Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-3-2019.pdf
PDF · 96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-6C/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín, sudkyňou JUDr. Janou Veselou, v spore žalobcu: Mesto Dolný Kubín, IČO: 00 314 463, so sídlom Mestského úradu Hviezdoslavovo námestie 1651/2, Dolný Kubín, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Kováčik Legal s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Radlinského 1729, IČO: 47 238 429, proti žalovaným: 1/ V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., 2/ W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto X., o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1/ a 2/ rade s ú p o v i n n í vypratať byt č. XX nachádzajúci sa na prvom poschodí vchodu č. X bytového domu súp. č. XXXX na ulici V. v k.ú. a obci X. a to do 15 dní od zabezpečenia prístrešia.
II. Žalobca m á voči žalovaným v 1/ a 2/ rade právo na náhradu trov konania v rozsahu 70%, ktoré sú mu žalovaní v 1/ a 2/ rade povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou na tunajší súd dňa 24.01.2019, žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby súd žalovaným uložil povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku vypratať byt č. XX na X. poschodí vo vchode č. X v bytovom dome súpisné číslo XXXX na Ulici V..
2. Žalobu odôvodnil tým, že je vlastníkom bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. poschodí vo vchode č. X bytového domu súpisné č. XXXX na Ulici V.. Bytový dom je postavený na pozemku CKN, parc. č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. X., vedenom Okresným úradom Dolný Kubín. Dňa 19.10.2017 bola medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanou v 1. rade ako nájomcom uzavretá nájomná zmluva na predmetný byt s účinnosťou na dobu určitú od 01.10.2017 do 31.12.2017. V zmysle nájomnej zmluvy bola žalovaná oprávnená užívať nájomný byt spolu so svojim manželom, žalovaným v 2. rade. Medzi osoby tvoriace domácnosť nájomcu v zmysle nájomnej zmluvy patria tiež deti žalovaných: Z., nar. XX.XX.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX. Žalovaní dodnes nájomný byt užívajú, avšak bez uzavretej nájomnej zmluvy, a teda ho užívajú bez právneho dôvodu. V zmysle článku III bodu 2. nájomnej zmluvy má nájomca právo na opakované uzavretie zmluvy o nájme, ak dodrží podmienky ustanovené v nájomnej zmluve, zákone č. 443/2010 Z.z. a vo všeobecne záväznom nariadení prenajímateľa upravujúcom podmienky prideľovania nájomných bytov vo vlastníctve prenajímateľa. Žalovaní však podmienky na opakované uzavretie nájomnej zmluvy nesplnili a z tohto dôvodu s nimi nebola opakovane uzavretá nájomná zmluva. Ako už bolo uvedené vyššie, žalovaní užívajú od 01.01.2018 nájomný byt vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu, čím výrazným a nezanedbateľným spôsobom zasahujú do jeho vlastníckeho práva. Jedným z dôvodov, pre ktorý so žalovanými nemôže byť opakovane uzavretá nájomná zmluva je ich nedoplatok na nájomnom a na zálohách za služby spojených s užívaním bytu, ktorý predstavuje k 31.12.2018 sumu 1.486,01 eur. Správca mestských nájomných bytov listom zo dňa 25.01.2018 žalovanú upozornil na ukončenie platnosti nájomnej zmluvy k 31.12.2017 a požiadal ju o predlženie predmetnej nájomnej zmluvy na Mestskom úrade Dolný Kubín a zároveň zaplateniu dlhu
k 31.12.2017 v sume 165,93 eur. Žalovaná bola zároveň upozornená na možnosť podania žaloby o vypratanie. Žalovaná sa na základe vyššie uvedenej výzvy na Mestský úrad Dolný Kubín za účelom predĺženia nájomnej zmluvy nedostavila. Dňa 29.06.2018 žalovaná v 1. rade uzavrela so správcom mestských nájomných bytov spoločnosť G. (ďalej len „správca mestských nájomných bytov“) dohodu o splnení dlhu v splátkach, uznanie dlhu a dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, na základe ktorej dlžník V. uznala, čo do dôvodu a výšky svoj dlh na nájomnom a na úhrade za plnenia poskytované s užívaním bytu uvedeného v článku 1 tejto žaloby vo výške 718,46 eur. Na základe tejto Dohody sa žalovaná v 1. rade zaviazala počnúc mesiacom júl 2018 v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- eur mesačne uvedený dlh splatiť. Z predloženého rozpisu platieb však vyplýva, že žalovaná v 1. rade uzavretú dohodu nedodržala, pričom neplatila ani riadny nájom, ani dohodnuté splátky. Následne správca mestských nájomných bytov zaslal žalovanej dňa 19.09.2018 výzvu na vypratanie bytu. V predmetnej výzve správca mestských nájomných bytov vyzval žalovanú, aby do 30 dní od doručenia tejto výzvy vypratala byt č. XX nachádzajúci sa na ulici V. a odovzdala ho zástupcovi správcu G. Okrem toho prenajímateľ vyzval žalovanú, aby uhradila svoj dlh, ktorý ku dňu 31.08.2018 predstavuje sumu 839,97 eur a za predchádzajúci nájom na ul. G. sumu 4,52 eur a zároveň upozornil žalovanú na možnosť domáhania sa nárokov súdnou cestou prostredníctvom žaloby o vypratanie bytu. Žalovaní majú okrem nedoplatkov na nájomnom a za služby spojené s užívaním bytu, aj nedoplatky na poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady k 31.12.2018, žalovaná v 1. rade vo výške 73,60 eur a žalovaný v 2. rade vo výške 87,60 eur. Žalobca považuje za dôležité zdôrazniť, že so žalovanými už boli problémy aj v minulosti. V roku 2015 sa riešil problém s nedoplatkami žalovaných na nájomnom na predchádzajúcom nájomnom byte č. X na ulici G., tak že sa žalovaní presťahovali do súčasného nájomného bytu. Žalovaní vtedy dostali od žalobcu druhú šancu, no ani túto nevyužili. V záujme ďalšieho nenarastania nedoplatkov žalovaných je dôležité, aby bolo v tejto veci čím skôr rozhodnuté. V prospech žalovaných neexistuje žiadne právo, ktoré by ich oprávňovalo po 01.01.2018 v ďalšom užívaní predmetného bytu. Z hľadiska právnej kvalifikácie žalobca v žalobe poukázal na čl. 20 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 144 ods.1 Ústavy SR, na čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako “CSP”), čl. 6 ods. 1 CSP, § 1 ods. 1, § 126 a § 690, § 710 ods. 1 a 2, § 712 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 8 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, § 6 ods. 6 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí.
Žalovanej 1/ bola žaloba (vrátane príloh) doručená dňa 25.06.2019 a žalovanému 2/ dňa 07.08.2019, a to spolu s uznesením sp. zn. 6C/3/2019-82 zo dňa 03.06.2019, ktorým boli vyzvaní, aby sa v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia k žalobe vyjadrili, a to či žalobcom uplatnený nárok uznávajú alebo nie a ak ho neuznávajú, nech uvedú vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a tiež označia a predložia dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Žalovaní 1/, 2/ sa k žalobe nevyjadrili.
Súd vo veci nariadil predbežné prejednanie sporu, na ktoré predvolal obe sporové strany. Žalovanej 1/, aj žalovanému 2/ bolo predvolanie doručované na adresu bytu, ktorý je predmetom konania a na ktorej zároveň prevzali žalobu. Ani jeden zo žalovaných predvolanie na predbežné prejednanie sporu neprevzal v odbernej lehote a zásielky boli súdu vrátené dňom 25.09.2019, ktorý je tak dňom doručenia s poukazom na ust. § 111 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako “CSP”).
Vzhľadom na uvedené, súd predbežné prejedanie sporu vykonal v neprítomnosti žalovaných. Právny zástupca žalobcu na predbežnom prejednaní sporu uviedol, že od podania žaloby sa zmenila výška nedoplatku žalovaných, ktorá ku dňu predbežného prejednania sporu predstavuje sumu 2.686,93 eur. Taktiež žalovaná v 1/ rade má nedoplatok za psa k 02.09.2019 vo výške 79,20 eur a nedoplatok na komunálnom odpade vo výške 142,40 eur. Žalovaný v 2/ rade má nedoplatok na komunálnom odpade vo výške 175,20 eur. Nedoplatok žalovaných spolu s dlžným nájomným predstavuje sumu 3.083,73 eur. Zo strany žalovaných k dnešnému dňu nie je ochota riešiť danú situáciu. V roku 2019 žalovaná sa ani raz nedostavila osobne, resp. ani telefonicky nekontaktovala správcu bytov, aby sa pokúsila dlh, hoc aj v malých splátkach uhradiť. Koncom mesiaca september 2019 žalovaná v 1/ rade kontaktovala správcu, aby jej sprístupnil nebytové priestory, z ktorých si chcela vziať ešte niektoré veci spolu so švagrinou V.. Podľa grafu spotreby vody to vyzerá v súčasnosti tak, že od konca mesiaca september sa v byte žalovaní nezdržiavajú, avšak správcu mestských nájomných bytov do dnešného dňa neinformovali, že by chceli byt odovzdať, resp. že sa presťahujú. Žalobca taktiež zdôrazňuje, že so žalovanými boli problémy aj v minulosti. V roku 2015 sa riešil problém s nedoplatkami žalovaných na predchádzajúcom nájomnom
byte a to tak, že sa žalovaní presťahovali do súčasného nájomného bytu. Žalovaní vtedy dostali druhú šancu a túto nevyužili.
Žalujúca strana na predbežnom prejednaní sporu nenavrhla iné dôkazy, než tie, ktoré označila v žalobe. Nakoľko žalovaní nenavrhli vykonanie žiadnych dôkazov a žalobca navrhol vykonať (len) dokazovanie listinami, ktoré boli pripojené k žalobe (s tým, že na predbežnom prejednaní sporu predloženými listinami len aktualizoval výšku nedoplatkov žalovaných), súd z dôvodu hospodárnosti konania nenariaďoval vo veci nový termín pojednávania, ale z predbežného prejednania sporu kontinuálne prešiel do fázy pojednávania vyhlásením uznesenia o otvorení pojednávania. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom (č.l. 7-19, č.l. 94-97 spisu).
Vykonaným dokazovaním, vychádzajúc tiež z, podľa § 151 ods. 1 CSP, nesporných skutkových tvrdení žalobcu uvedených v žalobe, súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
Podľa listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie a obec X. je žalobca výlučným vlastníkom o.i. bytu č. XX na X. poschodí vo vchode č. X v bytovom dome súpisné číslo XXXX stojacom na parcele CKN č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 874 m2 (č.l. 9 spisu). Ohľadne predmetného bytu bola dňa 19.10.2017 medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanou 1/ ako nájomcom uzavretá nájomná zmluva v písomnej forme, na základe ktorej žalobca prenechal žalovanej 1/ predmetný byt do nájmu na dobu určitú: od 01.10.2017 do 31.12.2017 (č.l. 10-12 spisu) s tým, že byt je nájomca oprávnený užívať spolu so žalovaným 2/, ako aj Z., nar. XX.XX.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX. Napriek tomu, že v zmluve dohodnutá doba nájmu uplynula dňa 31.12.2017, žalovaní v užívaní bytu pokračovali, avšak za užívanie bytu neplatili, čím im vznikal dlh tak, že tento dosiahol za obdobie od 01.01.2018 do 31.10.2018 sumu 1.162,99 eur (č.l. 13 spisu) a nesplnili tak podmienky na opakované uzavretie nájomnej zmluvy, ktoré sú uvedené vo všeobecne záväznom nariadení žalobcu (nesporné skutkové tvrdenie v žalobe). Spoločnosť G. (ďalej len „správca mestských nájomných bytov“) listom zo dňa 25.01.2018 žalovanú 1/ upozornila na ukončenie platnosti nájomnej zmluvy k 31.12.2017 a požiadala ju o predĺženie predmetnej nájomnej zmluvy na Mestskom úrade Dolný Kubín a zároveň o zaplatenie dlhu k 31.12.2017 v sume 165,93 eur (č.l. 14 spisu). Žalovaná 1/ bola zároveň týmto listom upozornená na možnosť podania žaloby o vypratanie. Žalovaná 1/ sa na základe vyššie uvedenej výzvy na Mestský úrad Dolný Kubín za účelom predĺženia nájomnej zmluvy nedostavila (nesporné skutkové tvrdenie v žalobe). Dňa 29.06.2018 žalovaná v 1/ rade uzavrela so správcom mestských nájomných bytov dohodu o splnení dlhu v splátkach, uznanie dlhu a dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, na základe ktorej uznala, čo do dôvodu a výšky svoj dlh na nájomnom a na úhrade za plnenia poskytované s užívaním bytu spolu v sume 718,46 eur. Na základe tejto dohody sa žalovaná 1/ zaviazala počnúc mesiacom júl 2018 v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- eur mesačne uvedený dlh splatiť (nesporné skutkové tvrdenie v žalobe). Žalovaná 1/ uzavretú dohodu nedodržala, pričom neplatila ani riadny nájom, ani dohodnuté splátky (č.l. 15 spisu). Následne správca mestských nájomných bytov zaslal žalovanej dňa 19.09.2018 výzvu na vypratanie bytu, v ktorej správca mestských nájomných bytov vyzval žalovanú 1/, aby do 30 dní od doručenia tejto výzvy vypratala byt, ktorý je predmetom sporu (nesporné skutkové tvrdenie žalobcu). Dlh žalovaných sa za obdobie od 01.01.2018 do 30.09.2019 navýšil na sumu 2.686,93 eur (č.l. 94 spisu), pričom žalovaná 1/ k 10.10.2019 dlží žalobcovi na dani za psa 79,20 eur a na poplatku za komunálny odpad 142,40 eur (č.l. 95,96 spisu). Žalovaný 2/ dlhá na poplatku za komunálny odpad sumu 175,20 eur (č.l. 96a spisu). Podľa grafu spotreby vody v predmetnom byte (č.l. 97 spisu) po 28.09.2019 nie je zaznamenaná v danom byte žiadna spotreba vody. Právna zástupkyňa žalobcu tiež uviedla, že žalovaná 1/ koncom septembra 2019 kontaktovala správcu mestských nájomných bytov, aby jej sprístupnil nebytové priestory, odkiaľ si chcela, spolu so švagrinou V., vyzdvihnúť niektoré veci.
Vzhľadom na výsledky dokazovania možno konštatovať, že samotná skutočnosť, že v danom byte nie je od konca septembra 2019 spotrebovávaná žiadna voda, ako aj skutočnosť, že žalovaná 1/ si chcela z nebytových priestorov vyzdvihnúť nejaké veci, ešte nedokazuje, že by žalovaní byt opustili (dodávka vody im mohla byť napríklad prerušená z dôvodu neplatenia), pričom je zrejmé, že doteraz žalovaní žalobcovi byt neodovzdali, resp. nebolo preukázané, že daný byt vypratali. Nakoľko žalovaným v súčasnosti nesvedčí žiadny právny dôvod na užívanie bytu a postup žalobcu ako doterajšieho prenajímateľa, ktorý odmieta uzavrieť so žalovanými novú nájomnú zmluvu, tak sleduje legitímny cieľ (poskytovať bývanie v mestských bytoch osobám, ktoré si plnia voči nemu svoje zákonné povinnosti). Súd žalobe žalobcu ako dôvodnej vyhovel.
Na toto rozhodnutie súd aplikoval ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého “vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.” Súčasne súd aplikoval ust. § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého “ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu” V prípade zániku nájmu dojednaného na určitý čas nájomcovi zásadne neprináleží akákoľvek forma bytovej náhrady ako to vyplýva z § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď ani osobitný zákon (ktorým je zákon SNR č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami) pre taký, akým je prejednávaný prípad, nestanovuje inak. Potrebu viazať vypratanie bytu na zabezpečenie bytovej náhrady však súd zistil s ohľadom na povinnosť aplikácie a výkladu ustanovení Občianskeho zákonníka o nájme bytu a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo forme zlučiteľnej so záväzkom Slovenskej republiky vyplývajúcej z čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého “každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.“ V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie, z ktorého je možné vychádzať aj pokiaľ ide o výklad a aplikáciu slovenskej vnútroštátnej úpravy, a to na rozsudok Paulić v. Chorvátsko z 1. marca 2010 (Sťažnosť 3572/06), podľa ktorého „garancie, ktoré poskytuje vyššie uvedený dohovor požadujú, aby zásah do práva na rešpektovanie obydlia nebol iba legálny, ale taktiež primeraný podľa odseku 2 článku 8 k cieľu sledovanému, a to s ohľadom na okolnosti prípadu. Následne, žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva by nemalo byť vykladané a aplikované spôsobom nezlučiteľným so záväzkami Chorvátska vyplývajúcimi z Dohovoru.“ Podľa § 193 ods. 2 CSP súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Podľa § 712 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka “ bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie. Prístreším je prechodné ubytovanie, najmä v spoločnej nocľahárni alebo v iných zariadeniach na to určených a priestor na uskladnenie bytového zariadenia a ostatných vecí domácej a osobnej potreby. ” V danom prípade je súd toho názoru, že za primeraný zásah do obydlia žalovaných je možné považovať len také rozhodnutie súdu o ich vyprataní z bytu, ktoré bude viazané na poskytnutie bytovej náhrady, pretože vyhovením žalobe bez poskytnutia bytovej náhrady sa zabráni tomu, aby sa maloleté deti žalovaných (ktoré majú 16 a 10 rokov) ocitli bez strechy nad hlavou, resp. na ulici. Maloleté deti žalovaných sú, rovnako ako ich rodičia, občanmi žalobcu a podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení " základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov". Žalobca súčasne počas konania (ako to vyplýva zo záverečného prednesu jeho právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 15.10.2019) uviedol, že ak by súd vypratanie bytu viazal na povinnosť žalobcu zabezpečiť žalovaným bytovú náhradu, tak im poskytne dočasné bývanie v zariadení N.. Keďže skutočnosť faktického opustenia bytu žalovanými súd nemal jednoznačne preukázanú, za takéhoto stavu veci žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť vypratať byt až po zabezpečení bytovej náhrady, ktorú súd vzhľadom na okolnosti danej veci (žalovaní sú dlžníci žalobcu, ale rodičia dvoch maloletých detí) určil vo forme prístrešia. Vzhľadom na takýto výsledok konania súd na rozhodnutie o trovách aplikoval ust. § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého "ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo." V danom prípade žalobca nebol vo veci úplne úspešný, pretože vypratania sa domáhal bez poskytnutia bytovej náhrady. Priznanie bytovej náhrady súd pritom považoval za čiastočný úspech žalovaných. Tzv. čistý úspech žalobcu súd určil na 70%, keď súd vychádzal z toho, že úspech žalovaných je vo výške 15% z predmetu sporu a úspech žalobcu je vo výške 85%. V rozsahu tzv. čistého úspechu žalobcu, sú mu obaja žalovaní povinní spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti konečného rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).