Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_3Cob-7-2019.pdf
PDF · 85.17 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/7/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobkyne: C. O. - P., T.: XX XXX XXX, A. M. O. K. XXXX/XX, XXX XX Ľ., právne zastúpenej JUDr. Janou Hreňovou, advokátkou, IČO: 43 272 428, so sídlom Koreničova 699/2, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: M.. E. P. - R..A., T.: XX XXX XXX, A. M. O. Z. XXXX/XX, XXX XX O., právne zastúpenému JUDr. Adrianou Krajníkovou, advokátkou, IČO: 31 308 708, so sídlom Kuzmányho 57, 040 01 Košice - Staré Mesto, o zaplatenie 3.639,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 21Cb/324/2015-138 zo dňa 23. novembra 2017 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Priznáva žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom v I. výroku zamietol žalobu. V II. výroku priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. 2.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou 05.11.2014 domáhala proti žalovanému zaplatenia 3.639,30 eur s 9,15 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.639,30 eur od 15.07.2014 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že v mesiaci jún 2014 dodala žalovanému tovar v celkovej hodnote 3.639,30 eur, ktorý žalovaný riadne prevzal. Následne žalobkyňa vydala žalovanému dodací list VPF 14053 a vystavila faktúru č. 140666 vo výške 3.639,30 eur splatnú 14.07.2014, ktorú žalovaný neuhradil. 2.2. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobkyňa jednoznačne nepreukázala, že medzi sporovými stranami bola zavedená ňou prezentovaná obchodná prax, ani to, že by na jar 2014 došlo k zmene procesu, ktorý bol dovtedy zaužívaný, keďže predložila súdu len listiny súvisiace s obdobím po údajnej zmene procesu. Žalobkyňa nepredložila ani dôkaz o zaúčtovaní tejto faktúry v účtovníctve a za taký dôkaz sa nemôže považovať ani Potvrdenie Daňového úradu Prešov z 13.03.2017, ktorým je deklarované, že daňový subjekt C. P. k 13.03.2017 nemá nedoplatky na DPH a za zdaňovacie obdobie 06/2014 bola daň z pridanej hodnoty zaplatená. Poukázal na skutočnosť, že vystavená faktúra a vystavený a kupujúcim nepotvrdený dodací list, hoci by aj boli doručené kupujúcemu, bez preukázania reálneho dodania tovaru, nezakladajú nárok na zaplatenie kúpnej ceny. Súd preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 2.3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
3. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 409 ods. 1, 2, § 447, § 448 ods. 1, 2 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
4. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie žalobkyňa namietajúc, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa má za to, že v súlade s princípom formálnej pravdy bolo jej povinnosťou preukázať len tie skutočnosti, ktoré žalovaný namietol a ktoré sa z tohto dôvodu stali spornými. Tvrdila, že súd prvej inštancie nemôže vyžadovať preukázanie tých skutočností, ktoré protistrana nenamietala, pretože tým porušuje princíp kontradiktórnosti konania a právo na nestranný súd, pretože svojou činnosťou de facto nahrádza aktivitu, ktorú mala robiť strana v sporovom konaní. Ďalej uviedla, že námietky právnej zástupkyne žalovaného nie sú spôsobilé odôvodniť neexistenciu nároku, pretože medzi týmito námietkami a existenciou nároku absentuje vecná súvislosť, preto túto obranu považuje za neúčinnú. Podľa názoru žalobkyne je z pohľadu uplatňovaného nároku irelevantné či žalovaný získaval prospech zmenou predchádzajúcich fakturačných údajov alebo by fakturačné údaje žalovaného boli v internetovom obchode uvedené od počiatku jeho prevádzky (namiesto fakturačných údajov žalobkyne). Podotkla, že nepredloženie listiny, z ktorej by vyplývala úhrada dane z pridanej hodnoty predmetnej faktúry, nemožno považovať za nepreukázanie existencie záväzkového vzťahu a uvedenie inej adresy ako tej, ktorá je uvedená v príslušnom registri ako miesto podnikania, nemôže znamenať neúčinnosť doručenia listiny žalovanému. Napokon zdôraznila, že nárok nemožno posúdiť ako nárok vyplývajúci z kúpnej zmluvy, pretože žalobkyňa tovar nepredávala žalovanému, ale zákazníkom. Podľa jej názoru má byť nárok správne právne posúdený ako nárok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia, pretože žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil získaním majetkového prospechu bez právneho dôvodu, hoci obchodná prax, v rámci ktorej dochádzalo k vydávaniu bezdôvodného obohatenia na základe vystavených faktúr bola neštandardná. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3.639,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15 % ročne zo sumy 3.639,30 eur od 15.07.2014 do zaplatenia. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne doručenom súdu 21.05.2018 uviedol, že nie je daný žalovaný nárok, nakoľko obchodný vzťah, ktorý je predmetom tohto konania medzi žalobkyňou a ním neexistoval. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa vyprodukovala nepravdivé (falošné) podklady o dodaní tovaru fyzickej osobe (žalovanému), a s vedomím ich lživého obsahu a neexistencii v nich deklarovaného obchodno-právneho vzťahu, ich ako pravé predložila súdu na vymáhanie nároku. Zdôraznil, že odvolacím návrhom žalobkyňa žiada, aby odvolací súd z dôvodov odlišných od dôvodov žaloby a z nej odvodeného dokazovania rozhodol v zmysle ňou navrhovaného petitu, ktorý však spočíva na inom právnom nároku, než žalovanom, pričom takýto návrh je bez opory v zákone. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok a uplatnil si trovy odvolacieho konania.
6. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného doručenom súdu 11.06.2018 tvrdila, že z jej strany boli dostatočne preukázané všetky rozhodujúce skutkové okolnosti pre jej úspech v konaní. Podľa nej vyjadrenie žalovaného nie je spôsobilé spochybniť dôvody podaného odvolania. Zotrvala na podanom odvolaní aj na odvolacom návrhu.
7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne doručenom súdu 18.07.2018 uviedol, že žalobkyňa vo svojom vyjadrení opakovane uvádza skutočnosti tvrdené v odvolaní a zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v predošlom vyjadrení.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalobkyňou a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané
prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05). Odvolací súd so zreteľom na záver o platnosti Zmluvy, nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil. V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie okresného súdu. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:
12. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že žalobkyňa nepreukázala existenciu svojho nároku na zaplatenie 3.639,30 eur s príslušenstvom voči žalovanému uplatneného žalobou. Súd v priebehu konania poskytol procesným stranám dostatočný priestor na predkladanie dôkazov aj na vyjadrenie sa k nim, pričom žalobkyňa žiadnym zo svojich podaní nežiadala zmenu žaloby.
13. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Podľa § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.
14. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby a o povinnosti žalobkyne nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % bol správny.
15. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalobkyne za nedôvodné a vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalovaný úspešný v celom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni v rozsahu 100 % a zároveň žalobkyňa v odvolacom konaní úspech nemala. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.
17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).