Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/19/2019

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Jaskáč, s. r. o., (predtým CASEDI, s.r.o.), IČO: 35 908 882, so sídlom Hviezdoslavovo nám. 14, 811 02 Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Andrej Maar, advokát so sídlom Dunajská 6, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Ružinov, so sídlom Mierová 21, 827 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: DPC/VS 11446/2018/4/SOR zo dňa 04.12.2018, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 01.02.2019, doručený Krajskému súdu v Bratislave dňa 04.02.2019, z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 01.02.2019, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 04.02.2019, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: DPC/VS 11446/2018/4/SOR zo dňa 04.12.2018, ktorým žalovaný podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „daňový poriadok“) žalobcovi oznámil, že podľa daňového poriadku odvolanie žalobcu (poplatníka - daňového subjektu) zo dňa 31.10.2018 (doručené správcovi poplatku dňa 05.11.2018) podané proti rozhodnutiu správcu poplatku ć. 2018/11446/1 zo dňa 27.09.2018 zamieta, nakoľko toto odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie podľa daňového poriadku neprípustné z dôvodu, že nie je podané oprávnenou osobou.

2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd, aby správnej žalobe priznal odkladný účinok podľa (ďalej len „“). Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca odôvodňoval tým, že žalovaný nezákonným spôsobom odňal žalobcovi právo na preskúmanie rozhodnutia o poplatku a výkonom rozhodnutia o poplatku vznikne žalobcovi značná finančná ujma. V dôvodoch svojho návrhu uviedol, že zásadným odvolacím bodom odvolania žalobcu proti rozhodnutiu o poplatku bolo, že poplatníkom resp. stavebníkom stavby nie je žalobca, ale tretia osoba, v prospech ktorej bolo vydané žalovaným aj rozhodnutie o zmene stavby pred dokončením a ktorá bude stavbu realizovať. Ďalej uviedol, že odvolaním sa domáha zrušenia rozhodnutia o poplatku a žiada, aby bol poplatok vyrubený osobe, ktorá bola ku dňu vydania rozhodnutia o poplatku stavebníkom a teda poplatníkom. Žalobca argumentoval tým, že medzi účinky ktoré spôsobuje vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia je vykonateľnosť rozhodnutia o poplatku. Následne dodal, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí žalobcovi okamžitá značná finančná ujma vo výške 79.765,- eur, ktorá zrejme bude pre žalobcu likvidačná.

3. Žalovaný sa k žalobe vo veci samej vyjadril písomne, podaním zo dňa 15.07.2019, osobne podaným tunajšiemu súdu dňa 19.07.2019, v rámci ktorého sa vyjadril i k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a to tak, že s návrhom žalobcu nesúhlasí. Tvrdenie žalobcu, že „okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí žalobcovi okamžitá značná finančná

ujma vo výške XX.XXX,- eur, ktorá zrejme bude pre žalobcu likvidačná“ považoval žalovaný za ničím nepodložené a účelové.

4. K vyjadreniu žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 16.08.2019, doručeným tunajšiemu súdu taktiež dňa 16.08.2019. Žalobca nevidel dôvod, prečo žalovaný odporuje priznaniu odkladného účinku správnej žalobe a to vzhľadom k tomu, že žalovanému bolo medzičasom uložené, aby predmetné rozhodnutie o poplatku zrušil a prípadný zaplatený poplatok by mal žalobcovi aj tak vrátiť.

5. Podľa podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

6. Podľa správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom (písm. a/), ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie (písm. b/).

7. Podľa nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

8. Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

9. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. V prípade, ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ktoré má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, náležitosťou takéhoto návrhu musí byť tvrdenie o tom, že žalobcovi hrozí vážna a nenapraviteľná ujma. Podmienkou je, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

10. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ust. ani podľa ust. .

11. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle ust. je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom so správnou žalobou - ako jej súčasť, ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol ohrozenie následkom značnej finančnej škody. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné uviesť, že okrem všeobecných náležitostí podania ( ) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a) alebo b) ). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Strohá nepreukázaná konštatácia o hrozbe následku značnej finančnej škody nepostačuje. Správny súd zastáva názor, že žalobca vo svojom návrhu dostatočne neodôvodnil, v čom konkrétne spočíva ohrozenie jeho finančnej situácie. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Argumenty žalobcu zamerané na všeobecné konštatovanie o značnej finančnej škode resp. ujme neosvedčujú bez ďalšieho priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

12. Primárne považuje správny za potrebné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku správnej žaloby predstavuje iba určitú výnimku a nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v ust. , ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe.

13. V kontexte vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa zákonných podmienok možnosti priznať odkladný účinok správnej žalobe a argumentácie žalobcu obsiahnutej v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, tunajší súd zastal názor, že žalobca hodnoverne neosvedčil tvrdenú hrozbu vzniku značnej finančnej škody v spojení s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného.

14. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu prezentovanú v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, z ktorej možno vyvodiť presvedčenie žalobcu o jeho práve resp. právnom nároku na priznanie odkladu vykonateľnosti, správny súd poznamenáva, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Hoci neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvantifikáciu značnej škody upravenej v , pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. však predpokladá „hrozbu“ vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné je posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky cítiteľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút. Správny súd v takto všeobecne formulovanom tvrdení žalobcu nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu značnej finančnej ujmy, ktorú žalobca ani len rámcovo nevymedzil. Naviac, žalobca nepreukázal ani tú skutočnosť, že priznanie odkladného účinku žaloby nie je v rozpore s verejným záujmom.

15. Záverom tunajší súd uvádza, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa , pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti.

16. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení , správny súd v súlade s ust. návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa .