomto prípade má prichádzať do úvahy či už zastavenie trestného stíhania alebo mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby. V zmysle citovanej súdnej praxe je preto odôvodnené mimoriadne zníženie trestu v prípade vzniku zbytočných prieťahov v konaní, pričom podľa názoru obžalovaného ani tak rozsiahla trestná činnosť, ktorá mu je kladená za vinu, nemôže odôvodniť dĺžku trestného konania viac ako 12 resp. 13 rokov. Aj v prípade preukázania viny obžalovaného je podľa jeho názoru postačujúce, aby mu bol ponechaný trest odňatia slobody v tom rozsahu, aký mu uložil okresný súd, ak krajský súd nevyhovie jeho odvolaniu. Vo svojom odvolaní totiž žiada, aby bol spod obžaloby v celom rozsahu oslobodený.
Obžalovaný K. C. cestou svojej obhajkyne k odvolaniu prokurátora uviedol, že s týmto odvolaním nesúhlasí, taktiež poukázal na dĺžku trestného konania a uplynulú dobu od prvého skutku po deň vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku. Ďalej obhajkyňa dodala, že účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa osoba, ktorá sa domáha svojho práva, nachádza. Neprimerane dlhým trestným konaním je porušené základné právo obžalovaného na spravodlivý proces. Ďalej obhajkyňa argumentovala tým, že ku dňu písania vyjadrenia k odvolaniu je to už viac ako 14 rokov, pričom v prípade jeho právoplatného odsúdenia v
primeranej dobe by už k dnešnému dňu mal dávno trest, ktorý mu bol uložený, aj vykonaný a prípadne aj zahladený.
Celé trestné stíhanie po právnej stránke nebolo natoľko zložité, aby orgány činné v trestnom konaní a súdy oprávňovali k takým dlhým prieťahom, ako v danom prípade. Prísnejší trest, ktorý žiada vo svojom odvolaní prokurátor, je po 14. rokoch trestného stíhania neadekvátny a ani nie je v súlade so základným ustanovením Trestného zákona, že trest by mal byť dostatočný na ochranu spoločnosti a mal by plniť aj prevýchovnú funkciu. Dĺžka trestného konania nebola spôsobená zložitosťou prípadu ani prieťahmi a obštrukciami na strane obžalovaných a preto mal byť použitý v danom prípade Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd článok 6 ods. 1, teda právo na spravodlivé súdne konanie. Doba, ktorá uplynie od spáchania trestného činu až po meritórne rozhodnutie má mať bezprostredný vplyv na účel trestu, ktorý má byť uložením trestu aj dosiahnutý.
Preto sa domnieva, že trest, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Zvolen v prvom stupni je primeraný a spravodlivý.
Pokiaľ ide o rozhodnutie o odkázaní poškodených na občiansko-právne konanie, aj toto rozhodnutie považuje za správne, keďže od posledného vyčíslenia uplatnenia škody v mnohých prípadoch prešlo viac ako 5 rokov, nie je možné presne určiť, aká výška škody bola poškodeným v konečnom dôsledku vyplatená od jednotlivých poisťovní, u ktorých si poškodení škodu uplatnili, preto toto dokazovanie by presiahlo rámec trestného konania a preto považuje za správne rozhodnutie prvostupňového súdu o odkázaní poškodených na občiansko-právne konanie.
Na podklade podaných odvolaní potom Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci určil termín verejného zasadnutia, na ktoré sa obžalovaný B. M. nedostavil, písomne už z výkonu trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v V. G. Z. súdu oznámil, že žiada, aby krajský súd o jeho odvolaní konal bez jeho osobnej prítomnosti.
Tak, ako bolo už vyššie uvedené, obžalovaný K. C. svoje odvolanie voči rozsudku výslovne zobral späť, ale vo vzťahu k odvolaniu okresného prokurátora sa na verejnom zasadnutí krajského súdu nezúčastnil, avšak obhajkyňa obžalovaného uviedla, že bola v telefonickom kontakte s obžalovaným, ktorý o termíne verejného zasadnutia vedel a tento jej sms - správou potvrdil, že žiada, aby sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti. S takýmto návrhom obžalovaného C., ako aj obžalovaného M. vyjadril súhlas aj prítomný krajský prokurátor a vzhľadom k tomu potom predseda senátu vyhlásil uznesenie, že verejné zasadnutie o odvolaniach či už okresného prokurátora alebo obžalovaného B. M. sa vykoná v neprítomnosti obidvoch obžalovaných.
V konečných návrhoch procesných strán potom obhajca za obžalovaného M. uviedol, že obžalovaný v priebehu celého konania a v intenciách písomného odvolania tvrdil, že sa nedopustil trestnej činnosti a preto žiada, aby bol spod obžaloby oslobodený, alebo alternatívne, ak by súd dospel k inému názoru, aby ponechal v platnosti prvostupňový rozsudok, a teda aby v celom rozsahu odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol.
Obhajkyňa obžalovaného C. uviedla, že v súvislosti s odvolaním prokurátora trvá na písomnom vyjadrení, ktoré podala k tomuto odvolaniu, návrh prokurátora je neadekvátny, navyšovanie trestu u obžalovaného by už nemalo žiadny výchovný účel, samotný obžalovaný sa snaží žiť riadnym spôsobom života, pracuje v G. a pokiaľ ide o odvolanie ohľadne náhrady škody, má vedomosť, že časť škody poškodeným bola už uhradená poisťovňami a samotní poškodení sa v prípravnom konaní vyjadrovali, že škodu si uplatnia na hlavnom pojednávaní, čo však neurobili a preto považuje za zákonné rozhodnutie okresného súdu o ich odkázaní na občiansko-právne konanie.
Krajský prokurátor v konečnom návrhu uviedol, že sa pridržiava písomného odvolania okresného prokurátora ohľadne uložených trestov u oboch obžalovaných, navrhuje im tieto tresty sprísniť práve vzhľadom k množstvu skutkov, ktorých sa obžalovaní dopustili a pokiaľ ide o náhradu škody, navrhuje zaviazať obidvoch obžalovaných k náhrade škody poškodeným tak, ako si ju uplatnili.
Na podklade podaných odvolaní potom Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, ako aj podstatný
obsah trestného spisu a zistil, že odvolanie obžalovaného B. M., ako aj okresného prokurátora vo vzťahu k uloženým trestom u obidvoch obžalovaných nie sú dôvodné.
Predseda senátu krajského súdu samostatným uznesením, ktoré bolo zahrnuté do výroku celého konania rozhodol aj o späťvzatí odvolania obžalovaného K. C., ktoré postupom podľa § 312 ods. 4 Tr. por. vzal na vedomie s tým, že bližšie sa už odvolaním obžalovaného K. C. zaoberať nebude.
Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti dbal na to, aby zistil, či súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dôkazy, aby mohol riadne objasniť skutkový stav a spravodlivo vo veci rozhodnúť, tak ako to má na mysli § 2 ods. 10 Tr. por. a tiež skúmal, či jednotlivé dôkazy vyhodnotil jednotlivo ako aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.
Odvolací súd potom zistil, že fakticky obaja obžalovaní sa nezúčastnili hlavného pojednávania dňa 25.10.2017, kde obžalovaný K. C. vyslovil súhlas s takýmto postupom, pričom obžalovaný B. M. ešte v predchádzajúcich obdobiach, keď pôvodne plánoval okresný súd konať, písomne z výkonu trestu odňatia slobody z P. P. oznamoval súdu, že súhlasí s vykonaním hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti a dokonca v trestnom spise sa nachádza aj podanie rakúskeho súdu, kde tento oznamuje Okresnému súdu Zvolen, že na konanie voči obžalovanému B. M. súhlas rakúskej strany nie je potrebný, pričom v konečnom dôsledku však na základe žiadosti okresného súdu takýto súhlas vydal, avšak takýto súhlas sa týkal aj ďalšieho uznávacieho konania vo vzťahu k obžalovanému B. M., keďže tento bol Krajinským súdom Leoben odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody a následne bolo konané Krajským súdom Trenčín o tom, či tento výkon trestu bude ďalej vykonávať na Slovensku.
V tomto smere preto krajský súd zistil, že námietka obžalovaného M. o tom, že Okresný súd Zvolen konal bez toho, aby mal súhlas rakúskej strany na toto konanie, nie je správna, keďže takýto súhlas fakticky potrebný ani nebol a keď bol okresnému súdu doručený až po vyhlásení veci, nič nebránilo okresnému súdu, aby vo veci rozsudkom rozhodol ešte pred doručením takéhoto súhlasu. Naviac sám obžalovaný M. už v predchádzajúcich písomných podaniach oznamoval súdu, že nebude trvať na osobnej účasti na hlavných pojednávaniach, ale bude súhlasiť s vykonávaním verejných zasadnutí v jeho neprítomnosti.
Krajský súd ďalej vo veci zistil, že so súhlasom procesných strán, teda obžalovaných, ako aj prokurátora na hlavnom pojednávaní dňa 25.10.2017 na okresnom súde nebol vypočutý ani jeden z poškodených, ale výpovede týchto poškodených boli zákonným spôsobom prečítané. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že ani okresný súd nemohol od poškodených konkrétne zisťovať, aká škoda im bola spôsobená a aká výška tejto škody im bola cestou poisťovne uhradená.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku potom aj obmedzený skutočnosťami, ktoré vyplývali z rozsahu celej trestnej veci, len stručne odôvodnil, ktoré dôkazy obžalovaných usvedčovali z páchania trestnej činnosti, išlo najmä o priznávajúcu výpoveď obžalovaného C. a ďalej výpovede rodinných príslušníkov obžalovaného M., ktorí potvrdzovali, že niektoré veci pochádzajúce z krádeží sa u nich našli. Podrobné dôvody sú rozvedené práve v odôvodnení napadnutého rozsudku.
Je potom zrejmé aj pre krajský súd, že okresný súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal s obhajobou obžalovaných, išlo najmä o to, že aj obhajkyňa obžalovaného M. na hlavnom pojednávaní dňa 25.10.2017 pri záverečnej reči za obžalovaného M. uviedla, že tento sa priznal k spáchanej trestnej činnosti a oľutoval ju, potom správne ustálil vinu obidvoch obžalovaných tak, ako im bola kladená obžalobou okresného prokurátora vo J. v obžalobe za vinu a aj podľa názoru krajského súdu nie sú pochybnosti, už aj vzhľadom na odstup času o tom, že sa obžalovaní trestnej činnosti, tak ako im bola kladená obžalobou za vinu, dopustili v uvedenom rozsahu.
Vzhľadom k tomu, že na tieto skutkové zistenia okresný súd relatívne dostatočne poukazuje v odôvodnení svojho rozhodnutia, tak krajský súd si tieto dôvody okresného súdu osvojuje a v podrobnostiach na ne aj odkazuje.
Ohľadne viny obžalovaného M. krajský súd len konštatuje, že v prípravnom konaní a aj na hlavnom pojednávaní pred prvostupňovým súdom obžalovaný, tak ako to vyplýva zo záverečnej reči svojej obhajkyne, nespochybnil účasť na trestnej činnosti, ktorá mu bola obžalobou kladená za vinu a preto
obhajobné tvrdenia, ktoré v odvolaní uvádzal obhajca obžalovaného sa javia byť pre krajský súd ako nové skutočnosti, ktoré obhajca formuloval do odvolania bez konzultácie s obžalovaným.
Pokiaľ ide o odvolanie okresného prokurátora vo vzťahu k výroku o uloženom treste, tu je potrebné povedať, že obidvaja obžalovaní s trestom, ktorý im bol uložený fakticky súhlasili, keďže C. svoje odvolanie zobral späť a obžalovaný M. v prípade, ak by krajský súd dospel k inému záveru, považoval uložený trest za dostatočný, tak krajský súd musí konštatovať, že argumentácia okresného prokurátora vo vzťahu k trestu u oboch obžalovaných by bola adekvátna a bolo by možné jej vyhovieť, ak by bola vec prejednávaná bezprostredne po spáchaní trestnej činnosti, resp. v krátkej dobe po nej. S odstupom takmer 14. rokov od spáchania skutkov však argumentácia prokurátora o tom, že je potrebné obžalovaným navýšiť tresty odňatia slobody je neaktuálna. Z predmetného trestného spisu jednoznačne vyplýva, že obžalovaný C. po tom, čo bol prepustený z posledného výkonu trestu, t. j. od 08.11.2010 vo výkone trestu odňatia slobody nebol a aj keď bol potom odsúdený v P. P., bol odsúdený k peňažnému trestu, v súčasnosti pracuje v G. P. a snaží sa žiť riadnym spôsobom života. Za týchto okolností, aj keď už bol doposiaľ celkom 9-krát súdne trestaný je možné považovať súhrnný trest vo výmere 48 mesiacov, ako mu ho uložil okresný súd v napadnutom rozsudku za dostatočný a primeraný, keď do tohto výkonu trestu sa mu započíta časť, ktorú vykonal z rozsudku Okresného súdu Bratislava V. sp. zn. 1T/33/2008, a to v celkovej výmere takmer 3 rokov.
Pokiaľ ide o obžalovaného B. M., v danom prípade ide o podobnú situáciu ako ohľadne obžalovaného C., aj keď tento obžalovaný už bol doposiaľ 19-krát súdne trestaný a aj v súčasnosti je vo výkone trestu odňatia slobody z odsúdenia Krajinského súdu Leoben, kde mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody na 5 rokov a 6 mesiacov, ktorý v súčasnosti vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v V. G. Z.. Tento výkon trestu by mal končiť až 30.09.2021. Aj podľa názoru krajského súdu práve vzhľadom na odstup 14 rokov od páchanej trestnej činnosti je súhrnný trest vo výmere 40 mesiacov na nápravu a prevýchovu obžalovaného dostatočný, keďže tento aj tak ešte naďalej bude vo výkone trestu odňatia slobody. Platí v podstate to isté, čo aj pre obžalovaného K. C., že v prípade, ak by bol rozsudok vyhlasovaný v krátkom časovom úseku po páchaní trestnej činnosti, tento trest by bol prísnejší, avšak práve na odstup času, ako aj ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky je potrebné na plynutie času prihliadať a preto trest uložený Okresným súdom vo Zvolene je dostatočný.
V tomto smere je v podstate pokrytá aj argumentácia vo vzťahu k odvolaniu prokurátora k uloženým trestom obidvom obžalovaným, prečo sa krajský súd s týmto odvolaním prokurátora do výroku o uložených trestoch nestotožnil.
Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora ohľadne náhrady škody a odkázania poškodených na občiansko- právne konanie, v tomto smere sa krajský súd stotožnil s argumentáciou obhajoby obžalovaného C.. Je nepochybné, že od spáchania skutkov uplynula dlhá doba, taktiež dlhá doba uplynula aj od výsluchu jednotlivých poškodených a od ich vyhlásenia o tom, akú výšku škody si uplatňujú a aká výška škody im bola poisťovňami uhradená. Ani jeden z poškodených nebol na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Zvolen vypočutý, čo je aj v dôsledku súhlasu prokurátora s tým, aby boli ich výsluchu prečítané. Za takýchto okolností potom nemohol okresný súd bezpečne ustáliť, či od posledného vyjadrenia poškodených došlo či nedošlo k nejakej náhrade škody zo strany poisťovní voči týmto osobám a zisťovanie týchto okolností by podľa názoru krajského súdu v súčasnosti presiahlo rámec trestného konania a bolo by predĺžením tohto konania, čo nie je účelom trestného konania. Správne je potom rozhodnutie okresného súdu, ak všetkých poškodených s ich nárokom na náhradu škody odkázal na občiansko-právne konanie, kde fakticky časť tejto škody by už mala znášať aj poisťovňa, ak za obžalovaných plnila poistné plnenie voči jednotlivým poškodeným.
Toto sú argumenty, ktoré viedli krajský súd potom k takému záveru, že odvolania obžalovaného B. M. a okresného prokurátora voči vyššie uvedenému napadnutému rozsudku Okresného súdu Zvolen zamietol postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné a prečo aj potom podľa § 312 ods. 4 Tr. por. vzal na vedomie späťvzatie odvolania obžalovaného K. C..
Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.