Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11S-147-2019.pdf
PDF · 118.04 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/147/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: BIZ MIND SK s.r.o. v likvidácii so sídlom Dukelská 1219/13, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 36 342 220, zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom so sídlom Gelnická 33, Košice proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101683734/2017 zo dňa 2. augusta 2017, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa v zákonnej lehote podanou žalobou domáhal súdneho prieskumu a zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, na základe ktorého žalobcovi za zdaňovacie obdobie marec 2012 nebol priznaný nadmerný odpočet DPH z faktúr od dodávateľskej spoločnosti FAMAX s.r.o. za nákup kuracích pŕs.
2. Žalobca v podanej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie, ďalej, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správny za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom, nemá v ňom oporu a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
2.1. Žalobca zdôraznil, že z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/70/2015 zo dňa 01.12.2016, ktorými odvolací súd zmenil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/273/2014 vyplynula pre žalovaného povinnosť, aby podľa vnútroštátnych procesných pravidiel obsiahnutých v daňovom poriadku overil, či došlo k zneužívajúcemu, prípadne podvodnému konaniu u dodávateľa žalobcu, prípadne aj u žalobcu samotného. Rovnako mal preveriť, či žalobca o takomto konaní vedel alebo musel vedieť, prípadne, či sa ho zúčastnil. Ide pritom o dôkazné bremeno správcu dane. V tomto ohľade žalobca poukázal na bod 54 rozsudku Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen, podľa ktorého otázka, či DPH splatná vo vzťahu k predchádzajúcim alebo nasledujúcim predajom dotknutého tovaru bola alebo nebola zaplatená do štátnej pokladnice, nemá vplyv na práva platiteľa dane odpočítať DPH zaplatenú na vstupe. Žalovaný sa uvedenou námietkou vôbec nezaoberal. Žalobca poukázal na to, že dôkazné bremeno preukázať účasť žalobcu na zneužívajúcom prípadne podvodnom konaní nespočíva len v tvrdení, ale aj v jednoznačnom preukázaní tohto tvrdenia. V rozhodnutí žalovaného absentuje čo aj minimálna miera racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie a žalovaný konanie zaťažil vadami, ktoré mali vplyv na zákonnosť rozhodnutia, keď pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z dôkazných prostriedkov, ktoré v podstatnej skutočnosti sú vnútorne rozporné. Rozhodnutie žalovaného vykazuje znaky nezrozumiteľnosti, pretože
medzi dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí aj nejednoznačnosť právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností.
2.2. V žalobných bodoch žalobca uviedol, že právnym problémom, ktorý bolo treba vyriešiť bola otázka, či bol tovar dodaný spoločnosťou FAMAX s.r.o. a či predložil dôkazy, ktoré by preukazovali uskutočnenie dodávky tovaru touto dodávateľskou spoločnosťou. Poukázal na to, že z obsahu spisu vyplýva, že A. E. vo všetkých svojich výpovediach potvrdil obchod s kuracími prsiami so spoločnosťou FAMAX s.r.o., popísal priebeh obchodu a prepravu tovaru, uviedol, že tovar predával spoločnosti FAMAX s.r.o., žalobca nebol jeho obchodným partnerom. Žalobca mal za to, že z výpovedí jednotlivých svedkov ako aj predložených listinných dôkazov vyplynulo, že tovar existoval a preukázal, že ho dodala spoločnosť FAMAX s.r.o.. Záver žalovaného, že dodávateľ žalobcovi vystavil len faktúry bez reálneho dodania tovaru alebo, že tovar nebol dodaný spoločnosťou FAMAX s.r.o. je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu.
2.3. Taktiež podľa žalobcu nie je zrejmé, prečo zisteniam ohľadne spoločnosti FAMAX s.r.o., ktoré nemohol nijako ovplyvniť a ani o nich nemohol vedieť, správne orgány pripísali vyššiu hodnotu závažnosti. Podľa jeho názoru, ak by daňové orgány vyhodnotili dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, museli by prijať logický záver, že spoločnosť FAMAX s.r.o. tovar skutočne dodala. Žalovaný však nepostupoval podľa § 3 ods.3 a § 63 ods.2 Daňového poriadku a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, nemá v nich oporu a súčasne je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca poukazoval na to, že vyhodnotenie dôkazov nebolo vykonané v súlade so zásadou objektívnej pravdy a právne závery správcu dane a žalovaného sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami a ani pri žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia rozhodnutia z nich vyplývajú.
2.4. V súvislosti so zistením, že M. Gajdoš v čase uskutočnenia zdaniteľného obchodu už nebol oprávnený konať v mene spoločnosti FAMAX s.r.o. žalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora EU vo veci C-18/13 Markus Pen EOOD z 13.2.2014,ako aj na rozsudok NS SR sp.zn.8Sžf/5/2012 z 30.1.2013 v zmysle ktorých uvedené zistenie, t.j. že M. M. už nebol oprávnený konať za dodávateľskú spoločnosť nie je dôvodom neuznania odpočítania dane.
2.5. Žalovaný argumentoval aj tým, že dodávateľ žalobcu nebol reálne fungujúcou spoločnosťou. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14 PPUH Stehcemp, ktorý žalovaný odmietol s tým, že ho nie je možné aplikovať na daný prípad. Žalobca v podanej správnej žalobe poukazoval na konkrétny obsah vyššie uvedeného rozhodnutia a zotrval na svojom názore, že skutkový stav daňovej transakcie medzi žalobcom a jeho dodávateľom má prvky vyššie uvedeného rozsudku Súdneho dvora, čo je dôkazom o tom, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2.6. Žalobca ďalej uviedol, že skutočnosť, že spoločnosť MADE GROUP a.s. už v čase objednávania prepravy tovaru mala vedomosť o tom, že tovar bude vyložený v Rakúsku, neznamená nič výnimočné, keďže prepravu hradila a jej cenu premietla do ceny tovaru fakturovaného svojmu odberateľovi -FAMAX s.r.o.. A. E. vedel o mieste vykládky, no nevedel, kto je rakúskym odberateľom tovaru od žalobcu.
2.7. Žalobca poukázal i na bod 47 rozsudku Súdneho dvora EU vo veci C-484/03 Optigen: ,,každé plnenie sa musí posúdiť samo o sebe a povaha určeného plnenia v dodávateľskom reťazci nemôže byť zmenená z dôvodu predchádzajúcich alebo nasledujúcich udalostí.“ Žalobca predložil všetky dostupné dôkazy a doklady,s ktorými mal a mohol disponovať a preukázal, že tovar mu bol dodaný spoločnosťou FAMAX s.r.o. ako samostatný stupeň distribúcie tovaru. Názor žalovaného, že žalobca by daňovú výhodu nezískal, ak by tovar nakúpil priamo od spoločnosti MADE GROUP a.s., je v rozpore so Smernicou Rady, zák. o DPH a je dôkazom, že žalovaný vec nesprávne posúdil.
2.8. Žalobca vyslovil názor, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalobca prijal len fiktívne faktúry, nepreukázal účasť žalobcu na podvodnom konaní a ani to, že o takomto konaní vedel alebo mohol vedieť.
2.9. Na záver žalobca vyslovil názor, že jediným dôvodom neuznania odpočítania dane z faktúr od dodávateľa FAMAX s.r.o. je to, že táto daň, ako uviedol sám žalovaný, je od spoločnosti FAMAX s.r.o.
nevymožiteľná. Uvedená skutočnosť a dôsledky podvodného konania spoločnosti FAMAX s.r.o. nie je možné prenášať na žalobcu, ktorý sa podvodov nezúčastnil a nevedel o nich. Žalovaný v danom prípade postupoval v zásadnom rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zotrval na správnosti skutočností a záverov uvedených v žalobou napadnutom rozhodnutí. Zdôraznil, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorým bolo vlastníctvo tovaru u dodávateľa žalobcu spochybnené a následná dodávka už nespĺňala skutkový stav skutočného obsahu právneho úkonu podľa § 3 ods.6 daňového poriadku v nadväznosti na vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods.1 zákona o DPH. Správca dane preveroval všetky subjekty zapojené do reťazca obchodov. Predmetný tovar kuracie prsia mali byť dovezené z Brazílie maďarským dovozcom (podľa tvrdenia žalobcu z Belgicka) nakúpené českou firmou a predané do Rakúska. Cez Slovensko bol tovar prepravený, pričom intrakomunitárne nadobudnutie malo nastať v spoločnosti FAMAX s.r.o., ktorá nepodávala daňové priznanie DPH, daň z fakturovaných obchodov nepriznala a neodviedla do štátneho rozpočtu. Poukázal na to, že osoba s ktorou mal byť obchod dohodnutý a uskutočnený, A. M., už v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov nebol oprávnený konať v mene spoločnosti FAMAX s.r.o. Bratislava. Kuracie prsia boli dodané rakúskym odberateľom. Konateľ spoločnosti FAMAX s.r.o. L. E. o faktúrach nič nevedel, i keď obchodovanie so žalobcom potvrdil. Podpis na faktúrach nebol jeho a ako uviedol, nemal ani pečiatku k dispozícii ani prístup k účtom spoločnosti. Účtovníctvo spoločnosti FAMAX s.r.o. napriek prísľubom správcovi dane predložené nebolo, spoločnosť podala posledné daňové priznanie DPH za prvý štvrťrok 2012. Uviedol, že správca dane doplnil dokazovanie tak, ako bol zaviazaný odvolacím súdom. Takto doplneným dokazovaním bol potvrdený záver správcu dane uvedený už v jeho prvom rozhodnutí, ktoré bolo vo veci vydané. V prípade žalobcu bolo jednoznačne preukázané, že boli splnené obidve podmienky, pre ktoré nebolo žalobcovi možné priznať odpočítanie dane. Dodávateľ žalobcu neodviedol do štátneho rozpočtu daň, z ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane, a teda niet pochýb, že vo vzťahu k štátnemu rozpočtu došlo k daňovému úniku. Žalobca spĺňa aj druhú podmienku, t.j. vedomosť o tom, že sa zúčastňuje daňového úniku. Dodávateľ žalobcu v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov nebol reálne fungujúcou spoločnosťou, v jeho mene vystupovala neoprávnená osoba, žalobcovi vystavil faktúru formálne, s cieľom získať neoprávnenú daňovú výhodu. Pokiaľ žalobca prijal sporné faktúry bez toho, aby zároveň prijal i tovar alebo službu, je jeho vedomosť o fiktívnosti takéhoto zdaniteľného obchodu nespochybniteľná.
3.1. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane dospel k záveru, že prostredníctvom uvedených spoločností je vytvorených viac fiktívnych plnení, ktoré ako celok vytvárajú umelú situáciu, ktorej cieľom je vytvorenie podmienok na získanie neoprávnenej výhody. Poukázal na to, že správca dane obchodné správanie daňových subjektov v rámci reťazového obchodu nekvalifikoval ako podvodné správanie, pri ktorom by sa musel preukazovať úmysel. Pokiaľ však ide o zneužitie práva, zdaniteľný obchod sa uskutočnil, avšak vedome mal dodatočnú výhodu. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-255/02.
3.2. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu, že dôvodom pre nepriznanie odpočtu DPH je len tá skutočnosť, že daň od spoločnosti FAMAX s.r.o. je nevymožiteľná. Poukázal na to, že správca dane vyhodnotil všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Prevaha pochybnosti správcu dane mala za následok prenos dôkazného bremena opäť na žalobcu, ktorý pochybnosti správcu dane nevyvrátil, i keď ako subjekt uplatňujúci si právo na odpočet DPH musí byť schopný preukázať, že deklarované zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve dodávateľmi uvedenými na faktúrach. Poukázal tiež na to, že daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, čo v danom prípade nebolo vierohodne preukázané.
3.3. Žalovaný zdôraznil, že žalobca nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť plynúcu z rizika podnikania, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči takých obchodov, ktoré zneužívajú právo plynúce zo zásady neutrality DPH a tiež nepreukázal, že deklarovaný obchod nesie v sebe ekonomický charakter obchodnej transakcie.
4. Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 20. marca 2018, č.k. 11S/105/2017 -50 tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď preskúmaním napadnutého rozhodnutia žalovaného a postupu správnych orgánov pred vydaním tohto rozhodnutia dospel k záveru, že námietky žalobcu, týkajúce sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia sú dôvodné.
5. Najvyšší súd SR rozsudkom zo dňa 30. júla 2019, sp.zn. 10Sžfk/44/2018 o kasačnej sťažnosti žalovaného proti vyššie uvedenému rozsudku tunajšieho súdu rozhodol tak, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/105/2017 -50 z 20. marca 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku vyslovil názor, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrozumiteľné, umožňujúce pochopiť, prečo správny orgán rozhodol tak, ako rozhodol, a akou právnou úpravou sa pritom riadil. Z rozhodnutia je zrejmé, akým spôsobom žalovaný uvažoval a ako vyhodnotil skutkové okolnosti vo vzťahu k právnej úprave, keď dospel k záveru, že konanie žalobcu je účelové, vedúce k získaniu daňovej výhody, čo v konečnom dôsledku bráni uznaniu uplatneného nároku na odpočet dane, zistené skutočnosti vyhodnotil aj vo vzťahu k judikatúre Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR. Na základe uvedeného krajský súd dospel k nesprávnym právnym záverom o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.
6. Krajský súd v Trenčíne po zrušení jeho rozhodnutia Najvyšším súdom SR opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe (§ 134 ods. 1 , 2 SSP ), nariadil vo veci pojednávanie a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov, s administratívnym spisom predloženým žalovaným dospel k záveru, že žalobe nie je možné priznať úspech.
7. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutie žalovaného č. 101683734/2017 zo dňa 02.08.2017, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100732877/2017 zo dňa 28.04.2017, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. žalobcovi určený rozdiel v sume 23.475,20 eur nepriznaním nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie marec 2012 vo výške 37.228,89 eura a určením nadmerného odpočtu v sume 13.753,69 eura. Správca dane po vykonanej daňovej kontrole zistil, že v zdaňovacom období marec 2012 žalobca porušil ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 , 2 písm. a) 2 písm. a) zák. o DPH tým, že si uplatnil odpočítanie DPH z faktúr:
- č. 0162012 zo dňa 16.03.2012 od dodávateľskej spoločnosti FAMAX s.r.o. za nákup kuracích pŕs Brasil 20.960 kg, v celkovej hodnote 70.425,60 eur, z toho DPH vo výške 17.736,60 eur
- č. 0172012 zo dňa 25.03.2012 od dodávateľskej spoločnosti FAMAX s.r.o. za nákup kuracích pŕs Brasil 20.960 kg, v celkovej hodnote 70.425,60 eur, z toho DPH vo výške 17.736,60 eur
8. Z administratívnych spisov žalovaného správny súd zistil, že za dané zdaňovacie obdobie predchádzajúce rozhodnutie žalovaného už bolo predmetom súdneho prieskumu, keď tunajší súd rozsudkom v konaní vedenom pod sp. zn. 13S/237/2014 žalobu zamietol a na odvolanie žalobcu Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 4Sžf/70/2015 zo dňa 01. decembra 2016 rozsudok tunajšieho súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a veci mu vrátil na ďalšie konanie.
9. Správca dane vykonaním dokazovania zistil, že obchodovania s predmetným tovarom - mrazené kuracie prsia Brasil sa zúčastnili viaceré spoločnosti, ktoré vytvorili v rámci Európskej únie reťazec v zložení Plusfood Hungary Kft (Maďarsko) - MADE GROUP, a.s. (Česko) - FAMAX s.r.o. (Slovensko)
- BIZ MIND SK s.r.o. (žalobca, t.j. Slovensko) - MK Schmied Stahlbautechnik GmbH (Rakúsko). Na území Slovenska vystupovali v rámci vyššie uvedeného obchodného reťazca dve spoločnosti (žalobca a FAMAX s.r.o.), pričom intrakomunitárne nadobudnutie tovaru na Slovensku malo nastať v spoločnosti FAMAX s.r.o., ktorá bola povinná priznať a odviesť DPH z nadobudnutia tovaru na Slovensku a následne, po dodaní tohto tovaru žalobcovi si mohla súčasne túto DPH aj odpočítať, avšak z ceny tovaru fakturovaného žalobcovi bola povinná odviesť DPH do štátneho rozpočtu, čo však neučinila a DPH v tejto spoločnosti je nevymožiteľná, spoločnosť je riziková, zanikla bez právneho nástupcu a bola vymazaná z obchodného registra. Konateľom spoločnosti FAMAX s.r.o. v čase realizácie zdaniteľných plnení bol L. E., žalobca však nekomunikoval s ním, ale s M. M., ktorý už nebol konateľom a napriek tomu disponoval s účtom dodávateľskej spoločnosti.
10. Zdaniteľné plnenie sa v časti obchodného reťazca MADE GROUP, a.s. (Česko) - FAMAX s.r.o. (Slovensko) - BIZ MIND SK s.r.o. (žalobca, t.j. Slovensko) - MK Schmied Stahlbau technik Gmh(Rakúsko) realizovalo bez akejkoľvek prekládky tovaru a celú prepravu zabezpečovala spoločnosť J & M TRANSPED, s.r.o. Olomouc, ktorá celú túto prepravu (z Hněvotína cez Nové Mesto nad Váhom do Viedne) fakturovala spoločnosti MADE GROUP, a.s., pričom za českú spoločnosť MADE GROUP, a.s. konal W. E., ktorý organizačne zabezpečoval celú prepravu tovaru z Čiech, cez Slovensko až do
Rakúska. W. E., ktorý konal za českú spoločnosť MADE GROUP, a.s. bol uvedený na zmluve ako kontaktná osoba.
11. V rámci obchodného reťazca sa vyskytli nezrovnalosti daňových dokladov, keď na sporných faktúrach bolo nesprávne uvedené DIČ a IČ DPH,uvedené DIČ.20230566233,IČ DPH SK 2023056623, keď správne malo byť DIČ: 2023056233, IČ DPH: SK 2023056233. Existovali aj nezrovnalosti ohľadne množstva fakturovaného tovaru na jednotlivých stupňoch obchodného reťazca, menilo sa označenie tovaru (kuracie prsia solené, Perdix, Brasil).
12. Z výpovede svedka W. E. správca dane zistil, že prepravu tovaru zabezpečovala a aj platila spoločnosť MADE GROUP, a.s., pričom svedok bol telefonickým kontaktom pre šoféra. Cena uhradenej dopravy bola premietnutá do ceny tovaru fakturovanej spoločnosti FAMAX s.r.o.. Preprava sa vždy realizovala z Olomouca do Nového Mesta nad Váhom, kde p. M. tovar fyzicky skontroloval a potom sa dohováral s p. A.. W. E. sprevádzal tovar do Nového Mesta nad Váhom, sledoval zaplatenie ceny na firemný účet a po zaplatení tovar prepustil ďalej. Preprava pokračovala do Rakúska, pričom svedok sa jej už neúčastnil. Dopravu však organizačne zabezpečoval svedok E. (a to až do Rakúska) a bol na telefóne k dispozícii šoférovi. Informácie o mieste vykládky tovaru v Rakúsku mu poskytol p. M.. Do zaplatenia tovaru bol za tovar zodpovedný svedok, preto bol uvedený ako kontaktná osoba v zmluve o preprave. Išlo len o údaj o kontaktnej osobe pre šoféra a to len ohľadne prepravy. Svedok uviedol, že s odberateľmi v Rakúsku nemal nič spoločné, išlo o partnerov p. M. a p. A.. Správcovi dane sa nepodarilo v ďalšom konaní vypočuť L. E. a A. M.. Z výpovede A. E. žalovaný dospel k záveru, že od začiatku vedel, že tovar bude prepravený do Viedne, a teda spoločnosť MADE GROUP a.s. mala vedomosť o adrese, na ktorej bude tovar vyložený.
13. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
13.1. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
13.2. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zák. č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 .
14. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
14.1. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
14.2. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania. e) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
14.3. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
14.4. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
14.5. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
15. Správny súd po opätovnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že správne orgány sa riadili vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami, vec po právnej stránke správne posúdili.
16. Správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v prejednávanej veci, kde Najvyšší súd uviedol, že splnenie podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. nie je viazané výlučne na ich formálne preukázanie, ale podstatné je, aby formálne deklarované úkony mali svoj reálny a preukázateľný základ. Nárok na odpočet je viazaný na bezpodmienečné splnenie zákonných podmienok uvedených v citovaných právnych normách, pričom ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Vo vzťahu k namietanému prenosu dôkazného bremena na žalobcu najvyšší súd uvádza, že zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byt' schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona č. 222/2004 Z.z. ), a to práve osobou ako platiteľom DPH uvedenou na faktúre, ktorá si zároveň voči odberateľovi uplatňuje DPH.
17. Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 uviedol, že je potrebné pripomenúť, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou 2006/112 (pozri najmä rozsudky Halifax zo 7. decembra 2010, R, C-285/09, bod 36, ako aj z 27. októbra 2011 Tanoarch, C-504/10, bod 50). V tejto súvislosti Súdny dvor už rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie (pozri najmä rozsudok z 3. marca 2005, Fini H, C-32/03, Zb.s.I-1599, bod 32; Halifax a i., ako aj Kittel a Recolta Recycling, bod 54). Z tohto dôvodu prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s ohľadom na objektívne okolnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne (pozri v tomto zmysle rozsudky Fini H, body 33 a 34; Kittel a Recolta Recycling, ako aj z 29. marca 2012, Véleclair, C-414/10, bod 32).
18. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol. C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).
19. V prejednávanej veci žalovaný žalobcovi nepriznal uplatnený odpočet DPH z dôvodu, že nedošlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľného obchodu dodávateľom FAMAX s.r.o. a preto ak si žalobca z faktúr od tohto dodávateľa uplatnil odpočet DPH, išlo o zneužívajúce konanie s cieľom získať neoprávnenú daňovú výhodu.
20. Správny súd poukazuje na výpoveď konateľa žalobcu, ktorý uviedol podstatné skutočnosti, ako došlo k obchodovaniu žalobcu s predmetným tovarom, keď ich kontaktovala odberateľská spoločnosť, ktorá im doporučila dodávateľa. Z uvedeného i podľa názoru súdu vyplýva logický záver, že spoločnosť
bola umelo vložená do obchodného reťazca, pretože tovar si odberateľ mohol zakúpiť priamo od tohto dodávateľa. Cieľom takéhoto postupu pri obchodovaní bolo umožnenie odpočítania dane žalobcom, keď do intrakomunitárneho dodania tovaru boli zapojené dve slovenské spoločnosti, pričom prvá spoločnosť
- dodávateľ žalobcu, daň do štátneho rozpočtu neodviedla.
21. Ďalšou podstatnou skutočnosťou pre nepriznanie práva na odpočet DPH je i výpoveď konateľa dodávateľskej spoločnosti - FILIPA NESVADBU zo dňa 26.09.2012, ktorý nevedel nič o sporných faktúrach, nepodpísal ich, nevedel nič konkrétne o daných obchodoch a nikoho nepoveril zastupovaním spoločnosti. Aj keď uvedený svedok následne svoju výpoveď zmenil a predložil plnú moc pre M. M., s ktorým žalobca jednal, správny súd považuje zmenu výpovede za účelovú a predloženú plnú moc za nedôveryhodný dôkaz, z dôvodu nesprávne uvedeného mena splnomocniteľa a tiež z dôvodu, že uvedená plná moc mohla byť vystavená i dodatočne. Je nelogické, aby si zástupca spoločnosti, ktorá riadne a zákonným spôsobom vykonáva svoju činnosť, nespomenul, že poveril inú osobu na zastupovanie spoločnosti, odovzdal mu pečiatku spoločnosti, prístup k účtu spoločnosti.
22. Žalovaný správne vyhodnotil i výpoveď A. M., bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti FAMAX s.r.o., ktorého funkcia konateľa skončila dňa 24.11.2011, t.j. niekoľko mesiacov pred realizáciou daných obchodov, s ktorým žalobca obchody uzatváral. Správny súd jeho výpoveď, keď najskôr tvrdil, že konal ako zamestnanec a po zistení, že spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov, predložil plnú moc na zastupovanie spoločnosti, považuje za účelovú a plnú moc za dodatočne vyhotovenú.
23. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí popísal obchodný reťazec, ktorého súčasťou bol žalobca, pričom poukázal i na to, že deklarovaný dodávateľ žalobcu daň nepriznal a neodviedol, zanikol bez právneho nástupcu. Uvedená skutočnosť však nebola dôvodom pre nepriznanie uplatneného odpočtu DPH žalobcovi, ako namieta žalobca. Žalovaný poukázal na nezrovnalosti v predložených dokladoch, výpovediach svedkov a dospel k správnemu právnemu záveru, že ide o zneužívajúce konanie s cieľom získať neoprávnenú výhodu - odpočet DPH. Na základe objektívnych skutočností, ktoré žalovaný popísal v napadnutom rozhodnutí, sa správny súd stotožnil so záverom žalovaného, že tovar žalobcovi reálne nedodala spoločnosť FAMAX s.r.o.
24. Žalovaný sa zároveň zaoberal existenciou vedomosti žalobcu o jeho účasti na obchodovaní, cieľom ktorého bolo zneužitie práva, pričom poukázal i na príslušnú judikatúru Súdneho dvora EÚ. Správny súd dospel k zhodnému záveru, že žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že predmetné plnenia nebudú viesť k jeho účasti na zneužívajúcom konaní. Už samotná skutočnosť, že nekonal s osobou oprávnenou konať za dodávateľskú spoločnosť preukazuje, že nekonal s potrebnou starostlivosťou, neprijal dostatočné opatrenia.
25. S poukazom na uvedené správny súd námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné, keď správne orgány vec správne právne posúdili, ich rozhodnutia majú oporu vo vykonanom dokazovaní a napadnuté rozhodnutie žalovaného je riadne odôvodnené.
26. Podľa § 190 SSP , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
27. Keďže správny súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, podľa vyššie citovaného ustanovenia § 190 SSP žalobu zamietol.
28. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému v konaní trovy nevznikli.
29. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).