Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/113/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou v právnej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava - Ružinov, IČO: 00 603 155, Mierová ul. č. 21, Bratislava, proti žalovanej: V. W., N.. XX.XX.XXXX, A. V. XXXX/X, J. W. F., o 2.703,84 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na súd dňa 04.12.2007 sa žalobca pôvodne voči žalovanej (ako žalovanej v 2. rade) a jej manželovi V.. W. W. (ako žalovanému v 1. rade, ktorý však v priebehu konania - dňa XX.X.XXXX - zomrel), domáhal, aby súd uložil obom žalovaným solidárne povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.703,84 € s príslušenstvom a náhradu trov konania titulom neuhradených platieb za užívanie bytu č. 1.9 nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu na M. L. Č.. XX M. A. za dobu od decembra 2005 do novembra 2007

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaní v 1. a 2. rade ako nájomcovia 3- izbového bytu č. 1.9 na 1. poschodí na M. L.. Č.. XX M. A. boli podľa Zmluvy o nájme bytu zo dňa 05.12.2002 povinní uhrádzať žalobcovi ako vlastníkovi a zároveň prenajímateľovi bytu predpísané nájomné, ktoré podľa č. III Zmluvy predstavovalo sumu vo výške 3.340,00 Sk (110,87 Eur) mesačne. Žalobca so žalovaným v 1.rade uzatvoril dňa 30.07.2003 dodatok č. 1 k Zmluve, ktorého predmetom bol prenájom kobky č. B 1.9, nachádzajúcej sa v bloku „B“ bytového domu a upravil v čl. III Zmluvy výšku nájomného na sumu 3.407,00 Sk (113,09 Eur). Dňa 21.07.2004 žalobca so žalovaným v 1.rade uzatvorili dodatok č. 2 k Zmluve, ktorým sa upravila výška nájomného na sumu 3.394,00 Sk (112,66 Eur) mesačne a zároveň sa dohodli, že v prípade ak žalovaný v 1. rade nezaplatí nájomné alebo úhradu za služby spojené s užívaním bytu v lehote splatnosti stanovenej v zmluve, má žalobca právo požadovať od žalovaného v 1. rade zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 2,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Žalovaní v 1. a 2. rade si neplnili riadne povinnosti nájomníka a nájomné neplatili, v dôsledku čoho ku dňu 31.01.2005 dlhovali žalobcovi na nájomnom sumu vo výške 47.555,00 Sk (1.578,54 Eur). Okresný súd Bratislava II rozsudkom sp.zn. , právoplatným dňa 31.10.2006, uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 47.555,00 Sk (1.578,54 Eur). Žalovaní v 1. a 2. rade si riadne neplnili povinnosti nájomníka aj naďalej, a tak im za obdobie od februára 2005 do novembra 2005 vznikol dlh v sume 33.940, Sk (1.126,6 Eur). Žalobca podal na Okresný súd Bratislava II návrh na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 33.940,00 Sk (1.126,6 Eur). V tejto právnej veci bol vydaný platobný rozkaz pod sp. zn. , ktorý je právoplatný. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 5.12.2005 (týmto dňom aj zanikla) a v dôsledku neplnenia si povinností vyplývajúcich zo zmluvy nevzniklo žalovaným v 1. a 2. rade právo na opakované uzavretie

zmluvy. Žalovaní v 1. a 2. rade boli listom zo dňa 03.10.2005 vyzvaní, aby predmetný byt uvoľnili a kľúče odovzdali žalobcovi najneskôr do dňa 05.12.2005. Žalovaní v 1. a 2. rade naďalej užívali predmetný byt, neplatili za užívanie bytu od decembra 2005 do novembra 2007, v dôsledku čoho ich dlh za uvedené obdobie predstavuje sumu vo výške 81.456 Sk (2.703,84 Eur).

3. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz č.k. -35 zo dňa 09.07.2008, ktorým súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 81.456,00 Sk (2.703,84 Eur) a nahradiť trovy konania vo výške 4.884,00 Sk (162,12 Eur). Voči platobnému rozkazu podali dňa 11.08.2008 obaja žalovaní odpor. Žalovaný (v 1. rade) v podanom odpore uviedol, že sa niekoľkokrát pokúsil skontaktovať s pánom starostom, ale z jeho strany nebol záujem. Žalovaná (pôvodne v 2. rade) v podanom odpore uviedla, že na uvedenej adrese nebýva už štyri roky (t.j. od 11.08.2004 - pozn. súdu).

4. Žalobca sa k odporu žalovanej (pôvodne v 2. rade), ktorý mu bol spolu s výzvou na vyjadrenie riadne doručený dňa 29.3.2011 (doručenka založená v spise na čl. 66) žiadnym spôsobom nevyjadril a jej skutkové tvrdenie o tom, že v čase, kedy malo dôjsť k neplateniu nájmu, resp. k bezdôvodnému obohateniu žalovanej, už nebývala v predmetnom byte, žiadnym spôsobom nespochybnil.

5. Lustráciou bolo zistené, že dňa XX.XX.XXXX zomrel žalovaný v 1. rade. Nakoľko bolo dedičstvo po poručiteľovi predĺžené, bola nariadenia likvidácia dedičstva a uznesením zo dňa 07.09.2018, č.k. -424, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, bol rozvrhnutý výťažok likvidácie dedičstva a konanie sp. zn. bolo právoplatne skončené. Uznesením zo dňa 18.7.2019, č.k. -150, právoplatným dňa XX.X.XXXX, bolo konanie voči žalovanému v 1. rade zastavené.

6. Listom zo dňa 24.1.2019 súd vyzval žalobcu, aby uviedol, či trvá na podanej žalobe s ohľadom na výsledok dedičského konania po pôvodnom žalovanom v 1. rade a s ohľadom na obranu žalovanej (pôv. v 2. rade) v odôvodnení odporu proti platobnému rozkazu doručenému súdu dňa 11.08.2008.

7. Na výzvu súdu (predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia a predložiť dôkazy na ich preukázanie zo dňa 30.7.2019), ktorá bola žalobcovi doručená spolu s procesným poučením (o prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany), žalobca uviedol, že podaný odpor pôvodného žalovaného v 1. rade nebol vecne odôvodnený a išlo len o formálne, ničím neodôvodnené podanie, ktorým pôvodný žalovaný v 1. rade nijakým spôsobom nespochybnil žalobcom uplatnený nárok. Nakoľko pôvodný žalovaný v 1. rade zomrel a súd voči nemu konanie zastavil, žiadal žalobca, aby súd uložil žalovanej (pôv. v 2. rade) zaplatiť žalovanú sumu vo výške 2.703.84 Eur s príslušenstvom.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

9. Podľa listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. C., okres A. J., obec A. - V. Č. T. je byt na M. L. Č.. XX, 1. poschodí, č. X/CX.X vo vlastníctve žalobcu.

10. Zo zmluvy o nájme bytu s pôvodným žalovaným v 1. rade zo dňa 05.12.2002 vyplýva, že žalobca s pôvodným žalovaným v 1. rade uzavreli dňa 05.12.2002 Zmluvu o nájme bytu na dobu určitú od 05.12.2002 do 05.12.2005. Na základe zmluvy sa pôvodný žalovaný stal nájomcom bytu na M. L. Č.. XX na 1. poschodí, byt č. 1.9, o celkovej ploche 79,77 m2 a loggie o 6,80 m2. Výška nájomného bola stanovená v zmysle ustanovení o cenách a pri podpise zmluvy predstavovala sumu vo výške 3.340,00 Sk (110,87 Eur) mesačne. Dodatkom č. 1 k Zmluve o nájme bytu zo dňa 30.07.2003 sa pôvodný žalovaný v 1. rade stal okrem bytu aj nájomcom kobky č. B 1.9 o výmere 1,67 m2 nachádzajúcej sa v bloku „B“ bytového domu. Celková úhrada za nájomné bytu a kobky predstavovala sumu vo výške 3.407,00 Sk (113,09 Eur). Na základe Dodatku č. 2 k Zmluve o nájme bytu uzatvoreného dňa 21.07.2004 sa zmluvné strany dohodli na zmene Zmluvy o nájme bytu tak, že celková úhrada za nájomné za byt a kobku predstavuje sumu vo výške 3394,00 Sk (112,66 Eur) mesačne od 01.03.2004 vždy do 25. dňa v mesiaci vopred na účet určenom prenajímateľom. Zároveň sa dohodli, že v prípade ak nájomca nezaplatí nájomné, alebo úhradu za služby spojené v lehote splatnosti stanovenej v tejto zmluve, má prenajímateľ právo požadovať zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 2,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania v zmysle nariadenia vlády SR č.

11. Na pojednávaní dňa 15.10.2019 žalobca uviedol, že zotrváva na podanej žalobe a všetkých svojich doterajších vyjadreniach, z ktorých je zrejmé, že tu existuje pohľadávka za neoprávnené užívanie bytu od decembra 2005 do novembra 2017. Z týchto dôvodov žiadal, aby súd zaviazal žalovanú (pôv. v 2. rade) na úhradu 2.703,84 eur s príslušenstvom a zároveň, aby bola zaviazaná na úhradu súdneho poplatku.

12. Na pojednávaní dňa 15.10.2019 žalovaná uviedla, že trvá na podanom odpore proti podanému platobnému rozkazu. Ďalej žalovaná uviedla, že už má na krku dve exekúcie.

13. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

14. Podľa (ďalej len „“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

15. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa , ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

17. Podľa , ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva, vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva.

18. Podľa , ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými nájomcami bytu, stane sa jediným nájomcom pozostalý manžel.

19. Podľa , ustanovenia a a platia aj v prípade, ak nájomca opustí trvale spoločnú domácnosť.

20. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Podľa , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

22. Žaloba žalobcu bola založená na skutkovom tvrdení, že obaja žalovaní do 5.12.2005 užívali predmetný byt na základe zmluvy o nájme zo dňa 05.12.2002 uzavretej na dobu určitú, t.j. boli spoločnými nájomcami predmetného bytu. Ďalším skutkovým tvrdením žalobcu vyplývajúcim zo žaloby bolo tvrdenie, že žalovaní aj po 5.12.2005 naďalej užívali predmetný byt, a teda ho užívali bez právneho dôvodu. V odpore podanom 11.8.2008 žalovaná poprela skutkové tvrdenie žalovaného o tom, že v predmetnom byte v relevantnom čase bývala, pričom výslovne uviedla, že na uvedenej adrese nebýva už štyri roky, t.j. od 11.8.2004. Žalobca uvedené tvrdenie žalovanej žiadnym spôsobom nespochybnil, keďže sa napriek výzve súdu vôbec nevyjadril k ňou podanému odporu, a to ani na dodatočnú koncentračnú výzvu súdu zo dňa 30.7.2019. Bol to pritom v prejednávanej veci práve žalobca, ktorý niesol dôkazné bremeno na preukázanie ním v žalobe tvrdenej skutočnosti, že žalovaná v predmetnom byte v rozhodujúcom čase bývala. Práve preukázanie tejto skutočnosti, t.j. že žalovaná v relevantnom čase predmetný byt užívala, však bolo základným predpokladom pre úspech žalobcu v spore.

23. V civilnom sporovom procese sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. V civilnom sporovom konaní

je to žalobca, kto je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoju žalobu a uplatňuje svoj nárok a tieto predložiť spolu so žalobou. Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo alebo nárok žalobcu nevznikol prípadne zanikol alebo sa zmenil. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre dôkazné bremeno, ktoré spravidla zaťažuje obidve strany. Neunesenie dôkazného bremena má potom v konaní za následok procesný neúspech tej strany sporu, ktorá nedokázala preukázať ňou tvrdené skutočnosti. Inými slovami - dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu sporu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno ohľadom ňou tvrdenej rozhodujúcej skutočnosti, a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze, keďže neponúkla alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa bez rozumných pochybností preukázali pre ňou žiadaný výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. V sporovom platí aj tzv. negatívna dôkazná teória, ktorá vychádza z toho, že nemožno od strany spravodlivo žiadať, aby preukázala reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. V posudzovanom prípade teda nebolo povinnosťou žalovanej preukazovať, že v predmetnom byte v relevantnom čase nebývala a teda ho ani neužívala, naopak, bolo povinnosťou žalobcu preukázať, že žalovaná v byte bývala a ho užívala.

24. Žaloba je založená na tom skutkovom základe, že žalovaná aj so svojím vtedajším manželom (pôvodne žalovaným v 1. rade) užívala predmetný byt do 5.12.2005 na základe nájomnej zmluvy zo dňa 05.12.2002 v znení neskorších dodatkov, keď v zmysle , resp. jej vzniklo právo nájmu v rámci spoločného nájmu bytu manželmi. Žalovaná však poprela skutkové tvrdenie žalobcu, že byt v predmetnom čase užívala s tým, že tvrdila, že byt opustila už v roku 2004. Potom však muselo dôjsť k zániku spoločného nájmu v zmysle . Teda v rozhodujúcom období od 1.12.2005 do 5.12.2005 žalovaná podľa svojho (negatívneho skutkového tvrdenia) už v byte nebývala a právo nájmu jej zaniklo. Rovnako žalovaná podľa svojho (negatívneho skutkového tvrdenia) v byte nebývala ani od 6.12.2005 do novembra 2007, teda počas celého - pre právne posúdenie veci relevantného - obdobia. Nebolo tak preukázané, že zo strany žalovanej došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia v dôsledku užívania predmetného bytu bez právneho dôvodu.

25. Žalobca nepredložil súdu dôkazy preukazujúce, že žalovaná v relevantnom čase byt užívala. Nesplnil teda svoju dôkaznú povinnosť na preukázanie existencie tvrdeného zmluvného (nájomného) vzťahu so žalovanou v období od 1.1.2005 do 5.12.2005 a ani zodpovednostného vzťahu z bezdôvodného obohatenia žalovanej (spočívajúceho v užívaní bytu bez právneho dôvodu v období od 6.12.2015 do novembra 2007). Súd preto dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je potom nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje žalobcu ako stranu sporu, na ktorej spočívalo dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdeného užívania bytu žalovanou, a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by preukázal pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Nevyhnutným preto bolo jeho žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

26. O náhrade trov konania žalovanej súd rozhodol v zmysle ustanovenia , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná mala plný úspech vo veci, súd jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, t.j.100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. 1 ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.