Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23To-82-2019.pdf
PDF · 69.94 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/82/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. októbra 2019 prejednal odvolanie obžalovaného v trestnej veci
N. A.,
nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., R. č. XXXX/XX, t.č. vo väzbe v inej trestnej veci v ÚVV Ilava,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp.zn. 0T/44/2019 zo dňa 06. júna 2019 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného N. A. ako nedôvodné z a m i e t a.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 06.júna 2019, sp. zn.0T/44/2019 bol obžalovaný N. A. uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. , spáchaného na tom skutkovom základe, že dňa 06.04.2019 v čase asi o 16.08 hod. po tom, čo požil alkoholické nápoje a mal v dychu 0,57 mg/l alkoholu, viedol po miestnej komunikácií ulice Lúčky, Bojnice, okres Prievidza, osobné motorové vozidlo zn. Škoda Superb, evidenčné číslo PD XXX FX. Bol za to odsúdený podľa § 289 ods. 1, § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace nepodmienečne, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu dvadsať mesiacov. Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho odvolaním podaným v zákonnej lehote napadol čo do výroku o treste obžalovaný. Svoje odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Poukázal na majetkové a rodinné okolnosti, spolu s družkou vychováva 2 maloleté deti, pričom družka je na materskej dovolenke, spoločne splácajú úver na byt. Obžalovaný je riadne zamestnaný a hlavným zdrojom obživy jeho rodiny je jeho príjem. Nesnaží sa zľahčovať svoje konanie, priznal si ho, dal pred súdom aj vyhlásenie o vine. Zdôraznil, že uloženie mu trestu bude mať vplyv na jeho najbližších. Poukázal na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr.zák. Chcel by požiadať o nahradenie nepodmienečného trestu odňatia slobody iným trestom napr. peňažným, alebo trestom povinnej práce, s ktorým dáva súhlas. Bola to jeho chyba a nerozvážnosť, že v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia spáchal úmyselný trestný čin, čoho ľutuje. Má však za to, že účel trestu bude u neho naplnený aj trestom alternatívnym. Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. Obžalovaný na dôvodoch odvolania zotrval. Doplnil ich v tom, že síce je vo väzbe v inej trestnej veci za trestný čin spáchaný voči družke, avšak spolužitie chcú obnoviť, udobrili sa, družka za ním chodí aj mu telefonuje a píše. Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. so súhlasom prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
K odvolaním obžalovaného napadnutému výroku o treste senát odvolacieho súdu uvádza nasledovné. Súd prvého stupňa sa dostatočne vysporiadal so všetkými okolnosťami prípadu, zohľadnil aj vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný, ktoré dal pred súdom.
Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že trestná sadzba prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. je v rozmedzí až na jeden rok. Menšiu závažnosť tohto hoci úmyselného trestného činu vyjadril zákonodarca v trestnej sadzbe.
Senát odvolacieho súdu je tiež toho názoru, že u obžalovaného prichádzalo do úvahy uloženie trestu na dolnej hranici trestnej sadzby. Svedčia o tom jednak skutkové zistenia spočívajúce v tom, že obžalovaný prešiel s vozidlom len krátku vzdialenosť, k trestnej činnosti sa hneď priznal, a od začiatku trestného stíhania spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní.
Z týchto dôvodov odvolací súd považoval výrok o treste odňatia slobody vo výmere 3 mesiace nepodmienečne uložený obžalovanému za primeraný a v súlade so zákonom. Správne mu súd prvého stupňa priznal aj poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. l/ Tr.zák. /obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu /.
Hoci mu súd prvého stupňa mal priznať aj ďalšiu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. n/ Tr.zák., pretože napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, keďže od začiatku spolupracoval pri vyšetrovaní trestného činu a vyhlásením o vine, ktoré dal pred súdom prvého stupňa napomáhal súdu. Krajský súd toto pochybenie nepovažoval za zásadné, keďže by sa trestná sadzba v rámci aplikácie ustanovenia § 38 ods. 3 Tr.zák. zmenila na až na 8 mesiacov, stále obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace zodpovedá kritériám citovaného ustanovenia Trestného zákona.
Obžalovaný N. A. je osobou 2 krát súdne trestanou. Naposledy Okresným súdom Prievidza sp.zn. 1T/51/16 z 25.04.2016, kde mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Z tohto trestu bol podmienečne prepustený dňa 26.05.2017, pričom mu bola určená skúšobná doba na tri roky. Aktuálne mu za vinu kladeného skutku zo dňa 06.04.2019 sa teda dopustil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu a to pod vplyvom alkoholu, hoci mal uložené aj ochranné liečenie protialkoholické ambulantnou formou.
Trest odňatia slobody uložený mu na dolnej hranici trestnej sadzby vyjadruje, že obžalovaný sa svojim konaním dopustil menej závažného prečinu, pričom takýto trest zodpovedá všetkým okolnostiam prípadu, osobe obžalovaného, a je aj potrebný na jeho nápravu. Zároveň takýto trest zohľadňuje ustanovenie § 49 ods. 2 Tr.zák., podľa ktorého nemožno páchateľovi úmyselného trestného činu pokiaľ ho spáchal v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody uložiť trest podmienečne odložený.
Výmera trestu odňatia slobody mu bola súdom prvého stupňa uložená práve s poukazom na vyhlásenie o vine, ktoré dal pred súdom. Zároveň trest mu uložený súdom prvého stupňa zodpovedá aj všetkým zásadám na ukladanie trestov uvedeným v § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., ako aj zásadám generálnej a individuálnej prevencie.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je preto potrebné na prevýchovu obžalovaného pôsobiť opätovne trestom odňatia slobody nepodmienečným, ako k tomu správne dospel aj prvostupňový súd. Argumentácia obžalovaného uvedená v odvolaní, aby trest v čo najmenšej miere postihol jeho rodinu, a teda zodpovedal aj kritériám ustanovenia § 34 ods. 3 Tr.zák., sa javí krajskému súdu s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný je v súčasnej dobe vo väzbe za ďalší skutok spáchaný
voči svojej družke ako bezpredmetná, keďže obžalovaný sa svojim zavinením od augusta 2019 už o rodinu starať nemôže.
Správne ho súd prvého stupňa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Na základe týchto dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.