Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_4Er-383-2011.pdf
PDF · 73.47 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/383/2011
Uznesenie
Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného : WM Consulting & Communication, s.r.o., Žilinská cesta 130, Piešťany, IČO: 34 127 798, v konaní zast. advokátom JUDr. Romanom Kvasnicom, Žilinská cesta 130, Piešťany, proti povinnému : M. Y. nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy s trvalým pobytom U., G. XX/XX o vymoženie 2.046,48 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Júliusovi Rosinovi náhradu trov exekúcie vo výške 83,03 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 10.3.2011 sa oprávnený domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 2.046,48 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie. Návrh bol doručený súdnemu exekútorovi Mgr. Júliusovi Rosinovi, Exekútorský úrad Topoľčany dňa 11.3.2011. Žiadosť o udelenia poverenia bola súdnym exekútorom súdu doručená dňa 22.3.2011.
2. Okresný súd Komárno v konaní vedenom pod sp. zn. 4Er/383/2011, vydal dňa 24.3.2011, poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX, pre súdneho exekútora Mgr. Júliusa Rosinu, Exekútorský úrad Topoľčany (EX XXX/XX).
3. Dňa 27.10.2017 doručil súdny exekútor Okresnému súdu Komárno podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel ako nemajetný.
4. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX.html> neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa 57 ods. 1 písm. h) EP exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Právoplatným rozhodnutím súdu povinnému uložená povinnosť plnenia peňažnej sumy v prípade, že tento v priebehu exekučného konania zomrie nezaniká (§ 37 ods. 3 a 4 EP), ale prechádza na jeho právnych nástupcov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú aj procesným subjektom jeho práv a povinností a oprávnený môže od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však povinný (poručiteľ) zanechal majetok nepatrnej hodnoty, jeho dedičia
teda nenadobudli žiaden majetok a dedičské konanie (sp. zn. XD/XXX/XXXX Okresného súdu Komárno) bolo právoplatne zastavené pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia teda nevstúpili ani do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný. Z uvedeného dôvodu súd preto pri zastavení exekúcie postupoval v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) EP, keďže nie smrť poručiteľa je dôvodom na zastavenie exekúcie, ale jeho nemajetnosť, v dôsledku ktorej nemožno v exekúcii pokračovať.
8. Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
9. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
10. Podľa § 203 ods. 2 veta prvá EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, trovy exekúcie znáša oprávnený.
11. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
12. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
13. Súdny exekútor si vyúčtovaním doručeným súdu dňa 27.10.2017 uplatnil náhradu trov exekúcie vo výške 166,67 eur a žiadal touto náhradou zaviazať oprávneného.
14. Nakoľko si súdny exekútor uplatnil minimálnu odmenu v súlade s § 14 ods. 1 vyhlášky, súd mu ju priznal vo výške 33,19 eur, čo po započítaní 20 % DPH predstavuje sumu 39,83 eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu iba za také hotové výdavky, ktorých vznik bol preukázaný na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise. Trovy exekúcie v zmysle § 22 ods. 1 cit. vyhlášky z titulu poštovných a telekomunikačných nákladov si vyčíslil súdny exekútor vo výške 105,70 eur + 20% DPH. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné iba v reálne vynaloženej výške a to tak, ako to vyplýva zo spisového materiálu. Súd priznal exekútorovi výdavky za poštovné, ktoré boli preukázané pripojením originálu doručenky alebo vrátenej obálky ku zaslanej listine a to konkrétne za doručenie 24 zásielok cestou pošty (12 krát 1,30 eur + 12 krát 1,70 eur) v sume 43,20 eur vrátane DPH. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky titulom poštovných nákladov za doručenie 17 zásielok (fotokópie doručeniek), ktoré vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (poštovné za doručovanie takých listín, ku ktorým je originál doručenky pripojený v inom exekučnom spise). V tomto smere súd poukazuje na to, že z postupu súdneho exekútora vyplýva, že si predmetné hotové výdavky uplatňuje duplicitne aj v súvislosti s iným exekučným konaním, čo je nie je dovolené a preto priznať ich duplicitne alebo viacnásobne nie je možné ani súdom, pretože tieto výdavky reálne vznikli v skutočnosti iba raz.
Poučenie:
Proti I. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.
Proti II. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.