Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Sas-9-2023.pdf
PDF · 105.1 KB
Case nature
Area
Subarea
22Sas/9/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Pirošom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom: C. D. XXX/XX, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: 631 217 6739 0 zo dňa 08.11.2023, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Žalobca dňa 19.06.2023 požiadal o priznanie invalidného dôchodku.
Prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy
2. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej ako „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím číslo: 631 217 6739 0 zo dňa 01.08.2023 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 70 ods. 1 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003 Z. z. “ alebo „zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 19.06.2023, podľa ktorého žalobca nie je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Odvolanie žalobcu
3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalobca uviedol, že závery odborného posudku boli vypracované účelovo a jednoznačne v jeho neprospech s vopred jasným zámerom, a to nepriznať invalidný dôchodok.
Rozhodnutie druhostupňového (odvolacieho) orgánu verejnej správy
4. Sociálna poisťovňa, ústredie, prostredníctvom generálneho riaditeľa (ďalej ako „druhostupňový orgán verejnej správy“ alebo „odvolací orgán“ alebo „žalovaná“) rozhodnutím číslo: 631 217 6739 0 zo dňa 08.11.2023 (ďalej ako „rozhodnutie žalovanej“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) o odvolaní žalobcu
rozhodla, a to tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenila tak, že priznala žalobcovi invalidný dôchodok od 24.07.2023 v sume 464,70 Eur mesačne. V odôvodnení žalovaná uviedla, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen dňa 07.09.2023, ktorý zmenil svoj posudkový záver tak, že uznal žalobcu invalidným a stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 % s dátumom vzniku invalidity od 24.07.2023, pričom odvolaniu nebolo vyhovené v plnom rozsahu, preto predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici.
5. Žalovaná ďalej uviedla, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 12.10.2023 a uviedol, že u účastníka konania s odborným vzdelaním, bez závažnejšieho predchorobia, prišlo v novembri 2022 k náhlej poruche videnia na pravom oku. Očným vyšetrením dňa 30.11.2022 bol u účastníka konania potvrdený šedý zákal vpravo a následne odlúpenie (amócia) sietnice s trhlinou vpravo. Dňa 10.03.2023 bola operačne riešená komplikovaná katarakta vpravo a počas hospitalizácie na očnej klinike dňa 21.03.2023 operačne riešená amócia sietnice s aplikáciou silikónového oleja, bez komplikácií. Následné kontrolné očné vyšetrenia potvrdzujú primerané pooperačné hojenie, s kompenzovaným vnútroočným tlakom, so zhodnotením očného nálezu dňa 24.07.2023, kedy je potvrdená porucha videnia vpravo na úrovni praktickej slepoty (V-0,02) a perimetrickým vyšetrením obojstranné zúženie zorného poľa na 30 až 10 stupňov, pri zachovanom vízuse vľavo, bez možnosti zlepšenia ďalšou liečbou videnia na pravom oku. Vychádzajúc z priebehu ochorenia z posudkového hľadiska nemožno pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť hodnotiť prvým očným vyšetrením (30.11.2022), pri ktorom boli preukázané zmeny, nakoľko katarakta a neskôr aj amócia sietnice boli dôvodom indikácie k ovplyvneniu zdravotného stavu operačnými zákrokmi. V tomto období teda nebolo možné sa jednoznačne vyjadriť, či dôjde k dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu, teda takému, ktorý má trvať jeden rok, a to v rozsahu ktorý by podmieňoval pokles pracovnej schopnosti (miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) minimálne 41 %. Zdravotný stav preto podmieňoval dočasnú pracovnú neschopnosť, ale zhodnotením zdravotného stavu očným nálezom dňa 24.07.2023 je preukázaný taký stav, ktorý jednoznačne dáva predpoklad k vzniku dlhodobo nepriaznivého stavu a poklesu pracovnej schopnosti podmieňujúcej invaliditu s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 60 % uvedeným dňom, čo je v súlade aj s novelou prílohy č. 4 - § 293fz g zákona č. 461/2003 Z. z.
6. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil poruchy zorného poľa, t. j. ochorenie podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. zaradené do kapitoly VII – choroby zmyslových orgánov, oddielu A – zrak, položky 6 – chyby zorného poľa, písmena b) – obojstranné polovičné alebo kvadrantové defekty alebo koncentrické zúženie zorného poľa na 30 – 10 stupňov, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % (z rozpätia 50 % - 60 %). Za iné zdravotné postihnutia posudkový lekár sociálneho poistenia neurčil zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici uznal žalobcu podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. invalidným od 24.07.2023, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu
7. Podanou žalobou žalobca žiadal zmeniť rozhodnutie žalovanej tak, že žalobcovi sa prizná invalidný dôchodok počnúc dňom 30.11.2022. Žalobca má za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v správnej aplikácii relevantných noriem upravujúcich nárok na invalidný dôchodok. Žalobca nesúhlasí so stanovením dátumu, od kedy mu bol priznaný invalidný dôchodok a za rozhodnutý termín, od ktorého mu mal byť priznaný invalidný dôchodok považuje žalobca dátum 30.11.2022, kedy bol odborným lekárskym vyšetrením u žalobcu potvrdený šedý zákal vpravo a následne odlúpenie (amócia) sietnice s trhlinou vpravo. Žalobca poukázal okrem lekárskych správ o priebehu liečby a lekárskych posudkov posudkových lekárov Sociálnej poisťovne najmä na tú skutočnosť, že rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré určil posudkový lekár podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. (žalobca nesprávne označil č. zákona 461/2023 Z. z. , pozn. súdu), t. j. poruchy zorného poľa je ochorenie, ktoré bolo žalobcovi indikované už pri vyšetrení dňa 30.11.2022 a toto ochorenie nezmenili operačné zákroky a nezmení ho ani následná liečba. V kontexte vyššie
uvedených skutočností považuje žalobca dátum 24.07.2023 len za termín, v rámci ktorého posudkový lekár Sociálnej poisťovne analyzoval a vyhodnotil priebeh ochorenia za obdobie od novembra 2022 do 24.07.2023. Žalobca má za to, že rozhodne to nie je možné považovať za dátum, ktorý by zakladal právne účinky priznania invalidného dôchodku.
Vyjadrenie žalovanej
8. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že činnosť posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený považuje žalovaná za nedôvodné, vyvolané len jeho subjektívnym presvedčením. Žalovaná poukázala na povinnosť žalobcu preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy je žalobca povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení a je povinný predložiť odborné lekárske nálezy zo všetkých vyšetrení, ktoré podstúpil. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca ani v odvolacom konaní nepredložil také listinné dôkazy (najmä na odborné lekárske nálezy), ktorými by spochybnil úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe poukázala na posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 12.10.2023. Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí a trvá na jeho správnosti. Žalovaná má za to, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený správne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a napadnuté rozhodnutie je zákonné a správne. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná požiadala, aby správny súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP “) správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
9. Žalobca k vyjadreniu žalovanej nepodal vyjadrenie, tzv. repliku.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
10. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP , nakoľko nezistil žiadny z dôvodov v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) až e), pre ktorý by bolo nutné pojednávanie nariadiť, žalobca v žalobe výslovne uviedol, že nežiada o pojednávanie a o pojednávanie nepožiadala ani žalovaná. V súlade s § 137 ods. 4 SSP správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke súdu dňa 12.08.2024 a verejne vyhlásil rozsudok dňa 02.09.2024.
11. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca dňa 19.06.2023 požiadal o invalidný dôchodok. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako prvostupňový orgán verejnej správy dňa 01.08.2023 vydala rozhodnutie č. 631 217 6739 0, ktorým zamietla podanú žiadosť žalobcu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Dňa 08.11.2023 bolo vydané (prostredníctvom generálneho riaditeľa) rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ako druhostupňového (odvolacieho) orgánu verejnej správy pod č. 631 217 6739 0, ktorým bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok od 24.07.2023 v sume 464,70 Eur mesačne.
12. Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom je rozhodnutie žalovanej, t. j. rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, konajúcej prostredníctvom generálneho riaditeľa zo dňa 08.11.2023, č. 631 217 6739 0.
13. Podľa § 135 ods. 1 SSP ; na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
14. Podľa § 190 SSP ; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
15. Podľa § 199 ods. 2 SSP ; v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
16. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení; poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
17. Podľa Prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, Kapitola VII – Choroby zmyslových orgánov, oddiel A - zrak, položka 6 – chyby zorného poľa, písmena b) – obojstranné polovičné alebo kvadrantové defekty alebo koncentrické zúženie zorného poľa na 30-10 stupňov so stanovenou mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % 50 - 60.
18. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP . Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto podľa § 190 SSP žalobu zamietol, čo bude odôvodnené ďalej v texte tohto rozsudku.
19. Jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok, jeho zvýšenie, ale aj podmienkou pri prehodnotení nároku invalidného dôchodku je invalidita poistenca. Podmienky, za ktorých sa považuje poistenec za invalidného upravuje § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Postup pri zisťovaní tejto skutočnosti, vznik nároku na invalidný dôchodok a obsah tohto nároku vymedzuje § 71 zákona o sociálnom poistení nasledovne: za invalidného sa poistenec považuje, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ods. 1). Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako rok (ods. 2). Pokles tejto schopnosti sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a rovnakých schopností zdravej fyzickej osoby (ods. 3). Pokles sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a jeho zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov (ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe číslo 4 (ods. 5). Miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (ods. 6). Jednotlivé percentuálne miery poklesu sa nesčítavajú (ods. 7). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (ods. 8).
20. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v zmysle § 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia,
v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). Práve preto, že posudok zo dňa 12.10.2023 je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý, pričom v danom prípade posudok posudkového lekára žalovanej tieto atribúty spĺňa.
21. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 12.10.2023. Z odborného lekárskeho posudku vyplýva, že posudkový lekár sociálneho poistenia sa v rámci druhostupňového konania o odvolaní podrobne oboznámil s kompletnou spisovou dokumentáciou k posudzovaniu zdravotného stavu na účely invalidity. V danom prípade boli posudkovým lekárom zhodnotené všetky predložené lekárske správy a obsah vydaného posudku zo dňa 12.10.2023 nie je v rozpore s obsahom lekárskych nálezov. Posudkový lekár ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určil - Choroby zmyslových orgánov, zrak, chyby zorného poľa, obojstranné polovičné alebo kvandrantové defekty alebo koncentrické zúženie zorného poľa na 30-10 stupňov podľa Kapitoly VII., oddiel A, položka 6., písmeno b), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 60 % (z rozpätia 50 – 60 %). Z odborného lekárskeho posudku je zrejmé, akými úvahami sa posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu riadil. Z predmetného posudku zo dňa 12.10.2023 je taktiež zrejmé, že bola určená horná hranica percentuálneho rozpätia. Čo sa týka samotného určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z vymedzeného percentuálneho rozpätia, aj táto činnosť je plne v kompetencii posudkového lekára. Posudkový lekár mieru poklesu pracovného potenciálu v konkrétnych prípadoch určuje v závislosti od závažnosti rôznych komplikácií, ktoré rozhodujúce zdravotné postihnutie vyvoláva. Posudkový lekár v zásade postupuje tak, aby ním určená percentuálna miera ku konkrétnemu postihnutiu zodpovedala približnému zaradeniu tohto postihnutia v rámci možnej škály závažnosti všetkých možných postihnutí, ktoré obsahuje príslušná položka a príslušné písmeno. Jednotlivé položky v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. sa vnútorne členia na viaceré písmená, ktoré podrobnejšie stupňujú mieru obmedzenia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v závislosti od stúpajúcej závažnosti jednotlivých ochorení. Posudkový lekár žalovanej vyhodnotil zdravotný stav žalobcu v súlade s kritériami stanovenými zákonom (posudkové hľadisko), a preto v tomto smere nemožno nič žalovanej vytknúť.
22. Ako už bolo uvedené, tak posudkový lekár ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určil - Choroby zmyslových orgánov, zrak, chyby zorného poľa, obojstranné polovičné alebo kvandrantové defekty alebo koncentrické zúženie zorného poľa na 30-10 stupňov podľa Kapitoly VII., oddiel A, položka 6., písmeno b), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 60 %. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že posúdenie tak rozsahu zdravotného postihnutia ako aj jeho následkov na schopnosť poistenca vykonávať zárobkovú činnosť si vyžaduje odborné lekárske znalosti, a preto je zverené posudkovým lekárom žalovanej v zmysle § 153 ods. 3 písm. a) Zákona o sociálnom poistení. Posudkoví lekári žalovanej v rámci svojej praxe posúdia množstvo individuálnych prípadov, a to im dáva poznanie (v dôsledku porovnávania jednotlivých vecí), teda schopnosť rozpoznať jednotlivé špecifiká zdravotných postihnutí a ich dopad na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u jednotlivých poistencov. Správny súd pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nevzhliadol žiadne pochybenie žalovanej, čo v zásade ani žalobca nerozporoval.
23. Správny súd svoju pozornosť zameral najmä na dátum vzniku invalidity, keďže žalobca v podanej správnej žalobe uviedol, že za rozhodný termín, t. j. čas, od ktorého mu mal byť priznaný invalidný dôchodok považuje 30.11.2022, pričom žalovaná vo svojom vyjadrení zotrvala na záveroch napadnutého rozhodnutia, že žalobcovi vznikla invalidita dňa 24.07.2023. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že v novembri 2022 došlo u žalobcu k poruche videnia, pričom dňa 30.11.2022 bol žalobcovi diagnostikovaný šedý zákal. Následne žalobca podstúpil očné operácie dňa 10.03.2023 a 21.03.2023. Dňa 24.07.2023 bol zhodnotený očný nález žalobcu, kedy bola potvrdená porucha videnia vpravo na úrovni praktickej slepoty. Z uvedeného správny súd dospel k záveru, že nemožno pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť hodnotiť prvým očným vyšetrením dňa 30.11.2022 tak, ako to navrhuje žalobca, keďže síce pri tomto vyšetrení boli preukázané zmeny, avšak tieto negatívne zmeny na oku boli dôvodom operácii, ktorých cieľom bolo ovplyvniť vzniknuté zmeny. Teda dňa 30.11.2022 nebolo možné jednoznačne prijať taký záver, že u žalobcu došlo k dlhodobo
nepriaznivému zdravotnému stavu, teda takému, ktorý má trvať jeden rok, a to v rozsahu, ktorý by podmieňoval pokles pracovnej schopnosti minimálne 41 %. Zdravotný stav žalobcu dňa 30.11.2022 vyžadoval očné operácie a až následne dňa 24.07.2023 došlo k zhodnoteniu zdravotného stavu žalobcu, ktorý jednoznačne dáva predpoklad k vzniku dlhodobo nepriaznivého stavu a poklesu pracovnej schopnosti podmieňujúcej invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni minimálne 41 % (konkrétne v tomto prípade 60 %). Na základe uvedeného je záver žalovanej, že žalobcovi vznikla invalidita dňa 24.07.2023 správny.
24. Správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP ) nie je v zmysle § 134 ods. 2 písm. d) SSP a § 203 ods. 2 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (žalobnými bodmi), preto správny súd okrem zaujatia stanoviska ku konkrétnym námietkam žalobcu, posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej (vydaného prostredníctvom generálneho riaditeľa) aj mimo žalobných námietok. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu (dávkového aj posudkového) správny súd konštatuje, že nezistil žiadne dôvody, resp. také vady v konaní, v dôsledku ktorých by malo dôjsť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobou napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, vec bola správne právne posúdená, pričom rozhodnutie netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti.
25. Správny súd už len na záver svojho rozhodnutia zdôrazňuje, že predmetom konania pred správnym súdom je prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, nie samotné rozhodovanie o nároku na invalidný dôchodok, resp. jeho výšky. Preto správny súd skúmal len to, či sú závery žalovanej vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam (lekárskym posudkom a správam), platnej právnej úprave a tiež či sú odôvodnené. Po vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie tieto atribúty spĺňa. Žalovaná sa vo svojom rozhodnutí vysporiadala s odvolacími námietkami, ako aj s relevantnými skutočnosťami pre rozhodnutie.
26. Keďže po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, žalobu zamietol podľa § 190 SSP .
27. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže vo vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobca nemal úspech v konaní (§ 167 ods. 1 SSP a contrario) a u procesne úspešnej žalovanej nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať priznať jej náhradu trov konania voči žalobcovi (§ 168 SSP ).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP ).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP , § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP ).
Podľa § 445 ods. 1 , 2 SSP , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP ).