Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13P-280-2017.pdf
PDF · 80.47 KB
Case nature
Area
Subarea
13P/280/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Tomanicovou Nadeždou vo veci starostlivosti o maloleté deti X., bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: L. a Y. zastúpená advokátom JUDr. Pavlom Torňošom, Bratislava, Tomášikova 50/D o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Otec je povinný prispievať zvýšeným výživným na maloletú X. zo sumy 120€ mesačne, sumou 200€ mesačne, počínajúc dňom 12.12.2017, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné pre maloletú X. za dobu od 12.12.2017 do 15.10.2019 v sume 1 840€, je otec povinný zaplatiť v pravidelných 50€ mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, počínajúc dňom 01.11.2019, pod stratou výhody splátok.
Otec je povinný prispievať zvýšeným výživným na maloletú P. zo sumy 80€ mesačne, sumou 180€ mesačne, počínajúc dňom 12.12.2017, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné pre maloletú P. za dobu od 12.12.2017 do 15.10.2019 v sume 1 840€ je otec povinný zaplatiť v pravidelných 50€ mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, počínajúc dňom 01.11.2019, pod stratou výhody splátok.
Vo zvyšku sa návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a.
Týmto sa mení rozsudok tunajšieho súdu č.k. 9C 380/2009-340 zo dňa 06.12.2011 v časti o výživnom pre maloleté deti. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 9C 380/2009-340 zo dňa 06.12.2011, právoplatným dňa 17.01.2012, bola naposledy upravená výška výživného na sumy 120€ a 80€ mesačne. Rodičia boli rozvedení a o výživnom súd schválil ich rodičovskú dohodu. V tom čase maloletá X. navštevovala 1. ročník ZŠ P. V. a maloletá P. navštevovala MŠ Y.. Otec sa s deťmi nestretáva, iným spôsobom (ako bežným výživným) výdavky detí nehradí. V tom čase mala matka príjem podľa daňového priznania za rok 2010 základ dane 11 753,47 €, otec mal priemerný mesačný príjem 573,70€.
2.Dňa 12.12.2017 podala matka návrh na zvýšenie výživného, ktorým navrhla výživné zvýšiť na sumy 230€ a 180€ mesačne. V návrhu uviedla, že X. má 13 rokov, navštevuje 8. triedu ZŠ a P. má 10 rokov, navštevuje 4. triedu ZŠ. Mesačné výdavky X. matka vyčíslila sumou 431,50€ a mesačné výdavky P.
sumou 452,30€. K návrhu pripojila rodné listy detí, , potvrdenie, že navštevujú školu, výpis z obchodného registra firmy H. v ktorej je jediným spoločníkom a konateľom.
3.Uznesením č.k. 13P 280/2017-40 zo dňa 26.01.2018, súd ustanovil maloletým deťom kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave.
4.Dňa 19.03.2018 sa k návrhu matky vyjadril otec, ktorý uviedol, že výživné platí riadne a včas. Nad rámec výživného, mu nedovoľuje prispievať jeho finančná situácia. Je zamestnaný v obchodnej spoločnosti J. a zarobí ako vodič 419€ mesačne. Vlastní 1-izbový byt, na ktorý má hypotekárny úver a automobil rok výroby 2008. Výdavky ktoré má, prevyšujú jeho príjem. Preto navrhol návrh matky zamietnuť. K vyjadreniu pripojil potvrdenie o príjme, o splátke úveru, doklad o platení poistky, zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky o spotrebiteľskom úvere, exekučný príkaz na plnenie podľa uznesenia tunajšieho súdu č.k. 5C 115/2013-57 zo dňa 18.02.2015, upovedomenie o začatí exekúcie.
5.O návrhu súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s obsahom rozvodového spisu rodičov, so všetkými listinnými dôkazmi s vecou súvisiacimi a zistil, že matka detí je vydatá, ďalšie deti nemá. S rodinou býva vo svojom rodinnom dome. Spolu s nimi bývajú jej rodičia, ktorí sú na dôchodku. Manžel má jednu vyživovaciu povinnosť k 15-ročnému dieťaťu, výživné platí v sume 140€ mesačne. V priebehu konania matka navrhla výživné určiť na X. v sume 376€ a na P. v sume 378€. Uviedla, že otec sa s deťmi nestretáva najmenej 10 rokov. Zdrojom príjmu matky je 1 500€ mesačne brutto. Otec namietal všetky výdavky detí. Poukázal na skutočnosť, že v rodinnom dome bývajú všetci, preto dievčatá nemajú mať výdavky s bývaním. On zarobí cca 750€ mesačne netto. Od 7/2018 do 2/2019 bol nezamestnaný, evidovaný na ÚP a od 01.02.2019 pracuje u terajšieho zamestnávateľa ako vodič. Nezamestnaný bol preto, keďže u predchádzajúceho zamestnávateľa dal výpoveď zo zdravotných dôvodov, ktoré už teraz nemá. V súčasnosti pracuje vo firme J. s príjmom cca netto 1 000€ mesačne ( u predchádzajúceho zamestnávateľa zarobil cca 1 600€ mesačne netto a pracovný pomer ukončil tak, že zamestnávateľovi oznámil 20.07.2018, že už do práce nenastúpi, k rozviazaniu pracovného pomeru došlo ku dňu 31.07.2018).
6.Na pojednávaní dňa 15.10.2019 súd zistil, že maloletá X. navštevuje 1. triedu U., maloletá P. je šiestačka na ZŠ L.. Otec uviedol, že zarobí 800€ mesačne netto, a že býva v prenajatom 3-izbovom byte za 580€ mesačne. 1-izbový byt predal, lebo platil hypotéku 600€ mesačne. Zobral si však ďalší úver 60 000€, pretože musí riešiť svoje bývanie.
7.Kolízny opatrovník maloletých detí doporučil návrhu matky vyhovieť, nakoľko ubehlo niekoľko rokov od posledného určenia výživného, pričom výšku zvýšeného výživného ponechal na úvahu súdu.
8.Podľa § 26 zákona o rodine č. 36/05 Z.z. ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností, alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
9.Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11.Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
12.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
13.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14.Podľa §62 ods. 6 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
15.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č.36/05 Z.z. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 16.Podľa § 78 ods. 1 dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
17.Podľa § 78 ods. 3 pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
18.Po vykonanom dokazovaní súd o návrhu matky rozhodol tak, že výživné pre maloletú X. zvýšil na 200€ mesačne a výživné pre maloletú P. na 160€ mesačne od podania návrhu t.j. od 12.12.2017. Bolo preukázané, že o 80€ viac mesačne má možnosť otec prispievať na zvýšené výdavky každej maloletej zvlášť. Maloleté deti sú od 17.01.2012 ku dňu 12.12.2017 o šesť rokov staršie. Niet pochýb, že odôvodnené potreby detí sa za uplynulé obdobie niekoľkokrát zmenili. Podstatne. X. ukončila ZŠ. P. ukončila 1. stupeň ZŠ. Neobstojí tvrdenie otca, že dievčatá nemajú výdavky za bývanie. Každý má výdavok za bývanie. A úmerne veku sa zvyšujú mesačné výdavky detí, spojené s návštevou školy, športovým, kultúrnym vyžitím, oblečením, obuvou, záľubami a podobne. Bolo preukázané, že otec má možnosť zarobiť 1 600€ mesačne, pričom bolo preukázané aj to, že sa tohto príjmu dobrovoľne vzdal. Jednoducho do práce nenastúpil. Je jeho povinnosťou spôsob života prispôsobiť plneniu si riadnej vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je prvoradá a trvá dovtedy, kým nie sú deti schopné sa živiť.
19.Od 12.12.2017 do 15.10.2019 otcovi vzniklo zročné výživné, pre každú maloletú zvlášť v sume 1 840€ (23 mesiacov x 80€), ktorú sumu súd povolil otcovi splácať v pravidelných 50€ mesačných splátkach. Riešenie je v súlade so záujmom detí a v súlade s ust. §232 Civilného sporového poriadku.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie trojmo v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.