Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-46-2018.pdf
PDF · 87.52 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/46/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v spore žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grúnty 7, Bratislava, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, so sídlom Na vrŕšku 12, Bratislava, proti žalovanému: N. W., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom C. 7, W. pri K., o zaplatenie 817,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 817,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 21.12.2015 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške, o ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 20.06.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 817,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 21.12.2015 do zaplatenia.
2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že dňa 31.05.2015 uzatvoril so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K XXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému bezhotovostný úver v sume 900,- eur. Nakoľko si žalovaný nesplnil svoju povinnosť riadne a včas v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, žalobca v predžalobnej výzve zo dňa 19.08.2015 upozornil žalovaného na možnosť zosplatnenia celej pohľadávky. Následne žalobca dňa 21.01.2016 písomne oznámil žalovanému zosplatnenie pohľadávky ku dňu 20.12.2015. Žalovaný uhradil len sumu 83,- eur, pričom žalobca si uplatnil len nezaplatenú časť istiny úveru v sume 817,- eur.
3. Súd vo veci samej rozhodol v skrátenom rozkaznom konaní vydaním platobného rozkazu č.k. 16Csp 46/2018-32 zo dňa 22.10.2018, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, na základe čoho súd uznesením zo dňa 14.03.2019 zrušil.
4. Súd doručoval platobný rozkaz spolu so žalobou a jej prílohami na adresu žalovaného evidovanú v registri obyvateľov podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p. a to prostredníctvom poštového podniku a príslušného útvaru policajného zboru ako doručujúcimi orgánmi podľa § 107 a 108 C.s.p., avšak s negatívnym výsledkom. Následne súd podľa § 116 ods. 1 C.s.p. zisťoval skutočný pobyt žalovaného prostredníctvom sociálnej poisťovne a ZVJS. Keďže sa žalovanému nepodarilo doručiť žalobu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie sa k nej ani na adresu zistenú podľa § 116 ods. 1 C.s.p., súd podľa 116 ods. 2 C.s.p. zverejnil dňa 26.07.2019 oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a príslušnej stránke súdu, pričom po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia sa žaloba považovala za doručenú.
5. Keďže predmetom tohto spotrebiteľského sporu (odôvodnenie charakteru sporu je uvedené v odseku č. 15 tohto rozsudku) bola pohľadávka žalobcu v sume 817,- eur bez príslušenstva, teda hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1 000,- eur a zároveň išlo len o otázku jednoduchého právneho posúdenia bez sporných skutkových tvrdení strán sporu, nebolo podľa § 297 písm. b) C.s.p. na prejednanie sporu potrebné nariadiť pojednávanie. Súd preto podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vyvesil dňa 27.09.2019 na úradnú tabuľu a webovú stránku súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na deň 15.10.2019 o 09:40 hod., č. dverí 15, teda v lehote najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.
6. Na základe oboznámenia sa so žalobou a predloženými listinnými dôkazmi a to: zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. T., predžalobnou upomienkou, oznámením o zosplatnení záväzku, upozornením na nezaplatenú splátku a amortizačnou tabuľkou, zistil súd nasledovný skutkový stav rozhodný pre právne posúdenie veci.
7. Žalobca ako právnická osoba - podnikajúci v oblasti poskytovania úverov z vlastných zdrojov a žalovaný ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 31.05.2015 v písomnej forme zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. T. (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako veriteľa poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi bezúčelový, bezhotovostný, spotrebiteľský úver v sume 900,- eur v lehote 10 dní od uzatvorenia tejto zmluvy na účet určený žalovaným a záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver v pravidelných splátkach, zaplatiť úrok v sume 180,- eur (t.j. 20 % z istiny úveru) a servisný poplatok v sume 81,- eur (t.j. 9 % z istiny úveru). Splátky žalovaného boli dohodnuté tak, že prvé tri mesačné splátky boli vo výške 4,50 eura a ďalších 10 mesačných splátok vo výške 114,75 eura, všetky splatné vždy k 30 dni po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom prvá splátka sa stala splatnou dňa 20.06.2015, druhá dňa 20.07.2015 a tretia dňa 19.08.2015. Ku dňu splatnosti tretej splátky, teda po uplynutí troch mesiacov od splatnosti prvej splátky, žalobca listom zo dňa 19.08.2015, podaným na poštovú prepravu dňa 20.08.2015, upozornil žalovaného na dlh v sume 9,- eur (t.j. za prvé dve splátky) a vyzval ho na zaplatenie pod následkom zosplatnenia celého dlhu, pričom dňa 20.12.2015 žalobca celý dlh zosplatnil, čo oznámil žalovanému dňa 21.01.2016.
8. Žalovaný uhradil žalobcovi celkovo sumu 83,- eur, pričom prvú úhradu realizoval až dňa 22.08.2015, teda v čase, keď už bol viac ako tri mesiace v omeškaní s platením prvej splátky.
9. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.06.2015 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
12. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a. zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b. zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c. zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d. v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e. veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
15. Na základe zisteného skutkového stavu považoval súd za nesporné, že žalobca a žalovaný uzavreli v písomnej forme dňa 31.05.2015 zmluvu, ktorá obsahovala podstatné znaky zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá podľa § 261 ods. 4 písm. d) Obchodného zákonníka predstavuje absolútny obchodno-záväzkový vzťah, na ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov pri jeho uzatváraní použil právny režim Obchodného zákonníka, okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonníka neupravuje a na ktoré sa v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka použil právny režim, resp. právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku (napr. právna úprava spotrebiteľských zmlúv atď.). Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri uzatváraní zmluvy, keďže žalobca vystupoval ako dodávateľ podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa okrem toho aplikoval aj osobitný zákon č. 129/2010 Z.z. platný v čase uzatvorenia zmluvy a upravujúci zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
16. Nakoľko si však žalobca žalobou uplatnil len nárok na vrátenie dlžnej istiny úveru v sume 817,- eur po zohľadnení vykonaných platieb žalovaného v celkovej sume 83,- eur, ktoré žalobca pripočítal práve na istinu úveru, súd upustil od skúmania zmluvy z hľadiska zákonom požadovaných kritérií vyjadrených v § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže by to na výšku uplatneného nároku nemalo žiaden vplyv. Súd zároveň konštatoval, že žalovaný sa hneď s úhradou prvej splátky odstal do omeškania po dobu viac ako tri mesiace a keďže bol žalobcom upozornení na možnosť zosplatnenia celého dlhu, ako aj vyzvaný na úhradu splatného dlhu v lehote nie kratšej ako 15 dní, mal súd za to, že s odkazom na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka bol žalobca oprávnený uplatniť právo na zosplatnenie celého dlhu, pričom toto právo ku dňu 20.12.2015 aj využil, na základe čoho vznikla žalovanému povinnosť vrátiť žalovanému celý zvyšok nesplateného úveru, z ktorého si žalobca uplatnil len zvyšok nevrátenej istiny úveru (po odpočítaní úhrad žalovaného v sume 83,- eur) v sume 817,- eur.
17. V zmysle vyššie uvedeného považoval súd nárok žalobcu za v celom rozsahu dôvodný, na základe čoho uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 817,- eur.
18. Podľa § 365 prvá veta Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok nezanikne iným spôsobom. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
19. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
20. Nakoľko žalobca a žalovaná nemali úrok z omeškania dohodnutý, žalobcovi omeškaním žalovaného s platením súdom priznanej sumy vznikol nárok na úroky z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Výšku úrokov z omeškania súd stanovil s odvolaním sa na § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.
21. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania, t.j. dňa 21.12.2015 (čo je deň nasledujúci po zosplatnení úveru), predstavovala výšku 0,05 %, takže žalobcovi patria úroky z omeškania vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššie ako je uvedená základná úroková sadzba, teda 8,05 % ročne.
22. Keďže si žalobca uplatnil úroky z omeškania len vo výške 5,05 %, súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania v žalobcom uplatnenej výške z priznanej sumy až do dňa reálneho zaplatenia tejto sumy žalovaným žalobcovi.
23. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi ako plne úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania, pričom o samotnej výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.