Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12P-121-2019.pdf
PDF · 99.25 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/121/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: K. G., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov - matky: F. K., rod. K., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, R., toho času E. XXX, R., a otca: E. G., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX/XX, R., o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
I. Zvyšuje sa výživné na maloleté dieťa zo sumy 33,19 Eur mesačne na sumu 100,-Eur mesačne, počnúc od 15.10.2019, kde výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
II. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta, č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 6.5.2008 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloletého K. G..
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.7.2019 domáhala úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Svoj návrh odôvodnila tým, posledná úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu bola rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 2.6.2008. Nakoľko maloleté dieťa v septembri 2018 začalo navštevovať strednú školu, náklady na jeho život sa zvýšili a pôvodne určená výška výživného už nepostačuje na pokrytie mesačný nákladov na maloleté dieťa.
2. Súd pojednával dňa 10.10.2019 v súlade s § 180 CSP v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa, ktorý doručenie predvolania mal riadne vykázané, vo veci sa písomne nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a kolízneho opatrovníka, potvrdeniami a správami ohľadne rodičov a maloletého dieťaťa, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. XXP/XXX/XXXX, ako aj ostatným, na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
4. Maloleté dieťa pochádza z druhovského vzťahu rodičov, ktorí dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti, práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu boli naposledy upravené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 6.5.2008, právoplatným dňa 2.6.2008, ktorým súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému K., a toho času už plnoletému E., a to tak že schválil rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletým deťom, ktorou maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich zastupovala, spravovala ich majetok a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého E. sumou 1.500,- Sk (49,79 Eur) a maloletého Romana sumou 1.000,- Sk (33,19 Eur) počnúc u
oboch detí od 1.11.2007, pričom výživné je splatné do 15-teho dňa, toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí. Zároveň rozhodol o zročnom výživnom, ktoré povolil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach. V čase tohto rozhodovania matka bola slobodná, na predĺženej materskej dovolenke, poberala príspevok na dve maloleté deti spolu v sume 1.080,- Sk (35,85 Eur) mesačne, iné príjmy nemala, okrem maloletých detí G. inú vyživovaciu povinnosť nemala. Otec okrem maloletých detí G. inú vyživovaciu povinnosť nemal, bol zamestnaný u zamestnávateľa Jasplastik spol. s.r.o., Galanta, kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem v rozmedzí 315,- až 332,- Eur. Maloletý K. mal v čase rozhodovania 4 roky a 9 mesiacov, navštevoval predškolské zariadenie. Jeho zdravotný stav bol dobrý, mával len bežné ochorenia.
5. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 23.9.2019 vyplýva, že kolízny opatrovník dňa 23.9.2019 vykonal šetrenie na strane matky maloletého dieťaťa. Matka spolu s maloletým K. a toho času už plnoletým E. žije v prenajatej časti rodinného domu v jednoizbovej bytovej jednotke. Kuchyňu, chodbu a sociálne zariadenie používajú spoločne s majiteľkou rodinného domu jej synom. Mesačné náklady na bývanie tvorí suma 70,- Eur, a zahŕňa poplatok za elektrinu, vodu a televíziu. Domácnosť je štandardne zariadená, na vyhovujúcej úrovni, maloleté dieťa má vytvorený priestor na učenie a dvor je oplotený. Matka maloletého dieťaťa je slobodná, má ukončené základné vzdelanie, od 16.9.2019 je zamestnaná na základe dohody o vykonaní práce v spoločnosti Proffi Personal s.r.o., so sídlom v Košiciach, s miestom výkonu práce v Galante, v pracovnej pozícii operátor výroby, v rámci ktorej dosahuje priemerný čistý príjem 3,- Eur na hodinu. Je poberateľkou prídavku na dieťa v sume 24,34 Eur mesačne a náhradného výživného v sume 33,19 Eur mesačne, ktorá jej uhrádza príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Okrem maloletého K. inú vyživovaciu povinnosť nemá. Nie je vlastníčkou žiadneho hnuteľného, ani nehnuteľného majetku a spláca spotrebný úver v sume 100,- Eur mesačne. Maloletý K. je žiakom 2. ročníka stredného odborného učilišťa v Šali, v učebnom odbore - kuchár, kde dosahuje dobré študijné výsledky, v školskej jedálni sa nestravuje a navštevuje záujmový krúžok v rámci Futbalového klubu Selice. Je v starostlivosti pediatra MUDr. Y. v Seliciach, podľa vyjadrenia matke je jeho zdravotný stav je dobrý. Jeho mesačné náklady sú bežné, veku primerané. Dňa 20.9.2019 vykonal kolízny opatrovník pohovor s maloletým K., ktorý zaznamenanie pohovoru na zvukový nosič odmietol. Uviedol, že bol informovaný o prebiehajúcom súdnom konaní matkou. S otcom sa vôbec nestretáva, ani nie sú v žiadnom telefonickom spojení. Je členom futbalového klubu v Seliciach, v rámci čoho máva dvakrát do týždňa tréning, pričom všetky potreby k futbalu mu kupuje matka. Kolíznemu opatrovníkovi sa v rámci šetrenia nepodarilo prešetriť pomery na strane otca maloletého dieťaťa, keďže na adrese trvalého bydliska nebol zastihnutý a podľa vyjadrenia obyvateľov domu kolíznemu opatrovníkovi, otec sa na uvedenej adrese nezdržiava.
6. Na pojednávaní súdu konanom dňa 15.10.2019, sa matka maloletého dieťaťa pridržiavala svojho návrhu, s tým, že navrhla, aby súd zvýšil výživné odo dňa rozhodnutia, teda nie od podania návrhu. Vyjadrila sa, že posledná úprava výživného bola ešte v roku 2008, medzičasom je maloleté dieťa staršie o 11 rokov a 4 mesiace, čím sa podstatne zmenili pomery na jeho strane a jeho náklady sa zvýšili. Maloleté dieťa navštevuje 2. ročník stredného odborného učilišťa v Šali, čím sa jeho mesačné náklady zvýšili, a to najmä na stravu, cestovné, ošatenie. Uviedla, že naďalej je slobodná, okrem maloletého K. inú vyživovaciu povinnosť nemá, od septembra 2019 je zamestnaná u nového zamestnávateľa, ako pomocný balič, pričom na pojednávaní nevedela uviesť výšku čistého príjmu. Súd z dostupných informácií zistil, že otec maloletého dieťaťa je slobodný, okrem maloletého K. inú vyživovaciu povinnosť nemá, podľa evidencie v Sociálnej poisťovni nie je vedený ako zamestnanec, dôchodca, resp. platiteľ poistného, ani nie je evidovaný na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako poberateľ dávky v hmotnej núdzi, uchádzač o zamestnanie, resp. poberateľ inej dávky v období za posledných 12 mesiacov.
7. Kolízna opatrovníčka navrhla zvýšiť výživné otca na maloleté dieťa v zmysle návrhu matky doplnenom na pojednávaní, teda na sumu 100,- Eur mesačne odo dňa rozhodnutia, a to z dôvodu, že výživné bolo naposledy upravené v roku 2008, kedy maloleté dieťa navštevovalo predškolské zariadenie. Od tohto času uplynulo 11 rokov a došlo k výrazným zmenám na strane maloletého dieťaťa, ktoré od septembra 2019 je žiakom 2. ročníka stredného odborného učilišťa v Šali, čím sa zvýšili náklady na jeho výchovu a život. Keďže s pribúdajúcim vekom dieťaťa rastú jeho mesačné náklady, menia sa ceny potravín, pribúdajú výdavky spojené s návštevou školy, je potrebné, aby sa aj otec maloletého dieťaťa podieľal na týchto nákladoch. Vzhľadom na uvedené tak kolízny opatrovník poukázal na skutočnosť, že sú splnené zákonné podmienky pre zvýšenie výživného.
8. Podľa § 2 ods. 1) Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 231 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo plátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
10. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej ZR), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
11. Podľa § 24 ods. 3 ZR, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
12. Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
13. Podľa § 28 ods. 1 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa.
14. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaoptrené dieťa podľa osobitného zákona.
17. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
18. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
20. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. 21. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
22. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
23. Podľa § 78 ods. l, prvá veta zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
24. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
25. Pri zmene rozhodnutia o výške výživného zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd za preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ust. § 78 ods. 3 zákona o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by sama osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.
26. Z dokazovania pred súdom vyplýva, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti otca maloletého dieťaťa rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 6.5.2008, došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, ktoré je staršie o 11 rokov a 4 mesiace, preto výdavky spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb, aj s ohľadom na celkový nárast životných nákladov, pochopiteľne vzrástli v súvislosti s jeho fyzickým rastom na oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby, predovšetkým však v súvislosti s výkonom školskej dochádzky, ako aj so zabezpečením jeho odôvodnených potrieb vzhľadom na jeho záujmy, školské a mimoškolské aktivity, teda vo všetkých oblastiach jeho života, pričom ide o objektívnu zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, ako oprávneného, ktorú zmenu súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil. Maloleté dieťa má toho času 16 rokov a 2 mesiace. Kým v čase posledného rozhodnutia navštevovalo materskú školu, v školskom roku 2019/2020 navštevuje 2. ročník stredného odborného učilišťa. Maloleté dieťa je zdravé, matka nemá zvýšené náklady spojené s lekárskou starostlivosťou, ostatné náklady sú bežné, veku primerané.
27. Súd preskúmal na základe účastníkmi predložených a súdom zabezpečených potvrdení príjmy a majetkové pomery oboch rodičov a zistil, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane rodičov detí. 28. Otec v čase posledného rozhodovania o výživnom pracoval u zamestnávateľa Jasplastik spol. s.r.o., Galanta, kde dosahoval priemerný čistý mesačný príjem 315,- až 332,- Eur, mal vyživovaciu povinnosť na svoje maloleté deti G.: E., nar. XX.X.XXXX a K., nar. XX.X.XXXX. Toho času je dobrovoľne nezamestnaný, podľa evidencie v Sociálnej poisťovni nie je vedený dôchodca, resp. platiteľ poistného, ani nie je evidovaný na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako poberateľ dávky v hmotnej núdzi, uchádzač o zamestnanie, resp. poberateľ inej dávky v období za posledných 12 mesiacov. Ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla, naďalej je slobodný.
29. Matka v čase posledného rozhodnutia bola na predĺženej materskej dovolenke, poberala príspevok na dve maloleté deti spolu v sume 1.080,- Sk (35,85 Eur) mesačne, iné príjmy nemala, okrem maloletých detí inú vyživovaciu povinnosť nemala. Toho času je zamestnaná u zamestnávateľa Proffi Personal s.r.o. Košice, ako pomocný balič miestom výkonu práce SCM Logistics, s.r.o. Gáň s čistým mesačným príjmom vo výške 260,- Eur s týždenným pracovným časom 20 hodín. Ďalšia vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Žije v spoločnej spolu s maloletým K. a toho času už plnoletým E. v prenajatej časti rodinného domu v jednoizbovej bytovej jednotke. Je poberateľkou prídavku na dieťa v sume 24,34 Eur mesačne a náhradného výživného v sume 33,19 Eur mesačne. Mesačne hradí výdavky na bývanie v sume 70,- Eur, ktorá suma zahŕňa poplatok za elektrinu, vodu a televíziu, okrem toho uhrádza splátku spotrebného úveru mesačne sumou 100,- Eur a do domácnosti prispieva na stravu, naďalej je slobodná.
30. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného je dôvodný, keďže k zmene pomerov v prejednávanej veci nepochybne došlo na strane maloletého dieťaťa a jeho rodičov, táto skutočnosť zakladá dôvod na zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Súd preto návrhu matky maloletého dieťaťa vyhovel a v súlade s návrhom matky a kolízneho opatrovníka zvýšil výživné tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 31. Súd zvýšil výživné počnúc od 15.10.2019 v súlade s návrhom matky maloletého dieťaťa doplneným na pojednávaní a odporúčaním kolízneho opatrovníka, t.j. od 15.10.2019 zo sumy 33,19 Eur na sumu 100,- Eur. Súd v danom prípade prihliadol na skutočnosť, že otec je nezamestnaný, ale pri určovaní výšky výživného vychádzal z priemerného platu zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky (1.062,- Eur mesačne v prvých dvoch kvartáloch roku 2019), nakoľko podľa informácií dostupných súdu je dobrovoľne nezamestnaný. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa dlhodobo dobrovoľne neprispieva na výživu maloletého dieťaťa, teda náklady spojené s výživou maloletého dieťaťa hradí výlučne matka. Pokiaľ otec maloletého dieťaťa prispeje na výživu maloletého sumou 100,- Eur a matka sumou 50,- Eur, (nakoľko ostatnú časť výšky výživného matka kompenzuje svojou osobnou starostlivosťou) a pripočíta sa k tomu aj príjem matky titulom prídavku na dieťa vo výške 24,34 Eur, tak na strane maloletého vznikne finančná čiastka na jeho výdavky vo výške 174,34 Eur mesačne (100 + 50 + 24,34), čím vznikne zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie jeho osobných potrieb. Takto ustálená výška výživného podľa názoru súdu, korešponduje aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa a zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine.
32. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie matky a kolízneho opatrovníka, nakoľko sa tohto svojho práva účastníci konania v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového poriadku po vyhlásení rozhodnutia pred súdom účinne vzdali.
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie otca v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení. Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z. z.) elektronicky do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú
schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995 Z. z.). Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.