Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Ek-1300-2019.pdf
PDF · 79.62 KB
Case nature
Subarea
22Ek/1300/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: MUDr. Gabriel Csomó, nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko L. Y. XXXX/X, XXX XX C., v právnom zastúpení: Mgr. Jozef Mochnacký, advokát so sídlom T. G. Masaryka 14/A, 984 01 Lučenec, proti povinnému: D.J.A. R., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko F. XXXX/XX, XXX XX C., o vymoženie 10000 Eur, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .
Súd oprávnenému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 08.08.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 10000 EUR na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice sp. zn. N 940/2012 Nz 48499/2012 NCRls 693/2012 zo dňa 30.11.2012, ktorá bola napísaná notárkou JUDr. Martou Jurinovou na Notárskom úrade so sídlom v Lučenci, Š. Moyzesa 53.
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok"), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená.
4. Súd v danej veci zistil, že povinná dňa 30.11.2012 prostredníctvom Notárskeho úradu JUDr. Marty Jurinovej, so sídlom Š. Moyzesa 53, Lučenec, požiadala o spísanie vyhlásenia o uznaní záväzku a súhlase dlžníka s vykonateľnosťou a exekúciou vo forme notárskej zápisnice. Z obsahu notárskej zápisnice sp. zn. N 940/2012 Nz 48499/2012 NCRls 693/2012 z Čl. 1, vyplýva skutočnosť, že oprávnený (veriteľ) a povinná (dlžníčka) dňa 30.11.2012 ústne uzatvorili zmluvu o pôžičke, podľa Čl. 1 notárskej zápisnice je výška dlhu 10000 Eur. Povinná sa zaviazala peňažnú pôžičku vrátiť v pravidelných mesačných splátkach v hotovosti do rúk veriteľa proti príjmovému dokladu vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca vo výške 166,66 Eur počnúc mesiacom január 2013 až do úplného splatenia s lehotou splatnosti 30.11.2017 pod následkom straty výhody splátok pre nezaplatenie jednej z nich, resp. prevodom z účtu povinnej na účet oprávnenej osoby. V čl. 1 notárskej zápisnice povinná vyhlásila, že výslovne uznáva svoj dlh vyplývajúci z uzatvorenej ústnej zmluvy o pôžičke v celkovej výške 10000 Eur, čo do právneho dôvodu, základu a výšky. V čl. 2 notárskej zápisnice povinná vyhlásila, že súhlasí s tým, aby
sa predmetná notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre exekúciu, v prípade nesplatenia svojho dlhu.
5. Podľa § 494 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „Občianskeho zákonníka“), z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
6. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
7. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
8. Podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonník, dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.
9. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
10. Právna úprava nepripúšťa, aby sa niekto platne vzdal svojho práva, ktoré mu môže vzniknúť až v budúcnosti (§ 39, § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti realizovať môže, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. V zmysle citovaného ustanovenia (§ 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktoré má kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom absolútna neplatnosť právneho úkonu vyplýva priamo zo zákona a pôsobí voči každému. Uznať teda možno len dlh, ktorý už vznikol a nie taký, ktorý vznikne iba v budúcnosti. (uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 12. 09. 2012, sp. zn. 22CoE/267/2012)
11. Súd v zmysle preskúmavania notárskej zápisnice ako exekučného titulu poukazuje na právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v náleze z 13.07.2000, sp. zn. I. ÚS 5/2000, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej ako „Ústavný súd“) konštatoval, že súd musí skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Ústavný súd ďalej v predmetnom náleze upozornil na to, že medzi uznaním dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka a uznaním záväzku podľa 323 ods. 1 Obchodného zákonníka niet podstatného rozdielu. V oboch prípadoch ide o jeden zo spôsobov zabezpečenia záväzku, pričom z hľadiska teórie o právnych úkonoch v oboch prípadoch ide o jednostranný adresovaný právny úkon, konkrétne o jednostranný právny úkon adresovaný veriteľovi. Ústavný súd v náleze uviedol, že vykonateľnosť notárskej zápisnice nastáva zásadne uplynutím času na dobrovoľné splnenie povinnosti a jej vykonateľnosť sa skúma rovnako ako vykonateľnosť iných rozhodnutí podľa príslušných predpisov procesného práva.
12. Súd v zmysle uvedeného poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30.01.2013, sp. zn. 17CoE/214/2012, v rámci ktorého Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd vyslovil právny názor, že uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka v notárskej zápisnici s účinkami exekučného titulu obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v čase, keď k plneniu podľa zmluvy o pôžičke ešte nedošlo, nie je platným právnym úkonom a takto spísaná notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že zmluva o pôžičke je reálny kontrakt a v čase uznania dlhu žiadny dlh neexistoval.
13. Notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby na vykonateľnosť notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná v rovnaký deň, ako bola uzavretá zmluva o pôžičke alebo zmluva o úvere, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v čase uznania dlhu a vyhlásenia povinnej osoby o súhlase na vykonateľnosť notárskej zápisnice ešte žiadny dlh neexistoval a uznať možno len dlh, ktorý už vznikol a nie ktorý možno v budúcnosti vznikne. Ak na základe takéhoto exekučného titulu bola exekúcia nesprávne nariadená, musí byť v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania aj bez návrhu
účastníkov zastavená. (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. augusta 2010, sp. zn. 15 CoE 147/2010).
14. Súd má za preukázané, že v danom prípade notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice nemôže byť materiálne vykonateľným exekučným titulom, keďže dlh povinnej v čase písomného uznania dlhu neexistoval. Súd má za to, že povinná uznala v čase spísania notárskej zápisnice ešte neexistujúci dlh, nakoľko ústna zmluva o pôžičke bola uzatvorená v ten istý deň, ako bola spísaná predmetná notárska zápisnica. Uznanie dlhu zo dňa 30.11.2012 vo forme notárskej zápisnice bolo spísané v rozpore s § 558 Občianskeho zákonníka, a preto nemohlo a nemôže byť platným právnym úkonom. Dlžník môže uznať svoj dlh do minulosti, nie do budúcnosti. V čase spísania uznania dlhu formou notárskej zápisnice absentoval základný zákonný predpoklad, a to trvanie dlhu v čase uznania, nakoľko v deň jeho spísania len začala plynúť lehota na plnenie povinnou, dlžníčkou. Súd poukazuje na skutočnosť, že právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti, je právom, ktoré v čase uznania dlhu nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Právna úprava nepripúšťa, aby sa niekto platne vzdal svojho práva, ktoré mu môže vzniknúť až v budúcnosti (§ 574 ods. 2, § 39 OZ). V danej veci vyhlásenie povinnej o uznaní dlhu v notárskej zápisnici vzniklo v čase, keď žiadny dlh neexistoval (notárska zápisnica bola spísaná v ten istý deň ako uzavretá ústna zmluva o pôžičke, kedy existoval len záväzok povinnej vrátiť v určenej lehote poskytnutú pôžičku) a do budúcna by bolo možné len predpokladať, že by dlh mohol vzniknúť, nebolo však určité v akej výške. Inak by povinnej bolo odňaté právo namietať výšku uznaného dlhu v čase uznania, pretože dlh nie je dostatočne do budúcnosti určiteľný, nemožno predpokladať, či určité okolnosti nastanú. Ak úkon - dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti - je absolútne neplatný právny úkon, potom povinná nemohla svojím konaním v notárskej zápisnici jednak platne uznať dlh čo dôvodu a výšky, ale ani súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Navyše, keďže zmluva o pôžičke uzatvorená podľa § 657 Občianskeho zákonníka je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzatvoreniu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. V danom prípade z notárskej zápisnice nevyplýva, že došlo aj k reálnemu odovzdaniu a prevzatiu peňažných prostriedkov vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke oprávneným povinnej, čo je taktiež na ujmu materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice, nakoľko nie je preukázané, že zmluva o pôžičke pri spísaní notárskej zápisnice bola riadne uzavretá. Notárska zápisnica bola spísaná v rovnaký deň ako uzatvorená ústna zmluva o pôžičke, avšak z notárskej zápisnice nevyplýva, že k poskytnutiu reálneho plnenia ešte v čase spísania notárskej zápisnice došlo. Súd dospel k záveru, že notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby na vykonateľnosť notárskej zápisnice nemôže byť materiálne vykonateľným exekučným titulom aj z dôvodu, že nie je zrejmé, že právny záväzok povinnej osoby v čase spísania notárskej zápisnice ako aj písomného uznania (tiež neexistujúceho) dlhu existoval.
15. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že je tu dôvod, pre ktorý by exekúcia musela byť zastavená, nakoľko predložená notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom a preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.
16. Podľa § 199a Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
17. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
18. Podľa § 199d Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
19. Podľa § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
20. Keďže v predmetnej veci došlo k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie na základe § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku s prihliadnutím na skutočnosť, že v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie je iba oprávnený účastníkom exekučného konania, a naviac sám oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie s vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, oprávnenému nevznikol nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.