Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_27P-36-2019.pdf
PDF · 88.11 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/36/2019
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci starostlivosti o maloleté: R. T., nar. XX. XX. XXXX a O. T., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom ako matka, deti rodičov: matka: C. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, F. T., zast.: JUDr. Lucia Sklenárová, advokátka so sídlom v Žiari nad Hronom, SNP 94, otec: Q. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, F.Á. T., t. č. na adrese: Š. XX/XX, F. T., o návrhu matky maloletých detí na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Q. T., nar. XX. XX. XXXX je p o v i n n ý dočasne prispievať na maloletú R.S. T., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 60 € mesačne a na maloletú O. T., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 60 € mesačne, a to vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia až do vyhlásenia rozsudku o úprave vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom v konaní vedenom na Okresnom súde Ž. F. U. pod sp. zn. 19P/31/2019 .
II. Q. T., nar. XX. XX. XXXX, j e p o v i n n ý prispievať na výživu manželky C. T., nar. XX. XX. XXXX, výživným vo výške 50 € mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia až do právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva v konaní vedenom na Okresnom súde Ž.O. F. U. pod sp. zn. 19P/31/2019 .
III. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka maloletých detí (ďalej aj „navrhovateľka“) podala na Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) dňa 19. 09. 2019 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom R. T., nar. XX. XX. XXXX a O. T., nar. XX. XX. XXXX, na každé dieťa zvlášť sumou 160,-€ mesačne, počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia a to vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí. Zároveň žiadala aby súd rozhodol o vyživovacej povinnosti manžela Q. T. k manželke tak, že manžel sa zaväzuje prispievať na výživu manželky sumou vo výške 100,-€ mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám manželky. Svoj návrh odôvodnila tým, že s manželom uzavrela manželstvo v roku XXXX. Manžel Q. T. sa koncom augusta 2019 odsťahoval zo spoločnej domácnosti a podal návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o ktorom sa rozhoduje v konaní vedenom na okresnom súdu pod sp. zn.: 19P/31/2019 . Pokým manžel býval v spoločnej domácnosti uhrádzal platby potrebné na bývanie a zabezpečenie rodiny, avšak pri odsťahovaní oznámil manželke, že platby za bývanie, ako aj 1 úveru na byt má platiť manželka. Navrhovateľka tvrdí, že z jej príjmov nie je schopná pokryť výdavky spojené s výživou maloletých detí, ani ďalšie výdavky. Je od 01.07.2019 evidovaná na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie, zároveň poberá dávku v nezamestnanosti vo výške 290,60 €. Manžel na výživu maloletých neprispieva, v súčasnosti pracuje ako zdravotný záchranár v štátnej zdravotnej službe, jeho mesačný príjem je cca. 900 € v čistom.
2. Navrhovateľka vo svojom návrhu uviedla nasledovné mesačné výdavky: byt 97 €, plyn 68 €, SIPO (elektrika, plyn, RTVS) 77 €, internet DSL 12,98 €, magio 13,50 €, strava v domácnosti pre tri osoby 250 €, drogéria, domáce potreby spolu 50 €, t. j. spolu ide o výdavky mesačné a nevyhnutné na domácnosť vo výške 570 € mesačne, čo priemerne na jednu osobu vychádza na sumu 189 € na bývanie a stravu. Zároveň sa navrhovateľka podieľa 1 na platbe hypotéky vo výške 123,75 €, telefón vo výške 25 € mesačne. Mal. R. navštevuje 4. ročník základnej školy v F. T., chodí na krúžky: tanečný v rámci školy a tanečná v rámci CVČ s čím sú spojené výdavky 20 € na každý krúžok na rok. Okrem týchto výdavkov má maloletá nasledovné výdavky: ZRPŠ 20,-€ na 1 rok, školské pomôcky 5 € mesačne, učebnice 10 € na začiatku školského roka, cvičky, úbor, prezúvky 20 €, triedny fond 20 € na školský rok, školské aktivity, výlety 25 € ročne, krúžky 40 € na školský rok, základná zdravotná starostlivosť 20 € mesačne, oblečenie a obuv 40 € mesačne, vreckové 20 € mesačne. Mal. R. okrem nákladov na bývanie a stravu potrebuje ešte 98 € na bežné potreby v škole, oblečenie a podobne mimo iných nepravidelných a neočakávaných výdavkov. Mal. O. navštevuje škôlku v F. T.. Jej výdavky sú ZRPŠ 20 €, príspevky na hygienické potreby a pomôcky 5 € mesačne, veci na prezlečenie, prezuvky 20 € na školský rok, škôlkárske aktivity, vystúpenia 20 € ročne, základná zdravotná starostlivosť 20 € mesačne, oblečenie a obuv 40 € mesačne, pupočníková krv 18 € mesačne, a ročný poplatok vo výške 67,31 €. Mal. O. potrebuje okrem nákladov na bývanie a stravu mesačne asi 90 € na zabezpečenie predškolskej výchovy, oblečenia a pod.
3. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku /ďalej len CMP / na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP , ak tento zákon neustanovuje inak.
4. Podľa § 324 ods. 1 , 2 , 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP “), počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 325 ods. 1 CSP , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 326 ods. 1 CSP , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
7. Podľa § 366 CMP , neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
8. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoR “), ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
9. Podľa § 77 ods. 1 ZoR , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Podľa § 329 ods.1 veta prvá CSP , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 367 ods. 3 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP “), uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
12. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci samej a môže slúžiť aj ako záruka efektívnosti budúceho núteného výkonu
súdneho rozhodnutia. Účelom tohto inštitútu je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. To neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
13. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
14. Neodkladné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy.
15. Neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Výživné v nevyhnutnej miere má však slúžiť len na zabezpečenie tých najnevyhnutnejších potrieb dieťaťa. Z návrhu matky vyplýva, že otec v súčasnosti na výživu maloletých detí neprispieva finančne ani materiálne. Vzhľadom na okolnosti prípadu výživa maloletých detí môže byť potenciálne ohrozená bez uloženia povinnosti otcovi platiť na ich výživu v rozsahu zodpovedajúcom v nevyhnutnej miere.
16. Pri nariadení neodkladného opatrenia súd vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. V posudzovanom prípade existuje potreba nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletých detí tak, že bude zaviazaný prispievať na výživu maloletých detí vo výške 60 € mesačne, na každé dieťa zvlášť počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia. Súd poukazuje na to, že neodkladným opatrením možno v súlade s ustanovením § 366 CMP nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle CSP je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Súd prihliadal na skutočnosti, že matka s otcom maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, otec príspevky na maloleté deti nerealizuje. Pokiaľ otec neprispieva na výživu maloletých detí, je dôvod na neodkladnú úpravu pomerov. Súd zdôrazňuje, že rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich maloletých detí, ktoré nie sú schopné sa samé živiť. Vyživovacia povinnosť má prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami.
17. Vzhľadom na existujúcu situáciu vznikla a pretrváva potreba bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania na zabezpečenie ochrany práv a právom chránených záujmov maloletých, ktorých záujmom je v tomto prípade aj pomerné zabezpečovanie ich výživy aj zo strany otca tak, aby boli pokryté ich nevyhnutné potreby výživným v nevyhnutnej miere. Vyživovacia povinnosť rodičov k ich maloletému dieťaťu je ich zákonnou povinnosťou od narodenia dieťaťa, ktorú si musia plniť bez ohľadu na ich ostatné výdavky. Keďže si nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje aj záujem maloletého dieťaťa, súd návrhu matky v tejto časti čiastočne vyhovel a zaviazal otca neodkladným opatrením platiť výživné v nevyhnutnej miere v sume 60 € mesačne na každé dieťa zvlášť (s ohľadom na vek detí, všeobecné poznatky o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby pre deti v určitom veku). Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti v nevyhnutnej miere vzal do úvahy viaceré faktory. Okrem nevyhnutných výdavkov na mal. deti (strava, hygiena, lieky a výdavky na škôlku a školu) súd prihliadol na to, že matka je toho času obmedzená v možnosti zabezpečiť príjem na pokrytie týchto nákladov, najmä za situácie, keď otec maloletých detí opustil spoločnú domácnosť a matka je evidovaná na UPSVaR ako nezamestnaná. Jej jediným príjmom je dávka v nezamestnanosti vo výške 290,60 €. Otec sa preto musí v nevyhnutnej miere podieľať taktiež na zabezpečení starostlivosti o mal. deti. Súd pri takejto dočasnej úprave nevzal do úvahy pri určovaní výživného ostatné výdavky na mal. deti, ktoré matka síce vyčíslila (bývanie, ošatenie a obuv, internet, ZRPŠ), ale ich skutočnú výšku a ich vynaloženie neosvedčila žiadnym spôsobom. Súd
poukazuje na to, že ide iba o dočasnú úpravu výživného určenú v súlade s § 366 CMP v nevyhnutnej miere, pričom v konaní vedenom pod sp. zn. 19P/31/2019 súd vykoná rozsiahlejšie dokazovanie za účelom zistenia súčasných osobných, zárobkových a majetkových pomerov rodičov maloletých detí, ako aj odôvodených potrieb maloletých.
18. Podľa § 71 ods. 1 ZoR , manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
19. Súd vo svojom rozhodnutí prihliadol na súčasnú životnú situáciu navrhovateľky, v ktorej nevie zabezpečiť základné potreby sebe a svojím deťom, a preto s poukazom na § 71 ods. 1 zákona o rodine zaviazal manžela Q. T. na výživu svojej manželky C. T. sumou vo výške 50 € mesačne, aby čiastočne a dočasne vyrovnal ich životnú úroveň. V tomto smere však súd poukazuje na to, že navrhovateľka tvrdila, že doterajší pracovný pomer rozviazala po dohode s manželom, čo však súd nemal osvedčené, keďže manžel v návrhu na rozvod manželstva uviedol, že dobrovoľne rozviazala pracovný pomer „bez toho, aby zvážila dôsledky svojho konania“. Takýmto konaním by sa navrhovateľka dobrovoľne vzdala vyššieho príjmu a okrem toho od ukončenia pracovného pomeru mala dostatok času, aby si opätovne našla prácu a dosahovala tak pravidelný príjem. Aj tieto skutočnosti bol súd povinný vziať do úvahy pri určení výživného pre manželku. Napokon súd taktiež prihliadol aj na to, že manželka zabezpečuje osobnú starostlivosť o mal. deti. Súd však v konaní nemal preukázanú, resp. aspoň osvedčenú výšku príjmu manžela z druhého zamestnania, čo taktiež zohľadnil pri určení výšky výživného.
20. V súlade s § 330 ods. 1 CSP súd určil, že v prípade výroku I. tohto uznesenia bude neodkladné opatrenie platiť len do času, kým okresný súd nevyhlási rozsudok o úprave vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom v konaní vedenom pod sp. zn. 19P/31/2019 , a to vzhľadom na to, že výrok o výživnom je predbežne vykonateľný (§ 44 CMP ). V prípade výroku II. rozhodol okresný súd o jeho trvaní do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva navrhovateľky a jej manžela v konaní vedenom pod sp. zn. 19P/31/2019 , pretože týmto okamihom zároveň aj zaniká vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi.
21. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
22. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
23. Súd rozhodol o trovách konania v súlade s § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uznesenie smeruje. (§ 357 písm. d) CSP )
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.