Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-34-2017.pdf
PDF · 116.66 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/34/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu: Y. M. S., C..R.., A.: XXX XX XXX, R. R.: K. XXX/XX, L. - H., XXX XX L., zast.: Advokátska kancelária FUTEJ & Partners, s.r.o., Radlinského č. 2, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: G. A., X.. XX.XX.XXXX, L.: S. J.Ô. XXX, S. J., zast.: JUDr. Pavel Labáth, advokát so sídlom: Holíčska 13, Bratislava, o zaplatenie 3.397,68 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3.397,68 € s úrokom z omeškania 5,00% ročne zo suma 3.397,68 € od 30.05.2017 až do zaplatenia všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 13.07.2017 domáhal zaplatenia pohľadávky 3.397,68 eura s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej sumy od 30.05.2017 až do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania odvolávajúc sa na platne uzavretú zmluvu o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov, ako príkaznej zmluvy, ktorej predmetom bolo sprostredkovanie vykonanie administratívnych odborných činností potrebných pre dokumentovanie, vyčíslenia uplatnenie nároku žalobcu, na náhradu škody na zdraví a súvisiace nároky vzniknuté poistnou udalosťou ku ktorej došlo dňa 14.05.2015 v katastri S. Y. L.. Žalobca mal vykonať všetky úkony smerujúce k včasnému uspokojeniu nárokov žalovaného a to kompletizácie a dožiadanie súvisiacej dokumentácie, odborné posúdenie vyčíslenie nárokov, vypracovanie lekárskeho posudku a úhrada nákladov spojených s jeho vyhotovením a uplatnením nároku na poistné plnenie, keď zákonná zástupkyňa žalovaného, ktorá zmluvu podpísala dňa 22.05.2015, dňa 26.08.2016 vypovedala plnú moc udelenú na zastupovanie na získanie odškodnenia, ktoré akceptoval žalobca s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 102/2014 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru a o poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvu uzavretú mimo prevádzkových priestorov predávajúceho, obdobne ako odvolanie príkazu v súlade s § 731 Občianskeho zákona s účinkami ku dňu 11.11.2016. Žalobca poukazujúc na článok 6 ods. 6. 2 príkaznej zmluvy žiadal zaplatenie odmeny vo výške 20% zo sumy, ktorú príkazník do dňa ukončenia zmluvy vyčíslil alebo uplatnil ako nárok príkazcu s pripočítaním aktuálnej DPH. Z uplatneného nároku poisťovni vyčíslené v znaleckom posudku v sume 14.157,-€ s pripočítaním DPH, si žalobca vyčíslil nárok v sume 3.397,68 €, ako príslušenstvo pohľadávky si uplatnil úrok z omeškania s poukazom na § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka pri použitie ustanovenia § 3 nariadenia vlády číslo 87/1195Zb., rovnako žiadal náhradu trov konania. Na dôkaz svojich tvrdení predložil zmluvu o spolupráci zo dňa 22.05.2015, oznámenie niektorých informácii pred
uzavretím zmluvy, žiadosť o poskytnutie prepúšťacej správy, uplatnenie nároku u poisťovni, lekárskeho posudku na vyčíslenie bolestného, žiadosti o reláciu dopravnej nehody, písomnú výpoveď zmluvy, výzvy na úhradu dlhu, predžalobnej výzvy na úhradu odmeny, s pripojenou návratkou.
2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení sa k žalobe dňa 15.12.2017 namietal pasívnu legitimáciu žalovaného, keď zmluvu neuzavrel žalovaný, ale jeho zákonná zástupkyňa , v rozhodnom čase jeho matka, od ktorej námietky právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 04.10.2018 upustil. Uplatnený nárok poprel ako nezákonný, keď žalovanému neboli vyplatené žiadne odškodnenia, z ktorého by bolo možné vyčísliť výšku odmeny. Mal za to, že žalobca nekonal s náležitou odbornosťou, nekomunikoval so zákonnou zástupkyňou žalovaného, nezabezpečil právne zastúpenie v trestnom konaní, ktoré doposiaľ nebolo ukončené a tým nebolo rozhodnuté o vinníkovi dopravnej nehody, keď odškodnenie môže byť poskytnuté len poškodenému. Úkony žalobcu považoval len za deklaratórne, nie úkony smerujúce už k plneniu. Zmluvu uzavretú medzi stranami sporu považoval za zmluvu spotrebiteľskú, poukazujúc na neprijateľné podmienky, keď prikazuje spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy , ak dodávateľ nesplnil záväzok, ku ktorému sa v zmluve zaviazal. V tomto smere poukázal na článok 6. 2 o povinnosti plniť, zaplatiť odmenu, hoci z jeho pohľadu žalobca záväzok nesplnil , keď žalovaný nezískal žiadne odškodnenie na základe súčinnosti žalobcu. Svoje tvrdenia o neopodstatnenosti nároku oprel o ustanovenie § 10 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. v platnom znení o ochrane spotrebiteľa v súvislosti s ustanovením § 4 ods. 6 zákona. Následne v podaní dňa 30.05.2018 uznal, že došlo k plneniu zo strany poisťovne, k vyplateniu preddavku titulom náhrady škody vo výške 2000,-€, v dôsledku čoho bol ochotný vyplatiť odmenu vo výške 500,-€, 25% z poskytnutého preddavku. Na dôkaz svojich tvrdení navrhol vypočuť žalovaného, svedkov K. A., matku žalovaného a H. K., ktorá zmluvu uzavrela zo zástupcom žalovaného.
3. Na základe predložených dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:
4. Dňa 22.05.2015 zákonná zástupkyňa žalovaného K. A. uzavrela zmluvu o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov (príkazná zmluva) uzatvorená na základe ustanovení § 724 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, kde spoločnosť žalobcu sa zaviazal, že pre príkazcu sprostredkuje vykonať administratívne odborné činnosti (mimosúdne) potrebné pre dokumentovanie, vyčíslenie, uplatnenie nároku príkazcu, ktorým sa rozumejú nárok na náhradu škody na zdraví a súvisiace nároky vzniknuté príkazcovi v dôsledku poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 14.05.2015 v obci Y. L.. Príkazca sa zaviazal zaplatiť príkazníkovi za jeho činnosť dohodnutú odmenu ( článok 1 bod 1. 3 a 1. 4). Podľa článku 4, zmluvné strany sa dohodli, že odmena príkazníka je určená podielom, a to vo výške 25% z uhradenej sumy odškodnenia + aktuálna sadzba DPH, ktorý nárok na odmenu vzniká príkazníkovi momentom uhradenia sumy odškodnenia alebo priamo príkazcovi subjektom povinným nahradiť nárok v čase trvania zmluvy (bod 4. 1 na bod 4. 5 posledná veta ). Podľa článku 6 bod 6. 2 si účastníci zmluvy dohodli v prípade, že sa príkazca rozhodne túto zmluvu ukončiť predčasne, je povinný uhradiť príkazníkovi všetky ním vynaložené náklady vzniknuté do odvolania plnomocenstva (článok 4. 3), vzniknutú škodu, ako aj odmenu vo výške 20 % zo sumy, ktorú príkazník do dňa ukončenia zmluvy vyčíslil alebo uplatňuje ako nárok príkazcu aj s aktuálnou sadzbou DPH. Súčasne so zmluvou boli podpísané zákonnou zástupkyňou žalovaného, oznámenie niektorých informácií pre zmluvu o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov, s vymedzením charakteru služby v rozsahu primeranom použitému prostriedku komunikácie, s tým, že sa jednalo o služby administratívne odbornej činnosti , mimosúdne, potrebné pre dokumentovanie, vyčíslenie uplatnenie nároku záujemcu, ktorým sa rozumie nárok na náhradu škody na zdraví a súvisiace nároky vzniknuté záujemcovi v dôsledku poistnej udalosti. V bode 5 je definovaná výška odmeny 25% z uhradenej sumy odškodnenia pripočítaním DPH. V odseku 8 bola informovaná zákonná zástupkyňa o možnosti odstúpenia od zmluvy a pripojený formulár k odstúpeniu od zmluvy. K takémuto odstúpeniu mohlo dôjsť do doby, kým nebolo poskytnuté plnenie, s odkazom na bod 11/ informácii.
5. Žalobca na základe príkaznej zmluvy, uplatnil dňom 02.12.2015 u spoločnosti C. - R. J. C..R.. bolestné v sume 14.157,-€ s pripojením lekárskeho posudku o bolestnom, vyhotovené H.. K. M., ako aj žiadosti adresované Okresnému riaditeľstvu policajnému zboru v Dunajskej Strede dňa 11.03.2016 o zaslanie policajného protokolu k vyššie uvedenej dopravnej nehode, keď následne dňom 06.08.2016 zákonná zástupkyňa žalovaného vypovedala plnú moc žalobcovi na zastupovanie. Vo výzve na úhradu zmluvnej odmeny dňa 19.12.2016, žalobca akceptoval vypovedanie plnej moci ku dňu 11.11.2016 a požadoval zaplatenie odmeny 20 % z uplatneného nároku. Na úhradu dlhu zaslal dňa 12.05.2017 predžalobnú upomienku, adresovanú žalovanému, ktorú prevzal dňa 22.05.2017, neúspešne.
6. Žalovaný sa k obsahu zmluvy nevedel vyjadriť. Potvrdil, že od poisťovne obdržali plnenie vo výške 2000,-€. Lekárske správy žalobcovi nepredložil ani on ani jeho matka, potvrdil, že trestné konanie doposiaľ ukončené nebolo. Výpoveď plnej moci nepodpísal. Nemal vedomosti o tom, že jeho právny zástupca bol členom predstavenstva u žalobcu.
7. Svedkyňa K. A., zákonná zástupkyňa žalovaného až do dovŕšenia jeho plnoletosti potvrdila, že výpoveď plnej moci podpísala ona , konštatujúc po opakovanom nahliadnutí do dokladu. Zmluvu so žalobcom podpisovala ona, keď v dôsledku nečinnosti zo strany žalobcu, sa ona osobne obrátila na poisťovňu o poskytnutie zálohu. Tvrdila, že zo strany žalobcu bol prísľub na zabezpečenie advokáta pre poškodeného, ktorú povinnosť si žalobca nesplnil. Z jej pohľadu mal žalobca pomáhať žalovanému po každej stránke. Prísľub a zabezpečenie advokáta malo odznieť len telefonicky v rozhovore s jednou pani zo strany žalobcu. Vybrala si spoločnosť žalobcu na návrh bližšie neoznačenej pani. Výpoveď plnej moci spísala ona . Nepamätala si ženu, ktorá navrhla spoluprácu s touto spoločnosťou .
8. Svedkyňa H. K. potvrdila, že pracovala pre spoločnosť žalobcu od februára 2010 do roku 2016 a ako sprostredkovateľka uzatvárala zmluvy s klientmi poškodených po nehodách, preto pozná aj žalovaného. Zákonná zástupkyňa žalovaného ako priateľku, vedomú si jej pracovnej činnosti ju osobne vyhľadala a požiadala o pomoc. Za tým účelom svedkyňa oboznámila zákonnú zástupkyňu s obsahom zmlúv, ktoré v tom čase uzatvárala. Tvrdila, že žalovaná neovládala dobre jazyk slovenský, keď v jej rodine vedela slovensky len stará matka. Zmluvu preložila, nie však doslovne. Oboznámila zástupkyňu žalovaného s akými percentami pracuje spoločnosť v tom čase 20% z vyplatenej sumy bolestného a trvalých následkov, mimo hotových nákladov. Zákonná zástupkyňa žalovaného ju osobne požiadala o zabezpečenie advokáta pre žalovaného v trestnom konaní, keď žalovaný mohol byť spoluzodpovedný za vznik dopravnej nehody, keď riadil v rozhodnom čase bez vodičského preukazu, pričom zmluva dojednanie v tomto smere neobsahovala. Jej úlohou bolo poskytnúť súčinnosť pri zabezpečení podkladov, lekárskych správ, policajnej správy ohľadom poškodených, ktorí boli povinní tieto podklady poskytnúť. Žalobca nezabezpečoval priamo žiadne dokumenty. V súvislosti s touto konkrétnou zmluvou komunikovala výlučne ona do októbra 2016, keď daný prípad ešte nebol ukončený. Zadovážené podklady boli odovzdané spoločnosti, ktorý priamo komunikoval s poisťovňou. Tvrdila, že žalovaný mal zabezpečené všetky podklady, ako bola informovaná priamo zákonnou zástupkyňou žalovaného. Bola oboznámená aj s úmyslom zákonnej zástupkyne vypovedať zmluvu v roku 2007 so žalobcom Výpoveď ona nespísala, nakoľko v tom čase pre žalobcu už nepracovala. Potvrdila, že zmluvy uzatvárané s klientmi žalobcu boli výlučne v jazyku slovenskom, pričom ona pracovala viac menej s klientmi, ktorí jazyk slovenský dobre neovládali. Zmluvy prekladala v podstatnej časti a pripravila z vlastnej iniciatívy aj maďarské letáky. Kto neovládal dobre jazyk slovenský si ponechali zmluvu na prečítanie a až následne podpisovali. Matka žalovaného podpísala zmluvou hneď nakoľko jej dôverovala ako kamarátke. Súdne spory zo zmlúv nemala. V jej prípade zo 400 zmlúv boli vypovedané dve zmluvy a podľa jej vedomostí nevznikol nárok na odmenu žalobcovi v týchto prípadoch. Potvrdila že matka žalovaného sa u nej informovala o následkoch zrušenia zmluvy, ktoré sankcie ona už v rozhodnom čase nepoznala, konštatovala len, že ak nevyplatili nič tak nemôžu nič žiadať.
9. Zo správy od R. C. - R. J. C..R.. R. B. G. XX.XX.XXXX vyplynulo, že v mene žalovaného si uplatnil žalobca náhradu škodu na zdraví, ktoré konkrétne škody za bolestné, kde boli dňom 14.12.2015 podstúpené podklady lekársky posudok o bolestnom poškodeného s bodovým hodnotením bolestného, lekárskej správy preukazujúce zranenia. Žalovanému bol poskytnutý preddavok vo výške 2.000,-€ dňa 24.1.2017 na účet matky po predložení výpoveď plnej moci žalobcovi.
10. Podľa § 52 ods.1 až 4 Obč.zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
12. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 724 Občianskeho zákona, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.
15. Podľa § 730 ods. 1 a 2 Obč. zák., príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.
16. Príkazca je povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený porušením povinnosti príkazníka.
17. Podľa § 731 Obč. zák. pre zánik príkaznej zmluvy sa použijú primerane ustanovenia o zániku plnomocenstva ( § 33b).
18. Podľa § 732 Obč. zák, ak príkazná zmluva zanikla odvolaním, je príkazca povinný nahradiť príkazníkovi náklady vzniknuté do odvolania, utrpenú škodu, a ak prislúcha príkazníkovi odmena, aj jej časť zodpovedajúcu vykonanej práci. To platí aj vtedy, ak sa dokončenie príkazného konania zmarilo náhodou, na ktorú nedal príkazník podnet.
19. Podľa § 26 Obč. zák, pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za nich ich zákonní zástupcovia.
20. Podľa § 27 ods.1 Obč. zák., kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, upravuje Zákon o rodine.
21. Podľa § 28 ods.1 písm. b/ Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä zastupovanie maloletého dieťaťa.
22. Podľa § 8 ods.1 a 2 Obč. zák., spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.
23. Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.
24. Podľa § 33b ods. 1 písm. c/ Obč. zák. plnomocenstvo zanikne ak ho splnomocniteľ odvolal.
25. Podľa § 37ods.1 Obč. zák., právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
26. Vychádzajúc z ustanovení Obč. zákona o zastupovaní na základe plnej moci, plnomocenstvo môže odvolať zastúpený. Oprávnenia odvolať plnomocenstvo zo strany zastúpeného sa nemožno vzdať. Takýto prejav vôle zákon sankcionuje neplatnosťou (§ 33b ods. 3). Na odvolanie, resp. výpoveď plnomocenstva sa nevyžaduje osobitná (písomná) forma, a to ani vtedy, keď je predpísaná na udelenie plnomocenstva. Pre prípad zániku plnomocenstva odvolaním zo strany zastúpeného v zásade platí, že po zániku plnomocenstva už právne úkony zástupcu zastúpeného nezaväzujú.
27. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zákonná zástupkyňa žalovaného, v tom čase maloletého G. A., matka, vykonávajúca svoje práva v zmysle ustanovenia § 28 ods. 1 písm. b)Zákona o rodine, uzatvorila so žalobcom zmluvou o spolupráci pri vybavovaní poistných nárokov , príkaznú zmluvu, ktorej predmetom bolo sprostredkovanie vykonanie administratívnych a odborných činností, mimosúdne, potrebných pre dokumentovanie, vyčíslenie, uplatnenie nároku žalovaného ako bol nárok na náhrady škody na zdraví a súvisiace nároky, vzniknuté v dôsledku poistnej udalosti, dopravnej nehody. Svedkyňa H. K. potvrdila, že matka žalovaného, jej dlhodobá priateľka, znalá jej
podnikateľskej činnosti v rozhodnom čase, ju osobne vyhľadala a prejavila záujem uzavrieť zmluvu so žalobcom, ktoré zmluvy v rozhodnom čase svedkyňa sprostredkovala. Zmluvu matka žalovaného podpísala bez prečítania, len z ústnej informácie od svedkyne, majúce k nej dôveru. To vyvracia jej tvrdenia, že ženu, ktorú oslovila nepoznala. Z predloženej zmluvy je zrejmé, že bola vopred predtlačená okrem údajov, ktoré sa týkali zmluvnej strany príkazcu, poistnej udalosti a výšky odmeny v prípade poskytnutého plnenia. Zmluvu pre žalovaného pripravila svedkyňa, rovnako tak aj informácie pred uzavretím predmetnej zmluvy. Žalobca zabezpečil pre účely plnenia zo strany poisťovne za súčinnosti sprostredkovateľa, svedkyne K., jednak lekársky posudok a bolestnom, adresoval žiadosti Okresnému riaditeľstvu policajného zboru o stave vyšetrovania dopravnej nehody, G. O. X. R. J. Y. L., na zabezpečenie prepúšťacej správy z hospitalizácie a predložil na základe dokumentov žiadosť o priznanie náhrady škody spoločnosti C.- R. C..R.. s vyčíslením výšky pohľadávky 14.157,- €, opierajúc sa o bodové ohodnotenie bolestného. Uvedené doklady boli predložené dňom 02.12.2015 poisťovní. Dňom 26.08.2016 zákonná zástupkyňa žalovaného vypovedala plnú moc žalobcovi, stále ako zákonná zástupkyňa, keď žalovaný dovŕšil plnoletosť 30.03.2017. Ako dôvod uviedla jeho nedôslednosť konania, keď po uplynutí viac ako roka po nehode, plnenie poisťovňou poskytnuté nebolo. Vypovedanie plnej moci bolo napísané v jazyku slovenskom, podpísané zákonnou zástupkyňou. Zrušenie príkaznej zmluvy nebolo sporné medzi stranami, potvrdené aj vo vyjadrení žalobcu.
28. Súd mal za to, že zákonná zástupkyňa žalovaného v čase uzavretia zmluvy zaujala nezodpovedný prístup pri uzatváraní zmluvného vzťahu, keď bez prečítania zmluvy, spoliehajúc sa na sprostredkovateľku, dlhodobé priateľstvo so svedkyňou H. K., zmluvu podpísala. Spoliehala len na jej preklad v podstatných častiach, ako to potvrdila svedkyňa K.. Sama sa vzdala možnosti si zmluvu so sebou zobrať, prečítať, keď v jej rodine stará matka jazyk slovenský ovládala, keď tak neurobila, v dôsledku čoho nebolo možné posúdiť zmluvu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákona ako nezrozumiteľnú pre žalovaného v dôsledku toho za neplatnú od počiatku. Zbavila sa tým možnosti vytknúť niektoré časti zmluvy. Pre nedostatok dôveryhodnosti výpovede zákonnej zástupkyne, je mať pochybnosť aj o rozsahu, v ktorom mala byť oboznámená s obsahom zmluvy v preklade a už vôbec nie je možné uveriť tvrdeniam svedkyne K., že by neoboznámila žalovanú s následkami predčasného ukončenia zmluvy bez toho aby zmluvu znovu prečítala. V vzhľadom na dlhodobú prácu pre žalobcu od roku 2010 do roku 2016, si musela byť vedomá následkov predčasného ukončenia zmlúv, keď aj ona sama zo 400 zmlúv mala predčasne ukončené dve zmluvy. Súd následne zmluvu posudzoval v celom rozsahu ako zmluvu platne uzavretú zákonnou zástupkyňou, v tom čase maloletého žalovaného. Treba poznamenať, že zákonná zástupkyňa žalovaného sa snažila zavádzať, keď poprela známosť so sprostredkovateľkou, ktorá bola jej kamarátkou a aj v súčasnosti je a má informácie o prebiehajúcom konaní.
29. K pojmovým znakom príkaznej zmluvy nepatrí dostavenie sa výsledku sledovaného daným príkazom. Preto je logické ustanovenie, že príkazca je povinný poskytnúť odmenu, aj keď sa výsledok nedostavil. Zákon však pripúšťa výnimku; príkazca nemá povinnosť vyplatiť odmenu, ak nezdar konania bol spôsobený porušením povinností príkazníka. Bolo by určite nespravodlivé, keby príkazník mal právo na odmenu, hoci sám neurobil žiadne kroky, aby sa sledovaný výsledok dostavil. Príkazca má povinnosť poskytnúť príkazníkovi odmenu len v dvoch prípadoch, ak odmena bola dohodnutá, pričom odmena mohla byť dohodnutá v príkaznej zmluve, ale aj dodatočne, alebo ak je odmena obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.
30. Rovnako bolo nesporné medzi stranami , že sa jedná o zmluvu typovú, za ktorú sa považuje každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách však treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah (zmluvu), ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa spravidla uzaviera tak, že obsahuje zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť. Uvedená smernica za spotrebiteľskú zmluvu považuje iba takú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Ustanovenia § 52 a nasl. sa vzťahujú práve na tento druh zmlúv. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa 31. Pri týchto zmluvách teda platí aj všeobecná zásada uvedená v § 53 ods. 4 písm. a) OZ, a to že za neprijateľné podmienky treba považovať tie, s ktorými sa spotrebiteľ nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Rovnakým znakom typových zmluvách, ktoré sa v praxi v určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovaní uzavierajú s veľkým počtom spotrebiteľov, spočíva v tom,
že navrhovateľ stanovuje vo svojom návrhu ich obsah vopred (najčastejšie na vopred vytlačených formulároch) s tým, že neurčitý počet adresátov, ktorý mal záujem o uzavretí týchto zmlúv, môže návrh zmluvy buď prijať , alebo neprijať a zmluvu tak nemusel uzavrieť. Medzi takéto zmluvy patria aj tie, kde záujemca nemá možnosť zmeniť obsah predloženého návrhu zmluvy, do nej sa môžu doplniť len niektoré nevyhnutné údaje, ktoré z povahy vecí nemožno vopred vyplniť, ako to bolo v tomto prípade (napríklad označenie zmluvných strán, dátum uzavretia zmluvy, množstvo, doba plnenia ) .
32. Odmena je obvyklá najmä u príkazníkov, ktorí vykonávajú príkazy určitého druhu profesionálne ako advokáti alebo patentoví zástupcovia a pod. V praxi môže byť odmena obvyklá aj v iných prípadoch, keď takúto činnosť nevykonáva profesionálny príkazník. Ustanovenie tohto odseku výšku odmeny neupravuje. Zákon predpokladá, že účastníci zmluvy sa o výške dohodnú alebo že príkazca poskytne príkazníkovi odmenu, ktorá je vzhľadom na obsah zmluvy obvyklá. Pri poskytovaní právnych služieb advokátmi sú odmeny upravené vo vyhláške č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, avšak nevylučuje sa ani určenie odmeny dohodou účastníkov.
33. Z ustanovenia § 730 ods. 1 Občianskeho zákona vyplýva, že ak je príkaz poplatný, príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu, aj keď príkazník pri svojej činnosti nedosiahol požadovaného výsledku. Vychádza sa z toho, že predmetom činnosti príkazníka nie je dosiahnutie určitého výsledku, ale činnosť sama, rizikom či sa výsledok dostaví, preto nesie príkazca a nie príkazník (§ 724). Preto nie je porušením povinnosti príkazníka to, že jeho činnosť nepriniesla výsledok, o ktorej dosiahnutie mal príkazca záujem, preto má príkazník v týchto prípadoch právo na odmenu. V prípade ak dôjde k odvolaniu alebo inému ukončeniu príkaznej zmluvy , po vykonaní časti úkonov v súlade so zmluvou a ak bola dojednaná odmena, je príkazca povinný poskytnúť príkazníkovi časť odmeny zodpovedajúcej vykonanej práci (§ 732). Toto právo príkazníka na náhradu nákladov nie je širšie ako v prípade ustanovenia § 728, keď ide o náklady, ktoré boli potrebné a užitočné. Utrpená škoda, za ktorú príkazca príkazníkovi zodpovedá za škodu uvedenú v ust. § 729 ods. 1 Obč. zák. zavinenej škody a škody, ktorá vznikla v súvislosti s výkonom príkazu na náhradu škody nemá nárok príkazník len v prípade, ak bol príkaz bezplatný. Vzhľadom na poplatnosť príkazu , sa táto škoda nenahradzuje, nakoľko sa vychádza z toho, že bude zahrnutá v odmene ako aj to, že rozsah tejto zodpovednosti za škodu je limitovaná výškou obvyklej odmeny, ktorá by príkazníkovi prináležala, ak by bola dojednaná, potom možno mať za to, že právnej úpravy podľa ust.§ 732 Obč. zák., bude mať príkazník nárok na náhradu škody vzniknutej ex occasione mandati, len z časti, maximálna výška náhrady škody sa stanoví ako obvyklá odmena, ktorá by príkazníkovi prináležala ak by bola dojednaná a to v rozsahu zodpovedajúcej vykonaným prácam. Žalovaný si musel byť vedomý, že v prípade poskytnutia plnenia prináleží žalobcovi odmena vo výške 25% z poskytnutého plnenia, na ktorý vznikol nárok momentom jeho uhradenia. Zo strany žalovaného došlo k zmareniu poskytnutia odmeny, kde boli vykonané úkony smerujúce k poskytnutiu plnenia, ktorú skutočnosť poisťovňa potvrdila, a na základe týchto podkladov poukázala preddavok 2.000,-€, vyplatené žalovanému na základe tých podkladov, ktoré boli predložené žalobcom. Žalobca teda urobil všetky úkony smerujúce k poskytnutiu plnenia, ktoré boli zazmluvnené. Keďže bolo dojednaná odmena za poskytnutie plnenia zo strany žalobcu, bol opodstatnený nárok žalobcu na priznanie časti odmeny v prípade predčasného ukončenia zmluvy zavinením žalovaného. Žalobcovi vznikol nárok len na hotové výdavky, ktoré mal v súvislosti s týmito úkonmi, ako aj časť odmeny ktorá je obvyklá. Dojednanie odmeny v prípade predčasného ukončenia zmluvy, ktoré bolo nižšie ,ako odmena v prípade trvania zmluvy, keď hotové náklady si žalobca nezapočítal, nebolo možné považovať za dojednanie v rozpore so zákonom, keď sa mal možnosť zákonný zástupca žalovaného s nimi oboznámiť, zmluva bola v podstatných častiach preložená osobou dôveryhodnou zákonnej zástupkyni, ktorá nepovažovala za potrebné sa so zmluvou bližšie oboznámiť a túto bez ďalšieho podpísala. Žalobca pri vyčíslení dojednanej odmeny, iné náklady vzniknuté pri uplatnení nároku si nepožadoval a do výšky odmeny nezapočítava náklady spojené s liečením, cestovné náklady, vecnú škodu ako aj odškodnenie prijaté pred uzavretím zmluvy. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nebol dôvod nepriznať žalobcovi takto dojednanú odmenu pre prípad predčasného ukončenia zmluvy. Výška vyčísleného nároku uplatnené žalobcom u poisťovni predstavovalo sumu 14.157,-€ , z čoho 20% bol žalobcom uplatnený nárok na odmenu pri predčasnom zrušení zmluvy, kde boli vykonané úkony smerujúce uspokojeniu nárokov žalovaného, ako poškodeného.
34. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Obč.zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
35. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Žalobca si svoju povinnosť splnil, keď žalovaný porušil podmienky zmluvy, nevrátil úver riadne a včas. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania od 30.05.2017 až do zaplatenia, keď žalovaný obdržal výzvu na plnenie s lehotou 7 dní od doručenia. V zmysle § 517 ods. 1 a 2 Obč. zákona žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania stanovených zákonom v zmysle § 3 Nariadenia SNR č. 87/l995 Zb. v zmysle Novely č. 20/2009 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa Obč. zákonník, kde výška úrokov z omeškania bola stanovená o 5percentuálnych bodov vyššia, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platný k 1. dňu omeškania splnením peňažného dlhu. Žalobca si uplatnil zákonný úrok z omeškania v rozhodnom čase 5,00%.
38. Podľa § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
40. Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)